Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. júl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215209718
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7215209718.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Doc. JUDr. Ján Pirč, CSc., správca úpadcu PROFITUBE spol.
s r.o. v konkurze, IČO: 36 026 042, Jazerná 3, 040 01 Košice, so sídlom: Kpt. Nálepku 17, 040
01 Košice, zast. Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom: Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice proti žalovaným: 1.
Slovenská republika, zast. Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom: Štefanovičova 5, 817
82 Bratislava, IČO: 00 151 742, 2. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom: Štefanovičova 5,

817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, v konaní o ochranu osobnosti, primerané zadosťučinenie a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.4.2015, doručenou súdu dňa 17.4.2015 domáhal voči žalovaným v
1. a 2. rade práva na ochranu osobnosti a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných doručiť mu písomné
ospravedlnenie, v ktorom uvedú, že sa ospravedlňujú M.. A.. A. S., L.. za nepravdivé a osočujúce
vyjadrenia voči jeho osobe, uvedené dňa 27.11.2014, 13.2.2015 a 20.2.2015 na súdny pojednávaniach
v právnych veciach žalobcu JUDr. Jána Pirča, správcu konkurznej podstaty PROFITUBE spol. s r.o. v
konkurze, IČO:36 026 042 proti žalovanému Slovenská republika - MF SR o náhradu škody vedených

na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.: 32Cbi 37/2011 a sp.zn.: 19C 73/2012, ktorými bolo hrubým
spôsobom zasiahnuté do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, profesijnej cti a práv na
ochranu jeho mena, čím bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Zároveň
sa domáhal aj priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, vo výške 257.348,79 EUR.

2. Okresný súd Košice I výzvou zo dňa 1.6.2016, č.k.: 19C 431/2015-69 vyzval žalobcu prostredníctvom

jeho právneho zástupcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 7.786,- EUR vyrubeného
podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov a to v lehote do 10 dní odo dňa doručenia
výzvy s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví.

3. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 20.6.2016. Písomným podaním
doručeným súdu dňa 23.6.2016 žalobca oznámil súdu, že v predmetnej veci je správca oslobodený

od platenia súdnych poplatkov (v zmysle § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.). Toto tvrdenie
odvodil od skutočnosti, že žaloba je podaná správcom pri výkone jeho funkcie v predmetnom konkurze
(sp.zn.: 26K 5/2009), pričom ako je to súčasne uvedené aj v žalobe, nemajetková ujma má byť uhradená
do všeobecnej podstaty úpadcu. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že výzva súdu je
neopodstatnená a navrhuje pokračovať v konaní a žalobe vyhovieť.

4. Súd sa s vyššie uvedeným názorom nestotožňuje z nasledovných dôvodov:Žalobca svoj nárok odvíja z ust. § 11, ust. § 13 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy, najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

5.Subjektomprávanaochranuosobnostipodľacitovanýchzákonnýchustanoveníjevždyfyzickáosoba.
Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú
osobnej i mravnej integrity fyzickej osoby tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska
jeho vzťahu k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

6. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že za osobnosť sa považuje človek ako taký, jednotlivec, subjekt

poznania, prežívania a správania vo svojej spoločenskej podstate i v individuálnych zvláštnostiach.
Napriek mnohorakosti jednotlivých zložiek osobnosti je osobnosť fyzickej osoby vždy vnímaná ucelene
a nedeliteľne a teda, vždy bude zásahom dotknutá priamo samotná osobnosť fyzickej osoby ako celok
naznačených vlastností a charakteristík. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že pre poskytnutie ochrany
podľa ust. § 11 až 13 Občianskeho zákonníka je irelevantné, pri akej príležitosti, resp. v súvislosti s akou

činnosťou bola osobnostná integrita fyzickej osoby zasiahnutá. Nejde o ochranu špecificky poskytovanú
len pre občianskoprávnu oblasť, ale aj pre fyzické osoby, pôsobiace v rámci obchodnej či podnikateľskej
sféry.

7. Je teda irelevantné, že v danej veci k tvrdenému neoprávnenému zásahu malo dôjsť v rámci súdnych

konaní, v ktorých žalobca vystupoval ako správca konkurznej podstaty a že tento neoprávnený zásah
žalobca pociťuje ako dehonestáciu svojej profesijnej cti pri výkone úloh spojených so správcovskou
činnosťou. Vytýkaný neoprávnený zásah zo strany žalovaných sa vždy dotýka osobnosti M.. A.. A. S.,
L.. ako fyzickej osoby. Okolnosti, za ktorých došlo k zásahu, t.j. že k nemu došlo v rámci verejného
pojednávania v súdnom konaní, ďalej že žalobca v súdnom konaní vystupoval ako správca konkurznej

podstaty a pod., môžu mať vplyv na posúdenie intenzity zásahu, jeho následkov a pod..

8. Zhrnúc uvedené, súd konštatoval, že žalobca ako fyzická osoba, domáhajúca sa práva na ochranu
osobnosti, nemôže požívať zvýhodnenie, spočívajúce v oslobodení od súdneho poplatku oproti iným
fyzickým osobám, domáhajúcim sa rovnakého práva len z toho titulu, že v rámci svojej profesie vykonáva

správcovskú činnosť. Opačný výklad by podľa názoru súdu mohol viesť k neprijateľnému záveru, podľa
ktorého by fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť správcu konkurznej podstaty, mohli s účinkami
oslobodenia od súdnych poplatkov podávať žaloby, ktorými by sa domáhali nárokov z ich súkromných
vzťahov, nijako nesúvisiacimi s výkonom správcovskej činnosti; stačilo by im poukázať na to, že sú
správcami podľa zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

9. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v
lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok

nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník
vo výzve poučený.

10. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie
odvolania. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto
poplatníka.

11. Keďže súd v predmetnej výzve poučil žalobcu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a tento
súdny poplatok doposiaľ nezaplatil, súd na základe takto zisteného skutkového stavu a citovaných
zákonných ustanovení konanie zastavil.12. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane..

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Z
procesného hľadiska zastavenie konania privodil žalobca tým, že nezaplatil súdny poplatok za žalobu,
preto by právo na náhradu trov patrilo žalovaným v 1. a 2. rade ako protistrane. Žalovaným v 1. a 2.
rade však zatiaľ žiadne trovy nevznikli (ani si ich náhradu neuplatnili), preto súd vyslovil, že žalovaným
v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.