Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214424
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1316214424.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobcu: S.. K. H., rodená J., nar. X.XX.XXXX,
bytom S. J. XX, P.T. Z., proti žalovanému: S. H., nar. X.X.XXXX, bytom S. J. XX, P. Z., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Súd ukladá žalovanému, aby nevstupoval dočasne do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území P. Z., obec Chorvátsky Grob, okres Senec, zapísané na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym
odborom Okresného úradu Senec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo
1587/293, vo výmere 542 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 1587/757, vo výmere 122
m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele
číslo 1587/757, do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, pod

spisovou značkou 16C 384/2015, o návrhu na vyporiadanie BSM po zániku manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť nevstupovať dočasne do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. Z., obec
Chorvátsky Grob, okres Senec, zapísané na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného
úradu Senec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 1587/293, vo výmere

542 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 1587/757, vo výmere 122 m2, zastavané
plochy a nádvoria, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele číslo 1587/757, do
právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, pod spisovou značkou
16C 384/2015, o návrhu na vyporiadanie BSM po zániku manželstva.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od 4.6.2015 prebieha konanie vo veci vyporiadania BSM strán sporu,
vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 16C 384/2015. Ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III , sp. zn. 38P 165/2014, zo dňa 11. 11. 2014, právoplatným
dňa 1. 12. 2014. Napriek tomu, že žalovaný v auguste 2014 opustil spoločnú domácnosť z dôvodu,
že odišiel za svojou novou partnerkou, s ktorou má v súčasnosti maloleté dieťa, jej vo februári 2016
oznámil, že sa nasťahuje späť do domu napriek svojej novej rodine. Svoj nátlak stupňoval tým, že sa

žalobkyni vyhrážal, že v dome nainštaluje kamery a zabezpečovací systém, aby monitoroval pohyb v
dome. Nakoniec sa jeho predpokladaný návrat nezrealizoval bez toho, aby uviedol dôvod, myšlienky
na násilný vstup do domu však prezentoval aj potom. S odstupom šiestich mesiacov v auguste 2016
opäť žalobkyni zatelefonoval a oznámil jej, že sa nasťahuje do domu a vyhrážal sa jej, že vyvŕtal zámky
a príde aj násilím.

3. Nátlak a manipuláciu používa žalovaný aj vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré prišli po stretnutí s
ním domov s obavami, že „tatinko príde rozbiť okná na dome a zničí im hračky, ktoré majú na okennomparapete“, čo vyplynulo z toho, že boli svedkami komunikácie žalovaného s príslušníkmi polície vo
veci vstupu do domu. Žalovaný maloletým deťom uviedol, že „sa musí do domčeka vrátiť, lebo súd
nerozhodol, komu patrí domček.“ Žalovaný nemá záujem dohodnúť sa, nemá záujem riešiť si bytovú

otázku, napriek tomu, že v konaní o vyporiadanie BSM deklaroval, že o dom nemá záujem a požiadal
o jeho nové znalecké ocenenie, napriek tomu už znalecký posudok už bol v konaní vypracovaný a
žalovanému doručený, k dohode nedošlo. Sám sa žalobkyni priznal, že nemá záujem vyriešiť majetkové
veci, nakoľko potrebuje mať so žalobkyňou „niečo, čo ich spája“, prípadne by sa mu ako vhodné javilo
zriadiť v jeho prospech v dome vecné bremeno, aby sa mal kam vrátiť.

4. Dôkazom útokov žalovaného na osobu žalobkyne je skutočnosť, že sa neustále snaží vyhrocovať
napätie, napáda ju, rozhovory s ňou si nahráva, v súdnych konaniach ako dôkazy používa výseky e-
mailovej komunikácie a časti esemesiek. Neustále a opakovane na ňu vyvíja fyzický a psychický nátlak,
opakovane sa jej vyhráža, že ju zničí, zničí jej rodinu a všetko, na čom jej záleží a svoje slová plní. V
návrhoch a vyjadreniach podávaných na súd ju vykresľuje ako zlú matku, ktorá nie je schopná riadne

sa postarať o maloleté deti, čím sa snaží o zmenu styku a zverenia. Opakovane sa jej vyhrážal, že prah
ich domu neprekročí iný muž, nakoľko nepripustí, aby žalobkyňa mala iného partnera. Žalobkyňa sa
domnieva, že dôvodom jeho konania je predpoklad žalovaného, že ju bude cez deti a dom neustále
ovládať, a to i napriek tomu, že žalovaný má novú rodinu, novú partnerku aj dieťa. Aj v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 51P 309/2016, ktorým pôvodne žalovaný žiadal o zníženie

výživného, následne zmenil návrh na striedavú osobnú starostlivosť, sa postavil opäť do úlohy vzorného
otca, ktorému matka bráni vo výkone jeho práv. Výkon práva styku však realizuje tak, že v deň realizácie
styku deti preberá výlučne bydlisku matky, ako si sám vymienil, nevyberá ich zo školy alebo škôlky a
sám rozhoduje, kedy príde v rozmedzí od 16.00 - 20.00 hod, nie je zriedkavosťou, že príde okolo 17.00
hod alebo aj neskôr a nie vždy ju o tom vopred informuje. Maloleté deti túto skutočnosť riešia a pýtajú

sa, či a kedy otec príde.

5. Násilie na osobu žalobkyne zo strany žalovaného a nátlak na jej osobu sa neustále stupňujú, čo sa
prejavuje aj na jej zdravotnom stave, keď vyčerpaná, psychicky unavená a nedokáže už ani reagovať
na útoky zo strany žalovaného. Na základe negatívnych skúseností z komunikácie so žalovaným bola

nútená zablokovať si komunikáciu s ním a presmerovala ju na jej advokáta, napriek tomu ju však
žalovaný kontaktuje a vyhráža sa jej. Žalobkyňa má strach byť sama doma s deťmi, bojí sa, že žalovaný
príde, bojí sa toho, čo urobí, keďže je sama a tento jej stav plne využíva žalovaný. V záujme maloletých
detí ho opakovane žiadala, aby majetkové veci vyriešili, a prosila žalovaného, aby upustil od násilného
správania a myslel na maloleté deti, ktorá len nedávno zasiahol rozvod a teraz znovu prežívajú neistotu

spojenú s nerozvážnym konaním žalovaného.

6. Napriek jej prosbám vyriešiť vyporiadanie BSM žalovaný dňa 25. 8. 2016 prišiel do domu a za
prítomnosti polície si do domu nasťahoval veci a znovu sa domáhal vstupu do domu, v ktorom býva

žalobkyňa s deťmi. Žalobkyňa požiadala políciou o ochranu, keď psychické násilie nezanecháva žiadne
vonkajšie viditeľné stopy, ktoré by v takomto prípade mohli byť dôvodom na okamžitý zásah polície,
ale hoci dlhodobé pôsobenie žalovaného na psychiku jej a detí spôsobuje vážne ohrozenie duševného
zdravia žalobkyne a zdravého vývoja maloletých detí, polícia jej nepomohla. Tieto traumy sa začínajú
prejavovať na deťoch tak, že sú nadmieru citlivé, boja sa byť sami a potrebujú mať neustále pocit istoty.

Pri dlhšom pobyte u žalovaného maloletá O. vždy ochorie, čo vysvetľuje tým, že „doma vždy ozdravie“,
keď ju žalovaný v období, keď má byť u neho, následne beztak privezie žalobkyni. Maloleté deti sú
pod neustálym tlakom, boja sa vysloviť svoj názor a chránia žalovaného, ktorý sa pred nimi postavil do
pozície „muža, ktorému je ubližované a ich úlohou je ochraňovať ho.“

7. Žalobkyňa je presvedčená, že konanie žalovaného vykazuje znaky násilia, ktoré možno definovať
ako akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu
alebo slobodu osoby, alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti; násilie môže mať rôzne formy
(fyzické, verbálne, sociálne, ekonomické, sexualizované, psychické alebo emocionálne), môže byť
zjavné alebo skryté. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že žalovaný má predispozíciu k poruchám

psychického charakteru a aj počas manželstva bol v starostlivosti psychiatra a psychológa, vzhľadom k
stupňujúcemu sa nátlaku z jeho strany má dôvodnú obavu z toho, že žalovaný psychicky nezvládne túto
situáciu a môže fyzicky zaútočiť. Žalobkyňa je presvedčená, že konanie žalovaného je jednoznačnemotivované snahou donútiť ju pod hrozbou násilia pristúpiť na akúkoľvek dohodu ohľadne vyporiadania
majetku v BSM ako výmenu za to, že bude môcť slobodne a bez neho žiť a pracovať.

8. Z dôvodu, že hrozí obava, že bez nariadenia tohto opatrenia by mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravia
(fyzickom alebo psychickom) u žalobkyne a ich maloletých detí, žalobkyňa má dôvodný strach o svoje
zdravie a zdravie maloletých detí, považuje preto právo na ochranu života a zdravia za silnejšie
ako vlastnícke právo žalovaného. Konanie o návrhu na vyporiadanie BSM po zániku manželstva na

Okresnom súde Bratislava III prebieha od 4. 6. 2015, neodkladným opatrením sa preto nevytvorí žiadny
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a v dôsledku neho nevznikne ani neprimeraná
ujma na strane žalovaného.

9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil, že navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení predložila
súdu výpis predmetných nehnuteľností z listu vlastníctva, prehlásenie rodičov zo dňa 25. 8. 2016,

emailovú komunikáciu medzi stranami sporu.

10. Súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p. (Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia) v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.
Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
tridsiatich dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa

§ 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. a) súd rozhodne do
24 hodín od doručenia návrhu.

14. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

15. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov
medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že
je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

16. V predmetnej veci žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, výpisom
z listu vlastníctva priloženom k návrhu vyplýva vlastnícke právo strán sporu k tam uvedeným

nehnuteľnostiam, súčasný právny stav je taký, že nehnuteľnosti sú v BSM strán sporu v rámci
prebiehajúceho súdneho konania na tunajšom súde o jeho vyporiadanie.

17. Súd šetrením v registri tunajšieho súdu zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III , sp. zn. 38P 165/2014, zo dňa 11. 11. 2014, právoplatným dňa 1. 12. 2014;

z obsahu spisu vyplýva pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že žalovaný v auguste 2014 opustil spoločnú
domácnosť, t. j. predmetný rodinný dom, do ktorého sa v súčasnosti domáha vstupu. Rovnako šetrením
súdu bolo preukázaná existencia konania o návrhu na vyporiadanie BSM po zániku manželstva,
vedeného na Okresnom súde Bratislava III, pod spisovou značkou 16C 384/2015.18. Rovnako sa súd oboznámil aj s obsahom prehlásenia rodičov žalobkyne E. a K. J. zo dňa 25.8.2016,
v ktorom rodičia žalobkyne potvrdzujú pravdivosť skutočností uvádzaných v návrhu s dôrazom na

skutočnosť, že tieto okolnosti majú negatívny vplyv na ich dcéru, ktorá kvôli tomu psychicky upadá,
stráca radosť zo života a bývalého manžela sa bojí, čo sa negatívne prejavuje na jej zdravotnom stave
a na deťoch, ktoré cítia strach o svoju matku a nemajú reálnu oporu ani v otcovi.

19. Z e-mailovej správy zaslanej dňa 24.8.2016 žalovaným žalobkyni súd zistil, že ju žalovaný žiada

o poskytnutie kľúčov od domu a vstupnej brány za účelom premiestnenia si svojich osobných vecí do
priestorov domu.

20. V danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu. Za podstatné súd
považuje zdôrazniť, že prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželov samo

osebeneoprávňuježalovanéhonarušiťkrehkúpsychickúrovnováhumaloletýchdetíO.,nar.XX.X.XXXX
(9-ročná) a N., nar. XX.XX.XXXX (7 - ročná), nesporne narušenú rozvodom rodičov, tým, že sa po 2
rokoch znovu nasťahuje do rodinného domu, kde po rozvode bývajú maloleté deti samé s matkou.
Tento už dva roky trvajúci stav nastal potom, čo sa žalovaný rozhodol opustiť spoločnú domácnosť,
urobil tak na základe vlastného rozhodnutia v auguste 2014 z dôvodu, že mal mimomanželský vzťah a

aj v súčasnosti má okrem novej životnej partnerky aj ďalšie dieťa. Je preto neprípustné, aby žalobkyňa
spolu s deťmi žili v obavách a strachu z toho, ako bude spolužitie so žalovaným v jednom rodinnom
dome za týchto okolností, keď má svoju novú rodinu - ďalšiu partnerku a dieťa, vyzerať, najmä preto,
že žalovaný sa žalobkyni opakovane slovne vyhrážal, že ju zničí, čím obsahovo naplnil dôvodnosť
podozrenia z násilia voči jej osobe. Okrem toho sám žalovaný v konaní o vyporiadanie BSM prezentoval

svoje stanovisko, že o ďalšie vlastníctvo rodinného domu nemá záujem a spornou tak ostala len
otázka náhrady za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu. Maloleté deti potrebujú pre svoj duševný a
psychický rozvoj v mieste svojho bydliska pokoj, pocit istoty a zázemia, ktorý bol vstupom žalovaného
do rodinného domu dňa 25.8.2016, naviac v prítomnosti polície, vážne narušený. Okrem už uvedených
záverov by akceptácia tohto šikanózneho konania žalovaného súdom bola právne neprijateľná, keď

ochranažalobkyneajejdvochmaloletýchdetímábezakýchkoľvekpochybnostíprednosťpredochranou
vlastníckeho práva žalovaného, ktorý jeho výkon z dôvodu odchodu k novej rodine z vlastnej vôle
prestal realizovať v auguste 2014, za dva roky odvtedy neprejavil záujem v nehnuteľnosti bývať, naopak,
deklaroval, že chce iba vyporiadanie v peniazoch a nemá záujem nehnuteľnosť užívať, preto jeho
vlastnícke právo nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nebude narušené, keď o jeho

náhrade bude rozhodnuté súdom v konaní o vyporiadanie BSM. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môžu účastníci konania podať v lehote 15 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 357 písm. d), § 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Odvolacie dôvody možno meniť a doplňať až do rozhodnutia o odvolaní (ust. § 62 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.