Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113227144
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113227144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia, v právnej veci navrhovateľa Q. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v K. na W. ul. č. XX, proti povinnej Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K.
na W. ul.č. XX, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 38C 429/2013 - 105 zo dňa 21.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby

súd zaviazal povinnú prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur mesačne a vyslovil, že účastníkom
náhradu trov konania nepriznáva.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne
právne posúdil a nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal, že
súd neprávne uviedol dobu, počas ktorej bol zamestnaný a uviedol, že vo Veľkej Británii pracoval

od 30.10.2005 do 17.07.2008. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nepreveril hodnovernosť tvrdení
povinnej týkajúcich sa jeho údajného alkoholizmu a navštevovania pohostinských zariadení. Práve
povinná s jeho dcérou holdujú alkoholu a denne vypijú aj dve fľaše vína. Uviedol, že nikdy nebol na
protialkoholickom liečení a vždy sa vzorne staral o rodinu. Z Veľkej Británie domov priniesol okolo
18 000 libier, ktoré použil na zakúpenie nábytku v domácnosti. Ďalej namietal, že súd sa vôbec
nezaoberal hodnovernosťou tvrdení povinnej o prispievaní ich dcéry do spoločnej domácnosti. Uznal,
že si doposiaľ nenašiel zamestnanie, pričom keď sa mu naskytla nejaká príležitostná práca, povinná sa

mu vyhrážala, že ho pôjde nahlásiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Poprel tvrdenie, že svojou
nezodpovednosťou spôsobil dlhy. Uviedol, že mesačné výdavky na byt predstavujú sumu 228,70 Eur a
nie sumu 270 Eur ako to uviedla povinná. Nemá vedomosť o splácaní pôžičky povinnou, ktorú si mali
údajne vziať za účelom odkúpenia bytu do osobného vlastníctva. Vzhľadom na to, že nemal dostatok
finančných prostriedkov a nemal si za čo kúpiť lieky ani stravu, nastali u neho zdravotné problémy
spôsobené nedostatočnou výživou. Zastával názor, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre
zistenie rozhodujúcich skutočností a neskúmal predložené dôkazy. navrhol napadnutý rozsudok zmeniť

a povinnú zaviazať prispievať mu na výživu sumou 200 Eur.

3. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že nevie na aký účel použil navrhovateľ
finančné prostriedky, ktoré zarobil vo Veľkej Británii a z jeho výpovede nie je zrejmé, že by ich použil nasvoje bývanie a ošatenie. Tvrdenie navrhovateľa, že tieto finančné prostriedky použil na kúpu nábytku
do spoločnej domácnosti a zveľadenie ich bytu považovala len za všeobecné tvrdenie bez konkrétnych
údajov. Podotkla, že ako podielový spoluvlastník bytu má navrhovateľ nielen práva ale aj povinnosti

a v prípade, ak by nezabezpečovala riadnu úhradu nákladov spojených s užívaním bytu už dávno by
predmetný byt nemohli užívať. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny.

4. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

5. Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

9. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v
konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé
a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Podľa citovaného ust. § 71 Zákona o rodine je vyživovacia povinnosť medzi manželmi súčasťou

ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy,
ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Jedná sa najmä
o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o
deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine ďalej vyplýva, že o uspokojovanie

potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti
a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať
za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa však premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým
korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Z

hľadiska citovaného ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine nebude bez významu ani okolnosť, z akého
dôvodu došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže
poukázať na to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Je povinnosťousúduzisťovaťdôvodyneplneniavyživovacejpovinnostimedzimanželmi,pretožeprávenatomtozáklade
bude možné posúdiť či sú splnené všetky podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti.

12. Odvolacísúdpozohľadnenívšetkýchskutočnostívovzťahukpredmetuodvolaciehokonaniadospel
k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné
podmienky pre vyhovenie návrhu na určenie manželského výživného. Odvolací súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že z hľadiska zásady rovnakej životnej úrovne manželov má vyživovaciu povinnosť ten z
manželov, ktorého príjmy a majetkové možnosti sú vyššie voči druhému manželovi a to v rozsahu,

ktorý znamená vyrovnanie oboch životných úrovní. Požiadavka na rovnakú životnú úroveň manželov sa
však neuplatňuje len z pohľadu výšky príjmu a rovnako tak nie je možné za rovnakú životnú úroveň
považovať matematicky zhodné množstvo peňazí u oboch manželov, ale je potrebné skúmať aj potreby
oprávneného,schopnosti,možnostiapomerypovinnéhoataktiež prihliadnuťnastarostlivosťospoločnú
domácnosť.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Košice I č.k. 37C 445/2013-42 zo dňa 12.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 8Co 75/2014-58 zo dňa 30.04.2015, preto je rozhodujúcim obdobím pre posúdenie
nároku na priznanie manželského výživného obdobie od 01.10.2013 do 08.06.2015 t.j. od podania
návrhu do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Z dokazovania vykonaného

súdom prvej inštancie vyplýva, že účastníci konania aj po rozvode manželstva žijú v byte, ktorý je v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve, avšak dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť. Navrhovateľ pracoval
do roku 2008 vo Veľkej Británii a od jeho návratu na Slovensko bol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (od 15.08.2008 do 27.11.2014), pričom v
uvedenom období nemal žiaden príjem a nebol ani poberateľom žiadnej sociálnej dávky resp. príspevku

k dávke. Až dňa 24.09.2014 mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný predčasný starobný
dôchodok vo výške 268,90 Eur, ktorý je od 01.01.2015 vo výške 274,20 Eur. V konaní bolo teda
nepochybne preukázané, že v čase keď navrhovateľ nedisponoval žiadnym príjmom, uhrádzala všetky
náklady spojené s bývaním (nájomné za byt), s vedením domácnosti a zakupovaním stravy len
povinná zo svojho príjmu, ktorý v období od 01-12/2014 predstavoval sumu 613,54 Eur a v období od

01-06/2015 sumu 631,58 Eur. Až od januára 2015 začal navrhovateľ prispievať povinnej na bývanie
alikvotnou čiastkou v rozmedzí od 60 Eur do 80 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že v období od 01.10.2013
do 01.01.2015 sa navrhovateľ žiadnym spôsobom nepričinil o získanie zdrojov pre krytie rodinného
rozpočtu a úhradu všetkých nákladov. Napriek tomu, že navrhovateľ predložil potvrdenia o hľadaní
zamestnania, odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že z troch potvrdení od

zamestnávateľov za obdobie vyše roka a pol nemožno vyvodiť skutočný záujem navrhovateľa
nájsť si zamestnanie a zabezpečiť si tak pravidelný príjem. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní
opakovane uvádzal, že z Veľkej Británie si priniesol značný obnos peňazí, ktorý použil na rodinné účely
(zveľaďovanie domácnosti), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou
navrhovateľa dostatočným spôsobom vysporiadal, pričom v konaní bolo preukázané, že uvedené

peniazepoužilnaúhradusvojichdlhovvočizdravotnejasociálnejpoisťovni,vdôsledkuktorýchnemalpo
návrate zo zahraničia nárok na akúkoľvek sociálnu pomoc od štátu. Rovnako tak učinil aj so sumou 700
Eur, ktorá mu bola v roku 2014 vyplatená titulom dôchodku, čo aj sám navrhovateľ potvrdil v podanom
odvolaní. Vzhľadom na to, že v rozhodnom období povinná dobrovoľne zabezpečovala starostlivosť
o domácnosť účastníkov a hradila všetky náklady s tým spojené a tým si voči navrhovateľovi plnila

vyživovaciu povinnosť, súd prvej inštancie správne uzavrel, že navrhovateľ nemá nárok na ďalšie
výživné od povinnej, keďže životná úroveň oboch účastníkov bola približne rovnaká. Z týchto dôvodov
už ostatné odvolacie námietky navrhovateľa nie sú opodstatnené. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods.
2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

14. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie
nebol predložený.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP)Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).