Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/273/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110231780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4110231780.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: X. C., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom L. XXX/
XX, Z., zastúpený opatrovníkom Mestom Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, o vymoženie sumy 204,94 eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/941/2010 a u

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 21618/10u,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/941/2010-22 zo dňa 25.
novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s tým,

že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), ustanovení § 41 ods. 2
písm. d/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovenia § 25 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 879j
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami Smernice Rady 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci

je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore
s.r.o. pod sp. zn. EP 20994/10 dňa 09. 08. 2010 na podklade zmluvy o pôžičke č. 6011295923 zo dňa
31. 01. 2006, ktorú súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.

Súd prvého stupňa preskúmaním Zmluvy o pôžičke a podmienok, na základe ktorej bol vydaný exekučný
titul, zistil že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo
135/2012.

Jednouzozásad,ktoréplatiaprespotrebiteľskézmluvyje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovskázmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v
štandardnejzmluve.Veriteľmôženazákladetakejtorozhodcovskejdoložkyvecpredložiťnaprejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. O takúto zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Na základe tejto rozhodcovskej

doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Konštatoval, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne

namieste. Podpis na samotnej úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu prvého stupňa, považovať
zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne
dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade
nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na
rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob
riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami.

Podľa názoru súdu v prípade ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky
inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a zároveň takáto podmienka nebola individuálne
spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny,
ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred

rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na
súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 OSP, teda
na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je
viazaný. Daný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie

exekúcie.Ochranaspotrebiteľapredneprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľskýchzmluváchvychádza
z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

Ďalej uviedol, že takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne
formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v
rozhodcovskom konaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako taká je v zmysle ustanovenia § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovení § 196, § 197 ods. 1, § 199, §
200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny
exekútor na výzvu súdu oznámil, že si trovy exekúcie v uvedenom exekučnom konaní neuplatňuje.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a mal za to, že súd
prvého stupňa v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená
Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,

nakoľko skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho
ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej
zmluvy, i keď súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému
súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípunezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie
platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Mal za to, že táto
nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v

Úradnom vestníku EÚ. Oprávnený zároveň poukázal zároveň na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom
konaní, ust. § 159 OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon

exekúcie. Zo žiadneho slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní
oprávnený poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo
dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený

v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom). Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 25. 11. 2013 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.
11. 2010, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku
sp. zn. EP 20994/10 vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore
s.r.o. rozhodcom JUDr. Jozefom Adamovským dňa 09. 08. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

13.09.2010 a vykonateľnosť dňa 17. 09. 2010. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 08.12.2010
poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na podklade vyššie
uvedenéhoexekučnéhotitulu.Dňa25.11.2013súdprvéhostupňaobsadenývyššímsúdnymúradníkom
vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu trov exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia

obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný

titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 20994/10 vydanéý Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskejkomores.r.o.rozhodcomJUDr.JozefomAdamovskýmdňa09.08.2010,ovydaniektorého
požiadala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 31. 01. 2006. Súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky

poskytovanej spoločnosťou, v ktorých v článku XI. Záverečné ustanovenia (písmeno r/) je obsiahnutá
rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
Zmluvy o pôžičke a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde
medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovskýmsúdom Slovenskej hospodárskej komory s.r.o., a to jediným rozhodcom v súlade so Štatútom a
Rokovacím poriadkom tohto súdu. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré
je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Zmluvné strany berú na vedomie, že sú

povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených.
Zmluvné strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku
dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou
doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia
na všeobecnom súde.

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka,
ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne
vyjednaná, ale vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou
štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 31. 01. 2006 a tento právny vzťah teória i prax

považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku
uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou, štandardnej
formulárovej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 31. 01. 2006 bez ohľadu na jej formu a znenie za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a
štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa,nemalibybyťpochybnostiotom,že
takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou

bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších účinnom do

31. 12. 2014 umožňovalo exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému
rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení
(zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom - ust. § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V
prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne

právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského
rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne
viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je

súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako

taká bola už od počiatku neplatná, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci
neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky
zistil v priebehu exekúcie, a preto správne postupoval podľa ust. § 57, § 58 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v
znení neskorších predpisov a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Týmto postupom exekučný

súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému
rozhodcovským rozsudkom.Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na
rozdiel od predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi
predchodcom oprávneného (spoločnosťou Quatro) a povinným vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo
dňa 31.01.2006, ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia, resp. za typovú zmluvu podľa § 23a
zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia.
Súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v
ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka a ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo

do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za
týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje
značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd
prvého stupňa vo svojom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.