Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Gavalec

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžso/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200377
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej
veci žalobcu: H. W., nar. XY, bytom N. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na
odvolaniežalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvPrešovezodňa23.januára2015č.k.6S/25/2014-35,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. januára 2015 č. k.
6S/25/2014-35 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. 14487-3/2014-BA zo dňa 18. januára 2014 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaná ako odvolací orgán podľa ustanovenia § 179 ods. 1 písm. b) a § 218 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.

461/2003 Z. z.“) rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov č. 700-2712170013-GC04/13 zo
dňa 17. septembra 2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ resp. „prvostupňový orgán“) vo veci
predpísaniadlžnéhopoistnéhonanemocenské,starobnéainvalidnépoistenie,poistnéhodorezervného
fondu solidarity a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zmenila tak, že z výrokovej
časti vypustila text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a „za obdobie január 2013, február
2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013...“ a vložila text: „...za obdobie od 2. januára 2013 do 6. januára
2013 a od 12. januára 2013 do 13. mája 2013...“. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 8. zák. č. 461/2003 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec do
pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom.

Podľa § 144 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo
právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna

poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

2. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané s poukazom na ustanovenia § 128 ods. 1 písm. d), ods. 2
písm. d), ods. 3 písm. d), ods. 10 písm. c), § 128 ods. 11 písm. c), § 129 ods. 1, § 21 ods. 1 písm. c) zák.č. 461/2003 Z. z., na základe ktorých je dobrovoľne poistená fyzická osoba povinná odvádzať poistné a
povinné príspevky. Ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ich odviedla v nesprávnej
sume, žalovaná jej ich predpíše. Na základe vykonanej kontroly odvodu poisteného a príspevkov bolo

zistené, že žalobca za
- mesiace február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013 tieto neodviedol vôbec a
- za mesiac január 2013 ich odviedol v nesprávnej výške,
a preto mu boli predpísané v celkovej sume 1.060,73 eura.

3. Na základe podaného odvolania žalobcu žiadajúceho odpustenie predpísanej sumy z dôvodu, že je
nezamestnaný a bez finančných prostriedkov, vydala žalovaná napadnuté rozhodnutie. V rozhodnutí
konštatovala, že prvostupňové rozhodnutie má formálny nedostatok, ktorý však nemá vplyv na výšku
predpísaného poistného. Žalobca podal dňa 02.01.2013 Registračný list FO - prihlášku dobrovoľne
poistenej osoby na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie s uvedeným dátumom vzniku
poistenia 02.01.2013 a s určeným vymeriavacím základom 800 eur. Registračný list FO - odhlášku

dobrovoľne poistenej osoby z uvedených poistení podal dňa 13.05.2013 s uvedeným dátumom zániku
poistenia dňa 13.05.2013. Poukázala na povinnosť dobrovoľne poistenej osoby, ako osoby povinnej
platiť poistné, ho odvádzať, a preto žalobcovi ako dobrovoľne poistenej osobe vznikol nedoplatok na
poistnom.

Námietky žalobcu nebolo možné zohľadniť, nakoľko zákon neumožňuje odpustiť dlžné poistné.

4. K čiastočnej zmene prvostupňového rozhodnutia pristúpila žalovaná z dôvodu, že žalobca bol
dobrovoľne nemocensky poistený aj v období od 05.04.2011 do 31.01.2012 a bol práceneschopný od
05.01.2012 do 01.01.2013 a od 07.01.2013 do 31.05.2013, čo malo vplyv na povinnosť platiť poistné.

Žalobca bol počas dočasnej práceneschopnosti poberateľom nemocenského, ktoré mu bolo vyplácané
od 05.01.2012 do 01.01.2013, uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti mu v
zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. zaniklo.

Odo dňa opätovného vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádzal dočasnej

práceneschopnosti bol žalobca poistený päť dní, a preto mu vznikol nárok na výplatu nemocenského
počas ochrannej lehoty, ktorá je v zmysle § 32 ods. 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z. päť dní, t.j. od
07.01.2013 do 11.01.2013, čo bolo pri vydaní rozhodnutia zohľadnené.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Prešove žalobu zo dňa 04.03.2014, v ktorej
žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodu jeho nezákonnosti a protiústavnosti.
V odvolaní poukázal na to, že sa dobrovoľne poistil, aby mal nárok na dôstojný život v chorobe

zabezpečený článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, čo žalovaná vôbec nerešpektovala, dokonca mu
nebol priznaný ani predčasný starobný dôchodok.

6. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie, a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v

žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej a
prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a
postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

7. Krajský súd sa v rozhodnutí zaoberal prieskumom § 23 zák. č. 461/2003 Z.z. V súlade s § 23 vzniká

dobrovoľné poistenie odo dňa prihlásenia sa na toto poistenie, najskôr však dňom podania prihlášky.
Podanie prihlášky je výlučne prejavom slobodnej vôle fyzickej osoby, ktorá chce byť dobrovoľne
poistená. Podaním prihlášky však dobrovoľne poistenej osobe vznikne povinnosť odvádzať včas a v
správnej sume poistné v príslušnej percentuálnej sadzbe a z určeného vymeriavacieho základu, a to
až do dňa zániku tohto poistenia s výnimkou dôvodov uvedených v § 140 ods. 4 zákona, kedy nie je

povinná platiť poistné, teda v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské. Dobrovoľné poistenie
zaniká (obdobne, ako je to pri vzniku) podaním Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, a to odo
dňa odhlásenia sa z tohto poistenia, najskôr však dňom podania odhlášky.8. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobca podal dňa 02.01.2013
prihlášku s dátumom vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového
poistenia dňa 02.01.2013 a s určeným vymeriavacím základom 800 eur. Podaním prihlášky (rovnako

aj prihlášky zo dňa 05.04.2011) žalobca prejavil svoju vôľu byť dobrovoľne poistenou osobou. Žalobca
bol uznaný za práceneschopného v obdobiach od 05.01.2012 do 01.01.2013 a od 07.01.2013 do
31.05.2013.

Nemocenské sa však žalobcovi poskytovalo len v obdobiach od 05.01.2012 do 01.01.2013 a od

07.01.2013 do 11.01.2013, a nie do dňa skutočného skončenia práceneschopnosti (31.05.2013). Z
dôvodu, že v období od 02.01.2013 do 06.01.2013 a od 12.01.2013 sa žalobcovi neposkytovalo
nemocenské, nebolo možné uplatniť § 140 ods. 4 zákona. Preto bol žalobca povinný od 02.01.2013 do
06.01.2013 a od 12.01.2013 do dňa zániku dobrovoľného poistenia (13.05.2013) platiť poistné.

Podľa § 23 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec dobrovoľné nemocenské

poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len
„dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania
prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
Podľa § 140 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení dobrovoľne nemocensky poistená osoba,
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná

platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v
nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské.

9. K námietke žalobcu ohľadom jeho nároku na predčasný starobný dôchodok, krajský súd poukázal,
že táto skutočnosť s preskúmavaným rozhodnutím žalovanej vecne nesúvisí.

10. Na základe týchto skutočností dospel krajský súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a žalobca je povinný doplatiť poistné za
obdobie predpísané napadnutým rozhodnutím.

III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská

A)
11.Vovčaspodanomodvolanízodňa02.04.2015protirozsudkuprvostupňovéhosúdužalobcapoukázal

na protizákonnosť, protiústavnosť rozsudku krajského súdu, ktorým sa odstraňuje demokratický
poriadok a nie je rozhodnuté v súlade s povinnosťou sudcu rozhodovať zákonne, ústavne, v súlade s
dobrými mravmi a svedomím.

12. Žalobca citoval § 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, článok 2 ods. 2 a článok

39 Ústavy Slovenskej republiky.

13. Poukázal na to, že je nedôstojné a priam neľudácke požadovať od žalobcu, ako osoby
práceneschopnej a bez poberania akejkoľvek podpory či dávky, zaplatiť poistné. Ak je schválený
takýto zákon, je protiústavný, diskriminačný, ktorý postihuje občanov, ktorí si počas choroby nemôžu

zabezpečiť finančné prostriedky na prežitie a na dôstojný život v chorobe a starobe. Ako dôkaz predložil
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14C/326/1994, kde žalovaná nepostupovala rovnako ako
teraz voči žalobcovi a spomenul aj konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 5K/1162/2002,
kde mu nebude vyplatená mzda, nakoľko nie sú finančné prostriedky na výkon rozsudku.

14. Na základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací súd rozhodol zákonne, ústavne a spravodlivo,
zrušil rozsudok krajského súdu a zakázal žalovanej nezákonne konať, vyberať poistné a aby zastavil
výkon rozsudku.

B)

15. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 23.04.2015 vyplýva, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí ako aj
v písomnom vyjadrení zo dňa 18.08.2014 podrobne objasnila skutkový a právny dôvod predpísania
poistného žalobcovi ako dobrovoľne poistenej osobe. Žalobca neuviedol také námietky k správnostinapadnutého rozhodnutia ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

16. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia princípu spravodlivosti v napadnutom rozhodnutí
uviedol, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, kde sú právne normy
kogentného charakteru, a preto musia byť rozhodnutia vydané v rámci správnych konaní v súlade
s príslušnými zákonmi. Princíp spravodlivosti sa vo verejnom práve vyžaduje, aby v rozhodovaní o
skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

17. Žalobcajepovinnýzaplatiťpoistnénadobrovoľnésociálnepoisteniezdôvodu,žesanaňdobrovoľne
prihlásil a zároveň nebolo možné pre daný prípad aplikovať § 140 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. (vylúčenie
povinnosti platiť poistenie).

18.Vsúvislostisnámietkoutýkajúcousaporušeniaprávagarantovanéhočlánkom39ÚstavySlovenskej

republiky, žalovaná poukázala na zákon o sociálnom poistení, ktorý je zákonom ustanovujúcim
podrobnosti o právach podľa čl. 39 ods. 1 a 2 ústavy. Rozsudky, ktoré spomínal žalobca v odvolaní
považoval za bezpredmetné, nakoľko s napadnutým rozhodnutím vecne nesúvisia.

19. Na základe uvedeného žalovaná navrhla rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne

správny potvrdiť.

IV.
Právne názory odvolacieho súdu

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s §
246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) ako aj
ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle
§ 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože odvolaním
napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto
ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s §

246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.

21. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím
na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a

relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne
neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského
súdu, sa Najvyšší súd vo svojom odôvodnení iba obmedzil na stručné zhrnutie právnych záverov a

vyhodnotenie odvolacích námietok žalobcu.

22. Najvyšší súd z pripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že žalobca podal na Sociálnej
poisťovni, pobočka Prešov dňa 02.01.2013 Registračný list FO - prihlášku dobrovoľne poistenej osoby
nanemocensképoistenieanadôchodkovépoisteniesuvedenýmdátumomvznikupoistenia02.01.2013

a s určeným vymeriavacím základom 800 eur. Z obsahu Registračného listu FO - odhlášky z 03.05.2004
vyplýva, že žalobca sa ako dobrovoľne poistená osoba uvedeným dňom odhlásil z daného poistného
právneho vzťahu.

23. Prihlásením na dobrovoľné poistenie, ako slobodným prejavom vôle žalobcu, mu vznikla povinnosť
odvádzať včas a v správnej sume poistné a príspevky. Keďže si žalobca túto svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona riadne neplnil, bola mu prvostupňovým orgánom uložená táto povinnosť. Toto
prvostupňové rozhodnutie bolo žalovanou v časti zmenené, čím sa odstránili jeho formálne nedostatky,avšakzákladrozhodnutia,spočívajúcivpredpísanísumypoistnéhoapríspevkov,bolpotvrdený,nakoľko
boloprvostupňovérozhodnutievydanévsúladesozákonom.Skutočnosť,žeježalobcapráceneschopný
a bez finančných prostriedkov, nevylučuje jeho povinnosť platiť poistné a príspevky, ku ktorým sa

dobrovoľne prihlásil.

24. Najvyšší súd ako súd odvolací sa plne stotožňuje s názorom krajského súdu, ktorý žalobu na
základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu zamietol. Argumenty žalobcu preukazujúce
dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozsudku krajského súdu sú založené na

rovnakých základoch, resp. nelíšia sa od argumentov uvedených žalobcom v jeho predchádzajúcich
podaniach, predovšetkým v žalobe.

25. Námietku žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nepovažuje Najvyšší súd rovnako ako
krajskýsúdzapodloženú.Najvyššísúduvádza,ženapadnutérozhodnutiežalovanejmávšetkyformálne
i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku, pričom uvedené rozhodnutie

správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a
v súlade so zákonom riadne právne posúdené. Na základe týchto skutočností nie sú námietky žalobcu
spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu.

26. K námietke týkajúcej sa porušenia článku 39 ústavy Najvyšší súd uvádza, že čl. 39 je ústavnou

normou, ktorá garantuje základné práva v spojení s článkom 51 ústavy. Uplatnenie práv vyplývajúcich
z článku 39 nie je bezvýhradné a možno sa ich domáhať iba v medziach zákonov, ktoré vykonávajú
ustanovenia čl. 39. Jedným z týchto zákonov je aj zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý stanovuje okrem iného
podmienky, za ktorých splnenia má osoba nárok na dávky sociálneho poistenia. Tak tomu je aj v prípade
žalobcu, ktorému rovnako ako iným prislúcha právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a

v chorobe, avšak za splnenia podmienok stanovených v zákone. Tieto podmienky sú stanovené pre
všetkých adresátov rovnako, čo je premietnutím žalobcom namietaného princípu spravodlivosti.

V.

27. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok
žalobcu ako aj argumentácie žalovanej, rozhodol Najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

28. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto

konania nevzniklo.

29. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni
súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §

250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní
nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla
potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.