Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/355/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616207092
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616207092.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., G. XXXX/
X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho
29 proti žalovanej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o
nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) na zdržanie sa vykonávania zrážok zo
mzdy, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.5.2016 č.k.

4C/164/2016-9 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne
vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou

dňa 21.3.2014 a dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovanou dňa 21.5.2014. Zamestnávateľovi žalobkyne Základnej škole Krompachy, Zemanská ulica 2,
Krompachy, IČO: 35543957 a Základnej škole Slovinky 71, IČO: 35546034 zakázal vykonávať zrážky zo
mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.3.2014 a dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.5.2014. Rozhodol, že o trovách konania o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia rozhodne v konaní o veci samej. Žalobkyni uložil povinnosť v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať určovaciu dohodu, že dohody o
zrážkach zo mzdy uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovanou sú neplatné.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia v súlade so znením
navrhnutom žalobkyňou.

3. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 21.3.2014 uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.600,00 eur a ktorý sa zaviazala vrátiť žalovanej
spolu s poplatkom za poskytnutý úver v mesačných splátkach spolu vo výške 1.400,00 eur. Dňa
21.5.2014 žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX so žalovanou, na základe ktorej jej bol

zo strany žalovanej poskytnutý úver vo výške 350,00 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom
za poskytnutý úver vo výške 564,00 eur. Dohodou o zrážkach zo mzdy žalobkyňa považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, preto
je neplatná. Zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy totiž žalobkyňa nemala
možnosť odmietnuť a žiaden iný inštitút ako predbežné opatrenie nezabráni výkonu zrážok zo mzdy
(na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy). Žalovanou predložené dohody o zrážkach zo

mzdy spôsobujú značný nepomer v právach medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovanou ako
veriteľom, v dôsledku čoho sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Uzavretím dohôd o zrážkachzo mzdy malo dôjsť k zabezpečeniu záväzkov žalobkyne voči žalovanej, vyplývajúcich zo zmlúv o
úvere, pričom zabezpečenie záväzkov sa udialo na vopred podpísanej dohode o zrážkach zo mzdy,
bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie, preto predstavujú neprimeranú

a neprijateľnú požiadavku. Spotrebiteľ si takým spôsobom neprimerane zhoršil svoje postavenie bez
toho, aby mal možnosť uzatvorenie takýchto dohôd odmietnuť. Týmto žalovanej vzniklo právo vymáhať
od žalobkyne kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktorý neexistuje, resp. plnenie, na ktoré nemá žalovaná
nárok. Žalobkyňa sa dostala do pozície, kedy stratila právo disponovať so svojim príjmom ako s vlastným
majetkom, a to bez právneho základu. Žalovaná reálne plní realizáciu zabezpečovacieho prostriedku,

čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Každým mesiacom
žalovaná môže na úkor žalobkyne sa bezdôvodne obohacovať. Zamestnávateľ pritom nie je povinný
a ani neskúma platnosť, resp. neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Súčasne poukázala na to,
že dohoda o zrážkach zo mzdy bola posúdená už aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík ako
neprijateľná zmluvná podmienka a poukázala aj na iné rozhodnutia krajských a okresných súdov. Tiež

poukázala na to, že dohody o zrážkach zo mzdy považuje za neplatné s poukazom na zákon č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže k uzatvoreniu zmlúv o úvere došlo v čase, kedy ešte nebolo platné
a účinné ust. § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

4. S poukazom na § 74 ods. 1, § 75 ods. 4, § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 2, 3 a 4, § 77 O.s.p. súd prvej

inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a preto mu v
celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými
a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

5. Žalobkyni určil lehotu na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy 30 dní

od právoplatnosti uznesenia.

6.Uviedol,žeotrováchpredbežnéhoopatreniabuderozhodnutévsúlades§145O.s.p.vrámcináhrady
trov konania vo veci samej.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a odvolaciemu súdu navrhla,
aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Podľa
názoru žalovanej neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia stanovené zákonom,
keďže žalobkyňa nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa
§ 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi a slúži na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalovanej vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto dohoda zároveň spĺňa
všetky ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zrážky neboli
dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo

mzdy obsiahnutá na samostatnom dokumente, predstavuje osobitnú listinu a žalobkyňa mala možnosť
predmetnú dohodu preštudovať a až následne jej prijatie potvrdiť svojim podpisom. Možnosť veriteľa
zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Aj zákon
č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ak táto je uzatvorená vo forme osobitnej listiny.

Žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy, keď neosvedčila, že bez nariadenia predbežného
opatrenia by jej mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Nerealizovaním
zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči žalovanej vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky
zo mzdy.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne a uplatnila trovy
odvolacieho konania. Poukázala na dôvody nariadenia predbežného opatrenia, ktoré uviedla v návrhu a
stotožnila sa s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení. Základným cieľom a
účelom nariadenia predbežného opatrenia je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania

s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. V danom prípade bezprostredne hroziacou
ujmou je hrozba ďalšieho nezákonného výkonu zrážok.9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), v rozsahu
vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

10. Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo

znášala.

14. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

18. Z vyššie cit. zákonných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že
tieto upravujú pomery strán sporu iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne
nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených

práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je
1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana,
2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z
obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

19. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,

ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov
strán sporu, by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či vdôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu
a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a
právom chránených záujmov.

20. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

21. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolacom konaní vznesené
žalovanou a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj s právnymi
závermi súdu prvého stupňa. Stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v
zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

22. K dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení odvolací súd udáva:

23. Žalobkyňa v danom prípade osvedčila danosť nároku, keďže z listinných dôkazov ňou predložených
vyplýva, že so žalovanou je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.3.2014
a dňa 21.5.2014, pričom so žalovanou uzavrela aj dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila
aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúce v zásahu do jej majetku bez súdneho
prieskumu zmlúv v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Žalobkyňa sa v konaní vo veci samej bude domáhať

určenia, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné. Nárok žalobkyne vo veci samej pritom vychádza
z tvrdení, že pri uzavretí zmlúv o úvere, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv došlo k uzavretiu
dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré sú v rozpore so zákonnými ustanoveniami, zabezpečujúcimi ochranu
spotrebiteľa.

24. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci
spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom.
Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že
spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto

dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z
neprijateľných zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje
právo žalobkyne napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovanou
nepopieraná skutočnosť, že už aj pristúpila k realizácii zrážok preukazuje aktuálnosť bezprostrednej
hrozby finančnej ujmy, teda vzniku ťažko nezvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo

vzťahu k žalobkyni boli ďalej realizované.

25. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, týkajúce sa platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, tieto budú

predmetom dokazovania vo veci samej.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo všetkých jeho
výrokoch ako vecne správne.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C.s.p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C.s.p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C.s.p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C.s.p.)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 C.s.p.)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 C.s.p.)

Prokurátormôžepodaťdovolanie,aksakonaniezačalojehožaloboualeboakdokonaniavstúpil.(§426)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C.s.p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej

v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní
nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods.
1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 C.s.p.)