Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. júl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899423
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1011899423.6

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: R. Š., F.. XX.
XX. XXXX, T. T. K.. Č.. XXX, T. H. T., zastúpený advokátom: JUDr. Ján Ciran, Hollého ul. č. 750, Senica,
proti žalovanému: E. E., F.. XX. XX. XXXX, T. C. K.. Č.. XX, T., zastúpený: Advokátska kancelária Mišík,
s. r. o., IČO: 36 862 746, Prievozská ul. č. 4B, Bratislava, o zaplatenie istiny 16. 596, 95 eur (500. 000,-

Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 30. júla 2014, č. k. 4C/14/2001 - 608, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.
401, 15 eur Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6. 401, 15 eur odo dňa 18. 05. 1999
do zaplatenia, do 3 dní a vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 536
ods. 1, § 546 ods. 1, § 547 ods. 3, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka a vecne tým, že
mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah,
založený zmluvou o dielo č. 12/97, ktorú uzavreli žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ

dňa 17. 10. 1997 podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa žalobca zaviazal zhotoviť pre
žalovaného stavbu - rodinný dom, vychádzajúcu z projektovej dokumentácie I. H.. H. H. uverejnenej v
katalógu, avšak so vzájomne odsúhlasenými zmenami uvedenými v čl. 2 zmluvy a jej prílohe a žalovaný
sa zmluvou zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za vykonanie diela, ktorá bola dohodnutá vo výške 1. 990.
953, 30,-Sk vrátane DPH s tým, že strany sporu si dohodli zálohové platenie za práce realizované podľa
rozpočtu a za prípadné rozšírenie diela a dohody, že žalobca vystaví konečnú faktúru. Poukázal na

skutočnosť, že z dodacích listov a zo znaleckého posudku č. 1/2006 W. C.. O.. T., B.. mal preukázané,
že všetky práce uvedené v týchto dodacích listoch žalobca skutočne vykonal, ale fakturované sumy
niektorých prác nezodpovedali množstvu vykonaných prác s tým, že podľa dodacích listov, s výnimkou
dodacieho listu Č.. XX/XX zo dňa 19. 08. 1998 vystaveného pre žalovaného z dôvodu čerpania úveru
z peňažného ústavu, cena vykonaných prác predstavuje hodnotu 1. 936. 789, 55,-Sk, pričom znalkyňa
vyčíslila hodnotu žalobcom vykonaných prác v sume 1. 515. 841,- Sk, keď vychádzala z toho, že dodacie

listy zo dňa 28. 09. 1998 a dodací list bez dátumu neobsahovali rozpis prác, ich množstvá a jednotkové
ceny a preto sa nedali skontrolovať. Uviedol, že v konaní nebolo sporným, že nie všetky práce podľa
rozpočtu uvedeného v čl. 2 zmluvy a jeho prílohe vykonal žalobca, ale ich vykonanie si zabezpečil
žalovaný prostredníctvom iných dodávateľov (zo znaleckého posudku č. 1/2006 šlo o stavebné práce
stavebných dielov: 64 Výplne otvorov, 8 Potrubné vedenia, 721 Vnútorná kanalizácia, 722 Vnútorný
vodovod, 725 Zariaďovacie predmety, 730 Ústredné kúrenie, 733 Rozvod potrubia, 763 Drevostavby,

766 konštrukcie stolárske, 771 Podlahy z dlaždíc, 776 Podlahy povlakové, 784 Maľby, M11 Bleskozvody
a M21 Elektromontáž) s tým, že žalobca vykonal oproti rozpočtu predpokladanom čl. 2 zmluvy aj prácenavyše, a to stavebné práce súvisiace so stavbou stavebných dielov: Konštrukcie zo sadrokartónu a
tatranský profil a Drevené podlahy, ktorých cena podľa dodacích listov a znaleckého posudku č. 1/2006
bola spolu vo výške 130. 315, 40,-Sk + 13 % VRN + 6 % DPH = 156. 091, 79,-Sk. Poukázal na

skutočnosť, že strany sporu sa v čl. 3.1 zmluvy dohodli na cene za vykonanie diela vo výške 1. 990. 953,
30,-Sk s tým, že dohoda o cene za vykonanie diela je záväzná, a to bez ohľadu akým spôsobom zmluvné
strany dospeli k cene, keď podľa zmluvy o dielo za vykonanie diela v rozsahu plnenia predpokladanom
čl. 2 zmluvy, bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi cenu 1. 990. 953, 30,-Sk, avšak po uzavretí zmluvy
sastranydohodli,ženiektoréprácepredpokladanéčl.2zmluvysivykonásámžalovanýprostredníctvom

iných dodávateľov, teda sa dohodli na obmedzení rozsahu diela, z čoho vyplýva, že podľa § 549 ods. 1
Obchodného zákonníka sa cena za dielo má primerane znížiť. Uviedol, že zo znaleckého posudku zistil,
že žalovaný si sám zabezpečil dodanie prác, ktoré podľa rozpočtu mali byť v hodnote 655. 902, 94,-
Sk, z čoho vyplýva, že žalobca vykonal práce, za ktoré by mu podľa rozpočtu patrila odmena (cena za
dielo) vo výške 1. 335. 050, 27,-Sk vrátane DPH s tým, že mal preukázané, že žalobca vykonal jednak
práce navyše, o ktoré sa rozšíril rozsah predmetu zmluvy o dielo, a jednak práce vo väčšom množstve,

ako bolo predpokladané rozpočtom, preto sa cena za dielo má primerane zvýšiť. Súd prvej inštancie v
dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že sa stotožnil so závermi uvedenými v znaleckom posudku
č. 1/2006 ohľadne rozsahu vykonaných prác a ich primerane zvýšenej ceny s tým, že žalobca vykonal
práce v hodnote 1. 515. 840, 92,-Sk vrátane DPH a žalovaný mu uhradil celkom sumu 1. 323. 000,-Sk a
preto je povinný zaplatiť žalobcovi sumu rovnajúcu sa rozdielu ceny žalobcom vykonaných prác a ceny

za dielo, ktorú žalovaný doposiaľ uhradil, t. j. sumu 1. 515. 840, 92,-Sk - 1. 323. 000,-Sk = 192. 840,
92,-Sk (6. 401, 15 eur), z dôvodu ktorého návrh vo zvyšku zamietol. Priznanie príslušenstva k žalovanej
istine odôvodnil právne ust. § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a vecne omeškaním
žalovaného s plnením jeho peňažného dlhu dňom po splatnosti faktúry Č.. XX/XX, t. j. dňom 18. 05.
1999, keď sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že dlžnú sumu nezaplatil z dôvodu vád, nakoľko pri

prevzatídielaneoznačilnijakévadyavkonanínebolopreukázanéjehotvrdenie,žežalobcunavzniknuté
vady telefonicky upozornil. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný prvýkrát
označil vady diela až listom zo dňa 17. 09. 2001 s tým, že zo znaleckého posudku č. 9/2012 nevyplýva,
že vady diela boli spôsobené práve činnosťou žalobcu alebo vznikli inak, keď znalec v znaleckom
posudku za vadu spôsobenú žalobcom označil aj vadu, ktorá vznikla v dôsledku práce iného dodávateľa

zabezpečeného žalovaným, avšak spôsobené vady nemôžu mať vplyv na žalobcovu pohľadávku aj z
dôvodu, že žalovaný si ako nárok z vád uplatnil podľa § 437 Obchodného zákonníka ich odstránenie
opravou a nie primeranú zľavu z ceny za dielo. Prvoinštančný súd ďalej v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.
s. p. uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., keďže nebol prizvaný na súdnu obhliadku rodinného domu
dňa 21. 05. 2005, čo podstatne ovplyvnilo priebeh celého konania a znalecké dokazovanie, nakoľko

znalec podľa znaleckého posudku čerpal informácie len z rozhovoru so žalovaným, ďalej z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 205 ods. 1 písm. d/ O. s. p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 205
ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť
mu sumu 16. 596, 96 eur spolu so 17, 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16. 596, 96 eur

odo dňa 18. 05. 1999 do zaplatenia a trovy konania a trovy právneho zastúpenia v prvoinštančnom a
odvolacom konaní tak ako boli, resp. budú súdu vyčíslené a predložené. Poukázal na skutočnosť, že
žalovaný uznal svoj záväzok dňa 30. 11. 1998 v zápisnici o prevzatí dokončených stavebných prác,
keď od neho prevzal zhotovené dielo, rodinný dom bez závad, pričom uznal a podpísal svoj záväzok
voči nemu s tým, že v priebehu konania ani pred začatím konania žalovaný túto sumu nespochybnil.

Uviedol, že žalobu podal dňa 14. 02. 2001, avšak prvé pojednávanie sa vo veci uskutočnilo až dňa
25. 04. 2002, kedy už začali prieťahy v konaní a preto podal na súd sťažnosť na prieťahy v konaní
počas odvolacieho konania. Namietol, že údajné vady diela, ktorými sa snažil žalovaný spochybniť celý
jeho nárok, súd prvej inštancie neakceptoval, nakoľko dielo v čase kolaudácie ani počas celej záručnej
doby nemalo žiadne vady, keďže je nemysliteľné vydať kolaudačné rozhodnutie, ak by malo dielo vady,

ktoré by bránili riadnemu a bezpečnému užívaniu diela, rodinného domu. Uviedol, že súd prvej inštancie
vec rozhodol iba podľa znaleckého posudku č. 1/2006, vypracovaného znalkyňou C.. T., ku ktorému
sa písomne vyjadril, a vzhľadom k tomu, že nebol spolu s právnym zástupcom prítomný na súdnej
obhliadke, znalkyňa celú vec nesprávne posúdila. Poukázal na skutočnosť, že znalkyňa vo svojomznaleckom posudku v časti 1.3. Zistenie plnenia dohodnutých podmienok o cene, o priebehu fakturácie
a platenie uviedla, že žalovaný (zrejme žalobca, pozn. odvolacieho súdu) priebežne počas výstavby
vystavil žalovanému 5 dodacích listov na stavebné práce v celkovej cene 2. 254. 793, 41,-Sk, avšak v

skutočnosti žalobca vystavil pre žalovaného 4 dodacie listy na celkovú sumu 1. 936. 798, 50,-Sk s DPH
(bez DPH 1. 827. 159, 90,-Sk) s tým, že dodací list č. 18/98 zo dňa 19. 09. 1998 na sumu 318. 003, 90,-
Sk vystavil žalovanému pre peňažný ústav za účelom poskytnutia úveru, pričom táto časť znaleckého
posudku úplne skreslila aktuálny a pravdivý stav v tomto smere a sumy uvedené v tabuľke č. 2 sú
uvedené nesprávne a znalkyňa takto uvádzané sumy použila pre celkový výpočet uvedený v časti III.

Záver, podľa ktorej má nárok od žalovaného doplatiť sumu len 192. 841,-Sk, čo je v skutočnosti suma,
ktorúsúdprvéhostupňauviedolvnapadnutomrozsudku.Namietol,žeznalkyňauviedlavposudkusumu
ním vykonaných prác vo výške 1. 515. 841,-Sk, ktorá však vykonaným prácam nezodpovedá, keďže
vykonal práce navyše, ktoré boli v zmluve uvedené a dohodnuté a práce navyše boli zmluvne uzavreté
s tým, že znalkyňa nemala do celkovej sumy vykonaných prác napočítať sumu 318. 003, 90,-Sk, ale
len DPH, ktorú odviedol v sume 18. 000,- Sk s tým, že celková suma vykonaných prác na stavbe diela

je súčet 4 dodacích listov bez DPH, podpísaných žalovaným na sumu plus suma 18. 000,- Sk, spolu
1. 845. 159, 90,- Sk, keď sa pri odovzdávaní diela so žalovaným dohodol na dlžnej sume vo výške
500. 000,-Sk, ktorú mu mal žalovaný zaplatiť. Namietol nepoužiteľnosť daného znaleckého posudku a
poukázal na výpoveď znalkyne, ktorá ako dôvod, pre ktorý do celkových investícií nezapočítala práce
žalovaným vykonané na stavbe diela uviedla, že nemala k tomu podklady, čím si celú situáciu veľmi

zjednodušila, keď z celkového rozpočtu stavby odrátala tie činnosti, ktoré žalobca nevykonal. Uviedol, že
žiadal znalkyňu, aby zhodnotila výmeru všetkých prác, avšak jej odpoveď znela, že jej to nikto nezaplatí.
Poukázal na skutočnosť, že znalkyňa len nesprávne pracovala s číslami, a to preto, že sa nezúčastnil
na súdnej obhliadke priamo na tvare miesta, čo najviac ovplyvnilo konanie znalca a výsledný znalecký
posudok. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že do spisu priložil práce vykonané navyše vo

výške 494. 130, 10,-Sk, ktoré sú súčasťou všetkých 4 dodacích listov, pričom žalovanému práce, ktoré
si zabezpečoval vo vlastnej réžii, vôbec nefakturoval. Namietol, že znalkyňa vo svojom posudku uviedla
práce na stavbe vykonané inými dodávateľmi vo výške 655. 903,-Sk, ktoré sa však jeho netýkajú s
tým, že žalovaný tieto práce nemá podložené žiadnymi vierohodnými dokladmi, pričom niektoré doklady
predložil s dátumom niekoľko rokov od kolaudácie stavby. Poukázal na skutočnosť, že medzi obdobím

od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie a v odvolacom konaní nenastali žiadne nové skutočnosti,
ktoré by ovplyvnili, mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu tak, ako v prvoinštančnom konaní a neobstojí preto
tvrdenie súdu, že musí postupovať v intenciách odvolacieho súdu, keď súd musí predovšetkým zistiť
skutkový stav a rozhodovať podľa dôkazov predložených súdu. Uviedol, že súd prvej inštancie nebral do
úvahy jeho námietky a stanoviská k tomuto posudku, ale riadil sa výlučne uznesením krajského súdu, čo

malo za dôsledok nesprávne posúdenie veci, resp. nerozhodol podľa predložených dôkazov. Uviedol,
že súd prvej inštancie síce uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu aj úrok z omeškania vo výške 17, 6
%, avšak žiada ho priznať z celej dlžnej sumy 16. 596, 96 eur a nielen zo sumy 6. 041, 15 eur a zároveň
žiadal priznať trovy konania.

3.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6. 401,
15 eur so 17, 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6. 401, 15 eur od 18. 05. 1999 do zaplatenia,
podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní súdu došlo k vade podľa ustanovenia

§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvej inštancie neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť a návrh žalobcu v

celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že mu konaním súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať
pred súdom, nakoľko na pojednávaní dňa 09. 07. 2014 bol jeho právny zástupca vyzvaný, aby v lehote
24 hodín predložil listinný dôkaz, a to originál písomnej reklamácie vád diela, ktorý zasielal žalobcovi,
spolu s doručenkou, resp. iným dôkazom, ktorý mal preukázať, že takáto písomnosť bola navrhovateľovi
skutočne doručená, avšak vzápätí, na tom istom pojednávaní súd prvej inštancie vydal uznesenie,

ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, t. j. pripustil tento dôkaz ako relevantný v konaní, zaviazal ho
najehopredloženieazároveňmuneumožniljehovykonanie.Uviedol,žetentolistinnýdôkazjezákladom
jeho procesnej obrany voči nároku žalobcu, keďže si uplatňuje voči nemu nároky z vadného plnenia, a
preukazuje ním včasné reklamovanie vád diela v rámci záručnej lehoty dohodnutej účastníkmi v zmluveo dielo. Namietol, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný názor odvolacieho súdu, ktorý vyslovil
v uznesení zo dňa 30. júna 2010, č. k. 2Co/66/2009 - 399, ktorým bol v poradí prvý rozsudok zrušený,
keď uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie taktiež zaoberať sa otázkou, či

na jeho strane nevznikli také nároky z vadného plnenia, ktoré by v súlade s platnými právnymi predpismi
mali vplyv na výšku ceny diela, a teda aj na výšku nároku žalobcu s tým, že na pojednávaní 09. 07. 2014
navrhol vykonať dôkaz a doplniť znalecké dokazovanie - znaleckého posudku č. 9/2012 vypracovaného
súdnym znalcom Ing. Štefanom Sekom, o peňažné ohodnotenie znalcom identifikovaných vád diela, za
účelom možného vyčíslenia nároku na zľavu z ceny diela v dôsledku vadného plnenia a zohľadnenia

tohto jeho nároku voči peňažnému nároku žalobcu uplatňovaného v konaní, avšak súd prvej inštancie
navrhovaný dôkaz zamietol. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy
skutočnosť, že práce vykonané žalobcom pri realizácii diela neboli uskutočnené kvalitne v súlade s
platnými predpismi a technickými normami, v dôsledku čoho sa na diele v rámci záručnej doby vyskytli
vady, ktorých existenciu potvrdil aj v rámci konania vypracovaný znalecký posudok č. 9/2012, z ktorého
vyplýva, že na diele sa vyskytli vady, a to trhliny na stenách, popraskané dlaždice, priehyb strechy

- krokiev, chyby v konštrukcii krovu - rozpor s projektom, nedodržaná požiarna bezpečnosť komín -
krokva, opadaná omietka sokla po celom obvode stavby, keď znalec zároveň uviedol, že všetky tieto
vady boli nepochybne spôsobené zhotoviteľom prác a vylúčil ich vznik v dôsledku chybného materiálu,
avšak prvoinštančný súd sa otázkou vadného plnenia žalobcu pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal
napriek skutočnosti, že toto mal zohľadniť v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreného v

uznesení, ktorým bol v poradí jeho prvý rozsudok zrušený. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku, že jeho argumentácia o vadnom plnení zo strany žalobcu je
irelevantné, nakoľko v rámci konania bolo jednoznačne preukázané, že dielo, ktoré preňho zhotovoval
žalobcaazaktorésiuplatňujenároknadoplateniecenydiela,malovadyaboliidentifikovanéapodrobne
popísané v znaleckom posudku č. 9/2012 a zároveň bolo v konaní aj bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu na existenciu vád upozorňoval,
priamo ich u žalobcu reklamoval, listom zo dňa 17. 09. 2001 a svoj nárok z vadného plnenia si uplatnil
v rámci zmluvne dohodnutej záručnej doby, pričom v tom čase žiadal identifikované vady odstrániť,
avšak žalobca ich neodstránil a nakoľko žalobca ostal vo vzťahu k plneniu svojej povinnosti odstrániť
vady absolútne nečinný, mal v úmysle uplatniť si voči nemu nárok na zľavu z ceny diela tak, ako mu

to umožňuje ustanovenie § 437 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka v platnom znení.
Uviedol, že zo strany súdu prvej inštancie však došlo v rozpore s názorom odvolacieho súdu, ako aj
s jeho návrhmi k znemožneniu vyčíslenia nároku na zľavu z ceny diela a tým došlo aj k znemožneniu
úspešného uplatnenia takéhoto nároku z jeho strany voči žalobcovi v konaní. Poukázal na skutočnosť,
žejehonároknaprimeranúzľavuzcenydielaexistujeajepotrebnéhozohľadniťpriposudzovanínároku

žalobcu voči nemu s tým, že bez jeho odborného vyčíslenia súdnym znalcom, nie je možné uplatniť si
voči žalobcovi konkrétnu sumu ako protinávrh. Žalovaný zároveň namietol nepreskúmateľnosť rozsudku
v časti priznania 17, 6 % úroku z omeškania ročne od 18. 05. 1999 k istine 6. 401, 15 eur, keď síce súd
prvej inštancie uviedol konkrétne zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak neuviedol žiadne
ďalšie skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné určiť, či priznaná výška úrokov z omeškania je

určená v súlade so zákonom alebo na základe zákona, nakoľko v odôvodnení tejto časti napádaného
rozhodnutia absolútne absentuje údaj o výške obvyklých úrokov, poprípade iný údaj, z ktorého by bolo
možné vypočítať priznané príslušenstvo.

4.

Žalobcavosvojomvyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedol,žežalovanémunebolakonanímsúduprvej
inštancieodňatámožnosťkonaťpredsúdom,nakoľkopojednávania,ktorésakonalodňa09.07.2014sa
zúčastnili žalobca, jeho právny zástupca a na strane žalovaného len E.. Z. P., ktorá uviedla, že písomné
urgencie o odstránení vád diela v rámci záručnej 36 mesačnej lehoty sú súčasťou znaleckého posudku

č. 9/2012 zo dňa 15. 12. 2012 a nakoľko s týmto tvrdením nesúhlasil, keďže v znaleckom posudku je
priložená len fotokópia uvedeného dokladu, bola súdom vyzvaná v lehote 24 hodín predložiť originál
listinnéhodôkazustým,žežalovanýmalmožnosťpodaťprotinávrhužpozačatíkonania.Uviedol,žesúd
prvej inštancie neznemožnil vykonanie dôkazu, nakoľko uvedený listinný dôkaz mal žalovaný predložiť
súdu po doručení žaloby, resp. na prvom pojednávaní a nepochybil, nakoľko rešpektoval uznesenie

a názor odvolacieho súdu, keď nepripustil ďalšie znalecké dokazovanie tak, ako to navrhla právna
zástupkyňa na pojednávaní konanom dňa 09. 07. 2014. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný žiadal
vykonať ako dôkaz zistenie vád, ktoré zapríčinil pri stavbe diela, pričom súd prvej inštancie tento dôkaz
akceptoval s tým, že nevykonanie dôkazov, navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňalmožnosť účastníkovi konať pre súdom a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal
svoje tvrdenia. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dve zmluvy o dielo, keď v prvom prípade bola cena za
dielo dohodnutá vo výške 2. 213. 000,-Sk a podľa katalógu mala stavba obsahovať aj pivničné priestory,

nakoľko sa žalovaný rozhodol pre realizáciu stavby bez pivničných priestorov, bola vyhotovená druhá
zmluva s dohodnutou cenou 1. 990. 953, 30 eur (zrejme slovenských korún, pozn. odvolacieho súdu)
s tým, že práce vykonané navyše boli odsúhlasené a realizované, o čom svedčia dodacie listy, ktoré
žalovaný podpísal a dielo bolo skolaudované bez závad a práce, ktoré si zabezpečoval žalovaný vo
vlastnej réžii mu vôbec nefakturoval a nemá voči nemu nárok na zľavu z ceny diela podľa § 437 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, keď pri stavbe diela boli použité materiály, ktoré
zabezpečovali obe strany sporu s tým, že nakoľko dielo bolo skolaudované bez závad, t. j. v čase jeho
odovzdania vady nemalo a nemohlo mať a nemalo ich ani v záručnej dobe a žalovaný si nárok na zľavu
z ceny doposiaľ neuplatnil, je jeho nárok premlčaný. K tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že súd
prvej inštancie priznal úrok z omeškania v nesprávnej výške uviedol, že na základe zápisu o prevzatí
dokončených stavebných prác zo dňa 30. 11. 1998, žalovaný v časti uvedeného zápisu, ostatné práva a

plnenia, ktoré dodávateľ a odberateľ majú voči sebe (nezaplatené faktúry a pod.) je uvedená suma 500.
000,-Sk, ktorú mu je žalovaný dlžný a preto mu vystavil a zaslal faktúru Č.. XX/XX zo dňa 04. 05. 1999, so
splatnosťou dňa 17. 05. 1999 s tým, že žalovaný fakturovanú sumu nikdy nespochybnil, ani nevzniesol
akékoľvek námietky, či už ústne alebo písomné a v zmluve o dielo Č.. XX/XX, ktorú uzavreli dňa 17. 10.
1997, sú uvedené sankcie pre prípady porušenia tejto zmluvy, pričom vzhľadom na neprimeranosť výšky

zmluvnej pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka, nežiadal ako príslušenstvo pohľadávky zaplatenie
zmluvnej pokuty, ale úrokov z omeškania. Uviedol, že nakoľko v uzavretej zmluve neboli dohodnuté
úroky z omeškania, ale len zmluvná pokuta, ktorú si však neuplatnil, bola výška úrokov napočítaná k
termínu splatnosti faktúry (18. 05. 1999). Poukázal na skutočnosť, že žalovaný po vynesení rozsudku
súdu prvého stupňa dňa 25. 08. 2008 kúpnou zmluvou zaregistrovanou na katastrálnom odbore pod

R.-XXXXX/XX dňa 09. 12. 2008 previedol časť nehnuteľností v jeho vlastníctve tak, že znížil hodnotu
svojho majetku a preto v tejto súvislosti podal odporovaciu žalobu, konanie je vedené na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/277/2011 s tým, že žalovaný naďalej vykonáva a realizuje všetky
kroky smerujúce k tomu, aby sa zbavil majetku v jeho vlastníctve, nakoľko sa obáva konečného výsledku
predmetného sporu.

5.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že svoje odvolanie opiera v podstate výlučne
o spochybnenie záverov uvedených v znaleckom posudku č. 1/2006 vypracovaného znalkyňou C.. T.,

keď dokonca tvrdí, že uvedený znalecký posudok nie je pre rozhodovanie v predmetnom prípade vôbec
podstatný, pričom jeho závery sú okrem iného nesprávne, vychádzajúce z nesprávnych podkladov a
nepresné, avšak predmetom vyššie uvedeného znaleckého posudku bolo zistenie, ktoré práce a v
akom rozsahu žalobca skutočne pri realizácii diela vykonal, keďže v rámci konania bolo zistené, že
nie všetky práce, ku ktorým sa žalobca zaviazal, boli vykonané skutočne ním, pričom niektoré z týchto

prác si zabezpečoval alebo sám, alebo prostredníctvom iných subjektov a znalkyňa v rámci znaleckého
dokazovania tak zistila rozsah prác vykonaných žalobcom a po zohľadnení tohto rozsahu stanovila
hodnotu týchto prác. Uviedol, že nakoľko bolo v konaní preukázané, že uhradil žalobcovi za realizáciu
diela celkovo sumu 1. 323. 000,-Sk, stanovila znalkyňa výšku predmetu sporu ako rozdiel medzi
hodnotou skutočne vyhotovených prác zo strany žalobcu a uhradenej sumy 1. 323. 000,-Sk. Poukázal

na skutočnosť, že žalobca mal možnosť aktívne sa zapájať do procesu vyhotovenia predmetného
znaleckého posudku, ako aj vyjadrovať sa k jeho záverom, tieto akokoľvek spochybňovať, predkladať
iné dôkazy, ktoré by akokoľvek vyvracali závery predmetného posudku, avšak žalobca v rámci konania
pred súdom prvého stupňa tieto svoje možnosti a prostriedky nevyužil. Uviedol, že žalobcom uvedené
skutočnosti považuje za skreslené a účelové, nakoľko prikladá neprimeranú váhu svojim tvrdeniam,

pričom absolútne neberie do úvahy ostatné relevantné skutočnosti, akými je existencia podstatných
vád na diele, ktoré vykonával, čo bolo hodnoverne preukázané v rámci vykonaného znaleckého
dokazovania, čo preukazuje nekvalitu práce žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalobca nevykonával všetky
práce, ku ktorým sa zaviazal, pričom práve kvôli tejto skutočnosti bol v rámci znaleckého dokazovania
presne stanovený rozsah a ocenenie žalobcom skutočne vykonaných prác a zároveň stanovená výška

prípadného jeho nároku v maximálnej sume 6. 041, 15 eur.

6.Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l CSP
v znení účinnom od 01. 07. 2016 Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý

verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. júla 2016 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219
ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia,
upovedomení zákonným spôsobom.

7.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).

8.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.

K odvolacím námietkam žalobcu a žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného
súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by

sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj
v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
strany sporu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z

hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a
len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov. Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má
povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej veci súd prvej

inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a
s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález
súdu. Okolnosti namietané stranami sporu v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom

rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu.

10.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strán

sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s ich právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani
právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

11.Pokiaľ žalobca a žalovaný v odvolaní namietli, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného

odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

12.

V posudzovanej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 25.

augusta 2008, č. k. 4C/14/2001 - 363, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 447.
720, 90,-Sk (14. 861, 58 eur) so 17, 6 % úrokom z omeškania z istiny od 18. 05. 1999 do zaplatenia a v
časti istiny 52. 280, 10,-Sk (1. 735, 38 eur) konanie zastavil, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 30. júna 2010, č. k. 2Co/66/2009 - 399 z dôvodu nepreskúmateľnosti prvoinštančného rozhodnutia,
keď súd prvej inštancie vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie na okolnosti, ktoré bolo nutné

preukazovať a okrem iného mu uložil sa v ďalšom konaní zaoberať otázkou, či na strane žalovaného
nevznikli také nároky z vadného plnenia, ktoré by v súlade s platnými právnymi predpismi mali vplyv
na výšku ceny diela, a teda aj na výšku nároku žalobcu, preskúmať rozsah prác vykonaných inými
zhotoviteľmi a odstrániť rozpory vo vzťahu k určeniu zhotoviteľa týchto prác a za týmto účelom doplniť
dokazovanie.

Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu platí len pre skutkový stav, z ktorého vychádzalo prvotné
prvoinštančné rozhodnutie a nakoniec i samotné rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom bol právny
názor vyjadrený (§ 391 CSP).

13.

V konaní nebolo sporným, že strany sporu uzavreli dňa 17. 10. 1997 Zmluvu o dielo Č.. XX/XX,
predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa - žalobcu vyhotoviť pre žalovaného a jeho manželku dielo
- rodinný dom za cenu 2. 213. 000,- Sk s tým, že záručná doba bola stanovená na 36 mesiacov

(bod 9., 9.4 Zmluvy). Z bodu 8. Zmluvy vyplýva, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi do 14
dní od podpísania zmluvy zálohu v sume 200. 000,-Sk, druhú zálohovú platbu v sume 200. 000,-Sk
po dovezení zakúpeného materiálu, tretiu po ukončení suterénu, štvrtú zálohovú platbu v sume 300.
000,-Sk po ukončení prízemia, piatu po ukončení strechy v sume 300. 000,-Sk, šiestu po ukončení
elektroinštalácií, vodoinštalácií, kanalizácii, vnútorných a vonkajších omietok, keramických obkladov v

sume 250. 000,-Sk, ôsmu zálohovú platbu po ukončení ostatných prác v sume 293. 000,-Sk s tým, že
zálohové faktúry sa vysporiadajú v konečnej faktúre, ktorá bude vystavená po odovzdaní a prevzatí
dohodnutých prác zmluvnými stranami, pričom v konaní sporným nebolo, že žalovaný zaplatil žalobcovi
sumu 1. 323. 000,-Sk (43. 915, 55 eur), nezaplatený rozdiel predstavuje 151. 407, 20,-Sk (5. 025, 79
eur), ktorú však žalovaný z dôvodu, že požadoval odstrániť vady diela, žalobcovi nezaplatil. Z bodu

9., 9. 5 uzavretej zmluvy vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá za vady a nedorobky diela v okamihu jeho
odovzdania objednávateľovi, vzniknuté po jeho odovzdaní, ak boli spôsobené porušením povinnosti
zhotoviteľa a neboli zrejmé pri odovzdávaní bez zbytočného odkladu, potom, čo ich zistil a v zápisnici,
ktorá sa spisuje pri odovzdaní diela, to isté platí pre nedorobky zistené pri odovzdaní diela.

14.

V konaní zároveň nebolo sporným, že žalovaný dňa 30. 11. 1998 na základe Zápisu o prevzatí
dokončených stavebných prác podľa § 292 zák. č. 109/64 Zb. prevzal odovzdané práce s tým, že v
uvedenom zápise nie sú uvedené žiadne zistené vady a opatrenia a zároveň, že medzi ostatné práva a

plnenia, ktoré voči sebe dodávateľ (žalobca) a odberateľ (žalovaný) majú, bola nezaplatená suma 500.
000,-Sk.

15.Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bola žaloba doručená dňa 04. 07. 2001 a vo vyjadrení k nej,
doručenom súdu prvej inštancie dňa 02. 08. 2001 uviedol, že rozdiel medzi dohodnutou cenou diela

1. 474. 407, 20,-Sk a sumou, ktorú žalobcovi zaplatil (1. 323. 000,-Sk) neuhradil z dôvodu, že žalobca
neodstránil vady diela, ktorými sú praskanie stien a prehýbanie strechy, o odstránenie ktorých žalobcu
viackrát žiadal s tým, že po vystavení konečnej faktúry, je uvedenú sumu ochotný zaplatiť.

16.

Predmetom odvolacieho konania bolo právne posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6. 401, 15 eur s
príslušenstvom (17, 6 % úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 18. 05. 1999 do zaplatenia), keď
dospelkzáveru,žežalobcanastavbedielavykonalpráce,zaktorébymupodľarozpočtupatrilaodmena
(cena za dielo) vo výške 1. 335. 050, 27,-Sk s DPH a nakoľko mal v konaní preukázané, že žalobca

vykonal aj práce navyše, o ktoré sa rozsah predmetu zmluvy o dielo rozšíril tak, že vykonal práce v
hodnote 1. 515. 841,-Sk s DPH a žalovaný mu zaplatil celkom sumu 1. 323. 000,- Sk, uložil žalovanému
rozdiel medzi cenou žalobcom vykonaných prác a ceny za dielo, ktorú doposiaľ žalovaný uhradil, zaplatiť
a vo zvyšnej žalovanej časti (10. 195, 81 eur) žalobu žalobcu zamietol.

17.

Predmetom sporu bolo právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 500. 000,-
Sk, ktorú faktúrou č. 14/99 zo dňa 04. 05. 1999, splatnou dňa 17. 05. 1999 žalovanému vyfakturoval
za dokončenie stavebných prác rodinného domu podľa Zmluvy a odovzdávacieho protokolu zo dňa 30.

11. 1998.

18.

Súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, keď za účelom zistenia druhu a množstva prác

vykonaných žalobcom ustanovil súdneho znalca, C.. O.. G. T., B.., z odboru stavebníctvo, odvetvie -
Odhad hodnoty stavebných prác, ktorá vo svojom znaleckom posudku uviedla, že žalobca vykonal na
rodinnom dome odporcu tie druhy a množstvá stavebných prác podľa projektovej dokumentácie, ktoré
uviedol v dodacích listoch a cena týchto prác podľa zmluvy o dielo je 1. 335. 050,-Sk (44. 315, 54 eur),
vrátane DPH s tým, že znalkyňa vo svojom znaleckom posudku zároveň uviedla, že druhy stavebných

prác uvedených v dodacích listoch boli žalobcom skutočne vykonané, ale fakturované sumy niektorých
prác, množstvu vykonaných prác nezodpovedali, pričom cena skutočne vykonaných stavebných prác
na stavbe rodinného domu žalovaného žalobcom je 1. 515, 841,-Sk (50. 316, 90 eur), vrátane DPH
a preto žalobca, po zaplatenej sume vo výške 1. 323. 000,-Sk žalovaným, má nárok na doplatenie
ceny za vykonané práce v sume 192. 841,-Sk (6. 401, 14 eur), pričom práce, ktoré si zabezpečoval

žalovaný inými zhotoviteľmi, majú podľa rozpočtu cenu 655. 903,-Sk (21. 771, 99 eur), vrátane DPH a
následne, keď v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nariadil znalecké dokazovanie a
vypracovaním znaleckého posudku poveril súdneho znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: poruchy
stavieb (O.. Š. J.), ktorému zadal úlohu posúdiť poruchy na stavbe domu, ktorého zhotoviteľom bol
žalobca a z ktorého záverov vyplýva, že zhotoviteľ (žalobca) svojou činnosťou zapríčinil vznik vád na

diele, trhliny v stenách, popraskané dlaždice, priehyb strechy, chyby v konštrukcii krovu, nedodržaním
požiarnej bezpečnosti vo vzdialenosti medzi komínom a krokvou, je opadaná omietka sokla po celom
obvode stavby s tým, že ide o odstrániteľné vady, ktorých odstránenie si však vyžaduje sumu vyššiu,
ako si žalobca v konaní uplatnil (500. 000,-Sk).

19.

K námietke žalobcu v priebehu celého prvoinštančného konania, ako aj v podanom odvolaní
spochybňujúceho závery znaleckého posudku vypracovaného súdnou znalkyňou C.. O.. G. T., B.., z
dôvodu, že nebol prítomný pri obhliadke rodinného domu žalovaného dňa 21. 12. 2005 a preto bola

ustanovená súdna znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku ovplyvnená informáciami získanými
od odporcu, považuje odvolací za potrebné uviesť, že jej úlohou bolo oceniť rozsah prác, ktoré žalobca
vykonal podľa projektovej dokumentácie a uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 17. 10. 1997, či práce
zodpovedali fakturovaným sumám uvedených v dodacích listoch a posúdiť, v akom rozsahu žalovanýuskutočnil, resp. zabezpečil výkon prác mimo žalobcu a oceniť ich, z čoho vyplýva, že žalovaný
nielen listinné dôkazy, ktoré znalkyni boli predložené ovplyvniť nemohol, ale najmä súdna znalkyňa pri
vypracovaní znaleckého posudku v žiadnom prípade z vyjadrení tej ktorej strany vychádzať nemohla,

keďže jej povinnosťou bolo zodpovedať odborné otázky, pričom žalobca zároveň opomenul, že jeho
povinnosťou bolo predložiť súdnej znalkyni relevantné podklady, z ktorých mala pri vypracovaní posudku
vychádzať, avšak žalobca k dodacím listom nepredložil žiadny rozpis ním vykonaných prác a najmä ani v
stavebnom denníku, ktorý však sám znalkyni predložil, sa žiadny zápis o žalobcom navyše vykonaných
prácach vôbec nenachádzal s tým, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že počas realizácie

rodinného domu strany sporu nepostupovali podľa zmluvného dojednania o riešení zmien projektu
a naviac prác, pričom nebol vypracovaný ani dodatok k zmluve, ktorý by upresnil predmet plnenia
žalobcom a adekvátne k tomu by bol upravený aj rozpočet.

20.

Z ustanovenia § 187 ods. 1, 2 CSP (do 30. 06. 2016, ust. § 125 O. s. p.) vyplýva, že za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a ohliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

21.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že strany sporu majú povinnosť označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi s tým, že v procese dokazuje súdu

pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov strán, z vykonaného
dokazovania ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky
potrebnéskutočnostiaoznačiťknimpotrebnédôkaznéprostriedky(ideopovinnosťtvrdeniaapovinnosť
dôkaznú). V prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu
žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit

actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž
pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné
tvrdenie nebolo dokázané.

22.

Súd prvej inštancie preto správne pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku,
ktorý stanovil z dokladov, ktoré predložili strany sporu cenu prác vykonaných žalobcom a zároveň
cenu prác, ktorých dodanie a vykonanie zabezpečil žalovaný a rozhodol napadnutým rozsudkom vecne
správne, keď žalovanému uložil povinnosť rozdiel medzi žalobcom vykonanými prácami a žalovaným

uhradenými, zaplatiť.

23.

Odvolací súd považuje zároveň za nutné poukázať aj na skutočnosť, že strany sporu sa v uzavretej

zmluve zároveň dohodli, že zálohové faktúry budú vysporiadané v konečnej faktúre, ktorá mala
byť vystavená po odovzdaní a prevzatí dohodnutých prác zmluvnými stranami, avšak žalobca
konečnú faktúru s doloženým súpisom skutočne vykonaných prác podľa rozpočtu, vrátane naviac
prác, ocenených dohodnutými jednotkovými cenami, ktoré by žalovaný odsúhlasil, nevypracoval a
žalovanému nepredložil.

24.

Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalovaného v podanom odvolaní, namietajúceho, že
napadnutý rozsudok je v časti priznania 17, 6 % úroku z omeškania nepreskúmateľný, nakoľko

prvoinštančný súd nielen svoje rozhodnutie aj v tejto časti odôvodnil citovaním zákonných ustanovení,
podľa ktorých o príslušenstve k judikovanej istine, resp. o omeškaní žalovaného s plnením jeho
peňažného dlhu rozhodol, ale najmä z odôvodnenia zrozumiteľne vyplýva, na základe akej právnejskutočnosti priznal prvoinštačný súd žalobcovi z uplatnenej istiny úrok z omeškania od 18. 05. 1999, ako
aj dôvod, prečo sa s plnením svojho peňažného dlhu žalovaný od tohto dátumu do omeškania dostal.
25.

K námietke žalovaného, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť pred súdom konať
tým, že mu nebolo umožnené predložiť dôkaz - originál písomnej reklamácie vád diela, na ktorý ho
prvoinštančný súd vyzval, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p. (účinného
do 01. 07. 2016) ukladalo účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a

nakoľko žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 02. 08. 2001 namietal, že v konaní uplatnený
nárok nezaplatil z dôvodu, že žalobca vady diela, napriek tomu, že ho o to viackrát žiadal, neodstránil,
bolo jeho povinnosťou dôkaz o reklamácii vád predložiť spolu s vyjadrením k žalobe, najmä ak tvrdil, že
tento listinný dôkaz je základom jeho procesnej obrany voči nároku žalobcu, ktorý si voči nemu uplatnil
nároky z vadného plnenia, avšak žalovaný v priebehu pätnásť rokov trvajúceho súdneho konania daný
dôkaz, resp. jeho originál nepredložil ani v odvolacom konaní.

26.

Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že aj argumentácia žalovaného, že mu súd prvej
inštancie na pojednávaní dňa 09. 07. 2014 najprv uložil povinnosť do 24 hodín predložiť vyššie uvedený

listinný dôkaz a následne mu túto možnosť zmaril vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania
je zavádzajúce, keďže z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 09. 07. 2014 (viď č. l. 593 spisu)
jednoznačne vyplýva, že jeho právna zástupkyňa na dopyt prvoinštančného súdu, prečo do dnešného
dňa písomnú urgenciu o odstránení vád diela súdu nepredložil uviedla, že tento doklad je súčasťou
znaleckého posudku č. 9/2012 zo dňa 15. 12. 2012 a v lehote 24 hodín súdu originál tohto listinného

dôkazupredložíanáslednepopoučenísúduprvejinštanciepodľa§120ods.4O.s.p.uviedla,žetomuto
poučeniu porozumela a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Z uvedeného teda vyplýva, že
súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 09. 07. 2014 žiadnu povinnosť žalovanému, resp. jeho právnej
zástupkyni neuložil, t. j. do 24 hodín predložiť listinný dôkaz, keď práve naopak, právna zástupkyňa
žalovanéhouviedla,žedo24hodíntentodôkazdospisuzaloží,avšakhosúduprvejinštancienedoručila

nielen v ňou určenej lehote, ale ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku (dňa 30. 07. 2014) a ani v
odvolacom konaní, z dôvodu ktorého súd námietky žalovaného právne bezvýznamné.

27.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v
potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a stranami
navrhnutýchdôkazov,akeďžalobcaanižalovanývodvolaníneuviedližiadneskutočnosti,resp.tvrdenia,
s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený

skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací
súd tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).