Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207844
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8714207844.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu D. Y., P.. XX.XX.XXXX,

Y. U., E. O. XXXX/XX, práv. zast. G.. G. C., N. H. H. E., L. XXX, proti žalovanému E. H. U., H. H. E.Š.,
P. D. X, M.: XX XXX XXX v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2014 domáhal, aby vydal medzitýmny rozsudok, ktorým
súd určí, že žalobcovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností bez
právneho dôvodu žalovaným a to parc. č. KNC 1442/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2,

parc. č. KNC 2000/25 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1453 m2, parc. č. KNC 2000/27 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 952 m2, parc. č. KNC 2000/28 - vodné plochy o výmere 84 m2, všetky
zapísané na O. Č.. XXXX U.. Ú.. J. a to za obdobie od 28.6.2012 do 27.6.2014. Ďalej navrhol, aby súd
po vynesení medzitýmneho rozsudku pokračoval v konaní ustanovením znalca za účelom určenia výšky
bezdôvodného obohatenia a jeho vydania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že je výlučným
vlastníkom uvedených nehnuteľností, ktoré nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený dňa 9.5.2007. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v zastavanom území

Mesta Poprad, užíva ich žalovaný a sú zastavané cestným telesom W. M. E. - H. H. a III./534005.
Ako vlastník pozemkov nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným spôsobom, pretože sú zastavané
stavbami a užívateľom týchto pozemkov je žalovaný. Od roku 2008 do dňa podania žaloby žalovaného
opakovane vyzýval na majetkoprávne usporiadanie pozemkov formou nájomnej, kúpnej zmluvy ako aj
formou finančnej náhrady, no bezúspešne. Voči žalovanému má preto nesplatenú pohľadávku z titulu
bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie vyššie uvedených nehnuteľností a to za obdobie
od 28.6.2012 do 27.6.2014. Vlastníkom sporných nehnuteľností sa stal po tom, čo už stavba pozemnej

komunikácie bola postavená. Žalovaný za užívanie pozemkov, ktoré slúžia širokej verejnosti, musí
vlastníkovi pozemku poskytnúť plnenie rovnako, ako keby platil nájom. Ak predmetný pozemok nebol
vo verejnom záujme vyvlastnený, je ako vlastník tohto pozemku povinný strpieť obmedzenie svojho
vlastníckeho práva tým, že pozemok slúži pre potreby všetkých, avšak za náhradu. Uvedené chápanie
zodpovedá aj článku 11 odsek 4 listiny základných ľudských práv a slobôd. Obmedzenie vlastníckeho
práva vo verejnom záujme musí byť spravodlivé. V predmetnej veci bezdôvodné obohatenie znamená,
že o plnenie bez právneho dôvodu ide v prípade užívania pozemku bez náhrady, bez nájomnej či

inej zmluvy. Určenie výšky bezdôvodného obohatenia je závislé od obvyklej hladiny nájomného na
danom mieste. Na podporu svojich tvrdení poukázal na článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, článok 1
Dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nález Ústavného
súdu SR č. IV ÚS 94/2011 a IV ÚS 70/2011. Na preukázanie svojich tvrdení označil listinné dôkazy a tolist vlastníctva č. 3128, kúpnu zmluvu zo dňa 2.4.2007, výzvy na majetkové usporiadanie pozemkov z
roku 2008, 2009 a 2010. Na pojednávaní prostrednívtvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedol, že
definované parcely sa nachádzajú pod cestným telesom, resp. v bezprostrednej blízkosti cesty a cestou

sú de facto vo využití obmedzované. Vedomosť žalobcu o situovaní pozemkov nemôže byť na jeho
ťarchu,pretoženehnuteľnosťkúpilvsúladesprávnymipredpismi.Odmomentuzakúpenianehnuteľnosti
je obmedzované jeho vlastnícke právo, nie právo jeho predchodcov. Aj zákon č. 99/2006 Z. z. definuje
pozemky v širšom rozsahu, teda aj tie, ktoré sa nachádzajú v okolí ciest a sú priľahlými pozemkami,
ktoré sa užívajú spoločne s cestnou komunikáciou. Takto boli definované nehnuteľnosti aj v rozhodnutí

Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC XX/XXXX. Príslušný správny orgán bol požiadaný o zahrnutie
pozemkov do pozemkových úprav. Spochybnil vznesenú námietku premlčania protistrany, pretože v
roku 1985 nebolo možné vydržanie a tento inštitút bol zahrnutý až účinnosťou druhého Občianskeho
zákonníka v roku 1991.

2.Žalobca vo svojej výpovedi konštatoval, že usporil určité finančné prostriedky a tieto chcel vhodne

investovať. Mal záujem zakúpiť pozemok na výstavbu čerpacej stanice, prípadne umiestnenie
megaboardov. Známy zaoberajúci sa realitami mu sprostredkoval kúpu pozemku. Pozemok na mieste
samom si ohliadol. Po vyhotovení geometrického plánu zistil, že do pozemkov zasahuje cesta a na
pozemok sa v podstate nedá vojsť. Preto jeho investičný zámer nebol zrealizovaný a vec odovzdal na
riešenie právnikom. V čase kúpy pozemkov vedel, že z časti sú zastavané pozemnou komunikáciou. O

tom, že k ceste patrí ochranné pásmo vedomosť nemal. Je vlastníkom aj iných pozemkov zastavaných
pozemnými komunikáciami, ktoré kupoval ako investíciu.

3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na
to, že uvedené pozemky boli sčasti zastavané v rámci výstavby cesty II. triedy č. 534 a cestnej

komunikácie III. triedy č. 534005 v roku 1975 v súlade s príslušnými predpismi právnym predchodcom
žalovaného. Komunikácie boli vybudované štátnou organizáciou vo verejnom záujme so súhlasom
vtedajších vlastníkov, resp. užívateľov pozemkov (v tom čase išlo poľnohospodársku pôdu v užívané
socialistickej organizácie). Väčšina pozemkov určených na výstavbu cesty bola aj majetkoprávne
vysporiadaná až na malé časti niektorých pozemkov vo vlastníctve vtedajších vlastníkov. Cesty boli

postavené vo verejnom záujme na základe stavebného povolenia zo dňa 19.2.1975 so súhlasom
všetkých vtedajších vlastníkov pozemkov, nie bez právneho dôvodu. Žalovaný ako vlastník stavieb
nadobudol uvedené cesty II. a III. triedy priamo zo zákona č. 416/2001 Z. z. na základe delimitačného
protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku zo dňa 9.3.2007. Vlastnícke právo bolo
prevedené bez akýchkoľvek pridelených finančných prostriedkov na ich majetkoprávne vysporiadanie.

Podľa zákona o pozemných komunikáciách je žalovaný vlastníkom ciest vrátane ich prejazdných
úsekov cez obce. Žalovanému v súvislosti s vlastníctvom pozemných komunikácií nevznikajú žiadne
výhody alebo úžitky, ale hlavne povinnosti vyplývajúce zo zákona zabezpečovať prevádzky schopnosť a
zjazdnosť komunikácií. Priznanie náhrady za zriadenie vecného bremena z dôvodu užívania pozemnej
komunikácie by znamenalo sankcionovanie žalovaného za plnenie si zákonom stanovenej povinnosti.

Žalobca nadobudol nehnuteľnosti do vlastníctva špekulatívnym spôsobom, pretože v čase uzatvárania
kúpnej zmluvy vedel, že ide o zastavaný pozemok pozemnou komunikáciou a tým sa dostal do
rozporu s dobrými mravmi. Táto skutočnosť je obsiahnutá aj v samotnej kúpnej zmluve. Nový
vlastník nemohol nadobudnúť viac práv než mal jeho predchodca. Žalovaný v žalovanom období
od 28.6.2012 do 27.6.2014 v zmysle § 4 zák. č. 66/2009 Z. z. dňom účinnosti zákona od 1.7.2009

nadobudol k nehnuteľnostiam právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a
užívanie pozemku pod stavbou, tzn., že účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. nie je možné uvažovať
o bezdôvodnom obohatení, pretože na vznik tohto právneho inštitútu nie sú splnené kumulatívne
hmotnoprávne predpoklady a to neexistencia právneho dôvodu, nadobudnutie majetkového prospechu
žalovaným a príčinná súvislosť. Plnenie si zákonom stanovenej povinnosti a to zabezpečovanie

zjazdnosti a prevádzky schopnosti pozemných komunikácií nemôže založiť bezdôvodné obohatenie
ako konanie, ktoré je právnym poriadkom reprobované. Subjektom pasívne legitimovaným na vydanie
bezdôvodného obohatenia za bezprávne odňatie nehnuteľnosti je ten, kto sa takéhoto protiprávneho
konania dopustil, preto vydanie bezdôvodného obohatenia je možné žiadať len od subjektu, ktorému
zákon ukladal povinnosť vyplatiť protihodnotu nehnuteľnosti, či už z titulu vyvlastnenia alebo kúpy. K

odňatiu nehnuteľností a výstavbe komunikácii došlo v 80-tych rokoch príslušnými štátnymi orgánmi, teda
len vo vzťahu k štátu mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Na preukázanie svojich tvrdení označil
listinné dôkazy a to rozhodnutie o prípustnosti stavby, vyjadrenie štátneho majetku MP Poprad, súhlasJRD Poprad, záznam o odovzdaní staveniska, zápisnice o odovzdaní a prevzatí stavby, zápisnice z
preberacieho konania.

4.Na pojednávaní ďalej uviedol, že inicioval pozemkové úpravy, do ktorých zahrnul aj sporné
nehnuteľnosti. Časť parciel 1442/7 a 2000/27 by sa mala nachádzať pod telesom stavieb. Parcely
2000/25 a 2000/28 sa nachádzajú v intraviláne obce a sú definované ako zastavené územie intravilánu
obce. Na týchto pozemkoch sa nenachádza cestné teleso. U parciel zastavaných žalobcovi nevzniká
žiadne právo, pretože žalovaný tieto nehnuteľnosti neužíva. Pri uzavretí kúpnej zmluvy žalobcom od

pôvodného vlastníka nehnuteľnosti je podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu pôvodným
vlastníkom. Vlastník nehnuteľností môže užívať pozemky vedľa cesty, k čomu je však potrebné
povolenie cestného správneho orgánu. Za zákonné vecné bremeno prislúcha náhrada definovaná
ako jednorazová náhrada. Majetkové právo sa premlčuje podľa ustanovení OZ. Poukázal na ďalšie
rozhodnutie Ústavného súdu IV ÚS 77/2011, ktorý v obdobnej veci konštatoval, že v súvislosti s
užívaním a vlastníctvom cesty nachádzajúcej sa na pozemku vlastníka, nemôže vzniknúť bezdôvodné

obohatenie na strane žalovaného. Vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu vzhľadom k absolútnej
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Spochybnil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
právneho predchodcu žalobcu, pretože pred vydaním osvedčenia sa k veci nevyjadril Slovenský
pozemkový fond. Pri cestných telesách v intraviláne nie je stanovené ochranné pásmo. Za obmedzenie
vlastníckeho práva v dôsledku vecného bremena prináleží vlastníkovi finančná náhrada, ktorá je však z

ustálenej súdnej praxe jednorazová a nepredstavuje opakované plnenie. Iba pri neoprávnenom užívaní,
ako je to pri bezdôvodnom obohatení, patrí opakovaná náhrada vo výške primeraného nájomného.
Vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť s tým, že žalobca si mohol podľa zák. č.
66/2009 Z. z. prvýkrát uplatniť náhradu účinnosťou zákona teda dňom 1.7.2009. V zmysle všeobecných
premlčacích lehôt právo prestalo byť nárokovateľné 1.7.2012. Právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia nepokladal za dôvodné. Pôvodní vlastníci nehnuteľností obmedzenie vlastníckeho práva
výstavbou ciest akceptovali a neuplatnili si žiadnu satisfakciu v akejkoľvek forme. Dobromyseľné a
oprávnené užívanie pozemku od zrealizovania výstavby nehnuteľností v roku 1975 po dobu viac ako
10 rokov malo za následok vydržanie práva vecného bremena k bezplatnému užívaniu pozemkov.
Predchodcovia žalovaného vydržali právo vecného bremena už v roku 1985. Právo na náhradu sa

premlčalo uplynutím roku 1988. Námietku premlčania odôvodnil aj touto argumentáciou.

5.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán vypočutím žalobcu,
oboznámením listinných dôkazov, a to výpisu z listu vlastníctva č. 3128 zo dňa 26.6.2014, rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove č. XXCo XX/XXXX, Č.. XCo XXX/XXXX, Krajského súdu v Košiciach č.

XCo XXX/XXXX, rozhodnutí P. H. XCdo XXX/XXXX, rozsudku Okresného súdu Prešov XXC XX/XXXX,
sp.zn. XXC XXX/XXXX, H.. V.. XC XXX/XXXX, Krajského súdu Prešov XCo XX/XXXX, Okresného súdu
Poprad sp. zn. XXC XX/XXXX, sp.zn. XXC XXX/XXXX, listov žalobcu zo dňa 21.2.2010, 3.11.2010,
7.5.2009,10.3.2009, 27.11.2008, kúpnej zmluvy zo dňa 2.4.2007 , rozhodnutia o prípustnosti stavby,
vyjadrení štátneho majetku MP Poprad, JRD Poprad, záznamu o odovzdaní staveniska, zápisnice o

odovzdaní a prevzatí stavby, zápisnice z preberacieho konania, delimitačného protokolu, dohody o
prechode majetku, správy Okresného úradu Poprad, Okresnej prokuratúry Poprad, kópií z katastrálnej
mapy, správy Slovenského pozemkového fondu, listu Správy a údržby ciest PSK, vyjadrenia Obvodného
pozemkového úradu Poprad, rozhodnutí Okresného úradu Poprad a Okresného pozemkového úradu,
listov Správy a údržby ciest, spisu Notárskeho úradu G.. Ľ. Y., pripojeného spisu Notárskeho úradu H.

P. J. P. XX/XXXX zistil nasledovný skutkový stav:

6.Kúpnou zmluvou zo dňa 2.4.2007, vklad ktorej bol príslušným správnym orgánom povolený dňa
9.5.2007, žalobca odkúpil od Boženy Kováčovej ako predávajúcej nehnuteľnosti, nachádzajúce sa
v k. ú. J., V. P. O. Č.. XXXX v celosti za kúpnu cenu 1.400.000,- Sk. Podľa bodu 4 predávajúca

oboznámila kupujúceho, že prevádzané pozemky sú zastavané komunikáciami a užívajú ich vlastníci
komunikácii a predávajúca má voči užívateľom pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením nájomného. Túto
pohľadávku postupuje na kupujúceho. Žalobca podľa výpisu z LV Č.. XXXX U.. Ú.. J. je výlučným
vlastníkom nehnuteľností parc. č. 1442/7, 2000/25, 2000/27, 2000/28, 2000/35 a 2000/36 evidovaných
ako zastavané plochy a nádvoria a vodné plochy titulom nadobudnutia kúpnou zmluvou. Listami zo

dňa 19.1.2009, dňa 27.11.2008, dňa 10.3.2009, dňa 7.5.2009, dňa 3.11.2009 a dňa 21.2.2010 žalobca
žiadal Správu a údržbu miest Prešovského samosprávneho kraja a Úrad Prešovského samosprávneho
kraja majetkoprávne usporiadanie pozemkov zapísaných na LV č. 3128, ktoré sú zastavané cestným
telesom odkúpením pozemkov uzatvorením nájomnej zmluvy prípadne zámennou zmluvou. Okresnýúrad Poprad rozhodnutím zo dňa 13.9.2002 nariadil vykonanie pozemkových úprav v k. ú. Veľký
Slavkov. Obdobne rozhodol Obvodný pozemkový úrad Poprad dňa 6.2.2007. Rozhodnutím zo dňa
13.9.2002 Okresný úrad Poprad rozhodol o vykonaní pozemkových úprav v k. ú. Veľká. Listom zo

dňa 16.12.2011 Obvodný pozemkový úrad oboznámil Správu a údržbu ciest PSK Prešov o stave
vykonávania pozemkových úprav J. U..Ú.. J.. Listom zo dňa 30.9.2014 žalovaný požiadal Ministerstvo
pôdohospodárstva SR o rozšírenie počtu projektov pozemkových úprav s odôvodnením, že eviduje
narastajúci počet žiadateľov požadujúcich okrem majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod
cestami II. a III. triedy aj finančnú náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva. Listom zo dňa

25.2.2015 Správa a údržba ciest Poprad požiadala Okresný úrad Poprad o zaujatie stanoviska k
projektu pozemkových úprav k. ú. Veľká s tým, že cesty II. a III. triedy majú byť zahrnuté do obvodu
za účelom vysporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k týmto stavbám. Rozhodnutím zo dňa
19.2.1975 Okresný národný výbor Poprad rozhodol o prípustnosti stavby II/534 preložka štátnej cesty
v úseku Poprad - Veľký Slavkov v kilometri 0,000 - 8,700. Š. D. P..E.. E. listom zo dňa 2.11.1970 udelil
súhlas na vstup na pozemky firme I. za účelom geologického prieskumu v trase projektovanej stavby.

Poľnohospodárske družstvo Poprad listom zo dňa 14.10.1971 firme I. Y. dalo súhlas so zriadením
stavebného dvora pre účely výstavby cesty II/534 .Dňa 5.5.1975 bol vyhotovený záznam o odovzdaní
staveniska preložky štátnej cesty II/534. Podľa bodu 2 je konštatované, že stavenisko hlavnej cesty je
uvoľnené od práv tretích osôb okrem iného užívateľov G. I. E. N. Š. D. P..E.. E.. Dňa 11.10.1978 bola
vyhotovená zápisnica o odovzdaní a prevzatí dokončenej stavby - prekládky DK pri ceste I/18 Poprad v

rámci akcie preložka štátnej cesty. Dňa 14.11.1979 bola vyhotovená zápisnica z preberacieho konania
akcie preložka cesty.č II/534. dňa 9.3.2007 bol odsúhlasený delimitačný protokol medzi odovzdávajúcim
Slovenskou správou ciest Bratislava a Prešovským samosprávnym krajom o odovzdaní a prevzatí
nehnuteľného majetku - cestného majetku spísaného v zmysle zákona o pozemných komunikáciách,
okrem iného cesty Poprad - Starý Smokovec II/534 a i... Dňa 29.12.2003 Prešovský samosprávny kraj

a Ministerstvo dopravy SR uzavrelo dohodu o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností
z vlastníctva štátu na Prešovský samosprávny kraj ciest II. a III. triedy. Listom zo dňa 3.7.2012
Slovenský pozemkový fond Bratislava oznámil Správe a údržbe ciest Prešov, že nedisponuje žiadnymi
informáciami o majetkoprávnom vysporiadaní stavby, preložka cesty II/534 Poprad - Veľký Slavkov a
ako dotknutý vlastník nevydal vyjadrenie v prospech Boženy Kováčovej, že nemá výhrady k vzniku

vlastníckeho práva v prospech uvedenej osoby. Okresný úrad Poprad listom zo dňa 9.7.2015 súdu
oznámil, že dňa 13.9.2002 vydal rozhodnutie o nariadení pozemkových Ú. J. U.. Ú.. J. N. dňa 31.12.2004
nariadil obnovu pôvodného konania. Projekt pozemkových úprav v k. ú. Veľká sa nachádza v štádiu
prípravného konania, na ktoré bude nadväzovať vyhotovenie registra pôvodného stavu projektu. Podľa
správ Okresnej prokuratúry Poprad dňa 12.3.2015 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu

na tom skutkovom základe, že osoba preukazujúca sa pod menom Božena Kováčová 28.6. 2006 pred
notárom vyhlásila, že od roku 1992 užíva nehnuteľnosti evidované v registri E parc. č. 2725/1 a 2825/2,
ktoré vyhlásenie sa nezakladalo na pravde s cieľom získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, čím
mala uviesť do omylu Slovenský pozemkový fond a spôsobiť mu škodu najmenej vo výške 26.600,- eur.
Trestné konanie bolo zastavené dňa 25.11.2015 z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod

na postúpenie veci. Okresná prokuratúra nepodala návrh na súd na vyslovenie neplatnosti prevodu
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 3128 k. ú. Poprad - Veľká. Podľa spisu vedeného Notárskym úradom
JUDr. Ľ. Y. E. Č.. P. XX/XXXX/NZ XXXXX/XXXX dňa 28.6.2006 pred notárom G.. Ľ. Y. do notárskej
zápisnice bolo pojaté vyhlásenie Y. U. o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v O. Č..
XXXXU..Ú..J..PrílohuspisutvoríkladnévyjadrenieMestaPopradavyjadreniaosôb,resp.ichprávnych

nástupcov, ktorým svedčil posledný zápis v katastri nehnuteľností . Rozsudkom XXCo XX/XXXX zo dňa
14.11.2013 KS Prešov potvrdil prvostupňové rozhodnutie OS Poprad o určenie, že navrhovateľovi G. L.
patrí právo na vydanie náhrady za zriadené vecné bremeno viaznuce na parcelách, zapísaných na O. Č..
XXXX U.. Ú.. J. povinným E. H. U. E../ ďalej len PSK /. Rozsudkom KS Košice zo dňa 27.2.2014 sp. zn.
XCo XXX/XXXX súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie OS Košice I. o priznaní náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva. Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 28.10.2013 zrušil uznesenie OS Poprad o
odmietnutí podania nespĺňajúceho náležitosti návrhu na začatie konania, ktorým účastník žiadal vydanie
medzitýmneho rozsudku. Rozsudkom zo dňa 30.7.2008 Najvyšší súd SR pod č. k. XCdo XXX/XXXX
zrušil uznesenia Krajského súdu v Bratislave a Okresného súdu Bratislava I., ktorým bolo rozhodnuté
o náhrade za živý a mŕtvy inventár na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby. Okresný súd Prešov

rozsudkom zo dňa 29.6.2015 sp.zn. XXC XX/XXXX uložil žalovanému PSK Prešov zaplatiť žalobcovi N.
D. sumu 36.055,11 eur. Medzitýmnym rozsudkom č. XXC XXX/XXXX A. E. rozhodol, že navrhovateľ má
nárok na zaplatenie finančnej náhrady za zriadené vecné bremeno. Rozsudkom zo dňa 4.12.2013 OS
Prešov pod č. k. XXC XXX/XXXX zaviazal žalovaného PSK zaplatiť žalobkyni 2.040,- eur z titulu vydaniabezdôvodného obohatenia. Medzitýmnym rozsudkom sp. zn. XXC XXX/XXXX zo dňa 30.10.2012 v
spojení s opravným uznesením XXC XX/XXXX A. H. E. určil, že navrhovateľovi D. Y. patrí právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu PSK (nehnuteľnosti evidované na LV Č.. XXXX

U.. Ú.. J.). Uznesením zo dňa 21.2.2014 Krajský súd Prešov zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie. Rozsudkom zo dňa 9.6.2016 Okresný súd Poprad pod č. k. XC XXX/XXXX
navrhovateľovi D. Y. priznal voči odporcovi Mestu Poprad istinu 6.137,28 eur z titulu finančnej náhrady
za pozemok zastavaný miestnou komunikáciou. Rozsudkom zo dňa 29.5.2014 Krajský súd Prešov pod
č. k. XCo XX/XXXX potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad o priznaní nároku- náhrady za zriadené

vecné bremeno voči odporcovi PSK Prešov.

Podľa § 100 O.z.
(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 o.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 134 O.z.
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

Podľa § 134 O.z. platného od 1.1. 1992
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo

k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125
).
(3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby
Podľa § 151n O.z.
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o O.z.
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia §
134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad

do katastra nehnuteľností.

(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto
právo aj ďalším osobám.(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.

(1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté
iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom

účinnostitohtozákonavprospechvlastníkastavbyprávozodpovedajúcevecnémubremenu,10)ktorého
obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu
stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu
na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena
v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. 11)

(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Podľa § 139 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb platného do 31.12. 1982, pokiaľ sa v tomto zákone používa

pojem "vlastník", rozumie sa tým podľa povahy prípadu aj správca národného majetku alebo užívateľ,
ktorý má potrebné právo alebo povinnosť nakladať s nehnuteľnosťou podľa osobitných predpisov. 13),
14), 15)

7.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,

že žaloba nie je dôvodná. Medzitýmnym rozsudkom súd rozhoduje o právnom základe veci, či žalobca
má právo na požadované plnenie , prípadne v akom rozsahu. Už pri vydaní medzitýmneho rozsudku
sa však súd musí vysporiadať s procesnou obranou žalovaného. V danom prípade žalovaný vzniesol
námietku premlčania nároku, ktorý na rozdiel od žalobcu plnenie definoval ako peňažnú náhradu za
zriadené vecné bremeno a zároveň poukázal na nemožnosť priznania plnenia, ktoré by bolo priznané v

rozpore s dobrými mravmi. Ak súd na základe obrany žalovaného dospeje k záveru, že žalobca nemá
právo na požadované plnenie, rozsudkom žalobu zamietne a nerozhoduje už čiastočným rozsudkom.
Súd nespochybňuje právo žalobcu domáhať sa primeranej náhrady za obmedzené vlastnícke právo.
Je nesporným, že na časti pozemkov t. č. vo vlastníctve žalobcu , bola postavená v 70- tych rokoch
20 storočia stavba, cestné teleso cesty II/534 Poprad - Starý Smokovec a III/534005. Stavba bola

zrealizovaná v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi - Stavebným zákonom, pričom k územnému
rozhodnutiu sa vyjadrovali iba užívatelia pozemkov, čo rovnako nebolo v rozpore s vtedy platným
zákonom. Vybudovaním cesty došlo ku stavu, že dotknuté nehnuteľnosti neboli od právneho predchodcu
žalobcu odkúpené a ani vyvlastnené v správnom konaní. Napriek tomu došlo k spracovaniu povrchu
nehnuteľnosti výstavbou komunikácie. Moment prevzatia časti nehnuteľnosti je momentom odňatia

vlastníctva bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia. Aj podľa
predpisov platných do 31.3. 1983 vyvlastniť vec, ktorá je v osobnom vlastníctve, bolo možné len v
dôležitom záujme spoločnosti , na základe zákona a za náhradu. To isté platí, ak sa má osobné
vlastníctvo k veci trvale obmedziť. Podľa názoru súdu nie je možné preto uvažovať o vzniku vecného
bremena do nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. dňom 1.7. 2007. Nadobudnutím účinnosti

uvedeného zákona, kedy už vlastníkom nehnuteľností bol žalobca, vzniklo k zastavanej časti pozemkov
v prospech vlastníka komunikácie /žalovaného/, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého
obsahom je držba, užívanie pozemku po stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Vychádzajúc z obdobia, za ktoré
si žalobca uplatnil svoje právo na peňažné plnenie a to od 28.6. 2012 do 27.6. 2014, jedná sa už o

obdobie existujúceho práva žalovaného zodpovedajúceho zákonnému vecnému bremenu. / viď rozh.
KS prešov XCo/XX/XXXX/, nie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Finančnú náhradu za vznik
vecného bremena je potrebné považovať za náhradu jednorázovú (rozhodnutie NS SR 7Cdo 26/2014),
nález ÚS č. IV 227/2012. Nárok vo forme náhrady peňažného plnenia za užívanie nehnuteľnosti je právo
majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasl. OZ, pričom nie je osobitná úprava

ohľadom dĺžky premlčacej doby, preto platí všeobecná premlčacia doba v trvaní 3 rokov, ktorá plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Predmetné právo sa mohlo vykonať v prvý deň účinnosti
zákonač.66/2009Z.z.,kedyvzniklovoverejnomzáujmekpozemkupodstavbouužívanémuvlastníkom
stavby v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, teda dňom 1.7.2009.Trojročnápremlčaciadobauplynula1.7.2012ažalobanazačatiekonaniabolapodanádňa27.6.2014po
jej márnom uplynutí. Námietka premlčania je teda dôvodnou a preto právo nemožno veriteľovi priznať.
V konečnom dôsledku majetkoprávne usporiadanie pozemkov pod stavbou, pokiaľ medzi stranami

nedôjde k inej dohode, sa vykoná podľa osobitného predpisu. Vzhľadom k vyhodnoteniu dôvodnosti
námietky premlčania sa súd nezaoberal ďalšou obranou žalovaného spočívajúcou vo faktickom užívaní
iba časti pozemkov a nemožnosti priznania práva s poukazom na dobré mravy.

Náhradu trov konania súd stranám nepriznal, pretože žalobca nebol úspešným a žalovaný si náhradu

trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku