Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206580
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206580.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a členov senátu, JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v exekučnej veci
oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, právne
zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave,
Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. augusta XXX/

X, E., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom
Kálmana Mikszátha 268, Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 4697/2015, pre vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 1.049,28,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č. k. 8Er/368/2015-26 zo dňa 13.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej v texte len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“); v odôvodnení uznesenia uviedol, že exekučné
konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je konkrétny rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom
Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882. Exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý

vyvodil svoju právomoc z rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi oprávneným a povinným. Okresný
súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Právomoc rozhodcovského súdu tak nebola
založená na základe platnej rozhodcovskej doložky a rozhodcovský rozsudok, vydaný v takomto konaní,
nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto ho okresný súd považoval za
materiálne nevykonateľný a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie. Exekučný súd prekročil zákonné limity ustanovenia § 44 ods. 2 EP, keď pri
rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúmal okrem žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu aj zmluvu o úvere, obsahujúcu

rozhodcovskú doložku. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu a teda je potrebné s ním rovnakým spôsobom aj nakladať. Zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“) v ustanovení § 37 predpokladá možnosť
preskúmať rozhodcovský rozsudok súdom v konaní o vyslovenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Je tu prekážka „res iudicatae“

a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniamirozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10. Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka, a. s. (ďalej v texte aj „VOP“) postupovala v súlade s § 93b zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že

v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju
neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak by právny predchodca neponúkol klientovi
návrh rozhodcovskej doložky, došlo by k porušeniu zákona o bankách. V zmysle § 3 ods. 2 ZoRK
rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluvy nevylúčia. Exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka, nijako

neskúmal vôľu povinného a nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky.
Bez akýchkoľvek skutkových a právnych dôvodov ju potom označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp
zmluvnej slobody. Exekučný súd sa taktiež nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktoré majú
exekučné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd, a nijako nezdôvodnil tento odlišný
postup. Ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch
zmluvných strán a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, súd sa nevyjadril, akým spôsobom by

si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite
naplánovať. Exekučný súd svojím postupom vykonával nové dokazovanie skutkového stavu, na základe
ktorého dospel k odlišným právnym názorom ako rozhodcovský súd. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť
sa k odlišným právnym záverom k vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu,
čím mu exekučný súd odoprel právo byť účastníkom konania a zasiahol do jeho práva podľa článku

48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani Občiansky súdny poriadok ani Exekučný poriadok ani
ZoRK neobsahuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo
napríklad rozsudok zrušiť a zmeniť jeho výrok. Záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie
je možné oprieť o Smernicu Rady EHS č. 93/13/EHS, keďže tento nepriamy normatívny akt, ktorý je

súčasťou unijného práva je aktom výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, vzťahujúcu sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo
rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, pretože táto nie je vo vzťahu k jednotlivcom,
resp. voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Poukázal na súvisiacu rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom

na základe jeho postavenia. Postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov
konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, bol nezákonne zvýhodnený len
na základe jeho postavenia. Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a. s. ako zriaďovateľ súdu, ktorý
vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná a. s. zapísaného v
zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a

je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 zákona č. 355/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte len „C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach, súvisiacich

s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
Exekučný poriadok (čl. XL § 9a ods. 1), podľa ktorého, ak to povaha veci nevylučuje, primerane sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa §
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením okresného súdu. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia a v zmysle §

387 ods. 1, 2 C.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia, reagujúc na odvolacie dôvody oprávneného, odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vecsprávneprávneposúdil.Záverokresnéhosúduoneplatnostirozhodcovskejdoložkyvovšeobecných
obchodných podmienkach považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za správny. Z dôvodu, že odvolací

súd je rozsahom a dôvodmi odvolania oprávneného viazaný (§380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní veci
sa zaoberal len týmito námietkami, a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého uznesenia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8.Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku pristúpil súd prvej inštancie
správne k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd
nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc

rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako podmienku
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom týmto postupom nedochádza k preskúmaniu
vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či
predložený exekučný titul je v súlade so zákonom. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne

dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t. j.
exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (viď uznesenia NS
SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011 - R
47/2012 atd.), ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C - 76/2010 Pohotovosť, s. r.

o., proti H. S. zo dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej
veci.

9.Z obsahu spisu odvolací súd v zhode so sídlom prvej inštancie zistil, že súdny exekútor požiadal
okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému

na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie predmetného exekučného titulu, bola súčasťou
všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu o neplatnosti spornej rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Táto podmienka ako súčasť vopred
pripravených všeobecných obchodných podmienok nebola s povinným ako spotrebiteľom individuálne
dojednaná a povinný nemal reálnu možnosť jej obsah ovplyvniť, resp. aplikáciu vylúčiť. K záveru o
neplatnosti rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach dospela aj súdna prax
(porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30. 11. 2011, uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 258/2015 zo dňa 10. 06. 2015 alebo nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011 zo dňa 11. 11. 2013). Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok bol ako celok vydaný v
rozporesozákonomanemôžebyťspôsobilýmexekučnýmtitulom,pretoženiejemateriálnevykonateľný
a tento nedostatok bráni vo vykonaní exekúcie. Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietol.

10.Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.
11.Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).