Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. júl 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616202403
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4616202403.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľky: K. I., R..

XX.XX.XXXX, D. XXX XX T., T. XXXX/X, práv. zast.: JUDr. Pavel Vöröšváry, advokát so sídlom
Škultétyho 1597/7, Topoľčany proti odporcovi: K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX T.Č., T. XXXX/X, práv.
zast.: JUDr. Eva Príbelská, advokátka so sídlom J. Matušku 2178, Topoľčany, o určenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 80 eur a to vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 01.05.2016.

Zameškané výživné za čas od 01.05.2016 do 30.06.2016 vo výške 160 eur povoľuje súd odporcovi
splácaťvmesačnýchsplátkachpo20eurspolusbežnýmvýživnýmpodnásledkomstratyvýhodysplátok
a exekúcie.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za návrh vo výške 57,50

eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.04.2016 podala navrhovateľka na tunajšom súde návrh na určenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela, ktorý žiadala určiť vo výške 150 eur mesačne od 01.05.2016. Návrh podala
z dôvodu, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené právoplatne dňa 23.12.2015. Je invalidná
dôchodkyňa a poberá invalidný dôchodok vo výške 378,50 eura mesačne. Z dôvodu ochorenia a zlého
zdravotného stavu nie je schopná pracovať od roku 1999. Trpí závažným nevyliečiteľným onkologickým

ochorením bez možnosti zlepšenia zdravotného stavu. Aby sa jej zdravotný stav nezhoršoval a nebola
fyzicky závislá na pomoc iných ľudí, musí užívať rôzne výživové doplnky na posilnenie imunity a výživu
kostí, dodržiavať prísne stravovacie návyky s dostatočným prísunom vitamínov a minerálov. Okrem toho
trpí Parkinsonovou chorobou, ochorením štítnej žľazy, čo jej spôsobuje ďalšie ťažkosti. Odporca po
odchode zo spoločnej domácnosti v auguste 2015 sa čestným prehlásením zaviazal s ohľadom na jej
zdravotný stav a finančnú situáciu, že jej bude prispievať čiastkou 100 eur mesačne na výživu. Prvú
čiastkujejposlal28.10.2015.Poslednúčiastkuvovýške120eurjejposlal25.01.2016.Podľanejodporca

je schopný prispievať na jej výživu, pretože poberá starobný dôchodok a má aj príjem z pracovného
pomeru.2. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení listom právnej zástupkyne uviedol, že žiada návrh zamietnuť.
Potvrdil, že sa s navrhovateľkou dohodol, že v prípade, ak bude mať okrem starobného dôchodku aj
iný príjem z pracovnej činnosti, bude jej po rozvode prispievať na nevyhnutné náklady spojené s jej

zdravotným stavom sumou 100 eur mesačne. Pretože jeho pracovný pomer v A. T. bol ukončený od
mesiaca február poberal iba starobný dôchodok vo výške 394,60 eura mesačne a nemal prostriedky
prispievať na výživu navrhovateľky. Vo vyjadrení ďalej poukázal na jeho nevyhnutné výdavky, keď za
prenajatý byt platí mesačne 233 eur, za energie 102 eur mesačne, na lieky prispieva 20 eur mesačne,
spláca pôžičku po 161,03 eura a na stravu dáva 300 eur mesačne. Pôžička, ktorú spláca vo výške 2.500

eur bola čerpaná za účelom majetkového vysporiadania ich syna po uzatvorení darovacej zmluvy zo
dňa 03.09.2015, ktorou spolu s navrhovateľkou darovali ich byt dcére.

3. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že hlavným dôvodom rozvodu manželstva bola skutočnosť,
že odporca nadviazal známosť s inou ženou. Odporca prisľúbil ešte pred rozvodom manželstva, že bude
prispievať na jej výživu mesačne 100 eur, takto prispieval 4 mesiace, keď naposledy prispel za mesiac

január 2016. Poukázala na svoje výdavky a príjem s tým, že jej to mesačne finančne nevychádza najmä
vzhľadom na výdavky spojené so zdravotným stavom. Poprela, že by si odporca bral pôžičku pre ich
dcéru Q., ktorá zaslala vo veci čestné prehlásenie, že od odporcu neprevzala sumu 2.500 eur.

4. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s návrhom, pretože má vyššie výdavky ako

navrhovateľka poukazujúc na faktúru za bývanie v podnájme na sumu 233 eur a ďalšie výdaje spojené
s bývaním, za lieky dopláca mesačne cca 20 eur. Náklady za bývanie platí sám i keď niekedy u neho
prespí priateľka, ktorá inak býva vo svojom byte. Na pojednávaní dňa 07.07.2016 uviedol, že už nebýva
v byte, v ktorom býval, keď vo veci bol vypočutý na pojednávaní dňa 20.05.2016. V súčasnosti asi 2
mesiace býva v garsónke a za prenájom platí 250 eur.

5. Právny zástupca navrhovateľky v záverečnom stanovisku uviedol, že žiada návrhu vyhovieť, keď v
konaní bolo preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť vzhľadom na jej zdravotný stav.
Žiadal, aby súd prihliadol aj na príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi, na strane druhej poukázal na
pôžičku odporcu, časté výbery vyšších čiastok z účtov, ktoré naznačujú jeho vysokú životnú úroveň.

6. Právna zástupkyňa odporcu v záverečnom stanovisku uviedla, že žiada návrh navrhovateľky
zamietnuť. Odmietla tvrdenie, že odporca zavinil rozvrat manželstva, poukázala na to, že odporca má
mesačný príjem cca 700 eur a jeho nevyhnutné výdavky mesačne činia cca 800 eur.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom pripojených správ a
dokladov, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/447/2015 a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov trvalo od 10.01.1976 do 23.12.2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
tunajšieho súdu zo dňa 02.12.2015 č.k. 6C/447/2015-18, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že niekoľko rokov pretrvávali medzi účastníkmi nezhody, ktoré podľa

navrhovateľa v uvedenom konaní vychádzali z toho, že si s odporkyňou prestali rozumieť a dochádzalo
ku sporom a hádkam. Odporkyňa poukázala na nezodpovednosť navrhovateľa v práci, požívanie
alkoholických nápojov a jeho agresivitu. Z rozsudku ďalej vyplýva, že manželstvo si prestalo plniť svoj
účel a svoje funkcie a dňa 27.08.2015 prestali žiť účastníci v spoločnej domácnosti (toľko z uvedeného
spisu).

Ešte pred rozvodom manželstva sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky mesačne po
100 eur (čestné prehlásenie zo dňa 30.09.2015). Naposledy takto prispel na výživu navrhovateľky za
mesiac január 2016.

8. Navrhovateľka ako vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.12.2015 poberá

od 01.01.2016 invalidný dôchodok vo výške 378,50 eura mesačne. Z jej výpovede súd zistil, že žije v 4
izbovom byte spolu s dcérou, ktorý byt na základe darovacej zmluvy spolu s odporcom, uzavretej dňa
03.09.2015 darovali dcére Q. I.. Súčasne bolo zriadené vecné bremeno bezplatného doživotného práva
bývania a užívania uvedeného bytu navrhovateľkou. Nájomné za byt platí dcéra a navrhovateľka platí
za elektrinu mesačne 27 eur a za internet 17 eur. Za prenájom záhradky platí ročne 25 eur. Podieľa sa

na úhrade poistenia bytu v jednej polovici ročne zo sumy 50 eur. Za plyn platí mesačne 7 eur, Satro 7
eur, telefón 20 eur. Vzhľadom na jej zdravotný stav dopláca mesačne za lieky cca 120 eur. Vyživovaciu
povinnosť nemá.9. Odporca poberá starobný dôchodok vo výške 394,60 eura mesačne. Zo správy zamestnávateľa
odporcu A., I.. I..W..V.. T. súd zistil, že odporca pracuje na dohodu o vykonaní práce od 07.03.2016 na
pozícii stolár. Zo správy o zárobku vyplýva, že za mesiac marec 2016 bola čistá mzda odporcu 329,71

eura, za mesiac apríl a máj 2016 bola čistá mzda odporcu po 505,44 eura mesačne. Spolu 1.340,59
eura, čo v priemere predstavuje sumu 446,86 eura. Predtým bol odporca zamestnaný v spoločnosti O. T.
I., I..W..V.. Ž., kde pracoval na dohodu od 16.02.2015 do 30.06.2015 a jeho zárobok za uvedené mesiace
bol 1.100,24 eura (v priemere 220,05 eura). V čase začatia konania žil v prenajatom 2 izbovom byte a
za prenájom platil mesačne 233 eur, čo dokladoval nájomnou zmluvou uzavretou dňa 26.02.2016. Za

elektriku platil mesačne 13,42 eura, za vodu 13,50 eura a plyn 75 eur. Z jeho výpovede vyplýva, že má
zdravotné problémy a za lieky dopláca mesačne cca 20 eur. Spláca pôžičku, ktorú si vzal vo výške 2.500
eur a to mesačne po 161,03 eura. Pred dvomi mesiacmi sa presťahoval do garsónky a za prenájom platí
250 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť nemá, má známosť s inou ženou, avšak ako uviedol vo svojej
výpovedi, nežijú spolu v jednej domácnosti a táto sa nepodieľa na nákladoch za bývanie.

10. Podľa § 72 ods. 1 - 3 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto
doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej
starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

11. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného.Naschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

12. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá, druhá Zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

13. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd môže priznať príspevok na výživu rozvedenej
manželky, ak táto nie je schopná sama sa živiť, a schopnosti, možnosti a majetkové pomery bývalého

manžela umožňujú príspevok priznať, medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode o poskytovaní
príspevku a priznanie takéhoto príspevku je v súlade s dobrými mravmi. Je zrejmá odlišnosť od
výživného na manželku, kde platí zásada rovnakej životnej úrovne a pri určení príspevku na výživu
rozvedenej manželky platí zásada primeranosti výživy podľa schopností a možností. Príspevok na
výživu rozvedenej manželky možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode. Bývalí manželia však majú možnosť sa domáhať zmeny takéhoto rozhodnutia
o príspevku na výživu rozvedeného manžela a to na základe zmeny pomerov podľa ustanovenia § 78
Zákona o rodine. Výšku nároku podľa citovaného zákonného ustanovenia vymedzuje na jednej strane
primeranosť a odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Je potrebné posúdiť celkovú situáciu na strane povinného, jeho príjem, ale i jeho

životnú úroveň, rodinné, majetkové pomery v ktorých žije.
Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z
dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, i starostlivosti o dieťa,
neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjem, ktorý mu neumožňuje
pokryť základné životné potreby, maximálna doba, na ktorú môže súd zaviazať povinného manžela

poskytovaním príspevku na výživu rozvedeného manžela je podľa odseku 3 citovaného zákonného
ustanovenia 5 rokov a začína plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Sama skutočnosť, že rozvedená manželka (rozvedený manžel) poberá dôchodok nestačí na záver
o tom, že je schopná sama sa živiť, pokiaľ z tohto dôchodku nie je schopná vedľa tých najnutnejšíchnákladov na stravovanie, bývanie uhrádzať aj ďalšie dôležité životné potreby, ale aj náklady spojené so
zdravotným stavom. Preto je treba posudzovať krytie takýchto životných nákladov, ktoré sú nad rámec
výšky dôchodku.

14. V zmysle ustanovenia § 75 Zákona o rodine súd pri určení výživného prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z toho je zrejmé,
žeoprávnenýmôževlastniťmajetokasvojepotrebynemusíuspokojovaťzpredajamajetkovýchpodstát.
Odôvodnenosť potrieb oprávneného znamená určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá

osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Tieto náklady sú spojené s výživou,
ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie a náklady s tým spojené. Príspevok na výživu rozvedeného
manžela je podmienený tým, že jeho poskytovanie nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pre posúdenie
tejto okolnosti sú významné príčiny, ktoré viedli k vážnemu narušeniu a trvalému rozvráteniu vzťahov
medzi manželmi ako aj ďalšie správanie sa rozvedeného manžela v období po rozvode manželstva.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené
vyššie citovaným rozsudkom tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2015. Návrh na
rozvod podával odporca z dôvodu prehĺbenia rozporov posledných 7 rokov. Manželstvo bolo rozvedené
z dôvodu, že si prestalo plniť svoj účel a svoje funkcie a nakoniec dňa 27.08.2015 sa odporca odsťahoval
zo spoločnej domácnosti. Ani jeden z účastníkov nevidel perspektívu ich manželstva do budúcna.

Súd tak dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie príspevku na jej výživu je dôvodný.
Mesačný príjem navrhovateľky predstavuje výšku invalidného dôchodku 378,50 eura mesačne, jej
výdavky vyplývajú z vykonaného dokazovania, ktoré sú zvýšené jej zdravotným stavom, keď za lieky
dopláca cca 120 eur mesačne. Mesačný príjem odporcu tvorí jeho starobný dôchodok vo výške 394,60
eura a mzda, ktorá mu je vyplácaná na základe dohody o vykonaní práce, ktorej priemerná výška čistej

mzdy za 3 mesiace predstavovala sumu 446,86 eura. Z dokazovania je nesporné, že mesačné výdavky
navrhovateľkysúvisiacenajmäsjejochorenímsúpodstatnevyššienežvýdavkyodporcu.Navrhovateľka
nie je schopná tieto výdavky vzhľadom i na ostatné výdavky pokryť z uvedeného invalidného dôchodku.
Týchtozvýšenýchvýdavkovnastranenavrhovateľkysibolvedomýajodporca,keďužpočasmanželstva
dňa 30.09.2015 čestným prehlásením prehlásil, že navrhovateľke bude dobrovoľne zasielať sumu

100 eur až do doby, pokiaľ bude pracovať (či na dohodu alebo zmluvu a pod.). Takto aj začal
prispievať navrhovateľke, čo trvalo 4 mesiace, keď naposledy prispel za mesiac január 2016. Napriek
tomu odkázanosť navrhovateľky na výživu zo strany odporcu naďalej trvá. Pretože odporca prestal
prispievať dobrovoľne na výživu navrhovateľky v zmysle uvedeného čestného prehlásenia, musel vo
veci rozhodnúť súd.

16. Pri rozhodovaní o výške príspevku na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky súd vychádzal
zo zásady primeranosti, odôvodnených potrieb navrhovateľky a tiež zo schopnosti a možností odporcu
riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Pri rozhodovaní o výške príspevku súd
vychádzal z primeranosti výživy a za primeranú považoval výšku príspevku v sume 80 eur mesačne.

Takto určenú výšku príspevku na výživu navrhovateľky súd považoval za primeranú k jej odôvodneným
potrebám, ktorá tak bude mať pre seba spolu s invalidným dôchodkom mesačne sumu 458,50 eura.
Uvedenú výšku príspevku súd považoval za primeranú aj k schopnostiam a možnostiam odporcu
vzhľadom na výšku jeho dôchodku a výšku poberajúcej mzdy, tak ako je to uvedené vyššie. Podľa súdu
je v schopnostiach a možnostiach odporcu riadne si takto určený príspevok na výživu navrhovateľky

riadne plniť bez toho, aby došlo k ohrozeniu jeho životnej úrovne. Pri rozhodovaní súd bral do úvahy,
ako už bolo konštatované z hľadiska primeranosti, výšku mesačného príjmu odporcu s prihliadnutím na
jeho výdavky, avšak bolo tiež potrebné prihliadať na to, že pracuje ako dôchodca v pozícii stolár, takže
potrebuje finančné prostriedky nielen na bežnú úhradu svojich nákladov, ale aj na regeneráciu svojich
síl po vykonaní práce.

17. Preto súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 80 eur
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s účinnosťou podľa návrhu navrhovateľky od
01.05.2016.

18. Pretože od 01.05.2016 odporca neprispel na výživu navrhovateľky žiadnou sumou, vznikol mu dlh
do 30.06.2016 vo výške 160 eur, ktorý mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.19. Vo zvyšku, z dôvodov uvedených vyššie, súd návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.

20. Nakoľko v konaní je navrhovateľka oslobodená od súdneho poplatku za návrh, podľa § 4 ods.2 písm.

e)Zákonač.71/1992Zb.uložilsúdodporcovizaplatiťsúdnypoplatokzanávrhvovýške57,50eurapodľa
položky 8 a) Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého výška poplatku je 2% z predmetu konania,
ktorý súd vypočítal z trojnásobku ročného plnenia, t.j. zo sumy 2.880 eur, z ktorej 2% predstavujú sumu
57,50 eura.

21. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).