Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207441
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207441.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany
Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej v exekučnej
veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464,
zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti
povinnej: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. M. XXX/XX, o vymoženie 2.605,62 eura s príslušenstvom, o

odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36
432 105, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. septembra 2015 č.k. 14Er/636/2015-34,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 36 432 105 o d m i e t a .

Ž i a d e n z účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., Exekútorský úrad so sídlom K. Mikszátha 268, Rimavská Sobota, zo dňa 14.04.2015
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod č. 14Er/636/2015 (EX 6050/2015). Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
"Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 - 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53
ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky
zákonník"), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu

na vykonanie exekúcie zo dňa 25.03.2015 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky vo výške
2.605,62 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým v danej veci bol rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. IA-C/0214/2283 zo dňa 04.04.2014. Pre posúdenie materiálnej stránky
exekučného titulu súd preskúmal zmluvu o úvere č. 7908497010 zo dňa 22.04.2010. Súčasťou zmluvy
o osobnom účte (správne malo byť o úvere) boli aj Záverečné ustanovenia, kde v článku 2 bode

7 (správne malo byť bode 6) bol uvedený odkaz na znenie rozhodcovskej doložky vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Súd preskúmal aj predložené Všeobecné obchodné podmienky, kde v
bode 10. „Riešenie sporov a rozhodcovská doložka“ bolo uvedené znenie rozhodcovskej doložky. Z
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou súd zistil, že oprávnený
ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré mal
vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť, čo platilo aj pre

rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľatým, že znemožňovala spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechávala ho
výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania
spočívala v tom, že faktickým subjektom, ktorý definoval, ako sa budú prípadné spory riešiť, bol v

tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Súd dospel k záveru, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť

právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcovského súdu v danej veci konať, preto nebolo možné považovať za spôsobilý exekučný titul.
Na základe uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie v mene oprávneného spoločnosť

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mala za to, že súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať a vykonať

ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Zdôraznila, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45
ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej
doložky, súd dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd bol oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, pričom o platnosti

rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu,
aby bola opätovne posúdená. Namietala ďalej, že súd nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012
a PL. ÚS 21/08. Zdôraznila, že v zmysle ustanovenia časti II. bodu 10 Všeobecných obchodných
podmienok oprávnený (Poštová banka, a.s.) postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý mu

ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je
klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku
neodmietol. Tiež uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil §
153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tej istej
inštancie alebo samotný exekučný súd. Taktiež vyjadrila nesúhlas s tým, že exekučný súd pri skúmaní

žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe
ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený
pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému
stavu, čím exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastníkom konania. Namietala tiež aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora

súdom prvej inštancie. Za porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní označila skutočnosť, keď
exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Záverom
uviedla, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len
na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentovala dôvodmi uvedenými v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrela, že exekučný súd svojim

postupom znemožnil oprávnenému uplatniť jeho právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa
v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudkyňa súdu prvého predložila vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu, nakoľko podanému odvolaniu nemienila vyhovieť.

4. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej
správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP okrem iného najskôr posudzoval, či odvolanie podala oprávnená
osoba.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

9. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže
byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Kto je účastníkom

konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v ustanovení § 37. V danom prípade
účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je
povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP.

11. Podľa § 24 OSP (účinného v čase podania odvolania) účastník sa môže dať v konaní zastupovať

zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len
fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí,
ak ide o zastúpenie podľa § 25.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplývalo, že úlohu splnomocnenca účastníka

konania v konaní pred súdom mohla vykonávať zásadne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony.
Výnimku zo zastupovania účastníka fyzickou osobou upravoval § 26 OSP. V zmysle tohto ustanovenia
mohli byť procesným zástupcom účastníka konania (teraz strany) iba zákonom určené právnické osoby
- Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, odborová organizácia, právnická osoba
založenápodľaosobitnéhozákonanaúčelvýkonuadvokáciealeboináprávnickáosoba,aktakustanovil

osobitný zákon.

13. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. To znamená, že v danom prípade
je potrebné účinky podania odvolania posudzovať podľa právnej úpravy stanovenej vo vtedy platnom

Občianskom súdnom poriadku.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, pričom v súdnom
spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že

oprávnený splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní. Odvolací súd zároveň
dodáva, že ani prípadné predloženie plnomocenstva spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.
na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní by nemalo za následok jej oprávnenie platne
zastupovať oprávneného v tomto exekučnom konaní vzhľadom na to, že uvedená spoločnosť nespĺňala
v tom čase platné zákonné predpoklady právnickej osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné

zastupovanie účastníka konania (teraz strany) v zmysle § 26 OSP.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.
ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP a nemohol sa už zaoberať
dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

16. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru,
že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako osoba neoprávnená podať odvolanie procesne
zavinila trovy odvolacieho konania, ktoré by inak stranám neboli vznikli. Keďže však súčasná právna
úprava neumožňuje zaviazať k náhrade trov konania iný subjekt ako stranu sporu (resp. účastníka
exekučného konania), pričom odvolateľ v predmetnej veci nie je stranou sporu (resp. účastníkom

exekučného konania), neexistuje strana sporu (resp. účastník exekučného konania), ktorej by bolo
možné v danom prípade priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Bezpredmetnosť
priznávania nároku na náhradu trov odvolacieho konania (pre neexistenciu zodpovedného účastníka
exekučného konania) považoval odvolací súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého
nepriznal žiadnemu účastníkovi exekučného konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).