Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/228/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111231799
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5111231799.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: Q.

O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Z. XXXX/XX, XXX XX S. K. Q., Š. R. W., právne zastúpená AK JUDr. Andrea
Vladárová, s. r. o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 47 256 389, proti odporcovi: B. O., K..
XX.XX.XXXX, I. O. Z. XXXX/XX, XXX XX S. K. Q., Š. R. W., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
takto

r o z h o d o l :

I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľky a odporcu, ktoré vzniklo

uzavretím ich manželstva dňa XX.XX.XXXX v S. J. a zaniklo dňa 30.12.2010, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/158/2010-22 zo dňa 11.11.2010, tak, že:

do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje:
1. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území S. K. Q. evidované na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom S. K. Q., Katastrálnym odborom ako:
- stavba rodinného domu súpisné č. XXXX s príslušenstvom postavená na parcele S.-D. Č.. XXXX/XX

v hodnote 100.110,58 eur a
- stavba garáže súpisné č. XXXX postavená na parcele S.-D. Č.. XXXX/XX v hodnote XX.XXX,XX eur,
2. nákladný príves EČ: S. XXX M., VIN: I. v hodnote 0,- eur,
3. zostatok peňažných prostriedkov ku dňu 30.12.2011 na bankovom účte č. XXXXXXXXXX vedenom v
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 v sume 303,03 eur.

Preberateľom dlhu ku dňu 30.06.2016 voči veriteľovi Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, titulom vrátenia úverovej istiny v sume 10.184,88 eur vyplývajúceho

z úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX uzavretej medzi veriteľom Prima banka Slovensko, a. s. a účastníkmi
ako dlžníkmi dňa 29.06.2005 sa stáva odporca.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 55.328,65 eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

v katastrálnom území S. K. Q. evidovaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S. K. Q.,
Katastrálnym odborom ako:
1. parcela S.-D. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 535 m2,
2. parcela S.-D. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 296 m2,
3. parcela S.-D. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2,
4. parcela S.-D. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2,
5. parcela S.-D. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2 a

6. parcela S.-D. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2 avyporiadava toto podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti prikazuje do výlučného
vlastníctva odporcu.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva
primeranú náhradu vo výške 21.619,29 eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 29.09.2011 podaným na Okresnom súde Žilina

dňa 05.10.2011 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bolo jej a odporcove zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) vyporiadané a súčasne zrušené a vyporiadané podielové
spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam uvedeným v časti II. výroku tohto rozsudku. Napokon si
navrhovateľka uplatňovala proti odporcovi nárok na náhradu trov konania.
2. Návrh na začatie konania navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že BSM účastníkov bolo zrušené

rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/158/2010-22 zo dňa 11.11.2010. Účastníci počas trvania
manželstva nadobudli spoločne majetok patriaci do BSM, a to nehnuteľnosti uvedené v časti II. bod
1 výroku tohto rozsudku a spoločný záväzok voči veriteľovi Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 vyplývajúci z úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX uzavretej medzi
veriteľom Prima banka Slovensko, a. s. a účastníkmi ako dlžníkmi dňa 29.06.2005. ďalej navrhovateľka

uviedla, že vyporiadanie BSM nie je medzi účastníkmi možné ich vzájomnou dohodou a bola tak nútená
podať návrh na vyporiadanie BSM v zmysle ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka
navrhovala súdu, aby vyporiadal BSM účastníkov tak, že uvedené nehnuteľnosti v celkovej hodnote
113.467,96 eur pripadnú do výlučného vlastníctva odporcu a odporca sa stane preberateľom uvedeného
spoločného záväzku účastníkov voči veriteľovi Prima banka Slovensko, a. s. v celkovej výške 21.642,25

eur a na vyrovanie podielu z vyporiadavaného BSM jej uhradí peňažnú sumu 45.912,86 eur. Súčasne
navrhovateľka uviedla, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených v časti
II. výroku tohto rozsudku, pričom vlastnícke právo k týmto nadobudli darom. S odporcom sa pokúšala
mimosúdne dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielové spoluvlastníctva, avšak dohode medzi nimi
nedošlo. Navrhovateľka tak navrhovala, aby súd zrušil toto podielové spoluvlastníctvo účastníkov a

vyporiadal ho tak, že predmetné nehnuteľnosti by prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, pričom
by ho titulom vyrovnania jej spoluvlastníckeho podielu zaviazal zaplatiť jej primeranú náhradu v sume
22.282,26 eur.
3. Odporca sa k doručenému návrhu na začatie konania vyjadril písomne podaním zo dňa 30.01.2012
doručeným súdu dňa 30.01.2012, v ktorom uviedol, že na výstavbu rodinného domu súp. č. XXXX

postaveného na parcele S.-D. Č.. XXXX/XX a garáže súp. č. XXXX postavenej na parcele S.-D. Č..
XXXX/XX, k. ú. S. K. Q., ktoré sú predmetom BSM, boli použité finančné prostriedky spolu vo výške
25.160,99 eur, ktoré boli jeho výlučným majetkom nepatriacim do BSM a tieto takto vynaložil na ich
spoločný majetok patriaci do BSM. Suma 25.160,99 eur pozostávala z kúpnej ceny 23.235,74 eur
(700.000,-Sk)zpredajabytuč.XnaX.p.vchodč.XnaT..J.súp.č.XXXzapísanéhonaLVč.XXXX,k.ú.

S.K.Q.,ktorýpredalnazákladekúpnejzmluvyzodňa11.06.2006azkúpnejceny1.925,25eur(58.000,-
Sk) z predaja garáže súp. č. XXXX postavenej na parcele S.-D. Č.. XXXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX,
k. ú. S. K. Q., ktorú predal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.05.2005. Obe uvedené nehnuteľnosti
boli v jeho výlučnom vlastníctve a tieto nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Z týchto dôvodov
odporca žiadal, aby mu suma 25.160,99 eur bola pri vyporiadaní BSM uhradená z majetku patriaceho

do BSM v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty domu
súp. č. 2805 postaveného na parcele S.-D. Č.. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S. K. Q.,
ktorý je predmetom BSM, vo výške 80.394,98 eur, na základe znaleckého posudku Ing. Martina Svrčka
č. XX/XXXX, s touto odporca nesúhlasil. Poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne Ing. Júlie
Sýkorovej, v ktorom je stanovená všeobecná hodnota tohto domu na sumu50.979,21 eur. Znalkyňa v

tomto znaleckom posudku stanovovala všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom BSM,
ako aj podielového spoluvlastníctva účastníkov, pričom hodnota ostatných nehnuteľností u oboch
znalcov je s menšími odchýlkami približne rovnaká až na uvedený rodinný dom, u ktorého je rozdiel vo
všeobecnej hodnote stanovenej znalcami značný. Odporca namietal, že statika predmetného rodinného
domu je podľa odborného statického posudku č. XX/XXXX H.. Q. G. a U. G. narušená s možnosťou

zhoršenia prevádzkových podmienok rodinného domu. Táto skutočnosť nebola pri vypracovaní obochznaleckých posudkov zohľadnená. So stanovenými všeobecnými hodnotami ostatných nehnuteľností
mimo uvedeného rodinného domu, na základe znaleckého posudku Ing. Martina Svrčka odporca
súhlasil. Napokon odporca súhlasil s tým, aby predmetné nehnuteľnosti pripadli do jeho výlučného

vlastníctva s tým, že po stanovení všeobecnej hodnoty rodinného domu bude na vyrovanie podielu
navrhovateľky zaviazaný vyplatiť jej peňažnú sumu zodpovedajúcu jej podielu, pričom pri vyporiadaní
bude zohľadnená suma 25.160,99 eur, ktorá mu má byť uhradená pri vyporiadaní BSM z majetku
patriaceho do BSM a súčasne prevezme záväzok zaplatiť zostatok úveru č. XX/XXX/XX.
4. Na pojednávaní dňa 06.09.2013 navrhovateľka žiadala, aby súd v rámci vyporiadania BSM vyporiadal

tiež hodnotu obchodného podielu odporcu v obchodnej spoločnosti BVG, s. r. o. so sídlom Hurbanova
2806, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 415 499 ku dňu zániku BSM účastníkov, ako aj hodnotu
podniku odporcu podnikajúceho ako fyzická osoba s miestom podnikania D. XXXX/X, XXX XX S. K. Q.,
IČO: 35 431 253.
5. Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 30.12.2013 doručeným súdu rovnakého dňa žiadala v
rámci vyporiadania BSM účastníkov vyporiadať aj: 1. osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Sharan,

EČ: G. XXX E., VIN: C., 2. nákladný príves, EČ: S. XXX M., VIN: I., 3. peňažné prostriedky na
bankovom účte č. XXXXXXXXXX vedenom v UniCredit Bank Slovakia, a. s., 4. peňažné prostriedky
na bankovom účte č. XXXXXXXXXX vedenom v Prima banka Slovensko, a. s. a 5. všetky finančné
prostriedky, vkladové produkty, knižky, cenné papiere a podobne tak, ako budú zistené súdom vo
všetkých peňažných ústavoch.

6. Odporca podaním zo dňa 04.03.2014 doručeným súdu dňa 06.03.2014 navrhol, aby bola určená
hodnota podniku navrhovateľky podnikajúcej ako fyzická osoba s miestom podnikania J. XXX/X, XXX
XX S. K. Q., IČO: 34 358 731 a navrhovateľke súdom určená povinnosť predložiť výpisy z bankového
účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s.
7. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 06.09.2013, dňa

05.11.2013, dňa 28.02.2014, dňa 08,04,2016, dňa 07.06.2016 a dňa 30.06.2016, pričom na pojednávaní
dňa 30.06.2016 verejne vyhlásil vo veci tento rozsudok.
8. Navrhovateľka svoju argumentáciu v spore zásadne zhrnula prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v jeho prednesoch na pojednávaní dňa 07.06.2016 a dňa 30.06.2016 tak, že navrhovala,
aby rodinný dom súp. č. 2805 a predmetná garáž boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcu

a aby odporca prevzal úverový záväzok Prima banka Slovensko, a.s. v zostatkovej hodnote
ku dňu vyporiadania vo výške 10.184,88 eur. Navrhovateľka žiadala v rámci vyporiadania BSM
vyporiadať súčasne peňažnú hotovosť na bankovom účte vedenom v Prima banke Slovensko, a. s. č.
XXXXXXXXXX, ku dňu zániku BSM vo výške 303,03 eur, ďalej hodnotu obchodného podielu odporcu
v obchodnej spoločnosti BVG, s.r.o. ku dňu zániku BSM vo výške 17.800,- eur. Nehnuteľnosti patriace

do BSM navrhovala vyporiadať v hodnote stanovenej znalcom Ing. Bobuľom, ustanoveným súdom,
v celkovej hodnote 117.761,50 eur. Navrhovateľka súčasne žiadala vyporiadať nákladný príves, EČ:
S. XXX M., VIN: I. v hodnote 0,- eur a tento prikázať do výlučného vlastníctva odporcu. Napokon
navrhovateľka uviedla, že odporcom nebolo preukázané, že by vniesol nejaké finančné prostriedky
do spoločného majetku, toto počas celého konania namietala a taktiež namietla zohľadniť odporcom

tvrdenékontokorentnéplnenievovýške28.000,-eur.Pokiaľsatýkazrušeniaavyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva účastníkov k sporným nehnuteľnostiam, tieto navrhovateľka navrhovala prikázať do
výlučného vlastníctva odporcu, okrem pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 296
m2. Navrhovateľka mala za to, že tento pozemok je možné reálne oddeliť od ostatných pozemkov
a nemusí zdieľať systém rodinného domu a pozemkov okolo tak, ako to vyplýva aj zo snímky z

pozemkovej mapy. Je možné, aby mala k tomuto pozemku prístup a prístup bude mať aj odporca k
zvyšným pozemkom v podielovom spoluvlastníctve, ako aj k rodinnému domu. Ak ide o hodnotu týchto
nehnuteľností, navrhovateľka žiadala, aby súd vychádzal z hodnoty stanovenej znalcom Ing. Bobuľom,
pričom na základe uvedeného žiadala zaviazať odporcu zaplatiť jej sumu 15.682,95 eur.
9. Odporca svoju argumentáciu zásadne zhrnul prostredníctvom svojho právneho zástupcu rovnako v

jeho prednese na pojednávaniach dňa 07.06.2016 a dňa 30.06.2016, a to tak, že súhlasí s návrhom
navrhovateľky, aby do masy BSM boli zarátané nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXXX spolu
s príslušenstvom, taktiež garáž súp. č. XXXX a taktiež, aby do masy BSM patril obchodný podiel v
spoločnosti BVG, s. r.o. Kysucké Nové Mesto. Čo sa týka návrhu na vyporiadanie navrhol, aby mu bol
do výlučného vlastníctva prikázaný predmetný rodinný dom spolu s príslušenstvom a garážou, pričom

pri hodnote týchto nehnuteľností žiadal odporca vychádzať zo znaleckého posudku znalca Ing. Mariána
Pilku č. XXX/XXXX zo dňa 04.05.2016 s tým, že hodnota predmetných nehnuteľností, a to rodinného
domu, príslušenstva a garáže predstavuje sumu 104.682,88 eur, pričom hodnota pripadajúca na
navrhovateľku predstavuje sumu 52.341,44 eur. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctvaodporca navrhol, aby všetky predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva a
taktiež, aby všeobecná hodnota bola stanovená podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom
Ing. Mariánom Pilkom, pričom celková hodnota v zmysle tohto posudku predmetných nehnuteľností

predstavuje sumu 38.269,- eur a vyporiadavací podiel z týchto nehnuteľností na navrhovateľku
predstavuje sumu 19.134,50 eur. Odporca v ďalšom nesúhlasil s tým, aby nehnuteľnosť vedená pod
parcelným č. XXXX/XX bola prikázaná do vlastníctva navrhovateľky, nakoľko táto nehnuteľnosť tvorí
súčasť obytnej plochy rodinného domu a záhrady, pričom on túto nehnuteľnosť využíva. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že je na tejto nehnuteľnosti vybudované záhradné jazierko a nie je predpoklad

účelného využitia predmetnej nehnuteľnosti zo strany navrhovateľky. Čo sa týka úveru poskytnutého
Dexia bankou Slovensko, a. s. v zostatkovej hodnote 10.184,88, súhlasí, aby mu bol prikázaný s tým,
že voči navrhovateľke bude započítaná polovica nesplateného úveru. Zároveň odporca žiadal, aby v
jeho prospech bola započítaná suma úveru splateného od zániku BSM ku dňu rozhodnutia súdu, a to
vo výške 15.316,45 eur. Napokon odporca žiadal pri vyporiadaní zohľadniť, že z majetku vo svojom
výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok sumu 25.160,99 eur.

10.Súdtakvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmiprodukovanýmiúčastníkmiaznalcompričomdospel
k ďalej uvedeným skutkovým zisteniam.
11. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/158/2010-22 zo dňa 11.11.2010, ktorý podľa doložky
na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2010, (na č. l. 22 pripojeného spisu Okresného
súdu Žilina spis. zn. 13C/158/2010) bolo BSM účastníkov konania, ktoré vzniklo uzavretím ich

manželstva dňa XX.XX.XXXX zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu Obce S. J. vo zväzku
X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, na návrh odporcu podaný proti navrhovateľke
zrušené, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že dôvodom pre zrušenie BSM účastníkov
bola skutočnosť, že navrhovateľka získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Okresný súd Žilina tak
rozhodol podľa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12.ZvýpisuzkatastranehnuteľnostízLVč.XXXXvedeného(včasedatovaniavýpisu)Správoukatastra
Kysucké Nové Mesto pre k. ú. S. K. Q. zo dňa 29.09.2011 (na č. l. 7 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú
evidované stavby: rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX a garáž
súp. č. XXXX stojaca na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX. V časti B LV sú pod B1 ako bezpodieloví
spoluvlastníci evidovaní účastníci, a to titulom nadobudnutia: žiadosť o zápis rodinného domu č. G. XXX/

XX-XXXX/XX a žiadosť o zápis garáže č. G. XXX/XX-XXXX/XX.
13. Odporca ako predávajúci a G. Č. ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu datovanú dňa 06.05.2005 (na
č. l. 21 spisu), ktorou odporca predal kupujúcemu ako výlučný vlastník nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
k. ú. S. K. Q. evidované na LV č. XXXX ako: stavba garáže súp. č. XXXX stojaca na pozemku parcela S.-
D. Č.. XXXX/XXX a pozemok parcela S.-D. Č.. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18

m2, ktoré mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy č. B. XXX/XX zo dňa 01.07.1997. Účastníci zmluvy
sa dojednali na kúpnej cene vo výške 58.000,- Sk (1.925,25 eur), ktorú mal kupujúci predávajúcemu
uhradiť pri podpísaní zmluvy. Podľa rozhodnutia Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. B. XXX/XXXX
zo dňa 10.06.2005 vyznačeného na tejto zmluve Správa katastra Kysucké Nové Mesto povolila vklad
vlastníckeho práva kupujúceho k predmetu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností.

14. Odporca ako predávajúci a Q. B. ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu datovanú dňa 06.11.2006
(na č. l. 22 spisu), ktorou odporca ako výlučný vlastník previedol kupujúcemu do vlastníctva byt č. X
na X. p. vchod č. X bytového domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela S.-D. Č.. XXX/
XX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4340/33892 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu súp. č. XXX a na pozemkoch parcely S.-D.: Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 161 m2 a č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o 129 m2, k. ú. S. K. Q. evidované na
LV č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti mal nadobudnúť na základe zmluvy o prevode vlastníctva povalového
priestoru č. B. XXX/XX a žiadosti o zápis podkrovného bytu - 1134/06. Účastníci zmluvy sa dojednali na
kúpnej cene vo výške 700.000,- Sk (23.235,74 eur), ktorú mal kupujúci predávajúcemu zaplatiť do 30
dní po podpísaní zmluvy. Podľa rozhodnutia Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. B. XXXX/XXXX

zo dňa 04.12.2006 vyznačeného na tejto zmluve Správa katastra Kysucké Nové Mesto povolila vklad
vlastníckeho práva kupujúceho k predmetu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností.
15. Podľa výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Dexia banka Slovensko, a. s. (v
súčasnosti Prima banka Slovensko, a. s.) na meno odporcu zo dňa 31.12.2010 bol zostatok na tomto
bankovom účte ku dňu 30.12.2010 vo výške 303,03 eur.

16. Podľa medzi účastníkmi nesporných tvrdení odporcu (vyplývajúcich z podania zo dňa 29.06.2016)
odporca na spoločný záväzok účastníkov vyplývajúci im z úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX uzavretej
medzi veriteľom Prima banka Slovensko, a. s. a účastníkmi ako dlžníkmi dňa 29.06.2005 splatil v čase
od 30.12.2010 do rozhodnutia súdu vo veci (30.06.2016) celkovo sumu 15.316,45 eur.17. Podľa potvrdenia Prima banky Slovensko, a. s. zo dňa 24.05.2016 (na č. l. 499 spisu) bol ku
dňu 24.05.2016 zostatok úverovej pohľadávky banky na úverovej zmluve č. XX/XXX/XX uzavretej
medzi veriteľom Prima banka Slovensko, a. s. a účastníkmi ako dlžníkmi dňa 29.06.2005 vo výške

10.415,81 eur. Vychádzajúc z medzi účastníkmi nesporného tvrdenia odporcu uvedeného v jeho podaní
bol zostatok úverovej pohľadávky banky ku dňu rozhodnutia súdu, t. j. ku dňu 30.06.2016 vo výške
10.184,88 eur (zostatok ku dňu 24.05.2016 vo výške 10.415,81 eur - úhrada odporcu zo dňa 20.06.2016
vo výške 230,93 eur /viď potvrdenie banky zo dňa 28.06.2016 na č. l. 498 spisu/ = 10.184,88 eur).
18. Podľa oznámenia OR PZ v Čadci, ODI v Kysuckom Novom Meste zo dňa 22.10.2013 (na č. l.

104 spisu) a výpisu z evidencie vozidiel zo dňa 22.10.2013 (na č. l. 105 spisu) bol odporca evidovaný
ako vlastník: osobného motorového vozidla Volkswagen Sharan EČ: S. XXX U. (G. XXX E. na výpise
z evidencie vozidiel), VIN: C., rok výroby 2003 v období od 26.11.2008 do 15.08.2013 a nákladného
prívesu EČ: S. XXX M., VIN: I., rok výroby 1994 od 23.05.2005.
19. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Žilina č. 504-9792 zo dňa 03.02.2014
(na č. l. 136 spisu) bol odporca v živnostenskom registri evidovaný ako podnikajúci na základe

živnostenského oprávnenia získaného dňa 01.03.1999 pod obchodným menom Vladimír Blaškovan,
s miestom podnikania Clementisova 1023/1, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 35 431 253 s
pozastavenou činnosťou od 01.02.2014 do 31.01.2017.
20. Podľa úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sro, vložka č. 14621/
L zo dňa 06.12.2013 (na č. l. 227 spisu) bol odporca v období od 09.01.2004 do 18.07.2013 jediným

spoločníkom obchodnej spoločnosti BVG, s. r. o., so sídlom Hurbanova 2806, 024 01 Kysucké Nové
Mesto, IČO: 36 415 499 (od 19.07.2013 je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina ako
jedinýspoločníkQ..P.O.)svýškousplatenéhovkladudozákladnéhoimaniatejtospoločnosti6.639,-eur
(základné imanie bolo rovnako vo výške 6.639,- eur). Obchodná spoločnosť BVG, s. r. o. bola založená
spoločenskou zmluvou zo dňa 19.12.2003 a zapísaná do obchodného registra dňa 09.01.2004.

21. Podľa záveru znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca EXPERTA, s .r. o. (znalec z
odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov) č. 01/2015 zo
dňa 12.01.2015 (na č. l. 209 spisu) bola všeobecná hodnota obchodného podielu odporcu v obchodnej
spoločnosti BVG, s. r. o. ku dňu 31.12.2010 vo výške 17.800,- eur.
22. Podľa záveru znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca EXPERTA, s .r. o. (znalec z odboru

ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov) č. XX/XXXX zo dňa
13.01.2015 (na č. l. 241 spisu) a jeho doplnenia č. 1 (znalecký úkon č. XX/XXXX vykonaný na základe
námietok odporcu zo dňa 13.11.2015 na č. l. 346) zo dňa 08.02.2016 bola všeobecná hodnota majetku
podniku odporcu podnikajúceho ako fyzická osoba pod obchodným menom Vladimír Blaškovan, IČO:
35431 253, ku dňu 31.12.2010 vo výške mínus 29.000,- eur. Z obsahu uvedeného posudku zároveň

vyplýva, že osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Sharan EČ: S. XXX U., VIN: C. bolo v účtovníctve
odporcu podnikajúceho ako fyzická osoba vedené v účtovníctve ako súčasť majetku jeho podniku a
hodnota tohto vozidla bola zohľadnená pri stanovení celkovej všeobecnej hodnoty majetku podniku
odporcu podnikajúceho ako fyzická osoba.
23. Podľa záveru znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu (znalec z

odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností) č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2015 (na č. l.
340 spisu) bola znalcom stanovená všeobecná hodnota stavby rodinného domu súp. č. XXXX stojaceho
napozemkuparcelaS.-D.Č..XXXX/XX,k.ú.S.K.Q.spolusjehopríslušenstvom(prístrešokzagarážou
na pozemkoch parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX, k. ú. S. K. Q.; plot uličný - kovový - na pozemkoch parcele
S.-D. Č.. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX od pozemkov parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX, č. XXXX/XXX

a č. XXXX/X, k. ú. S. K. Q.; plot uličný - drevený - na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX od pozemku
parcela S.-D. Č.. XXXX/X; plot uličný - strojové pletivo - na pozemkoch parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX a č.
XXXX/XX od pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/X; plot južný - časť a východný - časť - strojové pletivo -
na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX od pozemkov parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX U. Č..
XXXX/XX; plot východný - časť - strojové oplastované pletivo - na pozemkoch parcele S.-D.: Č.. XXXX/

XX U. Č.. XXXX/XX od pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX; plot južný - časť na pozemku parcela
S.-D. Č.. XXXX/XX od pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/X; studňa pri garáži na pozemku parcela S.-
D. Č.. XXXX/XX; prípojka vody zo studne na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX; prípojka splaškovej
kanalizácie na pozemkoch parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX a č. XXXX/XX; elektrická prípojka na pozemku
parcela S.-D. Č.. XXXX/XX; žumpa na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX; oporný múr na pozemkoch

parcele KK.-D. Č.. XXXX/XX U. Č.. XXXX/XX; záhradné jazierko na pozemku parcela S.-D.: Č.. XXXX/
XX;chodníkkujazierkunapozemkuparcelaS.-D.Č..XXXX/XX;chodníkoddomuodvrátoknapozemku
parcela S.-D. Č.. XXXX/XX; spevnené plochy zámkové dlažba - prístup do garáže, dvor, medzi garážou
a domom - na pozemkoch parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX U. XXXX/XX; obrubníky betónové po okrajochspevnených plôch na pozemkoch parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX U. Č.. XXXX/XX; elektrické
automatické ovládanie vrát CAME; záhradný krb s udiarňou a filtrácia jazierok s čerpadlom) vo výške
100.110,58 eur (z toho samotného rodinného domu súp. č. XXXX vo výške 75.400,- eur), stavby garáže

súp. č. XXXX stojacej na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX, k. ú. S. K. Q. vo výške 17.945,02 eur
a pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. S. K. Q. parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX vo výške 2.085,72 eur, č.
XXXX/XX vo výške 3.489,57 eur, č. XXXX/XX vo výške 2.607,15 eur, č. XXXX/XX vo výške 1.724,73
eur, č. XXXX/XX vo výške 21.458,85 eur a č. XXXX/XX vo výške 11.872,56 eur (pozemky spolu vo výške
43.238,58 eur).

24. Podľa záveru znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Ing. Mariána Pilku (znalec z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností) č. 147/2016 zo dňa 04.05.2016 (na č. l. 340
spisu) bola znalcom stanovená všeobecná hodnota stavby rodinného domu súp. č. XXXX stojaceho
na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX, k. ú. S. K. Q. vo výške 68.235,03 eur, prístrešku vo výške
16.270,88 eur, plotov (od ulice kovový, od ulice drevený, z pletiva, z pletiva južný) vo výške 6.068,15
eur, studne 2.510,03 eur, vonkajších úprav (prípojka vody zo studne, prípojka kanalizácie, žumpa, NN

prípojka, chodník k jazierku, chodník k domu, spevnené plochy dvora, záhradné jazierko, betónové
obrubníky) vo výške 6.669,79 eur, stavby garáže súp. č. XXXX stojacej na pozemku parcela S.-D. Č..
XXXX/XX, k. ú. S. K. Q. vo výške 16.270,88 eur a pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. S. K. Q. parcele
S.-D.: Č.. XXXX/XX vo výške 1.846,- eur, č. XXXX/XX vo výške 3.088,50 eur, č. XXXX/XX vo výške
2.307,50 eur, č. XXXX/XX vo výške 1.526,50 eur, č. XXXX/XX vo výške 18.992,50 eur a č. XXXX/XX vo

výške 10.508,- eur (pozemky spolu vo výške 38.269,- eur).
25.ZvýpisuzkatastranehnuteľnostízLVč.XXXXvedeného(včasedatovaniavýpisu)Správoukatastra
Kysucké Nové Mesto pre k. ú. S. K. Q. zo dňa 29.09.2011 (na č. l. 6 spisu) vyplýva, že v časti A
LV sú evidované pozemky: parcely S.-D.: Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 535 m2, č. XXXX/XX -
orná pôda o výmere 296 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2, č. XXXX/

XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 65 m2 a č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2. V časti B LV sú pod B1
a B2 ako podieloví spoluvlastníci každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 evidovaní účastníci,
a to titulom nadobudnutia: darovacia zmluva č. B. XXX/XX zo dňa 04.05.2004-556/04, rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu v Čadci č. j. 1145/20004-710/04 a darovacia zmluva č. B. XXXX/XX

zo dňa 12.01.2007-34/07.
26. Podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 526/2002 Z. z. od 01.01.2003, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
27. Podľa ust. § 143 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z

manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. [3) napr. zákon. č. 403/1990 Zb., zákon č. 87/1991 Zb., zákon č. 229/1991 Zb.]

28. Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
29. Podľa ust. § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.
30. Podľa ust. § 148a ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, súd na návrh

zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú
činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
31. Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

32. Podľa ust. § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na
požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
33. Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.34. Podľa ust. 149 ods. 4 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, ak do troch
rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku

vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

35. Podľa ust. § 149 os. 5 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, ak sa
po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví
majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
36. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej

sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
37. Podľa ust. § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,
všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom

najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú
by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj
predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je
ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,
38. Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa

domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
39. V prejednávanej veci sa tak navrhovateľka návrhom na začatie konania jednak domáhala
vyporiadania zaniknutého BSM účastníkov a súčasne zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva účastníkov k veciam uvedeným v časti II. výroku tohto rozsudku. Preto sa aj súd

v odôvodnení tohto rozsudku bude zaoberať každou časťou tohto návrhu navrhovateľky na začatie
konania zvlášť.
40. Na tomto mieste, pokiaľ ide o prvú časť návrhu navrhovateľky na začatie konania - o vyporiadanie
zaniknutého BSM účastníkov, súd považuje za potrebné poukázať na zásady pre vyporiadanie BSM, z
ktorých pri rozhodovaní vychádzal.

41. Podľa ust. § 150 OZ sa pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú
rovnaké. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku v BSM je predpokladom pre určenie hodnotových
podielov oboch manželov. Po tomto vyporiadání z hľadiska kvantitatívneho nasleduje vyporiadanie
kvalitatívne, t. j. určenie, ktoré veci a pohľadávky z BSM pripadnú každému z manželov. Pre určenie,
ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, nestanovuje zákon

výslovne žiadne kritériá. Pri vyporiadaní BSM sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí. OZ
síce bližšie nestanovuje, akým spôsobom by sa malo k týmto potrebám prihliadať, súdy však tomuto
hľadisku správne dávajú kvalitatívny obsah. Na potreby maloletých detí prihliadajú spravidla v rámci
rozhodovania o tom, ktoré veci majú jednému z manželov pripadnúť, spravidla však tomu z manželov,
ktorému boli maloleté deti zverené do výchovy, nedávajú len z tohto dôvodu väčší podiel na spoločnom

majetku.(zozhodnoteniaNajvyššiehosúduČSSRspis.zn.Cpj86/1971zodňa03.02.1972,publikované
vZbierkestanovísknajvyššíchsúdovarozhodnutísúdovpodč.R42/1972)Ďalšímurčujúcimkritériomje
zásadne účelné využitie veci tak, aby pokiaľ možno nebolo treba vyrovnanie podielov peňažnou čiastkou
(podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 264/2001 zo dňa 03.09.2002: „Súdna prax pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa dlhodobo riadi zásadou, podľa ktorej sa veci

zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva majú medzi rozvedených manželov rozdeliť tak, aby
suma,ktorújejedenzmanželovpovinnýzaplatiťdruhémunavyrovnaniejehopodielu,bolapokiaľmožno
čo najnižšia, keďže niekedy nie je možné alebo účelné rozdeliť spoločnej veci medzi manželov podľa
veľkosti ich podielov.“). Takýto postup však nie je bezvýnimočný. Preto možno napríklad v odôvodnených
prípadoch prikázať do vlastníctva jedného z manželov vec z BSM, o ktorej získanie, či udržanie sa

prevažnou mierou zaslúžil, aj napriek tomu, že sa tým zvýši čiastka, ktorú bude treba na vyporiadanie
BSM zaplatiť. Jedným z kritérií pre prikázanie veci manželovi sa považuje spravidla aj dlhodobé užívanie
veci jedným manželom po rozvode. Tým sa zohľadňuje, že pri vyporiadaní sa vychádza z ceny ku dňuzániku manželstva a úžitkovú hodnotu vecí spotrebovával po rozvode do doby vyporiadania len jeden z
manželov (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 980/2003 zo dňa 02.12.2003).
42. OZ nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré

sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy
nepatria totiž podľa ust. § 143 OZ do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ. Ak nie
sú tieto vzťahy zvlášť upravené, potom je nutné vychádzať v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ z ustanovení,
ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie a použiť primerane ust. § 149 a § 150 OZ a
vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich BSM a v súvislosti

s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností
sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú
účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva i námietky
vrátane námietky premlčania. (zo zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971 zo dňa
03.02.1972 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1972)
43. Z hľadiska zisťovania rozsahu vyporiadavaného zaniknutého BSM v prejednávanej veci súd

považoval za správny postup založený na rešpektovaní dispozície účastníkov predmetom konania o
vyporiadanie BSM, a to v tom zmysle, že súd vyporiadava len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM,
ktoré účastníci urobili predmetom konania (sporu). Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd
podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho
hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s

povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Pokiaľ by súd v konaní
o vyporiadanie BSM vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania,
potom by konal v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a išlo by o vadu konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 684/2004
zo dňa 27.09.2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 999/2006 zo dňa 09.11.2006). V

spojení s uvedenou dispozíciou manželov ohľadom predmetu sporu zastáva súd právny názor, že pokiaľ
manželia, ako účastníci konania o vyporiadanie ich zaniknutého BSM, neurobia predmetom sporu určitý
presnevymedzenýmajetok(konkretizovanéveci,majetkovépráva,resp.záväzky)vlehotepodľacit.ust.
§ 149 ods. 4 OZ, t. j. v lehote do troch rokov od zániku ich BSM, je potrebné vychádzať z toho, že pre túto
časťmajetkuplatídomnienkapodľacit.ust.§149ods.5vspojenísods.4OZ.[tentoprávnynázormožno

podporiť právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis. zn. 22Cdo/2679/2004
zo dňa 02.08.2005: „Z právneho názoru prezentovaného uvedeným rozhodnutím (pozn. vyššie citovaný
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 684/2004 zo dňa 27.09.2004) logicky vyplýva, že ak
došlo k vyporiadaniu BSM (čiastočnou) dohodou, ktorá sa netýkala nehnuteľností do BSM patriacich, a
akvlehotetrochrokovodzánikuichBSMnedošlokďalšejdohode,anikzačatiukonaniaovysporiadanie

BSM ohľadom nehnuteľností, platí domnienka transformácie BSM k nehnuteľnostiam na podielové
spoluvlastníctvo. Nie je rozumného dôvodu, prečo by tomu malo byť inak v prípade, že je začaté konanie
o (čiastočné) vysporiadanie BSM a že v priebehu uvedenej lehoty sa nehnuteľnosti účastníkov v ich BSM
nestali predmetom konania o vyporiadanie tohto spoluvlastníctva. Pokiaľ teda bývalí manželia neuplatnili
na súde vysporiadanie sporných nehnuteľností, ani sa na ich vysporiadaní skôr nedohodli, možno mať

za isté, že sa tieto nehnuteľnosti po uvedenom čase stali predmetom podielového spoluvlastníctva.“]
44. Pre vyporiadanie BSM je rozhodná nie len tá skutočnosť, že určitá vec v dobe jeho zániku ako
spoločná existovala, ale i to, v akom stave vec bola (napr. jej kvalita, vek, miera opotrebenia apod.).
Tento stav je rozhodným i pre ocenenie veci, pričom však treba vychádzať z cien zodpovedajúcich -
či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov, či vývoja cien vecí - cenám platným v dobe,

kedy sa vykonáva vyporiadanie. (zo zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971 zo dňa
03.02.1972 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1972)
45. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/158/2010-22 zo dňa 11.11.2010 vyplýva, že uzavretím
manželstva účastníkmi vzniklo dňa 23.06.2001 účastníkom BSM. Toto BSM bolo súdom podľa ust. §
148a ods. 2 OZ zrušené za trvania manželstva, čím BSM účastníkov zaniklo dňom právoplatnosti

rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/158/2010-22 zo dňa 11.11.2010, t. j. dňom 30.12.2010. Na
základe uvedeného mal súd preukázanú vecnú legitimáciu oboch účastníkov v konaní.
46. S poukazom na to, že účastníci sa nedohodli na vyporiadaní BSM podľa ust. § 149 ods. 2 OZ a návrh
na vyporiadanie BSM účastníkov bol podaný na súde dňa 05.10.2011, teda v lehote podľa ust. § 149 ods.
4 OZ, súd vec ďalej meritórne prejednal a svojim rozhodnutím vykonal vyporiadanie BSM účastníkov.

47. Súd sa tak zaoberal zisťovaním majetku (vrátane spoločných záväzkov), ktorý v zmysle návrhu
účastníkov títo žiadali vyporiadať.48. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné a vyplýva to aj z nimi produkovaných listinných dôkazov,
že do ich zaniknutého BSM nesporne patria nehnuteľné veci nachádzajúce sa v k. ú. S. K. Q. evidované
na LV č. XXXX:

a) stavba rodinného domu súp. č. XXXX s príslušenstvom (uvedeným v odseku č. 23 odôvodnenia tohto
rozsudku) postavená na parcele S.-D. Č.. XXXX/XX a
b) stavba garáže súp. č. XXXX postavená na parcele S.-D. Č.. XXXX/XX.
49. Pokiaľ ide o ocenenie uvedených nehnuteľných vecí pre účely vyporiadania BSM súd vychádzajúc
z vyššie uvedenej zásady, že je potrebné vychádzať zo stavu (daného ich kvantitou a kvalitou) v čase

zániku BSM účastníkov, t. j. ku dňu 30.12.2010, avšak z cien zodpovedajúcich cenám za porovnateľné
veci v čase vyporiadania BSM účastníkov, t. j. v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM. Súd
tak pre účely vyporiadania vychádzal zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku súdom
ustanoveného znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2015, ktorý určil všeobecnú
hodnotu nehnuteľností uvedených v predchádzajúcom odseku pod písm. a) vo výške 100.110,58 eur (z
toho samotného rodinného domu súp. č. XXXX vo výške 75.400,- eur) a pod písm. b) vo výške 17.945,02

eur. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Mariána Pilku č. XXX/XXXX zo dňa 04.05.2016, v časti ktorom
bola stanovená všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností v celkovej sume 104.682,88 eur (t. j. o
13.372,72 eur nižšej; 118.055,60 eur - 104.682,88 eur) súd z tohto pri svojom rozhodovaní nemohol
vychádzať, nakoľko ako to vyplýva hneď z úvodnej časti posudku I. bod 3 (na str. 2) dátum, ku ktorému
bol vypracovaný posudok (rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu) bol deň 29.04.2016, teda

tento posudok zjavne nespĺňa predpoklady určovania hodnoty majetku pre účely vyporiadania BSM,
ako boli uvedené v odseku č. 44 odôvodnenia tohto rozsudku, v zmysle ktorých je rozhodujúcim pre
vyporiadanie kvalitatívny a kvantitatívny stav majetku ku dňu zániku BSM (v tomto prípade ku dňu
30.12.2010 a nie 29.04.2016, z čoho príkladom vyplýva, že ako vstupný údaj pre stanovenie všeobecnej
hodnoty sporných stavieb, bol znalcom Ing. Mariánom Pilkom zobratý vek stavieb o 5 a pol roka starší,

ako tomu malo byť pre účely vyporiadania BSM účastníkov), pričom z hľadiska ocenenia tohto stavu
je potrebné vychádzať z cien existujúcich v dobe, kedy dochádza k vyporiadaniu (v tomto prípade
k rozhodovaniu súdu o vyporiadaní zaniknutého BSM). Posudok znalca Ing. Mariána Pilku tak bol
pre účely vyporiadania zaniknutého BSM účastníkov nepoužiteľný. Pokiaľ ide o v konaní účastníkmi
produkované ďalšie znalecké posudky znalcov Ing. Martina Svrčka č. XX/XXXX zo dňa 09.09.2011 a Ing.

Júlie Sýkorovej č. XX/XXXX zo dňa 12.07.2007, na tieto pre odstup času od ich podania do rozhodnutia
súdu o vyporiadaní BSM účastníkov súd neprihliadal. Najmä však posudok Ing. Júlie Sýkorovej nebol
pre účely vyporiadania vôbec použiteľný, keďže vychádzal zo stavebno-technického stavu dotknutých
nehnuteľností zisteného v čase viac ako tri roky predchádzajúceho zániku BSM účastníkov.
50. Ak odporca vznášal proti obsahu a záverom znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Ing.

Ľubomíra Bobuľu námietky v podaní zo dňa 29.02.2016 (na č. l. 403 spisu), súd tieto nepovažoval za
dôvodné, keďže sa s nimi podľa názoru súdu znalec logicky a koherentne vysporiadal pri jeho výsluchu
na pojednávaní dňa 08.04.2016. Súd z tohto dôvodu tak na tomto mieste nebude celú argumentáciu
znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu opakovať a v plnom rozsahu na ňu odkazuje tak, ako je uvedená v
zápisnici o pojednávaní dňa 08.04.2016. Na uvedenom závere súdu nemôže nič zmeniť ani listinný

dôkaz produkovaný odporcom - vyjadrenie Technického a medicínskeho znaleckého ústavu, a. s.
Žilina (ďalej len „TMZÚ“) k znaleckému posudku Ing. Ľubomíra Bobuľu, keďže toto vyjadrenie nespĺňa
náležitosti znaleckého úkonu podľa ust. § 16 až 18 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Napokon z tejto listiny nevyplýva ani len
toľko, či subjekt TMZÚ je znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností a teda

či je vôbec odborne spôsobilý vyjadrovať sa k tejto odbornej problematike.
51. Súd v ďalšom v rámci vyporiadania zaniknutého BSM účastníkov zahrnul do vyporiadania BSM
účastníkovajhnuteľnúvec-nákladnýprívesEČ:S.XXXM.,VIN:I.,rokvýroby1994,atoajnapriektomu,
že odporca v podaní zo dňa 04.03.2014 namietal, že táto hnuteľnú vec bola nadobudnutá pred uzavretím
manželstva účastníkov v roku XXXX a neskôr na pojednávaní dňa 08.04.2016, že túto hnuteľnú vec

nadobudol pred uzavretím manželstva darom od svojich rodičov. V tomto kontexte súd poukazuje na
to, že povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis.
zn. 22Cdo/2263/2005 zo dňa 31.01.2006). Ak v konaní o vyporiadanie BSM niektorý z účastníkov tvrdí,

že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že
konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania
manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažujetoho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku.(z
uznesenia Krajského súdu v Nitre spis. zn. 25Co/5/2007). Ak teda odporca tvrdil, že predmetnú hnuteľnú
vec nadobudol pred uzavretím manželstva darom od svojich rodičov, zaťažovalo ho v konaní dôkazné

bremeno, tieto svoje tvrdenia preukázať a dosiahnuť tak vylúčenie tejto hnuteľnej veci z vyporiadania
BSM, keďže podľa oznámenia OR PZ v Čadci, ODI v Kysuckom Novom Meste zo dňa 22.10.2013 bol
odporca evidovaný ako vlastník tejto hnuteľnej veci od 23.05.2005 (t. j. k jeho evidencii došlo v čase
trvania BSM účastníkov), čo nasvedčuje to, že túto vec nadobudol až za trvania BSM účastníkov a
teda súd vychádzal z vyššie uvedenej zásady, že takáto vec patrí do BSM účastníkov, ak nedôjde v

konaní k preukázaniu opaku. Odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol. Z ním produkovaných
dôkazov - žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti vozidla (predmetného nákladného prívesu) B.
O., K.. XX.XX.XXXX (iná osoba ako odporca), zo dňa 25.07.1994, z rozhodnutia OV PZ SR, Odbor
dopravenej polície Čadca zo dňa 25.07.1994 o vydaní jednorazovej zvláštnej ŠPZ na toto vozidlo a
rozhodnutia OV PZ SR, Odbor dopravenej polície Čadca zo dňa 15.08.1994 o schválení technickej
spôsobilosti tohto nákladného prívesu k prevádzke na pozemných komunikáciách v SR pre B. O., K..

XX.XX.XXXX, odporcom produkované skutkové tvrdenie o nadobudnutí tejto hnuteľnej veci preukázané
nebolo.Obsahtýchtodôkazovnasvedčujelentomu,žepredmetnáhnuteľnávecbolavroku1994zrejme
vo vlastníctve B. O., K.. XX.XX.XXXX, avšak nijako nepreukazuje spôsob, akým bola táto hnuteľná vec
prevedená na odporcu.
52. Pokiaľ ide o hodnotu hnuteľnej veci - nákladný príves EČ: S. XXX M., VIN: I., rok výroby 1994

- pre účely vyporiadania BSM účastníkov, súd vychádzal z medzi účastníkmi nesporného tvrdenia
navrhovateľky na pojednávaní dňa 07.06.2016 o nulovej trhovej hodnote tejto hnuteľnej veci.
53. Rovnako súd vyporiadal ako ďalšiu majetkovú hodnotu peňažné prostriedky patriace do BSM,
uložené na bankovom účte odporcu č. XXXXXXXXXX vedenom v Dexia banka Slovensko, a. s. (v
súčasnosti Prima banka Slovensko, a. s.) ku dňu zániku BSM účastníkov, t. j. ku dňu 30.12.2010 vo

výške 303,03 eur.
54. V súvislosti s návrhom navrhovateľky, aby súd vyporiadal v rámci vyporiadania BSM účastníkov aj
hodnotu obchodného podielu odporcu v obchodnej spoločnosti BVG, s. r. o. a hodnotu podniku odporcu
ako fyzickej osoby podnikajúcej pod obchodným menom Vladimír Blaškovan, s miestom podnikania
Clementisova 1023/1, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 35 431 253, si súd dovolí poukázať na

právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku spis. zn. 2Cdo 168/2005 zo dňa 31.03.2006
(publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2 pod publikačným
č. 27, R 27/2007), v zmysle ktorého „Možno teda konštatovať, že obchodný podiel v spoločnosti
s ručením obmedzeným, nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných
prostriedkov, sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd rozhodujúci o jeho

vyporiadaní neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný
len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Ak teda odporca, za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctvasnavrhovateľkou,nadobudolzospoločnýchprostriedkovobchodnýpodielvspoločnosti
s ručením obmedzeným, stal sa tento majetok súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva, a ako taký
musí byť vyporiadaný podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Pokiaľ ide o ďalšiu podstatnú právnu otázku,

a to otázku ocenenia obchodného podielu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
dovolací súd zotrváva v tomto smere na zaužívanej praxi, podľa ktorej sa vychádza z jeho stavu (ktorý
je určený jeho kvantitou a kvantitou v danom čase) v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, avšak z jeho ceny či cenových relácií platných v dobe vyporiadania (podobne sa tak vychádza
aj pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve, teda zo stavu tohto podielu v dobe zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak z ceny zodpovedajúcej dobe, kedy sa vyporiadava).
Nemožno však opomenúť, že cena obchodného podielu s spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je
prevoditeľný, by mala byť ustanovená tzv. obvyklou cenou (trhovou alebo všeobecnou).“ a súčasne na
aplikovateľný (vzhľadom k totožnosti dotknutej právnej úpravy v ČR s právnou úpravou v SR) právny
názor Najvyššieho súdu ČR vyslovený v rozsudku spis. zn. 22Cdo/2545/2003 zo dňa 24.02.2005, podľa

ktorého: „Výnos z podnikania rovnako ako mzda z pracovného pomeru patriaca jednému z manželov
je najčastejším zdrojom BSM, z ktorého je potom vyhotovený spoločný majetok manželov. Ako už
uviedol odvolací súd, zo žiadneho ustanovenia OZ nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť len
zisk, chápaný ako rozdiel medzi výnosom z podnikania a nákladmi na podnikanie v súvislosti s ním
vynaloženými. Nie je teda žiadneho zákonného dôvodu, aby akýkoľvek výnos z podnikania manžela bol

vylučovaný z režimu BSM. Ostatne podľa štandardnej judikatúry (R 42/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk str. 243) aj výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do BSM. Ak sú však z
výnosu podnikania obstarávané veci slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným vlastníctvom podnikateľa
manžela, lebo tak ustanovuje zákon v § 143 OZ. Ak sú potom výnosy vložené späť do podnikania(napr. na nákup materiálu, mzdy zamestnancov, platenie daní a pod.), ide o použitie prostriedkov
BSM na oddelený majetok jedného z manželov, ktorý by mal na požiadanie druhého z manželov
do BSM nahradiť. Ku dňu zániku manželstva by tak podnikajúci manžel mal podľa § 150 OZ vrátiť,

čo zo spoločného bolo na tieto jeho veci (poprípade na jeho podnikanie) vynaložené. Pritom však
nemožno opomenúť, že vec, ktorá slúži len podnikaniu jedného z manželov, slúži aj k vytváraniu ďalších
výnosov, ktorými je BSM účastníkov obohacované, ak sú tieto výnosy použité na spoločné účely (napr.
príspevok na spoločnú domácnosť, obstaranie vecí slúžiacich obom manželom , zaplatenie dovolenky
atď.). Rovnako tak by nemalo byť prehliadané, že cena vecí slúžiacej podnikaniu sa jej používaním

(aj vytváraním výnosov, ktoré patria do BSM) znižuje. Podnikanie je teda nutné chápať ako činnosť,
z ktorej výnosy patria obom manželom a ktorá zvyčajne slúži aj na získavanie hodnôt patriacich do
BSM. Potom však nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikateľa manžela, ktoré mu vznikli v
súvislosti s jeho podnikaním, pretože ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech aj
druhý manžel. Z vyššie urobených záverov potom vyplýva značná obtiažnosť vyčíslenia toho, čo by mal
podnikajúci manžel nahradiť v prospech BSM v zmysle § 150 vety druhej OZ. Zo sporu o vyporiadanie

BSM nemožno však robiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy a výdavky s
ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť k spoľahlivým záverom. Preto sa dovolací súd
prikláňa k riešeniu, kedy by podnikajúci manžel bol povinný nahradiť do BSM takú sumu, ktorá by sa
rovnala pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku
BSM, čo spravidla bude predstavovať cenu podniku (pokiaľ nebol vytvorený aj vynaložením oddelených

prostriedkov podnikateľa manžela). V prípade, že by výsledná hodnota bola záporná (napr. v dôsledku
zadĺženia), nie je čo do BSM nahrádzať a tiež nie je žiadne opodstatnenie k takejto strate v rámci konania
o vyporiadanie BSM prihliadať inak, než v rámci eventuálnych úvah o nerovnostiach podielov (s ohľadom
napr. na to, ako sa podnikajúci manžel zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí - § 150 veta
tretia OZ).“.

55.VychádzajúczvyššieuvedenéhotaksúdvrámcivyporiadaniaBSMúčastníkovzohľadnilskutočnosť,
že odporca bol ku dňu zániku BSM jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti BVG, s. r. o. vzniknutej
dňa 09.01.2004. Zároveň súd vychádzal z toho, že na nadobudnutie tohto obchodného podielu
(splatením vkladu do základného imania tejto spoločnosti) boli použité peňažné prostriedky v sume
200.000,- Sk (6.639,- eur po zaokrúhlení na celé eurá) patriace do BSM účastníkov, keďže k vzniku

tejto obchodnej spoločnosti (teda aj k splateniu vkladu odporcu do základného imania) došlo už za jeho
trvania. Vzhľadom k tomu, že odporca podiel v obchodnej spoločnosti BVG, s. r. o. po zániku BSM
účastníkov previedol na tretiu osobu (Q.. P. O.), nebolo už možné vyporiadať v rámci vyporiadania BSM
účastníkov tento obchodný podiel (a prikázať ho do výlučného vlastníctva odporcu ako spoločníka tejto
obchodnej spoločnosti). Súd však vychádzal z toho, že odporcovi vznikla z uvedeného dôvodu prevodu

tohto obchodného podielu po zániku BSM povinnosť v rámci vyporiadania BSM účastníkov nahradiť
do ich BSM majetkovú hodnotu zodpovedajúcu hodnote tohto obchodného podielu v čase zániku BSM
(daného kvantitou a kvalitou v čase zániku BSM účastníkov a z hodnoty - touto kvalitou a kvantitou
určeného - obchodného podielu zodpovedajúcej trhovej cene v čase vyporiadania BSM účastníkov),
t. j. majetkovú hodnotu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote obchodného podielu odporcu v obchodnej

spoločnosti BVG, s. r. o. určenej znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca EXPERTA, s. r. o.
č. X/XXXX vo výške 17.800,- eur.
56. Pokiaľ ide o hodnotu majetku podniku odporcu ako fyzickej osoby podnikajúcej pod obchodným
menom Vladimír Blaškovan, s miestom podnikania Clementisova 1023/1, 024 01 Kysucké Nové Mesto,
IČO: 35 431 253, ktorú žiadala vyporiadať navrhovateľka, súd poukazujúc na citovaný právny názor

Najvyššieho súdu ČR v jeho rozhodnutí spis. zn. 22Cdo/2545/2003 zo dňa 24.02.2005 (s ktorým sa
v plnom rozsahu stotožnil) v spojení so záverom znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca
EXPERTA, s. r. o. č. X/XXXX v znení jeho doplnenia č. X, podľa ktorého bola hodnota tohto podniku
v čase zániku BSM účastníkov záporná, mínus 29.000,- eur, musel konštatovať, že v danom prípade
nie je čo zo strany odporcu do BSM nahrádzať. Súčasne súd poukazuje, pokiaľ navrhovateľka v rámci

vyporiadania BSM žiadala vyporiadať aj zostatok peňažných prostriedkov na bankovom účte odporcu
č. XXXXXXXXXX vedenom v UniCredit bank Slovakia, a. s. a osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen
Sharan, EČ: G. XXX E., VIN: C., že tieto majetkové hodnoty boli aktívami podniku odporcu ako fyzickej
osoby podnikajúcej pod obchodným menom Vladimír Blaškovan, s miestom podnikania Clementisova
1023/1, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 35 431 253 (ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca

EXPERTA, s. r. o. č. 02/2005, str. 6, 7, 11, 12 a 49), a preto ich nebolo možné vyporiadať samostatne, ako
to žiadala navrhovateľka, ale len v rámci náhrady odporcu, ktorú by mal v prípade kladnej hodnoty jeho
podniku do BSM vrátiť (takáto povinnosť mu, ako bolo vyššie uvedené však nevznikla). Súd napokon
v súvislosti so zápornou hodnotou podniku odporcu poznamenáva, že nedošlo k preukázaniu takýchďalších skutkových okolností, ktoré by ho viedli k záveru o potrebe disparitného vyporiadania BSM
účastníkov (ako to vyplýva z poslednej vety citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
22Cdo/2545/2003 zo dňa 24.02.2005).

57. V zmysle vyššie uvedeného výkladu (v odseku č. 42 odôvodnenia tohto rozsudku) súd vyporiadal aj
spoločný záväzok účastníkov vzniknutý počas trvania ich BSM, ktorý urobili účastníci predmetom sporu,
a to peňažný záväzok účastníkov vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vyplývajúci im z úverovej zmluvy
č. XX/XXX/XX uzavretej medzi veriteľom Prima banka Slovensko, a. s. a účastníkmi ako dlžníkmi dňa
29.06.2005 vo výške 10.415,81 eur (ku dňu rozhodnutia súdu vo veci, t. j. ku dňu 30.06.2016).

58. Ak odporca na pojednávaní dňa 06.09.2013 navrhoval do pasív BSM zahrnúť aj plnenie na základe
zmluvy o kontokorentnom úvere vo výške 28.000,- eur, resp. zostatok na tomto kontokorentnom úvere,
súd konštatuje, že odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že takýto spoločný záväzok vôbec bol
účastníkom vznikol za trvania ich BSM a ani napokon neuviedol voči akému veriteľovi. Preto súd takýto
(odporcom tvrdený a neurčite vymedzený) záväzok ako nepreukázaný nepoňal do vyporiadania BSM
účastníkov.

59. Napokon, ak navrhovateľka v podaní zo dňa 30.12.2013 navrhovala zaradiť do masy BSM všetky
finančné prostriedky, vkladové produkty, knižky, cenné papiere a podobne tak, ako budú zistené súdom
vo všetkých peňažných ústavoch a odporca v podaní zo dňa 04.03.2014 navrhoval, aby bola v konaní
určená hodnota podniku navrhovateľky podnikajúcej ako fyzická osoba pod obchodným menom Magda
Blaškovanová - Kaderníctvo MIMI, s miestom podnikania Lipová 816/6, 024 01 Kysucké Nové Mesto,

IČO: 34 358 731 a navrhovateľke súdom určená povinnosť predložiť výpisy z bankového účtu č.
XXXXXXXXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s., súd na tieto návrhy neprihliadal a nepoňal do
vyporiadania BSM účastníkov tieto nimi tvrdené majetkové hodnoty, a to s poukazom na vyslovený
právny názor v odseku č. 43 odôvodnenia tohto rozsudku, keďže tak navrhovateľka, ako aj odporca
v tomto rozsahu neurobili predmetom sporu určitý presne vymedzený majetok (konkretizované veci,

majetkové práva, resp. záväzky) v lehote podľa cit. ust. § 149 ods. 4 OZ, t. j. v lehote do troch rokov
od zániku ich BSM, ktorá uplynula dňom 30.12.2013 (o 24.00 hod.). Po uplynutí trojročnej lehoty podľa
cit. ust. § 149 ods. 4 OZ totiž došlo k transformácii BSM k majetkovým hodnotám nenavrhnutým
účastníkmi do vyporiadania na spoluvlastníctvo podielové. Za takýto návrh tak nemožno považovať
ani navrhovateľkou produkované značne všeobecné nekonkrétne označenie majetku (majetkových

práv) odporcu v akomkoľvek peňažnom ústave. Nie je zároveň možné akceptovať procesnú iniciatívu
navrhovateľky v spore spočívajúcu v tom, že by až na základe súdom zabezpečených dôkazov
vyvodzovala skutkové tvrdenia o konkrétnom majetku, ktorý by v ďalšom chcela (nechcela) urobiť
predmetom vyporiadania BSM účastníkov (inak povedané, nie je možné aby dôkazná povinnosť podľa
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. predchádzala povinnosť tvrdenia účastníka podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ ide o podanie odporcu zo dňa 04.03.2014, odporca svoj návrh produkoval zjavne po uplynutí
lehoty podľa ust. § 159 ods. 4 OZ.
60. Čo sa týka samotného vyporiadania BSM účastníkov súd toto vyporiadanie vykonal podľa zásad
uvedených v ust. § 150 OZ pričom pri výklade týchto zásad sa spravoval aj vyššie uvedenou a citovanou
judikatúrou. Súd tak vyporiadal BSM tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom vychádzal

z nasledovných úvah a záverov.
61. Pokiaľ ide o vyporiadanie predmetných nehnuteľností uvedených v časti I. výroku tohto rozsudku,
navrhovateľka takmer počas celého konania zásadne deklarovala, že nemá záujem na ich nadobudnutí
do svojho výlučného vlastníctva. Odporca počas konania deklaroval svoj záujem, aby tieto nehnuteľnosti
boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Súd tak zohľadniac a rešpektujúc zhodné návrhy

účastníkov konania o tejto časti vyporiadania ich zaniknutého BSM, prikázal v rámci vyporiadania BSM
účastníkov nehnuteľnosti uvedené v časti I. výroku (aj s ich príslušenstvom špecifikovaným v znaleckom
posudku znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu č. XX/XXXX) tohto rozsudku do výlučného vlastníctva odporcu.
62. Pokiaľ ide o vyporiadanie hnuteľnej veci, a to nákladného prívesu EČ: S. XXX M., VIN: I., rok výroby
1994, ktorú súd zahrnul do majetku vyporiadavaného v rámci BSM účastníkov (z dôvodov, ako boli

uvedené v odseku č. 51 odôvodnenia tohto rozsudku), súd túto hnuteľnú vec, s poukazom na to, že sa
nachádza (a nachádzala po celý čas od zániku BSM účastníkov) nesporne v držbe odporcu, ktorý aj
spotrebovával naďalej po zániku BSM účastníkov jej úžitkovú hodnotu, prikázal do výlučného vlastníctva
odporcu.
63. Čo sa týka zostatku peňažných prostriedkov na bankovom účte č. XXXXXXXXXX vedenom v Dexia

banka Slovensko, a. s. (v súčasnosti Prima banka Slovensko, a. s.) na meno odporcu, ku dňu zániku
BSM účastníkov, t. j. ku dňu 30.12.2010 vo výške 303,03 eur, súd s poukazom na to, že tieto boli po
zániku BSM účastníkov vo výlučnej dispozícii odporcu (a keďže nebolo preukázané a tvrdené, že došlozo strany odporcu k ich spotrebovaniu), prikázal tieto peňažné prostriedky vo výške 303,03 eur do jeho
výlučného vlastníctva.
64. Možno tak konštatovať, že súd z vyporiadavaných aktív BSM účastníkov (nehnuteľného a

hnuteľnéhomajetku,akoajmajetkovýchprávúčastníkov)prikázaldovýlučnéhovlastníctvaodporcucelý
majetok, ktorý bol predmetom vyporiadania, a to v zostatkovej hodnote (cene) pre účely vyporiadania
v celkovej výške 118.358,63 eur. (hodnota nehnuteľného majetku, ako ju súd ustálil v odseku č 49
odôvodnenia tohto rozsudku vo výške 118.065,60 eur + hodnota hnuteľného majetku, ako ju súd ustálil v
odseku č 52 odôvodnenia tohto rozsudku vo výške 0,- eur + suma peňažných prostriedkov na bankovom

účte č. XXXXXXXXXX vedenom v Prima banka Slovensko, a. s. 303,03 eur).
65. Čo sa týka spoločného peňažného záväzku účastníkov uvedeného v odseku č. 57 odôvodnenia
tohto rozsudku, súd, rešpektujúc zhodné návrhy účastníkov o tejto otázke (prezentované počas celej
doby konania), určil, že preberateľom tohto peňažného záväzku sa stáva odporca. Možno tak pre účely
vyporiadania zaniknutého BSM účastníkov konštatovať, že odporca prebral spoločný peňažný záväzok
účastníkov vo výške 10.184,88 eur. Nie bez významu bola pre rozhodnutie súdu tiež skutočnosť, že

na nehnuteľnostiach uvedených v časti I. výroku tohto rozsudku, ktoré boli prikázané do výlučného
vlastníctva odporcu, viazne záložné právo Prima banky Slovensko, a. s. Táto skutočnosť vyplýva
z časti C LV č. XXXX vedeného pre k. ú. S. K. Q., kde je evidované záložné právo Prima banky
Slovensko, a. s. pod č. B. XXX/XX zo dňa 19.07.2005. Z tohto zápisu sa súdu javí (najmä z dôvodu, že
účastnícinetvrdiliavkonaníaninebolopreukázanáexistenciaďalšiehospoločnéhopeňažnéhozáväzku

účastníkov, ktorého plnenie by mohlo byť zabezpečené záložným právom, ako aj z dôvodu, že toto
záložné právo v prospech Prima banky Slovensko, a. s. bola do katastra nehnuteľností vložené necelý
mesiac od uzavretia úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX zo dňa 29.06.2005), že ide o záložné právo Prima
banky Slovensko, a. s. zabezpečujúce uspokojenie práve pohľadávky Prima banky Slovensko, a. s.
vyplývajúcej práve z úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX uzavretej medzi veriteľom Prima banka Slovensko,

a. s. a účastníkmi ako dlžníkmi dňa 29.06.2005. Ak sú teda nehnuteľnosti prikázané v rámci vyporiadania
BSM účastníkov do výlučného vlastníctva odporcu zaťažené záložným právom Prima banky, a. s.
zabezpečujúcim splnenie spoločného záväzku účastníkov, niet logického dôvodu, aby preberateľom
tohto spoločného záväzku účastníkov bola navrhovateľka, keďže v prípade neplnenia tohto záväzku
navrhovateľkou, by sa mohol veriteľ uspokojiť práve z majetku prikázaného v rámci vyporiadania BSM

účastníkov do výlučného vlastníctva odporcu.
66. Možno tak konštatovať, že z vyporiadavaného majetku v BSM účastníkov nenadobudla
navrhovateľka žiadne aktíva, ani žiadne pasíva a odporca nadobudol majetok v celkovej hodnote
118.358,63 eur a pasíva v celkovej hodnote 10.184,88 eur, teda majetok v čistej hodnote 108.173,75
eur (118.358,63 eur - 10.184,88 eur).

67. Ako už bolo vyššie uvedené v odseku č. 55 odôvodnenia tohto rozsudku, je odporca povinný v
rámci vyporiadania zaniknutého BSM účastníkov nahradiť majetkovú hodnotu zodpovedajúcu hodnote
obchodného podielu odporcu v obchodnej spoločnosti BVG, s. r. o. (v čase zániku BSM účastníkov) vo
výške 17.800,- eur.
68. V ďalšom bolo medzi účastníkmi nesporné, že po zániku BSM účastníkov (dňa 30.12.2010) uhradil

odporca na spoločný peňažný záväzok účastníkov (vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy č. XX/
XXX/XX zo dňa 29.06.2005) do rozhodnutia súdu vo veci (30.06.2016) celkovo sumu 15.316,45 eur,
pričom toto plnenie odporcu žiadali obaja účastníci zohľadniť pri vyporiadaní ich BSM. Súd aj toto plnenie
odporcu pri vyporiadaní, ako to je ďalej uvedené, zohľadnil.
69. Pokiaľ odporca žiadal zohľadniť vo svoj prospech aj ním tvrdené skutkové okolnosti, že na (bližšie

nekonkretizovaný; na pojednávaní dňa 06.09.2013 sa odporca nevedel pri jeho výsluchu ako účastníka
konaniapodľaust.§131ods.1O.s.p.vôbecvyjadriťkúčelovémupoužitiupeňažnýchprostriedkov,ktoré
nadobudol predajom majetku v jeho výlučnom vlastníctve, v celkovej sume 758.000,- Sk) majetok v BSM
účastníkov vynaložil peňažné prostriedky vo svojom výlučnom vlastníctve v celkovej sume 758.000,-
Sk (25.160,99 eur) a z toho dôvodu, aby sa mu uhradila z majetku BSM suma 25.160,99 eur, súd

konštatuje, že odporcu v konaní zaťažovalo (podľa zásad dokazovania, ako boli uvedené v odseku č. 51
odôvodnenia tohto rozsudku) dôkazné bremeno na preukázanie jeho skutkových tvrdení. Súd však musí
konštatovať, že odporca tieto svoje skutkové tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi (ním tvrdené dôkazy
- kúpne zmluvy zo dňa 06.05.2005 a 06.11.2006 - boli spôsobilé preukázať len skutočnosť, že odporca
mal obdržať predajom nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve celkovo peňažnú sumu 758.000,- Sk) a

tieto jeho skutkové tvrdenia, aj vzhľadom k tomu, že ich navrhovateľka po celú dobu konania namietala,
ostali len v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení. Súd tak pri vyporiadaní BSM účastníkov nemohol
vyporiadavanú hodnotu majetku znížiť o sumu 25.160,99 eur (758.000,- SK) podľa ust. § 150 OZ titulomvrátenia majetkovej hodnoty v sume 25.160,99 eur odporcovi, lebo ju vynaložil za trvania BSM zo svojho
oddeleného majetku na majetok spoločný.
70. Súd tak záverom po zohľadnení plnenia odporcu po zániku BSM účastníkov na ich spoločný záväzok

vo výške 15.316,45 eur, ďalej vychádzajúc z hodnoty majetku prikázaného do výlučného vlastníctva
odporcu vo výške 118.358,63 eur, ďalej vychádzajúc z toho, že odporca sa stane preberateľom
spoločného záväzku účastníkov celkovej výške 10.184,88 eur a napokon vychádzajúc z toho, že
odporca bol povinný nahradiť do BSM hodnotu zodpovedajúcu hodnote obchodného podielu odporcu v
obchodnej spoločnosti BVG, s. r. o. vo výške 17.800,- eur, zaviazal poľa cit. ust. § 150 OZ odporcu na

vyrovnanie podielov oboch účastníkov z vyporiadavaného BSM zaplatiť navrhovateľke sumu 55.328,65
eur. Pri určení sumy 55.328,65 eur súd vychádzal z toho, že suma majetku BSM bola v celkovej výške
118.358,63 eur. Odporcovi sa tak dostalo, pokiaľ ide o majetok (aktíva) BSM, hodnoty o 118.358,63
eur vyššej ako navrhovateľke, a preto by mal navrhovateľke z tohto titulu vyplatiť na vyrovnanie
podielov sumu 59.179,32 eur (1/2 zo sumy 118.358,63 eur). Odporca v ďalšom prevzal pasíva BSM
v celkovej výške 10.184,88 eur (peňažný záväzok účastníkov vrátiť Prima banke Slovensko, a. s.

zostatok úverovej istiny vyplývajúci z úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX zo dňa 29.06.2005), a preto by
mu mala navrhovateľka z tohto titulu nahradiť na vyrovnanie podielov sumu 5.092,44 eur (1/2 zo sumy
10.184,88 eur). Odporca poskytol po zániku BSM na úhradu spoločného záväzku účastníkov peňažné
plnenie v celkovej sume 15.316,45 eur, a preto by mu mala navrhovateľka z tohto titulu nahradiť
sumu 7.658,23 eur (1/2 zo sumy 15.316,45 eur). Napokon bolo potrebné „náhradovú pohľadávku“

BSM účastníkov voči odporcovi z dôvodu povinnosti odporcu nahradiť do BSM hodnotu zodpovedajúcu
hodnote obchodného podielu odporcu v obchodnej spoločnosti BVG, s. r. o. vo výške 17.800,- eur,
vyporiadal tým spôsobom, že odporca je z tohto titulu povinný zaplatiť navrhovateľke 1/2 jej hodnoty a
tedasumu8.900,-eur(17.800,-eur/2).Vychádzajúczuvedeného,navrhovateľkabytakmalaodporcovi
nahradiť celkovo sumu 12.750,67 eur (5.092,44 eur + 7.658,23 eur) a odporca by mal navrhovateľke

nahradiť celkovo sumu 68.079,32 eur (59.179,32 eur + 8.900,- eur). Započítaním týchto dvoch záväzkov
účastníkov tak vychádza konečná suma plnenia odporcu voči navrhovateľke titulom vyrovnania podielov
z vyporiadavaného BSM, a to vo výške 55.328,65 eur (68.079,32 eur - 12.750,67 eur). Súd zároveň v
súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. odporcovi umožnil zaplatiť sumu 55.328,65 eur (vzhľadom k jej pomerne
vysokej výške) navrhovateľke v dlhšej lehote ako 3-dňovej, a to 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

71. Pokiaľ ide o druhú časť návrhu navrhovateľky na začatie konania - o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam uvedeným v časti II. výroku tohto rozsudku,
súd tento posúdil v zmysle cit. ust. § 142 OZ.
72. Na úvod právneho posúdenia veci súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností uvedených v časti II.

výroku tohto rozsudku s podielmi dávajúcimi celok tak, ako to vyplýva z údajov katastra nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX vedenom (v súčasnosti) Okresným úradom Kysucké Nové Mesto,
katastrálnym odborom pre k. ú. S. K. Q.. V konaní tak boli zúčastnení - účastníkmi všetci podieloví
spoluvlastníci ako vecne legitimovaní nerozluční spoločníci podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p., a preto sa súd
zaoberal v ďalšom vecou samou.

73. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie
tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom
hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 141 ods. 1 OZ. V takomto konaní nie je súd návrhmi
spoluvlastníkov na spôsob vyporiadania viazaný (§ 153 ods. 2 O.s.p.), keďže spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vyplýva priamo z právneho predpisu. Cit. ust. § 142 ods. 1 OZ upravuje
tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré je
pre súd záväzné. OZ v cit. ust. § 142 ods. 1 veta druhá zároveň stanovuje kritériá, ku ktorým má

súd prihliadať pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva jedným z uvedených spôsobov, a to veľkosť
podielov a účelné využitie veci. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky
podielov medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná
možnosť reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť
aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených

s reálnym rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných
nákladov najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú.
Druhý spôsob prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec
prikáže do výlučného vlastníctva jedného podielového spoluvlastníka alebo viacerých spoluvlastníkovza primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada najmä na účelné využitie
veci. Pri obytných domov sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom
doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je schopný sa aj naďalej starať o

jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov.
Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné
povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala.
V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných
pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do spoluvlastníctva. V poradí tretím

spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z
tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo môže
prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce.
74. Možno konštatovať, že účastníci ako podieloví spoluvlastníci sa na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 141 ods. 1 OZ nedohodli, a to aj napriek pokusom o
mimosúdnu dohodu už po začatí konania vo veci. Súd tak na návrh navrhovateľky, keďže v danom

prípade nevidel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (podľa ust. § 142 ods. 2 OZ) a ani takýto
dôvod účastníci sami neudávali a obaja zhodne navrhovali súdu zrušiť a vyporiadať ich podielové
spoluvlastníctvo, podielové spoluvlastníctvo účastníkov k jeho predmetu - nehnuteľnostiam uvedeným
v časti II. výroku tohto rozsudku - zrušil. Pri rozhodovaní v tejto veci sa ďalej riadil vyššie uvedenými
zásadami, pričom v časti II. výroku tohto rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k

predmetným nehnuteľnostiam.
75. Pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní tohto zrušeného spoluvlastníctva tak súd vychádzal zo
skutočnosti, ktoré vyplývajú z údajov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. S. K. Q., ako aj
obsahu znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu č. XXX/XXXX.
76. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. S. K. Q., ako aj z kópie

katastrálnej mapy zo dňa 21.09.2015 (str. 75 znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu č. XXX/
XXXX) vyplýva, že pozemky parcely S.-D.: Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65
m2 a č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2 sú zastavané stavbami (rodinný
dom súp. č. XXXX a garáž súp. č. XXXX), ktoré súd v rámci vyporiadania zaniknutého BSM účastníkov
prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Vzhľadom k tejto skutočnosti, by nebolo účelné (z hľadiska

ďalšieho využitia pozemkov) vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k týmto pozemkom ich reálnym
rozdelením podľa veľkosti podielov účastníkov, keďže by tak došlo k vzniku právneho stavu, za ktorého
by vlastníctvo pozemkov a stavieb na nich postavených nebolo rozdelené (stavby vo vlastníctve odporcu
by stáli čiastočne na pozemkoch vo vlastníctve odporcu a čiastočne na pozemkoch vo vlastníctve
navrhovateľky).Navrhovateľkabytakvďalšomvprípadenadobudnutiareálnevydelenejčastipozemkov

parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX U. Č.. XXXX/XX do svojho výlučného vlastníctva nemala možnosť predmet
svojho vlastníctva užívať, keďže by bol zastavaný stavbami vo vlastníctve odporcu. Napokon je potrebné
uviesť, že reálnym rozdelením týchto pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov
by vznikli pozemky s veľmi malou výmerou (22,5 m2 rozdelením pozemku parcely S.-D. Č.. XXXX/XX
a 21,5 m2 rozdelením pozemku parcely S.-D. Č.. XXXX/XX), ktoré by z hľadiska ich účelného využitia

boli reálne nevyužiteľné. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru o reálnej nedeliteľnosti týchto
pozemkov.
77. Pokiaľ ide o otázku reálnej deliteľnosti pozemkov parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 52 m2 a č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, z obsahu
znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu č. XXX/XXXX je zrejmé, že na pozemku parcela

S.-D. Č.. XXXX/XX sa nachádza prístupový chodník z ulice do rodinného domu súp. č. XXXX a na
pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX sa nachádza príjazdová cesta z ulice ku garáži súp. č. XXXX,
teda na predmetných pozemkoch sa nachádzajú prístupové komunikácie ku stavbám, ktoré súd v
rámci vyporiadania BSM účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Na túto skutočnosť súd
prihliadal a v spojení opätovne s malou výmerou týchto pozemkov dospel z obdobných dôvodov, ako

bolo tomu u pozemkov v predchádzajúcom odseku k záveru o reálnej nedeliteľnosti týchto pozemkov.
78. Pokiaľ ide o pozemok parcela S.-D. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 535 m2, súd poukazuje na
to, že tento pozemok z hľadiska jeho tvaru je nepravidelný, pričom do neho súčasne svojou polohou
zachádzajú pozemky parcele S.-D.: Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Zároveň
tento pozemok vytvára bezprostredné okolie predmetných stavieb - rodinného domu súp. č. XXXX a

garážesúp.č.XXXXabezprístupunatentopozemokniejemožnénatýchtostavbáchvykonávaťúdržbu
a opravy. Aj týmto spôsobom je predmetný pozemok parcela S.-D. Č.. XXXX/XX funkčne prepojený
s užívaním uvedených stavieb, u ktorých by v prípade jeho reálneho rozdelenia, ktorým by došlo k
oddeleniu vlastníctva časti tohto pozemku od vlastníctva predmetných stavieb, došlo s určitosťou kpoklesuichmajetkovejhodnoty.Nazákladeuvedenýchskutočnostíaúvah,súddospelkzáveruoreálnej
nedeliteľnosti aj pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX.
79. Napokon pokiaľ ide o pozemok parcela S.-D. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 296 m2, súd

konštatuje, že na tomto sa nachádza (ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra
Bobuľu č. XXX/XXXX) záhradné jazierko, ktoré spolu so záhradnými úpravami a výsadbami v okolí
samotnej stavby rodinného domu súp. č. XXXX vytvára funkčne prepojenú oddychovú zónu tohto
rodinného domu (viď fotografické snímky nachádzajúce sa v znaleckom posudku znalca Ing. Ľubomíra
Bobuľu č. XXX/XXXX). Zohľadniac túto skutočnosť, ako aj veľkosť výmery pozemku parcela S.-

D. Č.. XXXX/XX - 296 m2 (teda reálnou deľbou tohto pozemku by sa vytvorili zohľadniac veľkosť
spoluvlastníckych podielov účastníkov dva pozemky o výmere 148 m2, pričom takto reálne vydelený
a osamotený pozemok s tak malou výmerou 148 m2 vo vlastníctve navrhovateľky by bol z hľadiska
účelového prakticky navrhovateľkou nevyužiteľný), súd dospel k záveru o reálnej nedeliteľnosti aj tohto
pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX.
80. Pokiaľ ide o v poradí druhý spôsob, o výlučné vlastníctvo sporných nehnuteľností s výnimkou

pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX prejavil záujem len odporca. Až v samotnom závere konania (na
pojednávaní dňa 08.04.2016) prejavila okrem odporcu záujem o pozemok parcela S.-D. Č.. XXXX/
XX navrhovateľka, pričom pôvodne aj tento pozemok navrhovateľka navrhovala v rámci vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázať do výlučného vlastníctva odporcu.
81. Súd tak akcentujúc zhodné návrhy účastníkov (s výnimkou pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/XX) v

rámci vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva účastníkov prikázal pozemky parcele S.-D.:
Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX U. Č.. XXXX/XX, k. ú. S. K. Q. do výlučného
vlastníctva odporcu vychádzajúc z už vyššie uvedenej funkčnej prepojenosti týchto pozemkových
nehnuteľností so stavbami rodinného domu súp. č. XXXX a jeho príslušenstva a garáže súp. č. XXXX,
ktorésúdvrámcivyporiadaniaBSMúčastníkovprikázaldovýlučnéhovlastníctvaodporcu.Totokritérium

zároveň považoval za určujúce aj pri svojom rozhodnutí o prikázaní pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/
XX do výlučného vlastníctva odporcu, pričom sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky, že tento
pozemok netvorí funkčný systém rodinného domu súp. č. XXXX a nemusí tak zdielať osud vlastníctva
tohto rodinného domu. Ako už bolo uvedené v odseku č. 79 odôvodnenia tohto rozsudku, aj tento
pozemok spolu s ostatnými pozemkami v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, ktoré boli predmetom

konania, vytvára funkčne prepojenú oddychovú zónu rodinného domu súp. č. XXXX (na tomto spornom
pozemku sa nachádzajú záhradné jazierko, prístupový chodník k nemu, záhradné úpravy a výsadby)
82. Ako už bolo vyššie uvedené, zákon v cit. ust. § 142 ods. 1 OZ umožňuje vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo prikázaním veci do vlastníctva jedného (príp. viacerých) zo spoluvlastníkov za
podmienky, že tento poskytne ostatným podielovým spoluvlastníkom primeranú náhradu. Uvedená

právna úprava v zásade pramení z úpravy základného ľudského práva vlastniť majetok podľa čl. 20
Ústavy SR. Vlastnícke právo je tak možné odňať alebo obmedziť len za podmienky primeranej náhrady.
83. Vzhľadom k tomu, že sporné nehnuteľnosti súd prikázal v rámci vyporiadania podielového
spoluvlastníctva účastníkov do výlučného vlastníctva odporcu, zaviazal tohto zároveň na poskytnutie
primeranej náhrady navrhovateľke (ako zvyšnému podielovému spoluvlastníkovi). Sumu primeranej

náhrady súd určil vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty sporných pozemkových nehnuteľností v celkovej
sume 43.238,58 eur, ktorá bola určená súdom ustanoveným znalcom Ing. Ľubomírom Bobuľom v
znaleckom posudku č. XXX/XXXX a súčasne z veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov (u
každého o veľkosti 1/2), vo výške 1/2 z hodnoty sporných nehnuteľností, t. j. v sume 21.619,29 eur
(43.238,58 eur / 2).

84. Pokiaľ ide o výber podkladu, z ktorého vychádzal pri stanovení primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, ktorú súd zaviazal zaplatiť odporcu navrhovateľke titulom
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkov,súdvychádzalzozáverovznaleckéhoposudkuč.
XXX/XXXXsúdomustanovenéhoznalcaIng.ĽubomíraBobuľu,pričomzapodkladpresvojerozhodnutie
nezobral odporcom produkovaný (ako listinný dôkaz) znalecký posudok č. XXX/XXXX Ing. Mariána

Pilku, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu sporných pozemkov v celkovej sume 38.269,- eur (t. j. v
sume o 4.969,58 eur nižšej ako túto všeobecnú hodnotu stanovil znalec Ing. Ľubomír Bobuľa, t. j. v
sume 43.238,58 eur, rozdiel znalcami stanovenej všeobecnej hodnoty v prepočte na m2 bol v sume
4,61 eur = 40,11 eur - 35,50 eur), z ktorého navrhoval vychádzať odporca, a to z nasledovných
dôvodov. Znalec Ing. Ľubomír Bobuľa stanovil všeobecnú hodnotu sporných pozemkov nielen metódou

polohovej diferenciácie, ale aj metódou porovnávacou, pričom rozdiel všeobecnej hodnoty sporných
pozemkov určenej obomi metódami bol len vo výške 183,26 eur (43.238,58 eur - 43.055,32 eur), t. j.
v prepočte na m2 len vo výške 0,17 eur (183,26 eur / celková výmera sporných pozemkov 1078 m2).
Naproti tomu znalec Ing. Marián Pilka stanovil všeobecnú hodnotu sporných pozemkov len metódoupolohovej diferenciácie. Verifikácia záverov znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu o výslednej všeobecnej
hodnote sporných pozemkov obomi metódami sa súdu javila ako objektívnejšia oproti verifikácii záverov
znalcaIng.MariánaPilkulenzapoužitiametódypolohovejdiferenciácie.Rozdielvstanovenívšeobecnej

hodnoty sporných pozemkov obomi znalcami metódou polohovej diferenciácie vyplýva z rozdielneho
určenia koeficientu polohovej diferenciácie oboma znalcami (u znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu stanovený
vo výške 4,027 a u znalca Ing. Mariána Pilku stanovený vo výške 3,5640). Ako vyplýva z oboch
znaleckých posudkov koeficient polohovej diferenciácie je vypočítavaný súčinom určených koeficientov:
všeobecnej situácie, intenzity využitia, dopravných vzťahov, obchodnej a priemyselnej polohy, technickej

infraštruktúry pozemku, povyšujúcich faktorov a redukujúcich faktorov. Znalci Ing. Ľubomír Bobuľa a
Ing. Marián Pilka sa rozchádzali v nimi podaných znaleckých posudkov v určení 4-och zo 7-mich týchto
koeficientov, a to v určení: koeficientu všeobecnej situácie (Ing. Bobuľa 1,05 : Ing. Pilka 1,00), koeficientu
obchodnej a priemyselnej polohy (Ing. Bobuľa 1,15 : Ing. Pilka 1,20), koeficientu technickej infraštruktúry
pozemku (Ing. bobuľa 1,15 . Ing. Pilka 1,10) a koeficientu povyšujúcich faktorov (Ing. Bobuľa 2,90 :
Ing. Pilka 2,70). Úvahy oboch znalcov pri určovaní čiastkových koeficientov, nebolo možné preskúmať,

pretože sú vyvodené z odborných skúseností oboch znalcov, pričom možno konštatovať, že obaja znalci
hodnotili predmetné pozemky pri určovaní čiastkových koeficientov v rovnakých triedach, avšak s inou
výslednou hodnotou avšak obaja v rámci rozpätia daného prílohou 3 bodom E.3.1 vyhlášky MS SR
č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Ďalší dôvod, pre ktorý sa tak súd priklonil
k záverom znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Bobuľu, vyplýva z obsahu v konaní navrhovateľkou

produkovaného ďalšieho znaleckého posudku, a to znalca Ing. Martina Svrčeka č. XX/XXXX zo dňa
09.09.2011, ktorý koeficient polohovej diferenciácie určil v hodnote 4,1508, t. j. v hodnote približujúcej
sa k hodnote stanovenej Ing. Ľubomírom Bobuľom (4,0270). Ing. Martin Svrček vo svojom znaleckom
posudku tak vypočítal všeobecnú hodnotu sporných pozemkov v celkovej výške 44.564,52 eur v
prepočte na m2 v sume 41,34 eur (t. j. v sume o 1,23 eur vyššej ako Ing. Ľubomír Bobuľa a o 5,84

eur vyššej ako Ing. Marián Pilka). V kontexte tejto argumentácie, súd nezobral do úvahy pre účely
verifikácie správnosti záverov či znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu, ako aj znalca Ing. Mariána Pilku, určenie
koeficientu polohovej diferenciácie znalkyňou Ing. Júliou Sýkorovou v znaleckom posudku č. XX/XXXX
zo dňa 04.07.2007 (dôkaz produkovaný odporcom), a to jednak z dôvodu, že tento znalecký posudok
bol ku dňu rozhodovania súdu vo veci podaný pred takmer 9-timi rokmi (zatiaľ čo posudok Ing. Svrčeka

bol podaný pred 4 a 3/4 rokom), ale najmä z dôvodu, že znalkyňa Ing. Júlia Sýkorová určila koeficient
polohovej diferenciácie v hodnote 1,6929, t. j. vo výslednej hodnote diametrálne odlišnej ako všetci traja
zvyšní znalci Ing. Ľubomír Bobuľa (4,027), Ing. Marián Pilka (3,5640) a Ing. Martin Svrček (4,1508).
85. Súd opätovne vzhľadom na výšku peňažného záväzku odporcu zaplatiť navrhovateľke primeranú
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch určil na plnenie tohto peňažného záväzku,

s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., dlhšiu lehotu 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
86. Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
87. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na väčšiu
zložitosť veci danú dvomi predmetmi konania (o vyporiadanie BSM účastníkov, ako aj ich podielového
spoluvlastníctva) a súčasne rozsahom dokazovania aj za účasti znalca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).