Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. júl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sži/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9016898523
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9016898523.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom
811 03 Bratislava, Suché Mýto č.19, zastúpený: Bardač, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Búdková
č. 4, proti žalovanému: Obec Licince, so sídlom Licince č. 40, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. januára 2014, č.k. 23S/131/2013-20, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/131/2013-20
zo dňa 28. januára 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia zastavil z dôvodu,
že konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka. Žalobca sa domáhal preskúmania
zákonnosti fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa
09.03.2013, ako aj druhostupňového fiktívneho rozhodnutia, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa

07.04.2013. Žalobca požiadal žalovaného ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) e-mailom zaslaným dňa
22.02.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadosť žalobcu obsahovala zaručený elektronický

podpis, pričom žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu, a preto nemal možnosť technicky
komunikovať so žalobcom. Žalovaný nemal možnosť prílohu doručovanú mu do počítača otvoriť
a poznať jej obsah. Národný bezpečnostný úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia
elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle (§ 10
ods. 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 215/2002 Z.z.) a žalovaný, podľa tohto

zoznamu, nemá zriadenú elektronickú podateľňu. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu
elektronickú adresu, ktorá je odlišná od bežne používanej v internetovom styku, nemá právne účinky
doručenia a takéto doručenie nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca
síce podanie zaslal elektronicky, ale technicky nevykonateľným spôsobom. Doručenie len tela e-mailu
nemožno považovať za doručenie žiadosti. V súlade s § 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o
poskytnutie informácií je podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Ak žalovaný nemal možnosť poznať obsah žiadosti, nedošlo k podaniu žiadosti zákonným spôsobom,
t.j. nemohlo dôjsť ani k začatiu konania o poskytnutie informácií. Ak nedošlo k začatiu konania oposkytnutieinformácií,nezačalaplynúťanilehotanavybaveniežiadosti,apretonemôžeplatiťaniprávna
domnienka, že existujú fiktívne rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., t.j. neplatí fikcia,
že povinná osoba v správnom konaní vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Tým,

že nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, a preto nie je ani
daný predmet súdneho prieskumu.

II.

Proti uzneseniu krajského súdu podal právny zástupca žalobcu odvolanie a navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/131/2013-20zodňa28.januára2014avecmuvrátilnaďalšiekonanie.Uviedol,žežalobcapripojilk
svojej žiadosti viaceré prílohy, z ktorých vyplýva, že svoju žiadosť žalovanému podal. Žalobca, resp. jeho
právny zástupca má k dispozícii e-mailovú schránku s konkrétnymi podaniami podpísanými zaručeným
elektronickým podpisom, ktoré odosielal žalovanému na vybavenie. Tieto súbory boli žalovanému

doručené. Ak by žalobca dostal priestor na pojednávaní, mohol to preukázať konajúcemu súdu priamo
nahliadnutím do danej e-mailovej schránky. Konajúci súd by sa priamo mohol oboznámiť aj so znením
podaní zaslaných daných e-mailom žalovanému, ak mal pochybnosť o pravosti ich tlačenej verzie.
Prípadne v rámci plnej jurisdikcie (§ 250i ods. 1 O.s.p.) by bolo možné vyhotoviť v rámci znaleckého
dokazovania napr. hašovacou funkciou príslušným programovým vybavením tzv. digitálny odtlačok

podania (súborov) odosielaného žalobcom, ako aj digitálny odtlačok príloh, pripojených k e-mailu so
žiadosťou žalobcu. Po vypočítaní oboch týchto odtlačkov by bolo zrejmé, že oba súbory (t.j. tak súbor
odoslaný e-mailom žalobcom, ako aj súbory prijaté žalovaným v e-mailovej schránke) majú totožný
digitálny odtlačok vyhotovený hašovacou funkciou, čo by bolo vylúčené, ak by išlo o rôzne súbory. Tiež
by bolo zrejmé, že tieto súbory sú aj obsahovo zhodné s prílohami pripojenými k žalobe. Záver krajského

súdu o neexistencii podanej žiadosti preto považuje žalobca za predčasný.

Žalobca je toho názoru, že svoju žiadosť doručil a podal žalovanému zákonom stanoveným spôsobom.
Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. spočíva v znížení formálnosti podaní podávaných
povinným osobám podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Toto ustanovenie predstavuje zjednodušenie

podávania žiadostí povinným osobám a odstránenie všetkých formálnych obmedzení pri podávaní
žiadostí.Ztohodôvoduzákonč.211/2000Z.z.umožňujepodaniežiadostipovinnejosobeajakýmkoľvek
technicky vykonateľným spôsobom, čo § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. aj explicitne uvádza.
Prijímanie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom je pre žalovaného technicky
vykonateľný spôsob prijatia podania. Žalovaný je totiž obcou a z tohto dôvodu napr. vykonáva na

úseku stavebného konania prenesený výkon štátnej správy. Žalovaný je teda správnym orgánom a
to aj na iných úsekoch štátnej správy a samosprávy. Ako správny orgán je preto v zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „správny poriadok“) žalovaný povinný prijímať podania zaručeným elektronickým podpisom. Pre
žalovaného predstavuje doručenie podania elektronickou poštou podpísanou zaručeným elektronickým

podpisom technicky vykonateľný spôsob, pretože z jeho vlastnej činnosti správneho orgánu mu takáto
povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 správneho poriadku. Podaná žiadosť preto vyvolávala tie právne
účinky, aké vyvoláva riadne podaná žiadosť so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami. Z
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) vyplýva, že ak je súčasťou
zákonného ustanovenia úprava prípustných druhov podaní účastníka konania, vyplýva z toho danému

orgánu verejnej moci povinnosť vytvoriť si podmienky pre prijímanie daného druhu podania. Ak teda
zákon umožňuje podať účastníkovi konania elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, vzniká orgánu verejnej moci povinnosť vytvoriť si podmienky na prijímanie takých podaní.
Aj bez zriadenia elektronickej podateľne je možné oboznámiť sa s podaním podpísaným zaručeným
elektronickým podpisom. Poukázal na rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 150/08-102 zo dňa

24.06.2008, I. ÚS 290/08, II. ÚS 93/08, II. ÚS 66/08, III. ÚS 204/2010, I. ÚS 291/08, IV. ÚS 33/08,
II. ÚS 151/08, II. ÚS 145/08, II. ÚS 67/08. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný si nevytvoril
príslušné podmienky na prijímanie podaní, ktoré by mal vedieť prijímať. Na prijatie podaní podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom žalovanému úplne postačuje pošta a prostriedok na overenie
elektronického podpisu. Medzi tieto prostriedky patria napr. softvérové programy na overovanie platnosti

zaručeného elektronického podpisu a čítanie dokumentov takýmto podpisom podpísaných. Zoznam
týchto prostriedkov na overenie elektronického podpisu je zverejnený na webovom sídle Národného
bezpečnostného úradu, pričom v súčasnosti ide o 18 softvérových produktov, spomedzi ktorých sú
niektoré bezplatne prístupné na internete. Žalovaný teda nemusel mať automatizovanú elektronickúpodateľňu, pretože mu postačoval niektorý z dostupných 18 softvérových produktov, schválených
Národným bezpečnostným úradom.

Na záver žalobca uviedol, že žalovaný má povinnosť prijímať podania podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, a preto pre žalovaného doručenie žiadosti žalobcu podpísanej zaručeným
elektronickým podpisom predstavuje technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti. Doručenie žiadosti
technicky vykonateľným spôsobom je postačujúce pre vyvolanie tých účinkov, ktoré vyvoláva riadne
doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Takúto žiadosť mal žalovaný

vybaviť zákonom predpokladaným spôsobom. K tomu však nedošlo, čo malo za následok vydanie
fiktívnych rozhodnutí podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.

III.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. 23S/131/2013-20 zo dňa 28. januára 2014 uznesením sp. značka 4Sži/27/2014 zo dňa 5.mája
2015 odmietol, keďže podľa obsahu predloženého spisu krajského súdu, dospel k záveru, že žalobca
odvolanie podal elektronicky a oneskorene.

Ústavný súd Slovenskej republiky vydal v predmetnej veci Nález č. III. ÚS 522/2015-40 dňa 8. decembra

2015, bez vyjadrenia senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a rozhodol tak, že zrušil predmetné
uznesenie Najvyššieho súdu SR.

Následne bola predmetná vec zapísaná na Najvyššom súde SR pod spisovú značku 4Sži/2/2016.

Najvyšší súd prípisom zo dňa 19. februára 2016 požiadal krajský súd, aby obratom doplnil do spisu
Krajského súdu v Banskej Bystrici obálku, v ktorej malo byť podľa záverov obsiahnutých vo vyššie
uvedenom náleze Ústavného súdu SR, zaslané prvostupňovému súdu odvolanie, keďže z prezentačnej
pečiatky na l.č.35 nevyplýva poznámka, že podané odvolanie žalobcu bolo na súd doručené poštou a
uvedená obálka sa v spise krajského súdu nenachádzala.

Po doplnení spisu krajským súdom bolo z úradného záznamu na l.č.57, spísaného vyššou súdnou
úradníčkou Mgr. R. N. zistené, že predmetná obálka bola podaná na Pošte Prešov I. dňa 24. februára
2014. Z kópie obálky nebolo možné jednoznačne dátum podania zásielky na poštu, zistiť.

V.

Na podklade uvedeného pristúpil najvyšší súd k rozhodnutiu o podanom odvolaní žalobcu.

V priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. I. ÚS 260/2014-14

zo dňa 21.05.2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 7Sži/7/2013 z 27. novembra 2013 rozhodol, že sťažnosť Centra ekologických informácií,
Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd v rozhodnutí uviedol:

„Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že
najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie
veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom
legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa
vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie

najvyššieho súdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp.zn. 7Sži/7/2013 z 27.
novembra 2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe
akých právnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým
prečo dospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začaťnemohol ... teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť
informáciu“. Je teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia
príslušných právnych predpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných
ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do
sťažovateľom označených práv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa
ktorého „Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických
podateľni orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise súd zistil

(a mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s
právnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý
nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“,
k čomu dodáva, že tejto skutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho
právneho zástupcu vedomý už na začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, a ústavnému súdu ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať

o požadované informácie iným technicky prijateľným spôsobom.“

Senát najvyššieho súdu konštatuje, že vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je druhovo
totožná s vecou v uznesení sp.zn. 7Sži/7/2013 z 27. novembra 2013, a právny názor najvyššieho súdu
po právnom teste ústavnosti možno považovať za druhovo záväznú konštantnú judikatúru, ktorú už

ďalej nie je potrebné zdôvodňovať. S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
uznesenie krajského súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi
ich náhradu nepriznal, pretože v odvolacom konaní nemal úspech.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“ )
ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.