Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243451
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113243451.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

N.. W. N., B.. XX.XX.XXXX, X. U. X/B, XXX XX X., Š. C. U., proti odporcom: I. T. W., X. X.Á. X. XX, XXX
XX X. Š., Š. C. U., II. BCA plus, s. r. o., so sídlom Alexandra Rudnaya 21, 010 72 Žilina, IČO: 44 657
480, o zaplatenie 166,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca II. je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 166,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 166,- eur od 15.02.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Odporca II. je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 241,43 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi I. náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 19.12.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 23.12.2013
a doplneným ústne do zápisnice dňa 06.05.2016 sa navrhovateľ voči odporcovi I. domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by bol odporca I. zaviazaný zaplatiť mu sumu vo výške 166,- eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 166,- eur odo dňa 30.12.2010 do zaplatenia a ktorým by bol
odporca I. zaviazaný nahradiť mu trovy konania.
2. Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.12.2010 odovzdal zálohu 166,- eur na
ubytovanie v Penzióne AQUA v Trenčianskych Tepliciach N.. Ľ. Č. ako splnomocnenému zástupcovi
obchodnej spoločnosti BCA plus, s. r. o., so sídlom A. Rudnaya 21, 010 72 Žilina, IČO: 44 657 480, ktorej
je odporca I. konateľom a v tom čase prevádzkoval uvedený penzión. Na základe predbežnej rezervácie

však k ubytovaniu a ani k vráteniu zálohy nedošlo. O tom, že penzión je zatvorený, sa dozvedel až
na mieste. Nikto z personálu penziónu, ani zo strany prevádzkovateľa ho na túto skutočnosť vopred
neupozornil. Nebol jediným poškodeným, v termíne nástupu boli o. i. obdobným spôsobom poškodení
aj Linus T. s manželkou. Na základe doterajšej komunikácie a výpovede N.. Ľ. Č., v ktorej uznáva
pravdivosť jeho vyjadrení a oprávnenie nároku na náhradu škody, mal zálohu vrátiť konateľ obchodnej
spoločnosti BCA plus, s. r. o. - odporca I. poukázaním spomínanej sumy na jeho účet zriadený v banke.
Keďže sa tak nestalo, snažil sa ho písomne a telefonicky kontaktovať, aby mu peniaze vrátil. Telefón

však nezdvíhal a na písomné odstúpenie od zmluvy doposiaľ nereagoval. V súvislosti s neposkytnutím
služby mu vznikla i nemajetková ujma, ďalšie cestovné náklady a dodatočné náklady s ubytovaním
v inom hotelovom zariadení vo výške viac ako 300,- eur. Pokiaľ ide o splatnosť žalovaného nároku,
navrhovateľ túto odvodzoval od skutočnosti, že dňa 30.12.2010 odovzdal sumu 166,- eur N.. Ľ. Č..3. Navrhovateľ podaním zo dňa 30.04.2014 podaným na súde dňa 02.05.2014 a doplneným podaním
zo dňa 28.01.2015 doručeným súdu dňa 02.02.2015 navrhoval pristúpenie vstupu ďalšieho účastníka
na strane odporcu ako odporcu II. obchodnú spoločnosť BCA plus, s. r. o. (odporca II.), a to na základe

rovnakých skutkových dôvodov, ako ich uviedol v návrhu na začatie konania, pričom tak súčasne žiadal,
aby boli na plnenie uvedené v odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku (vrátane náhrady trov konania)
zaviazaní odporcovia I. a II. spoločne a nerozdielne.
4. Súd uznesením č. k. 6C/16/2014-53 zo dňa 12.11.2015 podľa ust. § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil
vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, a to odporcu II. Súčasne uznesením č. k.

6C/16/2014-61 zo dňa 10.02.2016 pripustil podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu návrhu na začatie
konania v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 28.01.2015.
5. Odporca I. sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne do vlastných rúk
doručené, aj napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
6. Odporca II. sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené náhradne podľa
ust. § 48 ods. 2 O.s.p., aj napriek výzve súdu písomne nevyjadril.

7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 28.06.2016 za prítomnosti navrhovateľa a podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p. v neprítomnosti odporcov I. a II., ktorí neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a nepožiadali o
odročenie pojednávania. Odporca I. mal predvolanie na pojednávanie riadne do vlastných rúk doručené
a odporca II. mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradne podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p.
8. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu na začatie konania v plnom rozsahu, pričom

argumentáciu uvedenú v návrhu na začatie konania a ďalších vyššie spomenutých podaniach zásadne
nedoplnil.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinami produkovanými navrhovateľom, pričom dospel k
nasledovným skutkovým zisteniam.
10. Z prepisu e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a N.. Ľ.D. Č. vyplýva, že dňa 22.12.2010 z

mailového konta T. T. oznámil N.. Ľ. Č. navrhovateľovi, že jeho objednávku ďalší deň záväzne potvrdia
aj s kalkuláciou, nakoľko v čase jeho termínov už budú ponúkať celodenné stravovacie služby v ich
novej reštaurácii v miestach, kde bola terasa aj s wellness. Dňa 25.12.2010 odoslal navrhovateľ svoju
odpoveď, v ktorej požiadal o správu ohľadom rezervácie. Dňa 27.12.2010 N.. Ľ. Č. opätovne z mailového
konta T. T. oznamoval navrhovateľovi, že ráno jeho objednávku potvrdia. Napokon dňa 30.12.2010 z

mailového konta L..sk N.. Ľ. Č. oznamoval navrhovateľovi, že je toho dňa od 11.30 hod. v Bratislave v
IKEI, pričom sa môžu stretnúť a vyrovnať rezerváciu v termíne 15.04.-17.04.2011 (2 noci) a raňajky -
104,- eur a 23.06.-26.06.2011 (3 noci) a raňajky - 156,- eur.
11. Podľa príjmového pokladničného dokladu odporcu II. č. 1/12 zo dňa 30.12.2010 prijal odporca II.
od navrhovateľa sumu 166,- eur ako zálohu 15.04.-17.04. 2 osoby + raňajky a 23.06. - 26.06.2011 +

R - rezervácia.
12. Obvodný úrad Trenčín, Odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. 379/2011/05590/Ple zo
dňa 28.11.2011 zastavil priestupkové konanie vedené voči N.. Ľ. Č. ako obvinenému z priestupku proti
majetku podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. úmyselným spôsobením škody na cudzom
majetku podvodným spôsobom, že dňa 30.12.2010 v Nákupnom centre IKEA v Bratislave ako zástupca

odporcu II. prijal zálohu na ubytovanie v mesiaci apríl a jún 2011 v Penzióne AQUA v Trenčianskych
Tepliciach vo výške 166,- eur od navrhovateľa, pričom uvedený penzión bol od začiatku roka 2011
zatvorený, čiže k žiadnemu ubytovaniu, ani k vráteniu zálohy nedošlo, čím svojim konaním spôsobil
poškodenému navrhovateľovi škodu vo výške 166,- eur, a to z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná,
nie je priestupkom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že N.. Ľ. Č. ako obvinený uviedol vo svojej

výpovedi, že peniaze vo výške 166,- eur v poukážkach Sodex HO odovzdal odporcovi II. Konateľom
odporcu II. je odporca I., on konal za odporcu II. iba na základe plnomocenstva od konateľa odporcu
II. do 20.01.2011, pričom vo všetkých veciach bol oprávnený konať samostatne. Ďalej Ľ. Č. uviedol, že
výpoveď navrhovateľa bola pravdivá, potvrdil, že prevzal od neho dňa 30.12.2010 v Nákupnom centre
IKEA poukážky Sodex HO 10 v hodnote 166,- eur. Na túto sumu vystavil aj príjmový doklad, pričom

v čase, keď sumu prevzal, nevedel, že penzión je zavretý. Poukážky odovzdal odporcovi II. k rukám
odporcu I. ako konateľa. Penzión sa prevádzkoval do 30.03.2011, pričom po jeho uzavretí sa všetkým
záujemcom poslal e-mail, že penzión sa zatvára a konateľ - odporca I. všetkým záujemcom vyplatí
zálohu, okrem navrhovateľa. Pokiaľ ide o náhradu škody, túto uhradí odporca II. v plnej výške 166,- eur
navrhovateľovi. (toto vyplýva aj z predloženej zápisnice o výpovedi obvineného z priestupku N.. Ľ. Č. zo

dňa 05.10.2011 spísanej v konaní pod spis. zn. Priest. ObU-TT-OVVS3-2011/13943).
13. Listom označeným ako „Odstúpenie od zmluvy“ datovaným dňa 31.01.2012 adresovaným odporcovi
I. na adresu odporcu II. („T. W., BCA plus, s. r. o., A. Rudnaya 21, 010 72 Žilina“) požiadal navrhovateľ o
poukázanie sumy 166,- eur na špecifikovaný bankový účet s tým, že nakoľko sa mu s nimi nedarí spojiťtelefonicky a Ľudovít Čurgai sa odvolal na odporcu I. ako konateľa spoločnosti, v prípade nedodanej
službyvPenzióneAQUA,ktoréhojeodporcaII.správcom-dňa16.04.2011aždňa18.04.2011,očakáva,
že sa dohodnú na rýchlom doriešení tejto situácie. V prípade, že záloha, ktorú im poskytol na rezerváciu

ubytovania, nebude v plnej výške vrátená a pripísaná na jeho účet do 14.02.2012, bude nútený
pokračovať v exekučnom a správnom konaní. Podľa podacieho lístka poštovej zásielky navrhovateľa
adresovanej odporcovi I., bola táto zásielka daná na poštovú prepravu dňa 31.01.2012, pričom bola dňa
03.02.2012 odoslaná navrhovateľovi späť s poznámkou, že adresát je na adrese doručovania neznámy.
14. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
15. Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zodpovednosti
sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
16. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Zb. účinnom od 01.01.2003, škoda sa
uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.
18. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej

mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
19. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
21. Podľa ust. § 754 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zo zmluvy

o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na
dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely,
nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).
22. Podľa ust. § 754 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, za ubytovanie
a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených

ubytovacími poriadkami.
23. Podľa ust. § 756 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ubytovateľ je povinný
odovzdať ubytovanému priestory vyhradené mu na ubytovanie v stave spôsobilom na riadne užívanie
a zabezpečiť mu nerušený výkon jeho práv spojených s ubytovaním.
24. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008

Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o
zavedenímenyeurovSlovenskejrepublikeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších
predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.

účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako objednávateľ uzavrel
s odporcom II. ako ubytovateľom konajúcim prostredníctvom N.. Ľ. Č. zmluvu o ubytovaní podľa
cit. ust. § 754 ods. 1 OZ, ktorou sa odporca II. ako ubytovateľ zaviazal poskytnúť navrhovateľovi

prechodné ubytovanie a odovzdať ubytovanému priestory vyhradené na ubytovanie v Penzióne AQUA
v Trenčianskych Tepliciach v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon
jeho práv spojených s ubytovaním v termíne 15.04 2011 až 17.04.2011 a 23.06.2011 až 26.06.2011
a poskytnúť stravovacie služby s ubytovaním spojené vo forme raňajok. (§ 756 OZ) Navrhovateľ ako
objednávateľ tak bol podľa cit. ust. § 754 ods. 2 OZ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu, pričom za týmto

účelom odovzdal odporcovi II. k rukám v jeho mene a na jeho účet konajúcej osobe N.. Ľ. Č. zálohu v
poukážkach Sodex HO v hodnote 166,- eur. Súd záver o tom, že N.. Ľ. Č. konal za odporcu II. vyvodil súd
jednak z listinného dôkazu - zápisnice o výpovedi obvineného N.. Ľ. Č. v predmetnom priestupkovomkonaní a súčasne tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa súd považoval medzi účastníkmi za nesporné,
pričom nemal o nich a ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
27. V ďalšom súd vychádzal z negatívneho skutkového tvrdenia navrhovateľa, pričom odporcovia I.

a II. opak tohto tvrdenia nepreukázali, že odporca II. si svoj zmluvný záväzok nesplnil a neposkytol
navrhovateľovi v dojednanom čase prechodné ubytovanie, pričom prijatú zálohu v sume 166,- eur
navrhovateľovi nevrátil.
28. Možno tak konštatovať, že na základe uvedených skutkových okolností vznikla navrhovateľovi v jeho
majetkovej sfére škoda spočívajúca v tom, že hoci zaplatil zálohu v hodnote 166,- eur (zodpovedajúcej

hodnote poukážok Sodex HO; žalovaná suma), nedostal od odporcu II. protiplnenie zodpovedajúce
tejto zaplatenej zálohe, pričom odporca II. zálohu ani navrhovateľovi doposiaľ nevrátil. Súd tak skúmal,
či u odporcov I. a II. vznikla v zmysle cit. ust. § 420 ods. 1 OZ zodpovednosť za škodu vzniknutú
navrhovateľovi.
29. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 420 ods. 1 OZ je porušenie právnej
povinnosti (uloženej právnym predpisom, príp. zmluvnej povinnosti) povinným subjektom, spôsobená

škoda, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou a napokon
zavinenie povinného subjektu.
30. Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore
s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo
opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

31. Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť
zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci
stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody.

32. Existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody, je nutné v každom konkrétnom prípade bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len
predpokladať. Ide o vzťah príčiny - porušenia právnej povinnosti a následku - vzniku škody.
33. Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú
objektívny charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu

k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu, priameho alebo
nepriameho alebo vo forme nedbanlivosti, vedomej alebo nevedomej. Pre splnenie podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu nie je podstatné či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Konštrukcia
zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ vychádza z prezumpcie (predpokladu, vyvrátiteľnej právnej
domnienky) zavinenia, pričom je na škodcovi, aby preukázal, že škodu nezavinil (exkulpácia, vyvinenie;

ust. § 420 ods. 3 OZ). Nejde tak o objektívnu zodpovednosť. Škodca musí preukázať existenciu takých
okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.
34. Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je tak
nevyhnutnou hmotno-právnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní z titulu

náhrady škody. Na druhej strane navrhovateľ musí pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody na
súde preukázať naplnenie prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu podľa ust. § 420
OZ, t. j. porušenie právnej povinnosti, spôsobenú škodu a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a spôsobenou škodou. Pokiaľ nie je navrhovateľom v súdnom konaní preukázané naplnenie
čo i len jedného z predpokladov, bez skúmania splnenia ďalších predpokladov neostáva súdu nič iné

ako návrh zamietnuť.
35. Na základe zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že odporca II. si nesplnil svoju zmluvnú
povinnosť podľa cit. ust. § 754 ods. 1 a § 756 OZ a neposkytol navrhovateľovi v dojednanom čase
prechodné ubytovanie a služby s ním spojené. Odporca II. tak konal protiprávne, t. j. porušil svoju právnu
(zmluvnú) povinnosť. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľovi vznikla majetková ujma spočívajúca

v tom, že hoci zaplatil zálohu v hodnote 166,- eur, nedostal od odporcu II. protiplnenie zodpovedajúce
tejto zaplatenej zálohe, pričom zálohu ani navrhovateľovi nevrátil. Súd tak vychádzal z toho, že medzi
vznikom ujmy v majetkovej sfére navrhovateľa a protiprávnym konaním odporcu II. existuje príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) spočívajúca práve v tom, že ak by odporca II. plnil svoju zmluvnú povinnosť
majetková hodnota u navrhovateľa zodpovedajúca peňažnému ekvivalentu poukážok Sodex HO by sa

transformovalanahodnotunepeňažnéhoplneniaodporcuII.voformeposkytnutéhoubytovaniaaslužieb
s ním spojených. K tomuto však práve porušením právnej povinnosti odporcu II. nedošlo. Ako už bolo
vyššie uvedené, zavinenie odporcu II. sa v zmysle cit. ust. § 420 ods. 3 OZ prezumuje, pričom odporcaII. v konaní neprodukoval žiadnu obranu a teda sa v danom prípade neexkulpoval (nevyvinil). Súd tak
vychádzal z toho, že na strane odporcu II. vznikla zodpovednosť za škodu vzniknutú navrhovateľovi.
36. Pokiaľ ide o odporcu I. tento nezodpovedá za škodu vzniknutú navrhovateľovi, keďže nebol

s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu a ani neporušil žiadnu inú právnu povinnosť vo vzťahu k
navrhovateľovi. Len samotná skutočnosť, že odporca I. je konateľom odporcu II. nepostačuje na základe
navrhovateľom produkovaného skutkového vymedzenia žalovaného nároku pre vznik (či už zmluvného,
alebo mimozmluvného) záväzku odporcu I. voči navrhovateľovi, a preto súd už bez ďalšieho návrh na
začatie konania v celom rozsahu vo vzťahu k odporcovi I. zamietol.

37. Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, ktorú je odporca II. povinný poskytnúť navrhovateľovi, súd
vychádzal z cit. ust. § 442 ods. 1 a 3 OZ, a to, že odporca II. je povinný nahradiť navrhovateľovi skutočnú
škodu v peniazoch zodpovedajúcu peňažnej sume 166,- eur. Splatnosť záväzku odporcu II. nahradiť
škodu nie je stanovená žiadnym právnym predpisom, nebola medzi účastníkmi ani dojednaná a ani
nebola určená rozhodnutím, preto bol záväzok odporcu II. splatný podľa cit. ust. § 563 OZ, a to na
kvalifikovanú výzvu navrhovateľa. Navrhovateľ preukázal, že požiadal odporcu I. z adresy odporcu II.,

teda zjavne ako osobu oprávnenú konať za odporcu II. o plnenie výzvou zo dňa 31.01.2012, a to v lehote
do 14.02.2012. Keďže odporca II. v tejto lehote neplnil svoj záväzok nahradiť navrhovateľovi škodu
v sume 166,- eur, dostal sa dňom 15.02.2012 s plnením tohto peňažného záväzku do omeškania (§
517 ods. 1 OZ). Preto súd návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 166,- eur vo vzťahu k
odporcovi II. vyhovel ako dôvodnému a zaviazal odporcu II. zaplatiť navrhovateľovi túto sumu.

38. Vzhľadom k omeškaniu odporcu II. s plnením jeho vyššie uvedeného peňažného záväzku vzniklo
navrhovateľovi podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ právo na zaplatenia úrokov z omeškania, a to vo výške
podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. [viď prechodné ust. § 10c)]. Súd má zo
svojej činnosti vedomosť (§ 121 O.s.p.), že základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 15.02.2012 vo
výške 1 %, a preto vzniklo navrhovateľovi voči odporcovi II. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 166,- eur od 15.02.2012 do zaplatenia. V tomto rozsahu návrhu navrhovateľa
v časti o zaplatenie úrokov z omeškania voči odporcovi II. vyhovel a zaviazal odporcu II. na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 166,- eur od 15.02.2012 do zaplatenia, pričom vo
zvyšnom rozsahu návrh na začatie konania vo vzťahu k odporcovi II. zamietol.
39. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
40. Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

41. Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
42. Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Pokiaľ ide o časť konania smerujúcu voči odporcovi I., súd s poukazom na plný úspech odporcu I. v
konaní (zamietnutie návrhu na začatie konania v celom rozsahu) konštatuje, že odporcovi vzniklo podľa

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ktoré právo si však návrhom v súlade s ust. §
151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, a preto mu nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi
nepriznal.
44. Pokiaľ ide o časť konania smerujúcu voči odporcovi II., súd s poukazom na len nepatrný neúspech
navrhovateľa (časť úrokov z omeškania) v konaní, priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania

spojených s účelným uplatňovaním práva proti odporcovi II.
45. Navrhovateľ v zákonnej lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. podaním doručeným súdu dňa
01.07.2016 vyčíslil trovy konania v rozsahu: 1. zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie
konania vo výške 16,50 eur, 2. hotových výdavkov spojených s cestou z miesta jeho bydliska - X. do Ž.
a späť, a to na pojednávania dňa 06.05.2016 (ktoré bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu na

strane odporcu I.) a dňa 28.06.2016, a to osobným motorovým vozidlom v celkovej sume 224,93 eur.
46. Súd po preskúmaní navrhovateľom vyčíslených trov zistil, že ich náhrada bola uplatnená v súlade s
vyššie cit. ust. § 142 ods. 3 v spojení s ods. 1 O.s.p a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
v znení neskorších predpisov, a preto priznal navrhovateľovi voči odporcovi II. nárok na náhradu trovkonania spolu v sume 241,43 eur, a to titulom: a) náhrady zaplateného súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania vo výške 16,50 eur (navrhovateľ tieto trovy nevyčíslil, ale vyplývajú z obsahu spisu
- § 151 ods. 2 O.s.p.), a b) titulom náhrady cestovného, za 1 cestu vykonanú za účelom účasti na

pojednávaní dňa 06.05.2016 - trasa X. - Ž. a späť vo výške 111,98 eur = (410 km x 0,183 eur / km) + (410
km x 7,4 l / 100 km x 1,218 eur / l); 2/ cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 28.06.2016
- trasa Bratislava - Žilina a späť vo výške 112,95 eur = (410 km x 0,183 eur / km) + (410 km x 7,4 l / 100
km x 1,25 eur / l); spolu 224,93 eur (t.j. 111,98 eur + 112,95 eur = 224,93 eur).
47. Na základe uvedeného súd rozhodol o povinnosti odporcu II. nahradiť navrhovateľovi vzniknuté trovy

konania vo výške ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).