Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. august 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114233890
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114233890.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. XXXX/XX, V. W. Y., o zaplatenie 2.228,41 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/409/2014-57 zo dňa
29. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách

konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 4C/409/2014-57 zo dňa 29.06.2015 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.023,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy
1.023,48 eur od 13.08.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti

návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 17.10.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.228,41 eur s úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 44,93 eur a s úrokom z omeškania vo
výške 9,15 % ročne zo sumy 2.228,41 eur od 13.08.2014 do zaplatenia na základe zmluvy o splátkovom
úvere č. 5038359804 uzatvorenej dňa 07.02.2013 medzi jeho právnym predchodcom (Slovenskou
sporiteľňou a. s.) a žalovaným.
Citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“), § 39 Občianskeho
zákonníka súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1.023,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne z tejto sumy od 13.08.2014 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol, majúc za to, že vo
zvyšnej časti nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný.
Súd mal za preukázané, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07.02.2013 bol zo strany

veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, ktorý mal
splácať v 30-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 93,34 eur, počnúc dňom 15.03.2013.
Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 15.08.2015. Pohľadávku z tohto úveru postúpil veriteľ
žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2014. Žalobca po postúpení pohľadávkyvyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 24.07.2014. S poukazom na ust. § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. mal súd za to, že nakoľko banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ku dňu postúpenia pohľadávky nebol ešte splatný

celý úver, Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti
inému subjektu. Slovenská sporiteľňa, a. s. mohla postúpiť na žalobcu iba tú časť úveru, ktorá bola v
čase postúpenia splatná, a s úhradou ktorej bol žalovaný v omeškaní. V čase postúpenia pohľadávky
zmluvou zo dňa 27.06.2014, bolo splatných celkovo 16 splátok, teda splátky splatné od 15.03.2013 do
15.06.2014, v celkovej sume 1.493,44 eur (16 x 93,34 eur). Žalovaný z uvedených splátok uhradil sumu

469,96 eur, a teda splatné a nezaplatené splátky v čase postúpenia predstavovali dlžnú sumu vo výške
1.023,48 eur. Iba splátky v tejto sume mohla Slovenská sporiteľňa, a. s., na žalobcu postúpiť a len tieto
splátky boli postúpené v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Súd preto žalobe v tejto časti
vyhovel a vo zvyšnej časti žalovanej istiny, ktorá predstavuje splátky, ktoré boli na žalobcu postúpené v
rozpore s ust. § 92 zákona č. 483/2001 Z. z. zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.

z. účinného od 01.02.2013 súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne z priznanej
istiny 1.023,48 eur odo dňa 13.08.2014 a vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol. Mal za to, že
žalobca si vyčíslený úrok z omeškania vo výške 44,93 eur (uplatnený z jednotlivých žalovaných splátok
odo dňa ich splatnosti do 12.08.2014 v sadzbe 9,15% ročne) uplatnil v nesprávnej úrokovej sadzbe,
keď zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 07.02.2013, teda sa použije ust. § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z. účinné od 01.02.2013, podľa ktorej sa k základnej úrokovej sadzbe ECB pripočíta 5 %
ročne a nie 8 % ročne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keď každý z účastníkov mal v konaní
približne rovnaký úspech (žalobca bol úspešný v rozsahu 45 %, žalovaný 55 %).

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobu zamietol, podal žalobca odvolanie, ktorým
sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie videl v nesprávnom právnom posúdení veci a

nedostatočnom zistení skutkového stavu. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o nemožnosti
nadobudnúť pohľadávku pozostávajúcu aj zo splátok, ktorých splatnosť mala nastať až po postúpení
pohľadávky. S poukazom na ust. bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok mal za to, že
postupca a následne postúpením pohľadávky žalobca, boli oprávnení, nie povinní predčasne ukončiť
záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky práva súvisiace

s danou pohľadávkou. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že postupca nemohol na žalobcu previesť
nároky z úverovej zmluvy, pokiaľ nedošlo k jej zosplatneniu, resp. inému ukončeniu. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/163/2015 zo dňa 29.05.2015. Rovnako
z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len
splatná pohľadávka. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu
celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Uvedené vyplýva aj z
gramatického výkladu citovaného ustanovenia (kde zákonodarca rozlišuje dva pojmy, a to „peňažný
záväzok“ ako celok a pojem „časť peňažného záväzku“), v ktorej súvislosti žalobca poukázal aj na
dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu. Citované ustanovenie podľa žalobcu zároveň nemožno spájať

s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom uvedeného ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva, nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba
o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, čo vyplýva aj
z dôvodovej správy. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na

rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19C/34/2012 zo dňa 24.04.2014. Oznámenie postupcu
žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti
žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Žalobca ďalej nesúhlasil ani s tým ako súd započítal úhrady vykonané žalovaným na sumu, ktorá ním
bola žalovaná, tzn. na splátky splatné od 15.09.2013 do 15.08.2015, nakoľko vykonané úhrady boli
zo strany postupcu započítané na skôr splatné splátky. S poukazom na § 330 ods. 1 Obchodného
zákonníka je zrejmé, že postup žalobcu, resp. ešte jeho právneho predchodcu bol správny, keď úhradyžalovaného započítal na najskôr splatný dlh, keďže žalovaný nešpecifikoval, ktorú časť záväzku plní.
Ku dňu postúpenia pohľadávky mal žalovaný voči žalobcovi záväzok v sume 2.316,65 eur, ktorá suma
pozostávala z istiny vo výške 1.923,73 eur, úroku vo výške 304,68 eur, úroku z omeškania vo výške

53,73 eur a ostatného príslušenstva v sume 34,51 eur. V uvedenej sume boli už započítané úhrady
vykonané žalovaným. Vzhľadom na uvedené má za to, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených
splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti
každej splátky až do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení

prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci.
Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220
ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie),
odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch

na ne odkazuje.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v zamietajúcej časti, v nadväznosti na odvolacie
námietky žalobcu, odvolací súd dodáva, že predmetom konania je nárok zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 5038359804 zo dňa 07.02.2013 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava,

a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur s
úrokovou sadzbou 17,9 %, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške 93,34 eur
mesačne s počtom splátok 30. Konečná splatnosť úveru bola stanovená ku dňu 15.08.2015. Zo strany
Slovenskej sporiteľne, a. s., nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti tohto úveru, zmluva nebola
vypovedaná a nedošlo ani k odstúpeniu od zmluvy.

8. Podanou žalobou sa zaplatenia pohľadávky z tejto úverovej zmluvy domáha žalobca ako postupník
pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava). Bolo preto potrebné, aby žalobca v
prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených
práv od pôvodného veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej

vecnej legitimácie predložil jednak oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky adresované
žalovanému a Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/EC zo dňa 27.06.2014 uzatvorenú medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalobcom. Okresný súd žalobu v časti o zaplatenie istiny
1.204,93 eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
tejto časti, majúc za to, že postúpenie pohľadávky predstavujúcej splátky úveru splatné po 15.06.2014

(resp. 27.06.2014, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky) na žalobcu je neplatné s
poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
S uvedeným záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. účinného k 27.06.2014 (ku dňu postúpenia pohľadávky)

ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10.Ustanovenie§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.jeustanovenímšpeciálnymvovzťahukvšeobecnej
úprave postúpenia upravenej v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zásady prednosti
špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci
sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky,

ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické
oprávnenie a povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 483/2001 Z. z. Takýmto špecifikom je aj úprava
bankového tajomstva, na úpravu ktorého citované ustanovenie nepochybne nadväzuje. Práve bankové
tajomstvo je dôvodom osobitného režimu pri postupovaní pohľadávok banky. Z citovaného ustanovenia
nepochybne vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už

splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre
platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

11. Z obsahu spisu, ako aj zo skutočností vyplývajúcich zo samotného odvolania odvolací súd, rovnako

ako súd prvej inštancie, konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by splátky splatné po 27.06.2014 (t. j. po
uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom) boli v čase
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky splatnými (pred postúpením pohľadávky voči žalovanému
nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ani k inému ukončeniu zmluvy o úvere), preto možno
konštatovať, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky v tejto

časti. Pokiaľ teda postupca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) postúpil predmetnú pohľadávku z úveru v celom
rozsahu, postupoval v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Postúpenie nespôsobilej
pohľadávky v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ako to okresný súd správne kvalifikoval,
spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto postúpenia, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Okresný
súd preto správne skúmal, či predmetom postúpenia bola splatná pohľadávka, a teda či boli splnené

podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

12. Keďže časť pohľadávky predstavujúca splátky splatné po 27.06.2014, ktorá je predmetom
uplatneného nároku, nebola v čase postúpenia spôsobilou na postúpenie, je postúpenie v tejto časti
absolútne neplatným právnym úkonom a možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku v tejto časti.

13. Nedôvodná je i námietka žalobcu o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri započítaní úhrad
vykonaných žalovaným na sumu, ktorá ním bola žalovaná s poukazom na to, že uvedené splátky si
započítal na skôr splatný dlh už postupca. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd pri

určení výšky záväzku žalovaného vychádzal z celkového dlhu žalovaného v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky (predstavujúcej všetky splátky splatné od uzavretia zmluvy o úvere do uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávky), od ktorého odpočítal úhradu uskutočnenú žalovaným pred postúpením
pohľadávky, keďže k postúpeniu mohlo dôjsť len časti pohľadávky zodpovedajúcej splátkam splatným
do 27.06.2014, zníženým o úhradu žalovaného vykonanú pred týmto postúpením. Postup okresného

súdu pri určení výšky nesplatenej časti pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení je tak správny.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac s odôvodnením
rozsudku okresného súdu v napadnutej časti, tento ako vecne správny potvrdil.

15. V závere odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutia iných súdov,
ktoré pri výklade ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. postupovali odlišne ako súd prvej inštancie,
rozhodnutia iných súdov (okresných a krajských) nie sú pre odvolací súd záväzné. Oproti rozhodnutiam
uvádzaným žalobcom pritom dáva odvolací súd do pozornosti existenciu ďalších rozhodnutí súdov, ktorézaujali obdobné stanovisko ako súd prvej inštancie (a následne odvolací súd) v prejednávanej veci (napr.
Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, Krajský súd v Trnave vo veci sp.
zn. 11Co/213/2015, Okresný súd Trenčín vo veci sp. zn. 11C/233/2014, Okresný súd Banská Bystrica

vo veci sp. zn. 12C/152/2014).

16. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania, zostáva rozhodnutie
súdu prvej inštancie nedotknuté.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)