Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/983/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112210703.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: Z.. D. E., bytom S. C., K. XXXX/XX, zastúpený: Mgr.
Ľubomíra Beňová, advokátka so sídlom Komárno, Župná 1147, proti odporcom: 1. Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, 2. STRATEGIE CAPITAL a. s.,
so sídlom Modra, Okružná 3239, IČO: 36 350 311, 3. S. E., bytom S., Ul. M. Z. XXX/XX, o určenie
neplatnosti záložnej zmluvy, o odvolaní odporcu v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.

9C/36/2012-177 zo dňa 12. januára 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. až 3. rade povinnosť spoločne a

nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 472,16 eur, pozostávajúcu zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 372,66
eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky a to všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. z.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Súd prvého stupňa dôvodil tým, že navrhovateľka
sa návrhom domáhala určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej v roku 2008 medzi odporcom v 1.

rade ako záložným veriteľom a odporcom v 2. rade ako záložcom, odporcom v 3. rade ako záložným
dlžníkom. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.02.2014 č.k. 9C/36/2012-145, ktorým určil, že
záložná zmluva uzavretá dňa 08.07.2008 medzi odporcom v 1. rade ako záložným veriteľom a odporcom
v 2. rade ako záložcom a odporcom v 3. rade ako záložným dlžníkom, ktorou zriaďovalo záložné
právo v prospech odporcu v 1. rade na príslušnú nehnuteľnosť je neplatná a záložné právo v prospech
odporcu v 1. rade nevzniklo. Odporcov v 1. až v 3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť

navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100 %. Voči rozsudku v časti výroku o náhrade trov
konania podal včas odvolanie odporca v 1. rade. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.09.2014
č.k. 8Co/478/2014-172 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania
zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že je
nesporné, že v konaní bola úspešná navrhovateľka, keďže súd jej návrhu vo veci samej v celom rozsahu
vyhovel pričom ustanovenie § 151 ods. 7 OSP len upravuje možnosť súdu vyjadriť náhradu trov konania

zlomkom alebo pre percentom, avšak takto vyjadrení úspechu účastníka v konaní musí byť aj skutkovo
a právne odôvodnený ustanoveniami o náhrade trov konania. Na základe uvedeného uviedol, že súd
prvého stupňa už len vyčísli výšku trov právneho zastúpenia a iných trov konania. Na základe toho súd
prvého stupňa uviedol, že o trovách konania pred súdom prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.
1 OSP z dôvodu, že navrhovateľka mala v konaní plný úspech, a preto jej priznal celú náhradu trov
prvostupňového konania v sume 472,16 eur, ktoré pozostávali zo súdneho poplatku vo výške 99,50

euraaz trovprávnehozastúpeniavsume372,66 eura,ktorépozostávalizúkonov-prevzatieapríprava
zastúpenia dňa 8.03.2013 vo výške 60,07 eur, účasť na pojednávaní dňa 14.01.2014 vo výške 61,87eur, účasť na pojednávaní 04.02.2014 vo výške 15,46 eur (1/4 úkonu), 1 úkon za vyjadrenie k odvolaniu
odporcu v 1. rade proti výroku o trovách konania zo dňa 02.04.2014 vo výške 34,95 (61,87 eur + RP
8,04eur:2),režijnépaušályvsume23,89eura(zarok2013-1x7,81€,zarok2014-2x8,04),náhradyza

stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 53,60 eura za 2 polhodiny času strávené
cestou na pojednávanie súdu dňa 14.01.2014, v sume 53,60 eura za 2 polhodiny času strávené cestou
na pojednávanie súdu dňa 04.02.2014. Ďalej súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľky náhradu
cestovného osobným motorovým vozidlom za cestu Komárno - Nitra a späť, a to dňa 14.01.2014 vo
výške 34,61 eura a za cestu Komárno - Nitra a späť, a to dňa 04.02.2014 vo výške 34,61 eura. Súd

nepriznal navrhovateľke trovy vzniknuté z titulu cestovného vo výške 82,49 eur, a to za účasť na
pojednávaní dňa 14.01.2014, nakoľko na predmetné pojednávanie nebola predvolaná, predvolaná bola
iba jej právna zástupkyňa. Záverom súd uviedol, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane
odporcu v 1. rade pre použitie ust. § 150 ods. 1 OSP a nezaviazať k náhrade trov konania aj odporcu
v 1. rade a taktiež sa nestotožnil s jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní, nakoľko vo vyjadrení k
návrhu navrhol návrh zamietnuť, po zistení, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, o

ktorom nároku bolo rozhodnuté v inom konaní nezmenil stanovisko a navrhovateľka bola nútená trvať
na podanom návrhu. Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania
spolu v sume 472,16 eura (za súdny poplatok vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
372,66 eur).

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie odporca v 1. rade z dôvodu, že súd prvého
stupňa sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými odporcom v 1. rade v ním
podanom odvolaní, a teda s tým, že odporca v 1. rade bol rovnako ako navrhovateľka poškodená
konaním odporcov v 2. a 3. rade. Odporca v 1. rade po celý čas konal dobromyseľne, nemal dôvod
pochybovať o tom, že záložná zmluva je platná. Pri uzatváraní záložnej zmluvy vychádzal z údajov

na liste vlastníctva ako verejnej listiny v súlade s ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností. Mal za to, že neplatnosť záložnej zmluvy bola len dôsledkom zániku kúpnej zmluvy zo
dňa 14.03.2008 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade, ktorej účastníkom odporca v 1.
rade nebol a nemohol jej trvanie, či platnosť reálne ovplyvniť. O zániku kúpnej zmluvy sa dozvedel až v
prebiehajúcom súdnom konaní, kde navrhovateľka poukázala na existenciu neprávoplatného rozsudku

sp. zn. 15C/49/2010, ktorý bol neskôr potvrdený rozhodnutím odvolacieho súdu. Neuznal tvrdenie
navrhovateľky o tom, že mal vedieť pri primeranej obozretnosti o rozväzovacej podmienke zo zmluvy
na katastrálnom úrade, pretože nebol účastníkom kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a
odporcom v 2. rade s rozväzovacou podmienkou. Uviedol, že práve navrhovateľka nekonala obozretne
a v súlade s prevenčnou povinnosťou, keď sa začala domáhať svojho vlastníckeho práva až po

viac ako poldruha roku od zániku spornej kúpnej zmluvy, čím umožnila odporcovi v 2. rade neplatne
nakladať s nehnuteľnosťou a žalobu o neplatnosť záložnej zmluvy podala dokonca až po tri a pol roku.
Odporca v 1. rade nebol vôbec upozornený na uvedené skutočnosti dlhú dobu a nevedel o problémoch
hroziacich mu v súvislosti s úverom poskytnutým odporcovi v 3. rade. Mal tiež za to, že okolnosti daného
prípadu (dobromyseľnosť odporcu v 1. rade pri uzatváraní záložnej zmluvy, otáľanie navrhovateľky

s uplatňovaním si práv v súdnom konaní, škoda spôsobená odporcovi v 1. rade konaním odporcov
v 2. a 3. rade spočívajúca v tom, že odporca v 1. rade prišiel o zabezpečenie úveru poskytnutého
odporcovi v 3. rade napriek tomu, že neplatnosť záložnej zmluvy nezapríčinil) je možné považovať za
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a na náhradu trov konania navrhovateľky zaviazal spoločne a

nerozdielne odporcov v 2. a 3. rade. Náhradu trov konania voči navrhovateľke si neuplatnil.

Na odvolanie odporcu v 1. rade reagovala navrhovateľka vyjadrením, v ktorom uviedla, že súd prvého
stupňa postupoval správne, keď na náhradu trov konania zaviazal odporcov v 1. až 3. rade spoločne a
nerozdielne. Vzhľadom na to žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uplatnila

si tiež trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) a režijný
paušál spolu vo výške 70,26 eur.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k

záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 OSP potvrdiť.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 28.03.2012
domáhala voči odporcom v 1. až 3. rade určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej v roku 2008medzi odporcom v 1. rade ako záložným veriteľom a odporcom v 2. rade ako záložcom, odporcom
v 3. rade ako záložným dlžníkom. Uznesením č.k. 9C/36/2012-82 zo dňa 18.10.2012 súd prvého
stupňa prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod

spisovou značkou 15C/49/2010, a to na základe návrhu odporcu v 1. rade, ktorý navrhol prerušiť
predmetné konanie do skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/49/2010 o
určenievlastníckehoprávakpríslušnýmnehnuteľnostiam,nakoľkootázkaposúdeniavlastníckehopráva
navrhovateľky mala význam aj pre posúdenie platnosti záložnej zmluvy. Súd vo veci rozhodol rozsudkom
č.k. 9C/36/2012-145 zo dňa 04.02.2014, ktorým určil, že záložná zmluva uzavretá dňa 08.07.2008 medzi

odporcom v 1. rade ako záložným veriteľom a odporcom v 2. rade ako záložcom a odporcom v 3. rade
ako záložným dlžníkom, ktorou zriaďovalo záložné právo v prospech odporcu v 1. rade na príslušnú
nehnuteľnosť je neplatná a záložné právo v prospech odporcu v 1. rade nevzniklo. Odporcov v 1. až v 3.
rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100 %. Voči
rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie odporca v 1. rade. Krajský súd v
Nitre uznesením zo dňa 30.09.2014 č.k. 8Co/478/2014-172 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred

všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o
trovách konania v zmysle § 142 OSP platia dve základné zásady, t.j. že sa hradia len trovy potrebné na
účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného

úspechu (§ 142 ods. a 2 OSP).

Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1. rade
zo dňa 17.04.2014 (č.l. 156 spisu), na ktoré poukázal aj súd prvého stupňa v napadnutom uznesení.
V zmysle uvedeného dôvodom podania návrhu na začatie konania bolo konanie odporcu v 1. rade,

ktorý dal dražobnej spoločnosti návrh na vykonanie dražby nehnuteľnosti, ktorá sa mala konať 16. 02.
2012, pričom bez tejto hrozby prevodu nehnuteľností na dobromyseľnú tretiu osobu by predmetný návrh
dňa 28. 03. 2012 nemusela navrhovateľka podávať, keďže pre potvrdenie jej vlastníctva postačovala
už predtým podaná určovacia žaloba zo dňa 22. 02. 2010, ktorej súd v inom konaní vyhovel a určil,
že je vlastníčkou, pričom o týchto skutočnostiach mal odporca v 1. rade vedomosť a to minimálne z

listu vlastníctva, na ktorom bola poznámka o týchto konaniach. Napriek tomu podal odporca v 1. rade
návrh na dražbu nehnuteľnosti, o ktorej vedel, že jej vlastníctvo je predmetom sporu. Odporca v 1.
rade nepoprel ani tvrdenie navrhovateľky, podľa ktorého pred podaním návrhu vo veci samej telefonicky
upozornila zodpovednú zamestnankyňu odporcu v 1. rade, že tento podal návrh na dražbu bytu, ktorý
je v jej vlastníctve, a že uzavrel záložnú zmluvu s nevlastníkom a teda nemá žiadne dispozičné právo,

a tiež mu poslala žiadosť emailom o stiahnutie návrhu na dražbu. Odporca v 1. rade sa mohol po
oboznámenísasobsahomnávrhunavydaniepredbežnéhoopatreniavyhnúťsúdnemukonaniuavzniku
ďalších trov. Taktiež možno akceptovať tvrdenie navrhovateľky, že odporca v 1. rade mohol akceptovať
právne dôvody uvedené v jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia alebo neskôr uvedené v návrhu
na začatie konania vo veci samej a sám zrušiť zriadené záložné právo na Správe katastra Nitra, ale

namiesto toho trval na pokračovaní súdneho konania.Súd prvého stupňa preto správne zaviazal odporcov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne k náhrade
trov konania navrhovateľke, nevzhliadnuc pritom existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa
§ 150 ods. 1 OSP.

Vo vzťahu k ďalším námietkam odporcu v 1. rade uvedeným v podanom odvolaní odvolací súd uvádza,
žesúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmikonania,alelennatie,ktorémajúpre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Na ďalšiu nepodstatnú argumentáciu odporcu v 1. rade nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo veci, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľke náhradu trov konania
v sume 99,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
372,66 eur v súlade s § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), d), ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3, § 17
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Odvolací súd v tejto súvislosti len podotýka, že základná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby

- účasť na pojednávaní dňa 04.02.2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok - bola podľa § 13a ods.
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 30,93 eur (t.j. 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny), keďže si
však navrhovateľka vyúčtovala výšku odmeny za uvedený úkon právnej služby len v sume 15,46 eur,
súd prvého stupňa jej správne priznal ňou požadovanú výšku odmeny. Okrem toho súd prvého stupňa
priznal navrhovateľke za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 1. rade proti výroku o

trovách konania zo dňa 02.04.2014 - sumu 34,95 eur ako polovicu z hodnoty úkonu (61,87 eura) podľa §
13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a polovicu z výšky režijného paušálu (8,04 eura). Režijný
paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez
ohľadu na to, o aký úkon právnej služby ide. Preto nie je možné priznávať iba časť režijného paušálu,
ale zásadne iba jeho plnú výšku. S poukazom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v

časti priznania iba polovice výšky režijného paušálu nesprávne. Keďže však výška priznanej náhrady
trov konania nebola navrhovateľkou (ako jedinej subjektívne oprávnenej osoby namietať túto okolnosť)
napadnutá a rešpektujúc zásadu zákazu reformatio in peius, odvolací súd na uvedené skutočnosti pri
posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia neprihliadal.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože navrhovateľkou uplatnené trovy odvolacieho konania nepovažoval za účelne
vynaložené. Napriek tomu, že bola navrhovateľka súdom prvého stupňa vyzvaná na podanie vyjadrenia
k odvolaniu odporcu v 1. rade, neuviedla v ňom žiadne nové skutkové alebo právne okolnosti, ktorými
by relevantne reagovala na argumenty odporcu v 1. rade uvedené v jeho odvolaní. Vyjadrila v ňom len
súhlas s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa a žiadala ho potvrdiť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.