Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Foltán

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113210425
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113210425.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.,
Želetavská 1525/1, Praha 4-Michle, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou HMG LEGAL, s.r.o.,
Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovaným: 1. DIOS Slovakia, s.r.o., Gemerská 3, Košice a 2.
Q. X., bytom D. XXXX, O., o zaplatenie 831.025,81 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu
proti uzneseniam Okresného súdu Trnava č.k. 23CbZm/300/2013-243 zo dňa 10.11.2014 a č.k.

23CbZm/300/2013-252 zo dňa 15.12.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným zaplatenia zmenkovej sumy 831.025,81 eur s úrokom
vo výške 6 % od 30.01.2013 do zaplatenia a odmeny vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy
predstavujúcej 2.770,09 eur.

2.Uznesením zo dňa 10.11.2014 Okresný súd Trnava podľa § 175 ods. 5 O.s.p. na základe späťvzatia
žalobného návrhu zrušil vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz a konanie vo veci zastavil. Súčasne
žalovaným v 1 a 2 rade nepriznal náhradu trov konania a podľa § 11 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch
rozhodol o zrušení uznesenia č.k. 23CbZm/300/2013-89 zo dňa 01.07.2013 v časti o uložení poplatkovej
povinnosti žalovanému v 1 rade.

3.V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa (okrem iného) konštatoval, že žalobcovi nevrátil
zaplatené súdne poplatky nakoľko ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch („ak
bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného
zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia
konania nezaplatil, sa nevyberajú“) nemožno aplikovať v prípade procesného spoločenstva na strane

žalovaného, keď na majetok žalovaného v 2 rade konkurz vyhlásený nebol.

4.Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby mu bol zaplatený súdny poplatok vrátený. Namietal, že súd
vo výroku uznesenia opomenul rozhodnúť o jeho návrhu na vrátenie súdneho poplatku tak, aby jeho
rozhodnutie bolo preskúmateľné a napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami. Súčasne má za to,

že súd nesprávne právne riešil otázku jeho nároku na vrátenie súdneho poplatku, podmienkou ktorého
je vyhlásenie majetku na majetok odporcu počas konania a zastavenie konania po vyhlásení konkurzu.
Podľa jeho názoru tieto podmienky boli splnené nakoľko konkurz na majetok odporcu bol vyhlásený
počas konania dňa 24.06.2014 a konanie bolo skončené jeho zastavením.

5.Uznesením zo dňa 15.12.2014 súd prvého stupňa návrh žalobcu na vrátenie súdneho poplatku

zamietol.6.Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd šetrením zistil, že na žalovaného v I. rade bol Okresným súdom
Košice I. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/31/2013 vyhlásený konkurz a
do funkcie správcu bol ustanovený Ing. Ján Simko, S 1561, so sídlom kancelárie Kukučínova 14, 040

01 Košice. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (žalovaného v I. rade) bol zverejnený
v OV 118/2014 dňa 23.06.2014. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu - žalovaného v I. rade došlo
ex lege k prerušeniu súdneho konania. Dňa 07.10.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie správcu
Ing. Jána Simka, ktorým súdu oznámil, že nepodáva návrh na pokračovanie v súdnom konaní v zmysle
§ 47 ods. 3 ZKR.

7.Podľa § 47 ods. 1 ZKR Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

8.Podľa § 111 ods. 1 O.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty
podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

9.Súd má za to, že prerušenie konania nepôsobí aj na žalovaného v II. rade, keď zmenkoví ručitelia

ako spoločne a nerozdielne zmenkovo zaviazané osoby, majú v občianskom súdom konaní postavenie
samostatných procesných spoločníkov. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v rozsudku sp. zn. 5Obo 257/2000 judikoval, že „samostatnými procesnými spoločníkmi sú i osoby,
ktoré sú z hľadiska hmotného práva solidárnymi dlžníkmi, t.j. odporcovia, proti ktorým podal navrhovateľ
návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ako zmenkovým ručiteľom v zmysle § 47 zákona č.

191/1950 Zb." Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval aj v uznesení sp. zn. 5Obo 86/2007
zo dňa 26.6.2008.

10.Žalobca zobral podaním zo dňa 04.11.2014, doručeným tunajšiemu súdu po prvom pojednávaní zo
dňa 12.09.2014, návrh v celom rozsahu späť, a to bez udania dôvodu. Z uvedeného podania zároveň

vyplýva, že žalovaný v II. rade so späťvzatím žaloby súhlasí a náhradu trov konania si neuplatňuje.
Podaním zo dňa 10.11.2014 správca úpadcu prejavil súhlas so späťvzatím návrhu žalobcu.

11.Okresný súd Trnava uznesením č. k. 23CbZm/300/2013-243 zo dňa 10.11.2014 konanie zastavil,
zrušil zmenkový platobný rozkaz, žalovaným v I. a v II. rade náhradu trov konania nepriznal a zrušil

uznesenie súdu zo dňa 01.07.2013, č.k. 23CbZm/300/2013-89. Dňa 11.11.2014 bola na tunajší súd
doručená žiadosť žalobcu na vrátenie súdneho poplatku za návrh.

12.Súd konštatoval, že žalobcovi nevrátil zaplatené súdne poplatky v zmysle § 11 ods. 8 ZoSP, keď
má za to, že uvedené ustanovenie nemožno aplikovať v prípade procesného spoločenstva na strane

žalovaného, keď na majetok žalovaného v II. rade konkurz vyhlásený nebol a voči žalovanému v II. rade
bol žalobcom vzatý návrh späť až po prvom pojednávaní vo veci samej. Vrátenie súdneho poplatku za
návrh v zmysle § 11 ods. 8 ZoSP by prichádzalo do úvahy iba v prípade žalovaného v I. rade. Nakoľko
v návrh smeroval aj voči žalovanému v II. rade voči ktorému nemožno aplikovať ustanovenie § 11. Ods.
8 ZoSP, ako ani žiadne iné ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch, súd nemôže navrhovateľovi

vrátiť zaplatený súdny poplatok za návrh. Zastavenie konania ako celku, t.j. voči obom žalovaným a
v rozsahu celej žalovanej pohľadávky, nebolo dôsledkom vyhlásenia konkurzu voči žalovanému v I.
rade, ale dôsledkom späťvzatia návrhu voči obom žalovaným, keď úkon bol plne v dispozícii žalobcu.
Ak by žalobca nevzal návrh späť voči žalovanému v II. rade, konanie by pokračovalo iba voči tomuto
žalovanému bez vrátenia súdneho poplatku, nakoľko ide o spoplatnené konanie, pri ktorom nie sú

splnené podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov, či už vecné alebo osobné.

13.Poukazoval aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.03.2013, v konaní vedenom pod
sp. zn. 21Cob/15/2013, podľa ktorého: „V súlade so stanoviskom súdu prvého stupňa, a v konečnom
dôsledku i odvolateľa, bolo potrebné v danom prípade prihliadať na skutočnosť, že žaloba smerovala

voči dvom subjektom, z ktorých iba v prípade žalovaného v 1. rade by do úvahy prichádzalo vrátenie
súdneho poplatku podľa § 11 ods. 8 poplatkového zákona z dôvodu zastavenia konania po vyhlásení
konkurzu na majetok tohto účastníka. V časti konania vzťahujúcej sa na žalovaného v 2. rade podmienky
pre vrátenie poplatku podľažiadneho zo zákonných ustanovení splnené neboli, pričom voči tomuto účastníkovi uplatnený nárok
žalobcom predstavuje okrem úrokov z omeškania v percentuálnom vyjadrení istinu vo výške 825.341,46
eur (podľa zmeny pôvodného návrhu vykonanej podaním žalobcu zo dňa 4.3.2010), v súvislosti s čím

nie je právne významné, že k zaplateniu tejto čiastky žiadal žalobca žalovaných zaviazať spoločne a
nerozdielne.“

14.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby mu bol vrátený zaplatený súdny poplatok vo výške 33.193,50

eur.Namietal,žesúdvecnesprávneprávneposúdilaodôvodnenierozhodnutiajenedostatočnénakoľko
sa v ňom súd jasným právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so skutočnosťami
podstatnými pre rozhodnutie a s jeho argumentáciou uvedenou v podaní zo dňa 27.11.2014.

15.Opätovne poukazoval na to, že podmienkou vzniku jeho práva na vrátenie zaplateného súdneho
poplatku je vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu počas konania a zastavenie konania po vyhlásení

konkurzu. Vylúčenie aplikácie ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch považuje za
odporujúce ústavne konformnému výkladu zákona, ako aj zásade „v pochybnostiach v prospech
poplatníka“. Podľa jeho poznatkov z rozhodovacej praxe súdov (rozsudok Okresného súdu Nitra sp.
zn. 29CbZm/24/2014 zo dňa 10.12.2012?) v obdobných prípadoch nemožno procesné spoločenstvo na
strane odporcov považovať za prekážku aplikácie ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch

z dôvodu, že na majetok jedného z viacerých odporcov nebol vyhlásený konkurz.

16.Postupom súdu, ktorý vrátenie súdneho poplatku podmienil splnením predpokladu nevyplývajúcim
zo zákona, došlo k neprípustnému extenzívnemu výkladu zákona. Odvolateľ uvádzal, že súdne konanie
pre neho stratilo význam práve z dôvodu, že na majetok žalovaného v 1 rade bol vyhlásený konkurz, v

ktorom si pohľadávku uplatnil a v súvislosti s ktorým sa výrazne zhoršilo jeho postavenie ako veriteľa.

17.Rozhodnutiepovažujezaarbitrárnenakoľkosúdbezlogickéhopremosteniasoskutkovýmaprávnym
stavom konania a zohľadnenia rozhodovacej praxe konštatoval, že konanie mohlo pokračovať voči
odporcovi v 2 rade bez vrátenia súdneho poplatku. Súd naviac za dôvod nevrátenia poplatku považoval

aj skutočnosť, že zastavenie konania voči obom žalovaným nebolo dôsledkom vyhlásenia konkurzu voči
žalovanému v 1 rade, pričom podľa § 11 ods. 8 je vrátenie zaplatených súdnych poplatkov podmienené
zastavením konania a vyhlásením konkurzu na majetok odporcu, bez ohľadu na dôvody zastavenia
konania alebo pohnútku, ktorá navrhovateľa viedla k späťvzatiu návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu.

18.Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového
materiálu a dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o nevrátení zaplateného
súdneho poplatku.

19.Žalobca odvolaním proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 10.11.2014, ktorým súd primárne
rozhodol o zrušení vydaného zmenkového platobného rozkazu a o zastavení konania, nespochybnil
správnosť žiadneho z výrokov tohto rozhodnutia, ktoré výrok o (ne) vrátení súdneho poplatku
neobsahovalo vzhľadom na skutočnosť, že žalobca návrh na jeho vrátenie podal až 11.11.2014, a z
dôvodu v odôvodnení rozhodnutia prezentovaného právneho názoru súdu na túto otázku.

20.Odvolací súd preto nezistil dôvod pre zrušenie alebo zmenu tohto rozhodnutia súdu prvého stupňa
a podľa § 387 ods. 1 CSP ho ako vecne správne potvrdil.

21.V rozpore s právnym názorom žalobcu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení
uznesenia zo dňa 15.12.2014 o zamietnutí návrhu na vrátenie súdneho poplatku zodpovedal všetky pre
rozhodnutie o procesnom návrhu žalobcu zásadné otázky a racionálne sa vysporiadal s relevantnou
argumentáciou tohto účastníka.

22.Súd pritom jasne a zrozumiteľne vysvetlil právne i skutkové dôvody svojho rozhodnutia
vychádzajúceho z logického výkladu ustanovenia § 11 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb., ozrejmil dôvody, pre
ktoré nepovažoval zákonné podmienky pre vrátenie súdneho poplatku za naplnené.23.Naproti tomu účelový výklad žalobcu nezohľadňuje skutočnosť, že vo vzťahu k žalovanej v 2 rade
konkurzné konanie začaté nebolo a k zastaveniu konania teda nedošlo po tom, čo bol na jej majetok
vyhlásený konkurz, a nie je daný ani žiaden logický dôvod, pre ktorý by, tak ako tvrdí žalobca, malo

byť vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v 1 rade oslabené postavenie žalobcu vo vzťahu k
žalovanejv2rade,čioslabenávymožiteľnosťjehonárokuvočitejtoúčastníčke,ktorejprávnepostavenie
sa od doby začatia konania nezmenilo (zmena nebola tvrdená).

23.Ustanovenie§11ods.8zák.č.71/1992Zb.vychádzazpredpokladuzastaveniakonaniapovyhlásení

konkurzu na majetok žalovaného (nie na majetok čo i len jedného zo žalovaných), keď vyhlásenie
konkurzu vytvorí podľa osobitného zákona prekážku pokračovania v konaní. V danom prípade v konaní
vo vzťahu k žalovanej v 2 rade takáto prekážka absentuje.

25.Odvolací súd preto nemal žiadne pochybnosti o účele a význame podľa žalobcu sporného
ustanovenia poplatkového zákona, ako ani o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, s

odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožnil a ktoré preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP (zák. č.
160/2015 Z.z.) potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.