Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/343/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208226752
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7208226752.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov: 1/ C. M., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
M., V. XX, 2./ C. D., nar. X.X.XXXX, bytom M., W. Z. X, obaja zastúpení JUDr. Jánom Kicom, advokátom
Advokátskej kancelárie v Košiciach, Alžbetina 15, Košice, proti žalovanej: R. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., E. XXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Doriánom Mereššom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach, Alžbetina 55, v konaní o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 12C/120/2008-273 z 27.3.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcom proti žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že
dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade ich nebohým otcom R. D., zomretom dňa XX. X.XXXX,
uvedené v Notárskej zápisnici o vydedení sp.zn. N 229/2007, Nz 36066/2007 zo dňa 12.9.2007, spísanej
u notára JUDr. Stanislava Furdu, so sídlom Košice, Werferova 1, nie sú dané. Žalovaná je povinná
nahradiť trovy štátu 168,48 eur na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Predmetom konania je určenie, že dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade ich neb. otcom R. D.,
ktoré sú uvedené v Notárskej zápisnici o vydedení sp.zn. N 229/2007, Nz 36066/2007 zo dňa 12.9.2007,
spísanejunotáraJUDr.StanislavaFurdu,sosídlomKošice,Werferova1,niesúdané.Žalobužalobcovia
odôvodňovali tým, že ich otec R. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX, dňa 12.9.2007 spísal u
notára JUDr. Stanislava Furdu notársku zápisnicu, ktorá obsahuje závet a listinu o vydedení, kde uviedol
„vydeďujem zo všetkého svojho majetku kdekoľvek sa nachádzajúceho svoje deti z prvého manželstva

C. D. R. C. M., rod. D. z dôvodov, že o mňa trvalo neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako potomkovia
o mňa mali prejavovať a neposkytujú mi žiadnu starostlivosť v starobe a chorobe. Z rovnakých dôvodov
vydeďujem aj ich právnych nástupcov“.

3. Právne vec posúdil podľa § 469a ods. 1 písm.a),b) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.6.2013 č.k. 9CoD/26/2012-221 zrušil rozsudok súdu

prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, že bude
potrebné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní predovšetkým vysporiadal s otázkou existencie
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení a len ak dospeje k záveru, že žalobcovia majú
tento naliehavý právny záujem, bude sa zaoberať vecou s hmotnoprávnej stránky s vysporiadaním snámietkami žalovanej, ktoré sa týkajú nestrannosti svedkov, ktorí boli vypočutí na návrh žalobcov, ako
aj výpoveďou svedkyne L. F., ktorú navrhla vypočuť žalovaná.

5. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k.12C 120/2008-235 zo dňa 3.12.2013 následne žalobu zamietol,
keďže mal za to, že nie je daný naliehavý právny záujem vo veci v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p..

6. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.5.2014 č.k. 7CoD/5/2014-251 opätovne zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a v odôvodnení o.i. uviedol, že právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti

takejto žaloby je ako správne uviedol súd prvej inštancie daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo žalobu, ale aj tam, kde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne
postavenie stalo neistým. V prípade, že súd prvej inštancie žalobe vyhovie s poukazom na to, že
súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia neplatnosti listiny o vydedení alebo
určenia, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané - napr. 5Cdo/239/2009, 4Cdo/13/2009, 4Cdo/93/2009,
2Cdo/222/2009 - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobujú

neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu a žalobcovia ako zákonmi dedičia sa budú môcť v
dedičskom konaní domáhať svojich práv, ktoré im titulom dedenia patria.

7. Súd prvej inštancie po vrátení veci a vyriešení otázky naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení už len posudzoval hmotnoprávnu stránku veci a vyhodnotil vykonané dokazovanie v kontexte

odôvodnenia jednotlivých vykonaných dôkazov. Dospel k záveru, že v danej veci existovala osoba,
ktorá fyzicky poskytovala nebohému poručiteľovi pomoc, túto mu poskytnúť vedela a táto povinnosť jej
vyplývala aj zákona o rodine v zmysle ust. § 18, keďže manželia sú povinní nielen spolu žiť, ale aj si
vzájomnepomáhaťastaraťsaoseba.Vychádzalztoho,ževkonanínebolospornéaninamietané,žeod
uzavretia manželstva, t.j. od 4.6.2006 v prevažnej miere túto pomoc žalovaná nebohému aj poskytovala,

atoajzapomocisvojhosyna.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žezáujemasnahupomáhaťo
nebohého mali aj jeho deti, žalobcovia (výpoveď samotného syna žalovanej, ktorý potvrdil, že nebohému
žalobkyňa v 1. rade pichala injekcie), že žalobcovia pomáhali pri presťahovaní sa nebohého otca zo
starého bytu do nového (čo sa uskutočnilo v auguste 2007). Pokiaľ sa týka skutočnosti, že po uzavretí
manželstva nebohého so žalovanou neboli vzťahy medzi žalobcami a nebohým tak intenzívne ako

dovtedy, súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Rosenbergovej, ktorý
vyhodnotil tak, že nebohý bol vzhľadom na svoj zdravotný stav silne citovo naviazaný na osobu, s ktorou
žil v spoločnej domácnosti, t.j. svoju manželku, ktorá mu pomoc poskytovala, bol jej za to vďačný, pričom
bol ňou ovplyvnený vo vzťahu k svojim deťom. Preto vzťahy medzi deťmi nebohého, t.j. žalobcami a
druhou manželkou ich neb. otca, t.j. žalovanou neboli dobré, čo v konaní ani sporné nebolo a preto súd

prvej inštancie konštatoval, že za takéhoto stavu nemožno predpokladať, že reálne mohli žalobcovia
poskytovať viacej pomoci svojmu neb. otcovi v čase, keď už bol ženatý so žalovanou, keďže vzhľadom
na „nie dobré“ vzťahy medzi nimi a žalovanou, túto pomoc reálne poskytovať ani nemohli, keďže je
nevyhnutné tiež, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť.

8. Apeloval na to, že ťažiskom dôvodu vydedenia uvedeného v § 469a ods. 1, písm. b/ OZ je trvalé
neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by potomok poručiteľovi mal prejavovať. Tu treba posudzovať
aj reálnu možnosť od poručiteľa prejaviť o to skutočný záujem, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s
potomkomstýkaťaudržiavaťsnímbežnépríbuzenskévzťahy.Nazákladevykonanéhodokazovaniamal
súd prvej inštancie ale za preukázané, že žalobcovia ako potomkovia prejavovali o nebohého opravdivý

záujem a to do takej miery ako im bolo umožnené zo strany žalovanej , vychádzajúc z konkrétne
citovaných svedeckých výpovedí vypočutých svedkov, že žalobkyňa pichala otcovi injekcie, že v období
kým neuzavrel manželstvo so žalovanou sa o otca starali podľa svojich schopnosti vzhľadom na to, že
sú v zamestnaneckom pomere, a že aj po uzavretí manželstva so žalovanou prejavovali o neb. záujem,
ktorý však bol značne ovplyvnený zhoršujúcimi sa rodinnými vzťahmi medzi nimi ako deťmi nebohého

a žalovanou ako novou manželkou neb. otca.

9. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania a právnom posúdení veci dospel k
záveru, že tu neexistovali dôvody vydedenia žalobcov ich neb. otcom v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm.

a/, b/ OZ. Neb. poručiteľ, ktorý bol chorý a dosiahol vek staroby nepotreboval pomoc žalobcov do takej
miery, keďže tu bola iná osoba - žalovaná, ktorá mu túto pomoc fakticky poskytovala a poskytovať bola
povinná a mala na to vytvorené lepšie podmienky, keďže už nepracovala, ako žalobcovia - potomci,
ktorí boli pracovne vyťažení a mali svoje vlastné rodiny a ich reálna snaha pomáhať neb. otcovi bolaobmedzená práve správaním sa žalovanej a zdravotným stavom neb. otca, ktorý bol ovplyvniteľný pri
rozhodovaní inou osobou, čo vyplynulo zo znaleckého posudku. V konaní neboli predložené žiadne
dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že by žalobcovia neprejavovali o svojho neb. otca záujem taký ako

potomkovia majú preukazovať a preto súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

10. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

11. O trovách štátu rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú nahradiť trovy

štátu pozostávajúce z trov znaleckého dokazovania, ktoré boli hradené zo štátnych prostriedkov, na
základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 12.7.2010, ktorým bolo znalkyni MUDr. Rosenbergovej
priznané znalečné a suma 168,48 eur bola vyplatená preddavkovo z finančných prostriedkov štátu.

12. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote (včas) odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/ s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Navrhla,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. V odvolaní poukazovala na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu vo veci, keďže uznesením
zo dňa 11. júna 2008 v právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľovi R. D., sp. zn. 24D 137/2008,
Dnot 36/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2008 a vykonateľnosť dňa 19.9.2008, Okresný

súd Košice II. rozhodol, že konanie podľa ust. § 175h ods. 1 O.s.p. zastavuje, keďže poručiteľ zomrel
ako nemajetný. Z vyššie uvedeného preto vyplýva nenaplnenie zákonného predpokladu pre podanie
určujúcejžalobyvzmysle§80písm.c/O.s.p.zostranyžalobcov,atoajvzhľadomkuplynutiudlhšejdoby
počínajúc od úmrtia poručiteľa a právoplatnosťou uznesenia zo dňa 11.6.2007, ako aj determinovaním
teoretickej možnosti dedenia v prípade novoobjaveného majetku s odkazom na ust. § 175x ods. 1 O.s.p.

a ust. § 175k ods. 1 a 2 O.s.p., resp. § 175y ods. 1 O.s.p. Ďalej poukazovala na nevysporiadanie sa súdu
prvej inštancie s vyhodnotením jednotlivých vykonaných dôkazov, bez zreteľa na výsluch svedkyne L.
F., ktorá jednoznačne poukázala na existujúce dôvody vydedenia spočívajúce v zavinenom a trvalom
neprejavovaní opravdivého záujmu žalobcov ako potomkov o poručiteľa - jej manžela.

14. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukazovali na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, ako aj tú skutočnosť, že žalovaná v podanom odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosti,
na ktoré už poukazovala v predchádzajúcich odvolaniach, o ktorých rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením a to čo sa týka existencie ich naliehavého právneho záujmu vo veci (viď uznesenie zo dňa
26.5.2013 sp. zn. 9CoD/26/2012-221).

15. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadrila.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrariovrozsahuvyplývajúcomzust.§380ods.1,2CSPazhľadiskauplatnenýchodvolacíchdôvodov
(§ 205 ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.7.2016 o 9.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 20.7.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

18. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie elektronickým podaním dňa
29.5.2015, ktoré doručila v zákonom stanovenej lehote a to podaním na poštu dňa 1.6.2015, t.j. za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

19. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

20. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.21. Žalovaná podľa obsahu odvolania namietala odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 psím. h/ O.s.p., keďže súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistilskutkovýstava§205ods.2písm.d/O.s.p.t.j.,žesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho
súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) odvolací súd
uvádza, že tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.
musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne

v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle
nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné
skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v

hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.

25. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §

133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, čo ale žalovaná
ani v podanom odvolaní nenamietala. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
učineného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

27. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

28. Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé

privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

29. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v podanom odvolaní opätovne uvádza skutočnosti, na
ktoré už poukazovala v skôr podaných odvolaniach a ktoré už boli preskúmavané odvolacím súdom a
to, čo sa týka určenia naliehavého právneho záujmu žalobcov na tejto určovacej žalobe.

30. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7CoD/5/2014-251 zo dňa 30.5.2014 sa vysporiadal s
otázkou určenia naliehavého právneho záujmu žalobcov v tejto veci jednoznačne keď uviedol, že
naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sažalobou s daným určovacím petitom môže domáhať odstránenia spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu. Konštatoval, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že dôvody na ich
vydedenie poručiteľom R. D. nie sú dané a v prípade, že tejto žalobe bude vyhovené (v tejto súvislosti

poukázal na to, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia neplatnosti listiny o
vydedení alebo určenia, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané - napr. 5Cdo/239/2009, 4Cdo/123/2009,
4Cdo/93/2009, 2Cdo/222/2009- rozhodnutia Najvyššieho súdu SR), určenie neexistencie dôvodov
vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu a žalobcovia ako zákonní
dedičia sa budú môcť v dedičskom konaní (v tomto prípade napr. aj v konaní o novoobjavenom majetku

po matke žalobcov U. D. vedenom na Okresnom súde Košice II sp. zn. 24D 296/2008) domáhať
svojich práv, ktoré im titulom dedenia patria. Zdôraznil, že žaloba podaná v tejto veci je teda prípustným
prostriedkom ochrany práv žalobcov a preto už súd prvej inštancie v ďalšom konaní sa zaoberal len
vecou z hľadiska hmotnoprávnej stránky.

31. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam je preto odvolacia námietka žalovanej o nenaplnení

naliehavého právneho záujmu žalobcov v danej veci právne irelevantná, ako aj ďalšia odvolacia
námietka týkajúca sa aplikácie postupu podľa § 175k ods. 1,2 O.s.p., resp. § 175y ods. 1 O.s.p., nakoľko
natakýtopostupvrámcikonaniaodedičstvepoukazovalpráveKrajskýsúdvKošiciachvhorecitovanom
zrušujúcomuznesení,pričomnáslednedospelkzáveruoprípustnostiprostriedkuochranyprávžalobcov
v danej veci a daní naliehavého právneho záujmu žalobcov na takejto žalobe.

32. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka žalovanej, v ktorej poukazovala žalovaná na to, že súd
prvej inštancie nezohľadnil v hodnotení dôkazov výpoveď ňou navrhnutej svedkyne L. F. a svedčí o daní
dôvodov vydedenia spočívajúcich v zavinenom a trvalom neprejavovaní opravdivého záujmu žalobcov

ako potomkov o nebohého poručiteľa, jej manžela. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. 6
podľa odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil v kontexte
znaleckého posudku, pričom výpoveď svedkyne nepotvrdila tvrdenia žalobcov, čo sa týka starostlivosti
o ich otca, ale ani tvrdenie žalovanej, že sa žalobcovia o nebohého nestarali, čím svedkyňa nevzniesla
žiadne svetlo do prejednávaného prípadu a neozrejmila žiadne rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie

vo veci. Následne súd prvej inštancie v tomto kontexte odôvodnil aj výpovede ďalších svedkov,
konkretizovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že dôvody vydedenia
žalobcov v 1. a 2. rade ich neb. otcom R. D., zomrelom dňa XX.X.XXXX uvedené v Notárskej zápisnici
o vydedení sp.zn. N 229/2007, Nz 36066/2007 zo dňa 12.9.2007, spísanej u notára JUDr. Stanislava
Furdu, notára so sídlom Košice, Werferova 1, nie sú dané.

33. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nenaplnení dôvodov vydedenia v
zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/ OZ vo veci v tom smere, že neb. poručiteľ nepotreboval potrebnú
pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných prípadoch, keďže mu túto pomoc poskytovala
jeho manželka, ktorá mala preto vytvorené lepšie podmienky a to od uzavretia ich manželstva t.j. od

4.6.2006, pričom žalobcovia zo strany nebohého neboli o to požiadaní, a to aj z dôvodu narušenia
vzťahov medzi žalobcami a manželkou neb. poručiteľa, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne
MUDr. Rosenbergovej, keďže nebohý bol vzhľadom na svoj zdravotný stav silne citovo naviazaný na
osobu, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, t.j. svoju manželku, ktorá nemala dobrý vzťah so žalobcami,
čo v konaní ani sporné nebolo. Žalobcovia ako potomkovia prejavovali o nebohého opravdivý záujem

a to do takej miery ako im to bolo umožnené zo strany žalovanej, pričom z výsledkov vykonaného
dokazovania, a to ani z výpovede svedkyne, ktorú navrhla žalovaná - Jozefíny Sabolovej nevyplýva,
že by mal nebohý úmysel žalobcov vydediť alebo inak nakladať so svojím majetkom, pričom súd prvej
inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. § 132 O.s.p. so zreteľom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
v tom čase účinných.

34. Odvolací súd podotýka, že vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej
vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo
podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne
a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre

platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ust. § 469a
ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody
je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa
musí uviesť v listine o vydedení.35. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písm. a/ a b/ vyplýva, že na ich základe možno
postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Pri

úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah
mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto
kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne
písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní

otázky ,či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno
opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k
vydedeniudošlo,najmä,čipotomkovivprejavovaníopravdivéhozáujmuoporučiteľanebrániliobjektívne
okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného
záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka
totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná

existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s
prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje
o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno
bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 239/2009 zo dňa 24.2.2010).

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto majú
nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

38.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátormôžepodaťdovolanie,aksakonaniezačalojehožaloboualeboakdokonaniavstúpil(§426).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Dovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní
nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 430, § 431 ods.
1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).