Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207415
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113207415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa: CD M., s.r.o., J. vězňů
XXXX/XX, X. Město, J. 1, Česká republika, IČO: XXX XX XXX, zast. O. J., s.r.o., so sídlom v L., D. 4, IČO:
XX XXX XXX proti odporcovi: E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, F. - R. T., t.č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníkom G. G., zamestnancom Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 855,- eur s
prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26CbZm/5/2013-86 zo dňa
14.11.2014 a o čiastočnom späťvzatí návrhu takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť ačiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľa vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného

zmenkového úroku, rozsudok v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomžalobuzamietolaodporcovináhradutrovkonanianepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal

proti odporcovi plnenia zo zmenky a navrhol postupovať v konaní podľa čl. 4 ods. I Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, čo odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 30.1.2009 na zmenkovú sumu 855,- eur, že indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia,“ že odporca
má zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu a odporca doposiaľ nezaplatil nič, teda ani zmenkovú sumu 855,- eur, ani zmenkový úrok vo

výške 0,25 % denne zo sumy 855,- eur od 22.5.2009 do zaplatenia ako ani 6% ročný úrok zo sumy 855,-
eur od 25.9.2009 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,85 eur,
a preto navrhovateľ žiadal, aby súd v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 k tejto povinnosti zaviazal odporcu rozsudkom.

Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom na území Českej
republiky a odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, žalovaná

zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj jej platobné miesto. Konštatoval, že
právomoc súdu konať a rozhodnúť vo veci je i v súlade s čl. 16 bodu 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.Konštatoval prvostupňový súd, že sa mu nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu bol ustanovený
opatrovník, ktorý sa na vytýčené pojednávanie nedostavil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho
odročenie, preto súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jeho neprítomnosti.

Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento svoju neúčasť na pojednávaní dňa 14.11.2014 žiadal ospravedlniť, ale
nežiadal o jeho odročenie. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na písomné podania navrhovateľa z
28.8.2014, 2.10.2014 ako aj 13.11.2014.

Zo zmenky predloženej v konaní navrhovateľom súd zistil, že listina je označená ako zmenka s
označením č. zmluvy XXXXXXX, s označením mena, priezviska a rodného čísla a podpisu vystaviteľa -
odporcu s miestom vystavenia v Košiciach dňa 30.1.2009 s textom vyhlásenia vystaviteľa „zaplatím za
túto zmenku pri predložení na rad J. s.r.o. IČO: XX XXX XXX, J. XX, L.“. Do zmenky bola vpísaná suma
855,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 22.5.2009. Zo zmenky ďalej vyplýva, splatné J. s.r.o., J.
XX, L. s doložkou „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky

sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 30.1.2009 uzavretej medzi spoločnosťou J. s.r.o. ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom súd zistil, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 300,- eur a odporca sa
zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 231,- eur, t.j. spolu 531,- eur v 12

mesačných splátkach po 59,- eur, počnúc dňom 17.2.2009 na účet veriteľa.

Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok okrem iného vyplýva, že tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

V bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedená Dohoda o vyplnení zmenky, podľa
ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú

sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitenta tak, že ním

bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Prvostupňový súd po posúdení splatnosti zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných
zákonom č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový, citujúc aj ustanovenia čl. I. § 75, I. § 11 ods.
1, I. § 5 ods. 1, I. § 48 ods. 1 bod 2, § 33 ods. 1,2 a § 34 ods. 1 citovaného zákona, poukazujúc

aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoZm/3/2014-73 zo dňa 13.6.2014 mal za to, že
v záujme zabezpečenia spravodlivého procesu je úlohou súdu v prvom rade prihliadnuť na ochranu
práv spotrebiteľa, tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia, pretože nerešpektovanie vnútroštátnych
právnych predpisov a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by došlo k obchádzaniu týchto
právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

861/2007.

Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou
úpravou viažúcou sa na ochranu spotrebiteľa a citujúc ustanovenia § 39, § 52, § 52a, § 53, § 54
Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, § 1, § 2, § 4, zák. č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy konštatoval, že
navrhovateľ podal na okresné súdy Slovenskej republiky niekoľko stoviek identických návrhov, pričom z
rozhodovacej činnosti súdu je známe, že spoločnosť J..r.o. ako remitent uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporoch
na súdoch Slovenskej republiky a o vymáhaní peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a

na zabezpečenie týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky. Zmenky sa týkajú formulárových
úverových zmlúv s identickým obsahom, boli použité rovnaké predtlače zmeniek, zabezpečujú úver
poskytnutý spoločnosťou J., s.r.o. a v tomto konkrétnom prípade sa jedná o úver poskytnutý odporcovina základe zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 30.1.2009, pričom tento úver bol odporcovi poskytnutý bez
akejkoľvek súvislosti s jeho prípadnou podnikateľskou činnosťou.

Súdmalzatopoukazujúcajnačl.I§17ods.1zák.č.191/1950Zb.ozmenkáchašekoch,ženavrhovateľ
vzhľadom na niekoľko stoviek prevedených zmeniek musel vedieť o podnikateľskej činnosti spoločnosti
J. s.r.o., teda že rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov a na
základe uvedeného je teda i vo vzťahu k navrhovateľovi namieste posúdenie záväzkového vzťahu
odporcu voči remitentovi, ktorý viedol k vydaniu predmetnej zmenky. Súd mal za to, že navrhovateľ konal

pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu dlžníka (odporcu), lebo vedel (musel vedieť), z
okolnosti svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru.

Zdôraznil, že zásada abstraktnosti zmenky môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne
zakázané - v rozpore so zákonom a v takomto prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na
rozpore zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a preto v konaniach kde sú uplatňované

práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv, vrátane spotrebiteľských úverov na základe prvopisu zmenky,
súd má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je
konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými
ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto by takéto neprijateľné podmienky

v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné.

Súd mal za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou J., s.r.o., ako veriteľom a odporcom
ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, odporca
je spotrebiteľom a menovaná spoločnosť dodávateľom, že predmetná úverová zmluva je nevyvážená,

jednostranná a úžernícka a v rámci podmienok zmluvy je značne nemravná aj ďalšia požiadavka na
zabezpečenie úveru blankozmenkou. V rozpore s dobrými mravmi je aj postup spoločnosti J., s.r.o.,
spočívajúci v hromadnom prevode zabezpečovacích zmeniek na navrhovateľa, vrátane predmetnej
zmenky, pričom obe spoločnosti museli si byť vedomé toho, že tým bránia klientom - spotrebiteľom v
účinnom uplatnení kauzálnych námietok.

Mal za nepochybné, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keď sa predmetnou zmenkou požaduje od odporcu
ako spotrebiteľa zmenkový úrok 0,25% denne, čo predstavuje 91,25%-ný ročný úrok.

Súd prvého stupňa dospel tiež k záveru, že aj dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru je neplatná, pretože je v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tejto dohody zmenková suma mala pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky, čo nekorešponduje ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého v súvislosti

s poskytovaním úveru sa od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo
šekom, pričom veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.”
Zdôraznil súd prvého stupňa, že istina spotrebiteľského úveru bola 300,- eur a celková zmenková suma
predstavovala 855,- eur, to znamená, že zmenka bola prijatá remitentom v rozpore s ust. § 4 ods. 6

zák. č. 258/2001 Z.z..

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že zmenková dohoda uzavretá medzi odporcom
a spoločnosťou J., s.r.o. je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho

zákonníka a podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
neplatná aj predmetná zmenka, z ktorej si navrhovateľ uplatnil nárok.O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.

Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie a prizná mu aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a na
ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a písm. f) O.s.p.. Namietal, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie
listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich
nárokochplatnúzmenku,vočiformeaobsahuktorejzostranyodporcunebolivznesenéžiadnenámietky,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov, než navrhnutých

účastníkmi konania v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie
rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke
na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže

vznášať voči zmenke námietky za odporcu. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie preukazujúce
charakter odporcu ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojim konaním ju prakticky uznal. Súd prvého stupňa teda dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe

indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná,
je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa sa pritom aplikáciou zákona č.
191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Predovšetkým súd ignoroval ust. § 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti

nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť
súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal.
Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Vytýkal súdu, že
vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, pričom tento záver vychádza len z kauzálnych námietok,

ktoré nikto v konaní nevzniesol, ani nikto z účastníkov ich nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom po indosovaní je
irelevantný. Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Samotný zákon
ospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.pripúšťal,abynazabezpečenienárokovzospotrebiteľského

úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške
dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek a teda prípustné
sú akékoľvek zmenky a akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného vyvodil, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,

keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Navrhovateľ po rozhodnutí súdu prvého stupňa (v odvolacom konaní) zobral v časti návrh na začatie
konania späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v tejto časti navrhol konanie
zastaviť.

Odporca voči čiastočnému späťvzatiu nemal námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).Odvolací súd preto v súlade s ust. § 208 O.s.p. rozhodol tak, že pripustil čiastočné späťvzatie návrhu
navrhovateľa, v časti späťvzatia návrhu zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil.

Predmetom odvolacieho konania zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 od. 2 O.s.p.,

pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol, pokiaľ návrh zamietol, keďže k tomu boli splnené zákonné

podmienky.

Navrhovateľ namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm.f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm.b/, f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľom uvádzané odvolacie dôvody nie sú dané.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia

správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správne
potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ uviedol, že zmenka bola vyplnená v
rozporesust.§4ods.6zák.č.258/2001Z.z.,pretožeúverbolposkytnutývovýške531,-eurazmenková
suma bola vo výške 855,- eur, z dôvodu ktorého navrhovateľ takúto zmenku nesmel ani prijať a ak ju
prijal, porušil zákon. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere
poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.)

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd
uvádza nasledovné:

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,

aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon
258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky.

V zmysle ust. § 4 ods. 6 zák. číslo 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa

alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku

prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmenkou je možné zabezpečiť nároky zo

spotrebiteľského úveru len v zákonom určenom rozsahu, čo v prejednávanej veci nie je splnené.

Odvolací súd len dodáva, že práva uplatnené z takejto zmenky (vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6
zák. č. 258/2001 Z.z.) sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno
navrhovateľovi priznať, preto súd prvého stupňa vecne správne vo veci rozhodol, ak žalobu zamietol.

K ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné :

V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd.
Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j.
vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci.
Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať

dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky súdny

poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120
ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1
bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosťsúdu z iného súdneho konania, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvého stupňa v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si
zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ

(úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre
vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného navrhovateľom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd
na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane odporcu ide o spotrebiteľa, poskytol
odporcovi ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami
na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom

vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, a preto nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý
proces.

K námietke odvolateľa, v zmysle ktorej uviedol, že súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 17 zák.
č. 191/1950 Sb. a v ktorej navrhovateľ vytýkal súdu, že hoci sám odporca nemohol vzniesť kauzálne

námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že striktná aplikácia ust. §
17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom
domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka).

Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa
indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní
dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo
k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť

hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej
spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.

Aj keď odporca v konaní výslovne nenamietal, že zmenka je neplatná, súd správne skúmal jej platnosť,
vychádzajúc zo záveru, že princíp „právo patrí bdelým“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane
konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012,
z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012).

Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa
dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Je totiž potrebné zdôrazniť, že aj na túto
vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a

dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade,
že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Aj v zmysle rozsudku Európskeho
súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi),

samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná
o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, má síce za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, ale aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bolspravodlivý a navrhovateľovi, aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva

Európskejúnieoochranespotrebiteľa,byboloobchádzanímtýchtoprávnychpredpisovprostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ako na to správne poukázal
aj súd prvého stupňa.

Navyše, ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže,

ale kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležité aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich

súd nemôže skúmať „a limine“ (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

AnisamotnéNariadenieneobsahuježiadneustanovenie,ktorébyzakazovaloaleboneumožňovalosúdu

skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd
v prípade pasivity odporcu „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil
a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z. a 492/2009 Z.z.

V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky
podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je
ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich
sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované

ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda
aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce
prechodné ustanovenia zák.č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že
zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľa nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania,
úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.