Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/428/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314207557
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314207557.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek
senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému: A. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
H. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, IČO: 42 362 962, zastúpený: JUDr.
Bohdan Jakubisko, advokát, so sídlom Bratislava, Dobrovičova č. 13, o zaplatenie 586,20 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/217/2014-36 zo
dňa 27.01.2015, v časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka m e n í tak, že združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov sa náhrada trov konania

nepriznáva.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku návrh zamietol, druhým
odsekom výroku žalovanému náhradu trov konania nepriznal a tretím odsekom výroku žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 92,44 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok v napadnutej časti o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd prvej inštancie
odôvodnil právne aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., vecne tým, že právo na náhradu trov konania vzniklo
žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného, ako v plnom rozsahu

úspešnému účastníkovi. Vedľajšiemu účastníkovi súd v zmysle uvedeného priznal náhradu trov konania
vo výške 92,44 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, za dva úkony právnej služby (prevzatie
veci a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní, á 38,18 eura, 2 x režijný paušál za rok 2014
á 8,04 eura). Súd náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznal za úkon právnej služby - vyjadrenie,
nakoľko v spise sa žiadne vyjadrenie od právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nenachádzalo.

3. Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti, ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná, uplatniac odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods.
2 písm. a), d) a f) O.s.p.. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania vôbec nezaoberal
kritériom účelnosti trov. Zdôraznil, že trovy právneho zastúpenia boli priznané za predloženie podania,

ktoré svojim obsahom je opakovaným podaním predkladaným v nespočetnom množstve prípadov.
Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemukonaniu,potomvychádzalzlogickéhopredpokladu,žetentosubjektjeodborne,personálneamateriálne
pripravený na vykonávanie svojej činnosti, teda ich môže vzhľadom na svoje osobitné postavenie
a odborné zameranie predkladať sám. V ďalšom odvolateľ zdôraznil závery NS SR vo veci sp. zn.

6MCdo 5/2013 v obdobnej veci, podľa ktorých vedľajší účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci
žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov
na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by
zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky
premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v

súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach. Údajné trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka podľa odvolateľa nie sú účelné, uplatňujú sa v rozpore so zákonom a preto priznanie ich
náhrady nemá legitimitu a oporu v zákone. V závere žalobca vyslovil názor, že vedľajší účastník nemal
ani procesné postavenie vedľajšieho účastníka, keďže s účinnosťou od 01.01.2015 pre každý takýto
subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na koho strane má vystupovať, inak sa na takýto
subjekt neprihliada.

4. Žalovaný a ani vedľajší účastník na jeho strane, ktorý vystupoval v konaní do 30.06.2016, odvolanie
nepodali a k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania

či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka.

7. V konaní do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného združenie

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (ďalej len združenie) a to podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Ako už
bolo konštatované, odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p.,
účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. pričom podľa §
470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že predošlý inštitút vedľajšieho účastníctva upravený v

O.s.p. bol nahradený inštitútom intervencie, ktorý je upravený v § 81 a nasl. C.s.p. Združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov už nespĺňa zákonné podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako
intervenient, pretože na jeho strane nie je daný právny záujem na výsledku konania, s účinnosťou od
01.07.2016 ex lege sa už tohto konania nezúčastňuje a to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať.

8. Bolo však potrebné rozhodnúť o trovách konania, ktoré združeniu vznikli do 30.06.2016, a to o
trovách prvoinštančného konania na základe podaného odvolania žalobcu. Predmetom prieskumu
odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej
inštanciesprávnepreskúmavanoučasťourozsudkuzaviazalžalobcunazaplatenienáhradytrovkonania
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, a to trov právneho zastúpenia.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8100018786, ktorú žalovaný podpísal v Diakovciach dňa 19.2.2009 a žalobca
v Bratislave dňa 20.2.2009 (ďalej len zmluva), žalobca schválil žalovanému revolvingový úver. Bod
5. zmluvy obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere a bod 6. zmluvy obsahuje údaje o

schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorého poskytnutá čiastka úveru bola vo výške 464,71 eura
(14.000,- Sk), splatnosť úveru (počet splátok /splatnosť- deň v mesiaci) 30/14. Mesačná splátka bola
dohodnutá vo výške 28,41 eura (856,- Sk), zmluvná odmena vo výške 387,70 eura (11.680,- Sk). V
zmluve v bode 6. bola uvedená RPMN za úver 63,89 %, ročná úroková sadzba úveru 68,92 %, zmluvnáodmena za poskytnutie revolvingu 281,29 eura (8.474,- Sk), predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu 55,42 % a ročná úroková sadzba revolvingu 67,55 %. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100018786 zo dňa 20.2.2009 podpísanej len zástupcom

žalobcu súd zistil, že žalobca ním mal žalovanému oznámiť údaje o schválenom úvere nasledovne:
číslo zmluvy: 8100018786, schválená výška úveru: 464,71 eura, splatnosť úveru: 30 mesiacov, výška
mesačnej splátky: 28,41 eura, dátum splatnosti prvej splátky: 14.4.2009, dátum splatnosti poslednej
splátky úveru: 14.9.2011, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu
periódy splácania: 14, celková výška úveru: 464,71 eura, RPMN za úver 63,89 %, schválená výška

revolvingu: 255,26 eura, zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 255,26 eura, výška
mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 28,41 eura, RPMN po vykonaní revolvingu 55,42
%, úverový limit: 464,71 eura, zmluvná odmena za poskytnutie úveru: 433,72 eura, ročná úroková
sadzba úveru: 68,92 %, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu: 281,29 eura, ročná
úroková sadzba revolvingu: 67,58 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 20.2.2009.
Podľa prehľadu účtu - Karty Klienta je nominálna výška úveru 852,42 eura, nominálny celkom 898,43

eura, poskytnutá čiastka 464,71 eura, poskytnuté celkom 464,71 eura, vyplatená čiastka 418,70 eura,
vyplatené vrátane revolvingov 418,70 eura, splatené 266,10 eura a zostáva doplatiť 586,20 eura.

10. Už právoplatnou (odvolaním nenapadnutou) časťou preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie
bol návrh vo veci samej v celom rozsahu zamietnutý, a to z dôvodu premlčania nároku, na ktoré bol súd

povinný prihliadnuť ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca bol
teda v konaní v celom rozsahu neúspešný a tak právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p. vzniklo plne úspešnému žalovanému a do 30.06.2016 na jeho strane vystupujúcemu vedľajšiemu
účastníkovi, avšak len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené.

11.Privyriešeníotázkyúčelnostivzniknutýchtrovkonaniabolonevyhnutnéprihliadnuťnarozsahprávnej
pomoci, ktorý poskytol vedľajší účastník prostredníctvom svojho advokáta v prospech žalovaného.
V prvom rade je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník dobrovoľne vstúpil do konania,
pričom žalovaného predtým nekontaktoval. Vedľajší účastník iba oznámil svoj vstup do konania a
následne sa osobne zúčastnil pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 27.01.2015, na ktorom

vzniesol námietku premlčania. Úlohou vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľa a je možné
predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je
spôsobilýmsamostatneochraňovaťspotrebiteľa.Nutnosťaopodstatnenosťsvojhoprávnehozastúpenia
vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Podľa
názoru odvolacieho súdu paušálny vstup vedľajšieho účastníka do mnohých, bližšie nepoznaných

konaní, vrátane tohto a udelenie plnej moci advokátovi nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa
a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže byť
ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav,
že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v
paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní (napríklad ani raz nebol v kontakte so

žalovaným, v prospech ktorého chcel vystupovať a chrániť jeho záujmy), do ktorého vstúpil a vyčíslil si
aj náhradu trov právneho zastúpenia.

12. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v obtiažnych právnych veciach, v
opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, práva podporne odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 6 MCdo 9/2013 a sp.zn. 6 MCdo 5/2013. Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).

13. V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani to že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak
by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd je teda povinný ex offo prihliadať
na všetky dôvody nemožnosti uplatnenia práva, bez ohľadu na to, či sa ich spotrebiteľ (alebo vedľajší
účastník vystupujúci na jeho strane) dovolá. Vzhľadom na to, že súd bol v danej spotrebiteľskej veci exoffo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi prihliadnutím na premlčanie uplatneného nároku, vstup
vedľajšieho účastníka, ale i jeho zastúpenie advokátom a trovy z toho vzniknuté boli neúčelné, a preto
nebolo dôvodné priznať mu akúkoľvek náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

14. Odvolací súd preto uzatvára, že trovy vedľajšieho účastníka vynaložené na právne služby, ktoré
mali smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade neboli účelne vynaložené
a preto s poukazom na súdom prvej inštancie správne aplikovaný § 142 ods. 1 O.s.p. nevzniklo
vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov voči žalobcovi. Závery súdu prvej inštancie v napadnutej

častipreskúmavanéhorozsudku,keďvedľajšiemuúčastníkovipriznalnáhradutrovprávnehozastúpenia
za 2 úkony právnej služby, preto z pohľadu odvolacieho súdu nie sú správne.

15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 388 C.s.p. zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

16. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu zásadne v zmysle § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil, odvolací súd preto dospel k záveru, že je dôvodné mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznať

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).