Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/418/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313218969
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313218969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova ul. č. 17, Bratislava, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav
Vilím, Michalská ul. č. 9, Bratislava, proti žalovanému: D. P., V.. XX. XX. XXXX, P. K. C.. Č.. XXXX/XX,
P., o zaplatenie istiny 54, 39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 08. júna 2015, č. k. 6C/31/2015 - 37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 54, 39 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 24. 03. 2010 do zaplatenia titulom nezaplateného poistného do zániku poistenia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 4, § 11 ods. 10 veta prvá zák. č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 19. 05. 2009, § 52 ods. 1, 3, 4,
§ 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), i), § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a vecne tým, že žalobe žalobcu vyhovieť možné nebolo, nakoľko jeho nárok
uplatnený v spore je premlčaný. Uviedol, že poistnú zmluvu, ktorú strany sporu uzavreli dňa 19. 05. 2009
posúdilakozmluvuspotrebiteľskú,keďžalobcamalpostaveniedodávateľaažalovanýakofyzickáosoba
nepodnikateľ, spotrebiteľa s tým, že na ich spotrebiteľský vzťah založený poistnou zmluvou sa vzťahuje
všeobecná trojročná premlčacia doba. Poukázal na skutočnosť, že z listinných dôkazov predložených

žalobcom zistil, že svoje právo mohol vykonať prvý raz deň nasledujúci po dni zániku poistenia s tým,
že premlčacia doba začala plynúť dňa 23. 03. 2010 a uplynula dňa 25. 03. 2013 a nakoľko žalobca
podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 24. 09. 2013, ex offo prihliadol na premlčané právo a žalobu
žalobcu zamietol. Uviedol, že vo veci pojednávanie nenariadil v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 156
ods. 3, § 200ea ods. 1, § 47 ods. 2 O. s. p., nakoľko ide o drobný spor, keď stranám sporu doručil
poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému v súlade s ust. § 47 ods. 2 O. s. p.,
avšak zostal nečinný. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne

úspechom žalovaného v konaní, ktorému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli
a ich náhradu si ani neuplatnil.

2.Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol ho zmeniť a

jeho žalobe vyhovieť. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol,
že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na dobu neurčitú, s
ročným poistným obdobím hradeným vo forme štvrťročných splátok, ktoré však žalovaný riadne nehradil
a poistná zmluva zanikla dňa 23. 03. 2010, teda pred účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z., t.

j. pred dátumom 13. 06. 2014. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že na právny vzťah, ktorý je
predmetom konania 17C/5/2015 (spor, ktorý je predmetom posudzovanej veci je vedený na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 6C/31/2015, pozn. odvolacieho súdu) nie je možné aplikovať ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z., nakoľko jeho aplikáciou dochádza k porušeniu zákazu retroaktívneho uplatňovania
právnych noriem, z dôvodu ktorého mal súd prvej inštancie na spor aplikovať ust. § 100 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka, keďže dlžník, žalovaný námietku premlčania nevzniesol. Poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sž/20/2010 a nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 238/04.

3.

Žalovaný, ktorému súd prvej inštancie doručil odvolanie na vyjadrenie dňa 08. 09. 2015, sa k nemu
nevyjadril.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p. (zákon
č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky
vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý

verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. augusta 2016 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným
spôsobom.

5.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite

odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

6.

Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,

ktorým žalobu žalobcu zamietol.

8.Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne

posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
9.

Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci ide o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá poistnou zmluvou č. 1060384776 so
začiatkom poistenia dňa 20. 05. 2009 na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím, z dôvodu ktorého

správnežalobcovipremlčanéprávonepriznalanapremlčanieprihliadolexoffo(§5bzákonač.250/2007
Z. z.), t. j. napriek tomu, že žalovaný námietku premlčania v konaní nevzniesol.

10.

Nedôvodnoujeajodvolacianámietkažalobcu,žesúdprvejinštancieaplikáciouustanovenia§5bzákona
č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014, na konanie začaté pred týmto dátumom porušil
zásadu zákazu retroaktivity, keď správne mal postupovať podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a na premlčanie prihliadnuť len na námietku dlžníka.

11.

Ustanovenie § 5b zák. č. 205/2007 Z. z. bolo do tohto zákona zavedené s účinnosťou od 01. 05. 2014
zákonom č. 102/2014 Z. z. Podľa tohto ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť

námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho odporca môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nárok súdnej
vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty

vynútiteľnosti práva. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou
premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne

stanovenú dobu, uplynutím ktorej sa dlh stane splatným, tak so splatnosťou dlhu je spojený i začiatok
plynutia premlčacej doby. Súdna prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi
dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust.
§ 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal;
veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže

začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva deň nasledujúci po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri
ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

13.Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať aj
na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj)
procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne i hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý

je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania

súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné
normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených
konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné
pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté
pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované (Mazák J.

Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s. 24) a preto,
ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho
aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

15.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že samotná povaha inštitútu premlčania nie je výslovne

hmotnoprávna.AjObčianskyzákonníkvust.§100ods.1stanovuje,že„napremlčaniesúdprihliadnelen
na námietku dlžníka“. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému
ustanoveniu Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo i procesným ustanovením, nakoľko normuje o
procesných vzťahoch (procesnej činnosti súdu), keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať
na skutočnosti, ktoré nastali v konaní - porovnaj poslednú vetu ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

„Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“ Dikcia ust. § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka a dikcia ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi
pravidlami vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a lex specialis (§ 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo
ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce

zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka uplatnenú v konaní
pred súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na premlčanie (správnejšie na
márne uplynutie premlčacej doby) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka.

16.

Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zákon č. 250/2007 Z. z. je lex specialis vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku ako lex generalis a preto pokiaľ je otázka povinnosti prihliadnuť na premlčanie
uplatneného nároku upravená v ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. odlišne od § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka,prednosťmášpeciálnaúpravazákonač.250/2007Z.z.,zdôvoduktoréhosúdprvejinštancie

na prejednávanú vec správne dané zákonné ustanovenie aplikoval.

17.Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie v spore zistil skutkový stav, a keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil,
tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka

(ust. § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016), rozhodol vecne správne.

19.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

20.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).