Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Borošková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 7P/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914206957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Borošková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5914206957.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Boroškovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: L. L.-P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený v tomto konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku - odbor sociálnych vecí a rodiny,
dieťarodičov:B.P.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.G.XXX,XXXXXC.G.aJ.J.L.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom XX F. U., R., B., K XQS, F. Q., v konaní o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloletý L. L.-P., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky B. P., nar.
XX.XX.XXXX, s tým že matka bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec J. J. L., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého L. L.-P., nar.
XX.XX.XXXX, výživným vo výške 300 eur mesačne, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky maloletého dieťaťa B. P., nar. XX.XX.XXXX, od 08.10.2014.

Zameškané výživné za obdobie od 08.10.2014 do vyhlásenia rozsudku v sume 5.962,58 eur s a p o
v o ľ u j e otcovi splácať po 60 eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky

maloletého dieťaťa, až do zaplatenia celého nedoplatku, pod stratou výhody splátok, a to prvú splátku
počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým L. L.-P. v n e o b m e d z e n o m r o z s a h u, za
prítomnosti matky.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matkamaloletéhodieťaťasanávrhomzodňa08.10.2014doručenýmtunajšiemusúdudňa08.10.2014

domáhala, aby súd zveril do osobnej starostlivosti matky maloletého L. L.-P., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že
otca zaviaže povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 300 eur mesačne
od podania návrhu, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom zastupovať maloleté
dieťa a spravovať jeho majetok bude matka a zároveň navrhla upraviť stretávanie otca s maloletým
synom len za prítomnosti matky.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, zoznámili sa vo Veľkej Británii, kde

mali spoločnú prácu. 1 rok a pol žili v spoločnej domácnosti a problémy vo vzťahu začali po narodení
dieťaťa. Matka odišla zo spoločnej domácnosti s dieťaťom žila u kamarátky. Od 29.08.2014 do podania
návrhu otec prispel na maloleté dieťaťa sumou 120 libier. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že je
nezamestnaná, dostáva peniaze z Anglicka vo výške 280 libier, býva pri svojej mame v rodinnom dome ana maloleté dieťa má bežné výdavky na oblečenie, stravovanie, plienky a drogériu. Mesačné výdavky na
maloleté dieťa predstavujú sumu 370 eur, ktoré zahŕňa hygienické potreby vo výške 180 eur, strava 150
eur, oblečenie, hračky 40 eur, zároveň matka, keďže býva prechodne u svojej matky, ktorá je invalidná

dôchodkyňa finančne prispieva aj na chod domácnosti (voda, elektrina, kúrenie).

3.Uznesenímč.k.7P/74/2014-106zodňa03.06.2015,ktorénadobudloprávoplatnosťdňom07.10.2015
a vykonateľnosť dňom 21.09.2015, súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej otec maloletého dieťaťa bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné na

maloletého L. L.-P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. XXX, v nevyhnutnej miere v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (toho času 27,13 eur), ktoré
výživné bol zaviazaný platiť do každého 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

4. Otec maloletého dieťaťa bol vypočutý k predmetu konania prostredníctvom dožiadaného súdu

Obvodného súdu Canterbury, pričom vo svojej výpovedi najmä uviedol, že nemá ďalšie vyživovacie
povinnosti voči iným osobám. S matkou maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Matke
maloletého dieťaťa poslal 200 eur na jej účet, prostredníctvom Barclays v Anglicku. Na Vianoce 2015 jej
poslal 300 eur na jej účet Barclays v Anglicku, zároveň poslal matke balíky jeden poslal v hodnote do 200
eur pred dvoma týždňami, ktorý obsahoval hračky, oblečenie, kozmetika pre dieťa. Pracuje pre Gomez

Ltd ako strojný operátor tri a pol roka, priemerne zarobí 260 libier týždenne, sumy sú na výplatnej páske
rôzne, pretože pracuje 6 dní týždenne a potom má 3 dni voľna, mení sa to má rôzne pracovné týždne.
Predložené výplatné pásky sú priemerným platom za prácu v Gomez Ltd, t. j. 260 libier. Otec maloletého
dieťaťa uviedol, že má nevyhnutné výdavky na nájom 400 libier mesačne, stravu 200 libier mesačne,
pričom suma 400 libier zahrňuje nájomné, plyn a elektriku, neplatí miestnu daň. Býva vo veľkom dome

s ôsmimi ľuďmi, ale má svoju oddelenú garsónku. Zároveň má výdavky na internet, oblečenie, toaletné
potreby. Do práce cestuje s kamarátom a platí 21 libier týždenne. Nik mu nevypomáha so životnými
nákladmi. Nevlastní nehnuteľnosti, nemá úspory, nemá zdravotné problémy. Otec maloletého dieťaťa
ďalej uviedol, že sa nechce zúčastniť budúcich pojednávaní v Ružomberku na Slovensku, zároveň
vyjadril súhlas, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

5. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní vo svojom prednese najmä uviedla, že v súčasnosti
má príjem 200 eur, rodičovský príspevok a poberá prídavok na maloleté dieťa vo výške 81 libier,
t. j. cca 85 eur. Od podania návrhu matka už nepoberá mesačný príjem vo výške 240 libier, ktorý
poberala z titulu, že sa starala o maloleté dieťa sama na území Veľkej Británie, finančne jej vypomáha

matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti podľa jej možností a schopností 40-50 eur mesačne.
Nevlastní nehnuteľnosti, motorové vozidlo, nemá žiadne úspory ani dlhy, nevyhnutné výdavky na
maloleté dieťa predstavujú 150 eur mesačne na bezláktózovú stravu, nakoľko maloletý má alergiu na
laktózu, hygienické potreby a špeciálne krémy, kvapky, maste, vitamíny, keďže je často chorý, spolu
vo výške 170 eur mesačne. Výdavky na oblečenie predstavujú sumu 20 eur mesačne. Matka dieťaťa

ďalej uviedla, že má nevyhnutné výdavky 50 eur mesačne na stravu, kozmetika 30 eur mesačne,
oblečenie 10 eur mesačne, lieky od bolesti hlavy 10 eur mesačne, zároveň prispieva do domácnosti
kúpou stravy 120 eur mesačne, 5-10 eur si odkladá mesačne na palivo, má výdavky na vodu 40 eur
polročne, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov vypomáhajú jej známi, ktorú uvedenú sumu
sa snaží vždy vrátiť. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vykonáva od augusta 2014 nepretržite až

doteraz. Otec dieťaťa sa s maloletým kontaktoval 6 x cez Skype od augusta 2014, pár krát cez telefón,
výlučne o maloletého sa stará matka. Dieťa otca nepozná, naposledy boli v kontakte, keď maloletý mal
10 mesiacov a otec určite nepozná potreby maloletého syna. Navrhla upraviť styk otca s dieťaťom v
neobmedzenom rozsahu, avšak výlučne za jej prítomnosti z dôvodu, že má obavy, aby otec neopustil
s dieťaťom územie Slovenskej republiky ak by náhodou prejavil záujem o styk s maloletým dieťaťom.

Súčasne navrhla styk realizovať iba za jej prítomnosti z titulu, že otec nevie čo syn má rád, nepozná
jeho súčasné potreby, o dieťa sa staral iba do jeho 10 mesiacov, vtedy otec chodil do práce, prispieval
finančnými prostriedkami na spoločnú domácnosť, s dieťaťom sa hrával, dokázal ho okúpať, uspať.
Matka zároveň poukázala, že otec dostal odškodné vo výške 7.000 libier, zbili ho dve osoby, ktoré boli
súdnym rozhodnutím zaviazané na vyplatenie mu každá po 3.500 libier, ktorá suma mu bola vyplatená

v septembri až októbri roku 2015. Matka navrhla povoliť otcovi splácať zameškané výživné v 60 eur
mesačných splátkach, zároveň uviedla, že nesporuje tvrdenie otca, že prispel sumou 200 eur v roku
2016, sumou 300 eur v roku 2015 a uvedený balík dostala, avšak uviedla jeho hodnotu najviac vo výške60 eur (balík obsahoval 2 šampóny Johnson, 2 sprchové gély Johnson, 2 púdre, 2 fľašky na čaj, 4 misky
a 1 tepláková súprava v hodnote asi 13 libier a hračka asi medvedík).

6. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa na pojednávaní vo svojom prednese na záver uviedla, že sa
pripája k návrhu matky a navrhla, aby maloletý L. bol zverený do starostlivosti matky, otec maloletého,
vzhľadom na preukázané jeho zárobkové možnosti, aby bol zaviazaný platiť výživným minimálne vo
výške 250 eur mesačne, prípadne to nechávajú na zvážení súdu, zameškané výživné navrhla povoliť
otcovi splácať v minimálnej výške 50 eur, stretávanie otca s maloletým synom upraviť v neobmedzenom

rozsahu za prítomnosti matky a správu majetku ponechať matke.

7. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to
najmä s podaním správy Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 22.12.2014, v
zmyslektoréhomatkaniejeaninebolapoberateľkoudávokvhmotnejnúdzizaposledných6mesiacov,s
potvrdenímovyplatenýchpríjmochmatkyzaobdobieod06.04.2014do05.04.2015(č.l.spisu31-32rub),

z ktorého vyplýva, že matka maloletého dieťaťa v čase podania návrhu poberala z Veľkej Británie sumu
vo výške 279,28 libier, ďalej sa súd oboznámil s pokladničnými bločkami z prílohovej obálky (č. l. spisu
33), ktoré preukazujú výdavky, ktoré má matka na maloleté dieťa, s výplatnými páskami otca maloletého
dieťaťa (č. l. spisu 269-271), z ktorých vyplýva, že otec mal vyplatené dňa 12.02.2016 čistú mzdu vo
výške 269,23 libier, dňa 26.02.2016 čistú mzdu vo výške 308,11 libier, dňa 19.02.2016 čistú mzdu vo

výške 266,66 libier.

Zo správy z prešetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa
14.01.2015 vyplýva, že maloleté dieťa s matkou bývajú v rodinnom dome pri starej matke maloletého
dieťaťa. Matka so synom má k dispozícii celý dom, maloletý má svoju detskú izbu. Domácnosť je

kompletne zariadená, udržiavaná na požadovanej kultúrnej a hygienickej úrovni. Matka prispieva na
domácnosť rôzne v závislosti od platieb, ktoré je potrebné v danom mesiaci uhradiť. Matka je na
materskejdovolenke,poberádávkyzAnglicka,rodinnéprídavkyvovýške80libiermesačnearodičovský
príspevok vo výške 52 libier týždenne. Maloletý L. je zdravý, prekonal bežné detské choroby, pokiaľ
maloletý nemal poisťovňu na Slovensku, hradila výdavky za zdravotnú starostlivosť. Na maloleté dieťa

má bežné výdavky na stravu, oblečenie a drogériu. Matka sa vyjadrila, že otec ju kontaktuje jedenkrát
týždennetelefonickyomaloletéhosazaujíma,pýtasaakosamá,otecmaloletéhosazdržiavavAnglicku
a s maloletým je v kontakte cez Skype. Otec na maloleté dieťa finančne ani nijako inak neprispel
odkedy sú na Slovensku. Navrhli, aby maloletý L. bol zverený do starostlivosti matke. Otec bol zaviazaný
platením výživného s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka a stretávanie

otcasmaloletýmsynomupraviťzaprítomnostimatky.Zároveňzosprávyzprešetreniapomerovaktuálne
ku dňu 03.06.2015 vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky z Veľkej Británie
vo výške 288 libier mesačne, otec s maloletým L. nie je v žiadnom kontakte už tri až štyri mesiace, na
syna nijako neprispieva.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

9. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, vzhľadom na to, že rodičia maloletého dieťaťa
nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, otec maloletého dieťaťa sa zdržiava na území Veľkej
Británie a matka maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky, spolu s maloletým dieťaťom,
pričom matka maloletého dieťaťa zabezpečuje výchovu a potreby maloletého dieťaťa výlučne sama bolo

potrebné rozhodnúť o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Súd návrhu
matky vyhovel a maloleté dieťa L. L.-P., nar. XX.XX.XXXX, zveril matke maloletého dieťaťa do jej osobnej
starostlivosti, keďže matka maloletého dieťaťa sa o maloleté dieťa riade stará, starostlivosť zabezpečuje
výlučne sama, nakoľko otec maloletého dieťaťa žije na území Veľkej Británie, ktorú skutočnosť mal
súd za preukázanú či už prostredníctvom vypočutia otca maloletého dieťaťa dožiadaným súdom, ako

aj prešetrením pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 14.01.2015,
03.06.2015 a o maloleté dieťa sa zaujíma sporadicky (6 x prostredníctvom Skype a telefonicky podľa
vyjadrenia matky), majúc za to, že nanútenie osobnej starostlivosti otca o maloleté dieťa nemôže byť na
prospech dieťaťu, a preto bolo v najlepšom záujme dieťaťa s prihliadnutím na citové väzby dieťaťa, keď
starostlivosť o dieťa výlučne vykonáva matka, jeho vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného

prostredia ponechať výkon osobnej starostlivosti matke, ktorá ju aj aktuálne výlučne sama vykonáva.
Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok vychádzajúc zo situácie, keď komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa
je nestabilná, otec maloletého dieťaťa od opustenia spoločnej domácnosti matkou neriešil žiadne
záležitosti týkajúce sa zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, ktoré výlučne rieši matka,

zároveň tým že otec maloletého dieťaťa žije na území iného štátu v súčasnosti v súvislosti s jeho
zamestnanímvoVeľkejBritánii,matkamáznačnesťaženúpozíciuriešeniavecítýkajúcichsamaloletého
dieťaťa, vzhľadom na problémovú komunikáciu medzi rodičmi. Zároveň súd v tejto súvislosti aj zvážil
správanie sa otca, ktoré sa vyznačuje instabilitou podľa uvedených a tvrdených skutočností matkou (v
návrhu uviedla, že užíva drogy), keď právo zastupovať a právo spravovať veci a majetok maloletého

dieťaťa treba chápať aj v súvislosti nielen ako právo, ale aj ako povinnosť rodiča, o ktoré doteraz
otec maloletého dieťaťa neprejavil skutočný a riadny záujem, čoho logickým vyústením bolo priznanie
práva zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa jeho matke, keď najvyšším princípom výkonu
rodičovských práv a povinností je záujmom dieťaťa, cieľom zabezpečiť jeho ochranu jeho najlepších
záujmov.

10. Rozhodnutie súdu o zverení do osobnej starostlivosti podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, musí byť
spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa podľa § 65 Zákona o rodine. Súd po preskúmaní
sociálnych a majetkových pomerov matky maloletého dieťaťa, ktorá v čase rozhodnutia mala mesačný
príjem vo výške rodičovského príspevku 200 eur a prídavku na maloleté dieťa vo výške 81 libier (85 eur),

pričom má nevyhnutné výdavky na maloleté dieťa vo výške 150 eur na bezlaktózovú stravu, výdavky
na zakúpenie hygienických potrieb, špeciálnych krémov, kvapky, maste, vitamíny pre maloleté dieťa
vo výške 170 eur mesačne, výdavky na oblečenie 20 eur mesačne, ktoré výdavky matka maloletého
dieťaťa zdokladovala súdu pokladničnými bločkami (č. l. spisu 33), teda celkové náklady na maloleté
dieťa sú mesačne vo výške 340 eur, zároveň ako vyplýva z vykonaného dokazovania matka maloletého

dieťaťa má aj ďalšie výdavky, ktoré predstavujú výdavky na stravu 50 eur mesačne, kozmetika 30 eur
mesačne, oblečenie 10 eur mesačne, analgetiká 10 eur mesačne (výdavky matky), zároveň matka
prispieva do spoločnej domácnosti, ktorú tvorí okrem nej aj stará matka maloletého dieťaťa, u ktorej
bývajú v rodinnom dome 120 eur mesačne na kúpu stravy, má výdavky na vodu 40 eur polročne azároveň u otca maloletého dieťaťa boli zistené jednoznačne lepšie pomery, keď otec maloletého dieťaťa
má príjem priemerne týždenne 260 libier, t. j. mesačne 1.040 libier pri prepočte na eura 1.242,38 eur a
nemá ďalšie vyživovacie povinnosti má iba náklady ako vyplýva z vybaveného dožiadania na nájomné,

plyn a elektrinu, ktoré predstavujú sumu 400 libier, náklady na stravu cca 200 libier mesačne, náklady
na cestu do práce 21 libier týždenne, t. j. spolu náklady predstavujú sumu 684 libier mesačne, a teda
po preskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov na strane povinného otca maloletého
dieťaťa a vychádzajúc z odôvodnených matkou preukázaných potrieb na strane maloletého dieťaťa,
súd dospel k záveru, že je v schopnostiach možnostiach a majetkových pomeroch otca prispievať na

výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 300 eur mesačne, a to s prihliadnutím aj na skutočnosť,
že maloleté dieťa ako uviedla matka na pojednávaní nastupuje do materskej škôlky, podľa názoru súdu
takto určené výživné vo výške 300 eur mesačne na maloleté dieťa dostatočne pokrýva v súčasnosti
preukázané potreby maloletého dieťaťa v rámci vykonaného dokazovania a zároveň zohľadňuje aj
skutočnosť nástupu maloletého dieťaťa do materskej škôlky, keď obidvaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a preto súd návrhu matky v

časti výživného vyhovel, a to od podania návrhu, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 08.10.2014 s
poukazom na zákonné ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

11. Otec maloletého dieťaťa prispel odo dňa 08.10.2014, t. j. od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku,
ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na výživu maloletého dieťaťa sumou spolu vo výške 560

eur (medzi matkou a otcom nebola sporná úhrada sumy otcom maloletého dieťaťa v roku 2015 300
eur a v roku 2016 200 eur, zároveň matka zhodne potvrdila doručenie balíka, avšak namietla hodnotu
predmetného balíka, keď otec uviedol, že dosahoval hodnotu 200 libier, matka naopak tvrdila, že balík
dosiahol hodnotu maximálne 60 eur, súd v rámci vykonaného dokazovania vyhodnotil po vypočutí si
matky, ktorá uviedla obsah balíka 2 šampóny Johnson, 2 sprchové gély Johnson, 2 púdre, 2 fľašky na

čaj, 4 misky a 1 tepláková súprava v hodnote asi 13 libier a hračka asi medvedík, pričom uvedené súd
považoval za hodnoverné zo strany matky, ktorá žila na území Veľkej Británie v spoločnej domácnosti s
otcom maloletého dieťaťa, teda pozná hodnotu predmetných vecí, ktoré boli obsahom balíka a zároveň
otec maloletého dieťaťa iným spôsobom nepreukázal, že skutočne zaslal matke balík v hodnote 200
libier, a teda súd započítal sumu 60 eur k plneniu si povinností otca platiť výživné od podania návrhu

vyhlásenia rozsudku), a teda tým, že otec maloletého dieťaťa prispel od 24.03.2014 iba sumou 560
eur vzniklo otcovi zameškané výživné za obdobie od 08.10.2014 do vyhlásenia rozsudku v sume
5.962,58 eur (zameškané výživné za 23 dní v októbri 2014 vo výške 222,58 eur + november a december
2014, január až december 2015, a január až júl 2016 = 21 mesiacov x 300 eur = spolu výživné vo
výške 6.300 eur + 222,58 eur (október 2014) = výživné spolu vo výške 6.522,58 eur od ktorého súd

odpočítal sumu 560 eur, ktorú súd považoval za plnenie si vyživovacej povinnosti otca maloletého
dieťaťa vyplývajúce z vykonaného dokazovania (200 eur, 300 eur a 60 eur), teda zameškané výživné
predstavuje sumu 5.962,58 eur), ktoré súd povolil splácať v 60 eur mesačných splátkach spolu s bežným
výživným až do úplného zaplatenia nedoplatku pod stratou výhody splátok, k rukám matky maloletého
dieťaťa, vzhľadom na výšku zameškaného výživného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery (súd

prihliadol na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa nevlastní nehnuteľnosti a hnuteľné veci väčšej
hodnoty, zároveň súd prihliadol na príjem otca maloletého dieťaťa, ako aj na jeho výdavky a aktuálne
súdom určené výživné otcovi maloletého dieťaťa), povolil otcovi zaplatiť zameškané výživné v 60 eur
mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa s poukazom na
zákonné ustanovenie § 231 CSP v spojení s § 232 ods. 4 CSP.

12.Súdupravilstykotcasmaloletýmdieťaťomautoritatívne,keďjezrejmé,žeeštemedzirodičmidieťaťa
stále trvajú negatívne emócie, ktoré podľa názoru súdu môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania,
ak by bolo ponechané na rodičov, v danom prípade striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje
ďalšie potencionálne dohodovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo dieťa, poskytuje

minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému nie je dieťa zverené a
dieťaťom. Súd v ad hoc dbal na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom, keď otec maloletého dieťaťa sa v
súčasnosti zdržuje na území Veľkej Británie, matka na území Slovenskej republiky, pričom aj vzhľadom
na pracovné zaradenie otca maloletého dieťaťa, ktorý má rôzne pracovné týždne, ako vyplynulo z
výsluchu otca maloletého dieťaťa prostredníctvom dožiadaného súdu, považoval za potrebné upraviť

styk otca s maloletým dieťaťom v neobmedzenom rozsahu, aby mohol kedykoľvek realizovať otec
styk s maloletým dieťaťom, čím bude zachované právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť v zmysle čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho
rodinných zväzkov v zmysle čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 18 bod 1 Dohovoru o právachdieťaťa, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom právo
styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorý opakovanie konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným

rodičom, a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gorgulu vs. Nemecko - Aplikácia no. 74969/01),
resp. „že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a
prejaviť svoje city skutočne, slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“,
(Hansenová vs. Turecko - Aplikácia no. 36141/97). Súd síce upravil styk otca s maloletým dieťaťom v
neobmedzenom rozsahu, avšak za prítomnosti matky z titulu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že otec maloletého dieťaťa doteraz nejaví riadny záujem o realizáciu styku s maloletým dieťaťom, nie
sú v osobnom kontakte, pričom je zrejmé, že matka ako opustila územie Veľkej Británie, t. j. spoločnú
domácnosť, ktorú tvorila s otcom maloletého dieťaťa, vykonáva výlučnú starostlivosť o maloleté dieťa,
a to ako uviedla od jeho veku 10 mesiacov sama a vzhľadom na útly vek dieťaťa je zrejmé, že najlepšie
v súčasnosti pozná potreby maloletého dieťaťa jeho matka, ku ktorej je dieťa v silnej citovej väzbe z
dôvodu výkonu výlučnej osobnej starostlivosti matkou.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2
CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade,
ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky

tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie týkajúce sa plnenia vyživovacej
povinnosti oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený môže podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj
bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.