Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/230/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221625
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXXX/X, J., právne zastúpenej JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Slovenská 69, Prešov,
proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Užhorodská 21, Košice, adresa na
doručovanie Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C 97/2013 - 256 zo dňa 09.04.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok

Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, sp. zn. 3C/506/2012 zo dňa
19.01.2012.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej
právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 461,41 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 72,92 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 506/2012 zo dňa 19.01.2012. Žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 492,34 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Žalovaný so
žalobou nesúhlasil najmä z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v osobitných
zmluvných dojednaniach, o čom svedčí záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý predchádzal
uzavretiu poistnej zmluvy a ktorý preukazuje, že klient bol poučený o možnostiach riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 27.04.2008 uzatvorili
účastníci poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, týkajúcu sa životného poistenia žalobkyne, ktoré malo

trvať od 28.04.2008 do 28.04.2052. K zániku tohto poistenia došlo dňa 28.04.2011 na základe žiadosti
žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky (ďalej
len „VPP“) v počte 12 strán napísané drobným písmom, ktoré podpísala žalobkyňa dňa 27.04.2008.
Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie, kde v bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sadohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského
súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút
rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej

zmluve, ktoré sú označené ako „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ a v nich v bode 2 sa
uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto

osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobkyňou v ten istý deň 27.04.2008. Arbitrážny súd Košice
dňa 19.01.2012 bez pojednávania vydal rozsudok pod sp. zn. 3C 506/2012, ktorým uložil žalobkyni
(v rozhodcovskom konaní žalovanej zaplatiť Rapid life životnej poisťovni, a. s. sumu 92,61 eura a
trovy rozhodcovského konania 276 eura. Rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 24.06.2013. Poučenie
rozhodcovského rozsudku obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote 5 dní od doručenia,
ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo výške 72 eur. Žalobkyňa vo svojej výpovedi

uviedla, že pri uzatváraní poistnej zmluvy sa so sprostredkovateľkou o rozhodcovskej doložke ani o
riešení prípadných sporov nebavili. So sprostredkovateľkou poistenia H. F. sa rozprávali len o poistnom
produkte a jeho výhodách. Žalobkyňa podpísala všetky listiny, ktoré jej sprostredkovateľka poistenia
predložila, vrátane poistnej zmluvy, VPP a osobitných zmluvných dojednaní, ktoré si neprečítala, aj
keď mala takúto možnosť. Sprostredkovateľka jej ukázala miesta pod poistnou zmluvou a osobitným

zmluvným dojednaním, kde sa má podpísať. Svedkyňa H. F. uzatvárala poistnú zmluvu so žalobkyňou
ako sprostredkovateľka poistenia na základe zmluvy uzavretej so žalovaným. Potvrdila, že žalobkyňu
neupozorňovala na rozhodcovskú doložku, o ktorej ani ona nebola informovaná. Prehlásila, že nebola
školená o rozhodcovskej doložke ani o riešení sporov medzi poisťovňou a klientom. Uviedla aj to, že
pre uzavretie poistnej zmluvy bolo nevyhnutné, aby poistník podpísal nielen poistnú zmluvu, ale aj

všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania.

Následne súd citoval ust. § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka,
§ 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o
rozhodcovskom konaní“) a uviedol, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas

v 30-dňovej lehote. Je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základom tohto sporu bolo
posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach bola
individuálne dojednaná. Súd poukázal na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.01.2008 a uviedol, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,

s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. Smernica Rady 93/3/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„smernica“) vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale
zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata
uvedený v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí

transpozičnej lehoty. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané
nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo
upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica. Kým smernica vychádza zo
vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok

(arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice
alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v
predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah.

Žalovanýsprávneuviedol,žeVPPsúsúčasťoupoistnejzmluvy,čovyplývapriamozozákona(§788ods.
3 Občianskeho zákonníka). Preto aj v prípade, ak by žalobkyňa nepodpísala sporné osobitné zmluvné
dojednania, stále by platili VPP, ktoré taktiež obsahovali rozhodcovskú doložku v čl. XV. VPP totiž
tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné ich podpísať. Dôkazné bremeno preukázania
individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda žalovanom. V danom prípade žalovaný

dôkazné bremeno neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného formulára.
Žalovaný ako jediný dôkaz označil „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“ zo dňa 19.12.2007
(správne má byť uvedené zo dňa 27.04.2008 - poznámka odvolacieho súdu) podpísaný žalobkyňou.
Ten je opäť v predtlačenom formulári (okrem následných koloniek týkajúcich sa predmetu poisteniaa poistného). V predtlačenej časti formulára je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich
zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského
konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. a VPP poisťovne platných od 21.05.2007. Uvedená veta je

však absolútne bezvýznamná pre tento spor, nepreukazuje, že boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi
o rozhodcovskom konaní, ale upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní,
navyše nie sporov z poistenia, ale zo sprostredkovania poistenia. Navyše z výpovede žalobkyne
a svedkyne - sprostredkovateľky poistenia vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu
rozhodcovskej doložky nedošlo. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a

neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania
nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. US 562/12 zo
dňa 24.10.2013, sp. zn. I. US 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom princípe a
to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských
právnych vzťahoch. Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania neprijateľných zmluvných
podmienkach v poistných zmluvách s ohľadom na smernicu neobstojí. Navyše príslušná časť smernice

sa netýka rozhodcovskej doložky, ale podmienky vyplývajúcej z poistného rizika. Súd pri rozhodovaní si
osvojil právne závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 6MCdo
9/2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012, sp. zn. 6Cdo 3/13, sp. zn. 6ECdo 7/13 a teda nesúhlasil so závermi
rozhodnutí, na ktoré poukázal žalovaný a ktoré prijali súdy nižšieho stupňa. Pokiaľ ide o uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 14/11, na ktoré poukázal žalovaný, to neobsahuje

jednoznačný právny záver, ale vytýka súdom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, týkajúceho sa
posúdenia možnosti odstúpenia od rozhodcovskej doložky.

Súd ďalej poukázal na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal,
pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol

informovaný o rozhodcovskom konaní ako inštitúte, o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním,
o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp
„ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd
SR v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo 9/12. Vykonané dôkazy - výpoveď žalobkyne a svedkyne vylučujú
poskytnutie týchto informácii. Už len skutočnosť, že podľa rozhodcovskej doložky sám žalovaný vyberá

rozhodcovský súd, vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť
má charakter podnikania. Súd dospel k záveru o tom, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú
doložku v čl. XV. VPP, ale aj v osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľná a teda neplatná, a
preto žalobe vyhovel. Zároveň tým bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia vo
výške 492,34 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej pomoci á
60,07 eura (prevzatie a príprava zastúpenia 22.07.2013, žaloba 22.07.2013, vyjadrenie vo veci samej

12.08.2013), 1 úkon á 61,87 eura (vyjadrenie k odvolaniu 17.02.2014) a 3 úkony á 64,54 eura (účasť na
pojednávaní v dňoch 19.01.2015, 19.02.2015 a 09.04.2015) v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.
č. 655/2004 Z.z.“). Ďalej súd priznal režijný paušál vo výške 56,64 eura (3×7,81 eura, 1 x 8,04 eura,
3×8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť a
nesprávnosť rozsudku z dôvodu, že vo výroku rozsudku nie je uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku s poukazom na niektoré ustanovenie § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, resp.
nie je uvedené, ktorý orgán bude vo veci ďalej konať v merite sporu. Žalovaný sa nestotožnil so

skutkovými ani právnymi závermi prvostupňového súdu. Poukázal na zmenu právnej úpravy účinnú od
01.01.2015 vykonanú zákonom č. 335/2014 Z.z. (§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku), v dôsledku ktorej
rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný voči žalobkyni neinicioval exekučné konanie, predmet konania - záväzné rozhodcovské
konanie, odpadol. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania tým, že súd

konal napriek tomu, že súdny poplatok zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol zaplatený.
Zároveň došlo k porušeniu rovnosti a porušeniu procesných práv žalovaného aj tým, že súd si nesplnil
povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a tým spôsobil, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné a malo za
následok odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal tiež na to, že v slovenskom právnom poriadkunemá Najvyšší súd Slovenskej republiky zákonodarnú právomoc a jeho rozhodnutia nie sú všeobecne
záväzným prameňom práva a najvyšší súd nemôže popierať základné piliere právneho štátu a práva.
Ničím nepodložené tvrdenie o tom, že akési princípy ochrany spotrebiteľa majú prednosť pred zásadou

ignorantia iuris non excusat sú úplným právnym nezmyslom a sú v priamom rozpore aj s právom
Európskej únie aj so slovenským právnym poriadkom.

Žalovaný zdôraznil, že súd vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka
v tomto prípade nespôsobovala hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa a navyše bola individuálne dojednaná. Súd nemá test primeranosti
zohľadňovať, ale je povinný podľa neho postupovať, pretože ide o ustanoveniami právnych predpisov
predpísanýpostup.Rozhodcovskádoložkavpoistnejzmluvežalovanéhojepodľa19-tehoodôvodnenia
vyňatá spod hodnotenia smernice a od faktu, že bola aj individuálne dojednaná, nespôsobuje žiadnu
značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne. Súd neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie by malo
spôsobovať značnú nerovnováhu a v čom značná nerovnováha spočíva. Náš právny poriadok

nezakazuje uzatvorenie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ale naopak s tým počíta a
aj to predvída. Rozhodcovská doložka rovnako ako každá iná podmienka ak má byť neprijateľná tak
musí spôsobovať značnú nerovnováhu. Tým, že súd nevykonal test primeranosti podmienky, zaťažil
konanie aj rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C - 342/13,

podľa ktorého pri posúdení rozhodcovskej doložky ako potenciálnej neprijateľnej zmluvnej podmienky,
musí vnútroštátny súd s ohľadom na všetky okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy v rozhodnom čase
overiť, či cieľom alebo následkom dotknutej doložky je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo
akýkoľvekinýopravnýprostriedok,alebobránenievuplatnenítýchtopráv.Kžiadnemutakémuodňatiuči
zbaveniu práva spotrebiteľa podať opravný prostriedok nedošlo, čoho dôkazom je existencia samotného

tohto konania. Rozhodcovská doložka nevyžadovala od spotrebiteľa, aby výlučne všetky spory riešil
pred rozhodcovským súdom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť sa
oboznámiť s rozhodcovskou doložkou a rovnako mala možnosť ovplyvniť jej podstatu, mala možnosť
rozhodnúť sa, či rozhodcovskú doložku uzavrie alebo nie. V danom prípade sa žalobkyňa rozhodla
rozhodcovskú doložku uzavrieť a to pristúpením k osobitným zmluvným dojednaniam, čo osvedčila

vlastnoručným podpisom. Žiadna okolnosť nebránila žalobkyni, aby si všetky dokumenty prečítala a
aby požadovala vysvetlenia od sprostredkovateľa. Okrem toho bola žalobkyňa v rozsahu zákonnej
povinnosti sprostredkovateľa na základe zákona č. 340/2005 Z.z. informovaná o rozhodcovskom konaní
ako inštitúte, čoho dôkazom je Záznam o požiadavkách a potrebách klienta. Je nepochybné, že
žalobkyňa svojím podpisom na konci VPP potvrdila len to, že si VPP prečítala a následne obdŕžala jedno

vyhotovenie. Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobkyne, ktorým deklarovala
prevzatie VPP nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou či pokračovaním VPP. Až po právoplatnom
uzatvorení poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania Osobitných zmluvných dojednaní,
ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Žalobkyňa osobitným podpisom vyjadrila svoj súhlas s
uzavretím rozhodcovskej doložky a svojim podpisom Osobitných zmluvných dojednaní tento svoj súhlas

prejavila v právne relevantnej forme. Okrem toho žalovaný namietal výšku priznaných trov právneho
zastúpenia, konkrétne namietal, že úkon - vyjadrenie k odvolaniu dňa 17.02.2014 nie je úkonom vo veci
samej. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa správne posúdil, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne. Preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá bola vopred
naformulovaná. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho
konania, ktoré špecifikoval.

Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa
03.08.2015.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 09.06.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého
rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby, ktorou

sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa
náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, ak z dôvodu ustanovenia § 40 ods.
1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok zrušil.

Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že poistná zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania

dňa 27.04.2008 je zmluvou spotrebiteľskou. Poistná zmluva bola uzatvorená v podobe štandardnej
formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ
spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných poistných
podmienok. Spotrebiteľ teda buď prijme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval,
zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ - žalobkyňa
slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície. Základnou črtou

spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so
žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných

poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V konaní totiž bolo nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako bola uvedená v
osobitných zmluvných dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, je neplatná,
pretože nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Z osobitného zmluvného dojednania číslo 01/2007 k
poistnej zmluve vyplýva, že toto je súčasťou Všeobecných poistných podmienok a práve toto osobitné

dojednanie odkazuje na časť XV. Všeobecných poistných podmienok, v ktorej časti je upravené
rozhodcovské konanie. Z uvedeného je evidentné, že žalobkyňa sa nemohla podieľať na tvorbe
rozhodcovskej doložky, pretože celá zmluvná situácia bola postavená kategoricky na závere, že je
to pre spotrebiteľa len jediná možnosť, ako celkom a bezvýhradne akceptovať návrh na uzavretie
rozhodcovskejdoložky.Odvolacísúdvsúvislostisodvolacíminámietkamipovažujezadôležitéreagovať

práve na tie, ktoré obhajujú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod uvedený v § 40 ods.
1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku.
Odvolací súd zdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej
zmluvy, či doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že
za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti sa totiž jednalo o

podnikateľom vopred nastavené kritériá voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa
spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Čo do dôsledkov by
sa teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto
situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie
priečiace sa dobrým mravom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania

zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je napríklad aj dojednanie rozhodcovskej doložky bez
toho, aby spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou
Všeobecných poistných podmienok. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom
sprostredkovateľa bol žalobca poučený o svojich právach v zázname o potrebách klienta. Odvolací
súd poukazuje na to, že zo Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta vôbec nevyplýva tvrdenie

žalovaného, že žalobkyni boli vysvetlené všetky skutočnosti vo Všeobecných poistných podmienkach
a ďalších náležitostiach poistnej zmluvy, ako aj o spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou
popísanou v článku XV. Všeobecných poistných podmienok. Práve odkazy v takýchto listinách, či už
v zázname o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, alebo v Osobitných zmluvných
dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve na článok XV. Všeobecných poistných podmienok, kde

je upravené rozhodcovské konanie, robia takúto dohodu o rozhodcovskej zmluve pre spotrebiteľa
nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín a na niekoľkoustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách, značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach
bežnému spotrebiteľovi.

Za právne bezvýznamné je preto potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných dojednaniach si
účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z Osobitných zmluvných
dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť

XV. Všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na
to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou
zo Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú
úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach
nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo

štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade
sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka i zo smernice nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a

rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky, alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§

4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre
rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosťzákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,

ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto

oblastimunemôžebyťnaujmu.Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobkyniposkytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide
o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd uvádza, že podľa „devätnásteho
odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len

hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je
poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň
však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ
pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z
citovanéhoodôvodneniasmernicenevyplývapretovyňatiepoistnýchzmlúvzvecnéhorozsahusmernice

en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto
porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212

ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ani odvolaciu námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepredvídateľný, nepovažuje odvolací
súd za dôvodnú, lebo dôvody, pre ktoré žalovaný rozsudok za takýto považuje, nemôžu objektívne

založiť následok nepredvídateľnosti rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého právneho
aj skutkového posúdenia veci a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke
náležitého odôvodnenia.

Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním podľa § 80 písm. c) O.s.p. a teda

sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje
existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to podľa
právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d
Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol
formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov,

legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna
zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania
súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu
spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby podľa tretej časti
O.s.p. súd vecou nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby konanie bolo zastavené. Na margo

argumentu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne odvolací súd uvádza, že dotknutou
právnou úpravou (§ 243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej
legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku
na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu,

že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí
záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže
prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti
rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní
podľa tretej časti O.s.p.. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania

začatého na základe procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade
s princípom právnej istoty. Spotrebiteľ po späťvzatí žaloby z dôvodu straty záväznosti rozhodcovského
rozsudku by bol nútený čeliť náhrade trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania.Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa toho, že súd prvého stupňa vo výroku neuviedol výrok
o pokračovaní v konaní, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní, súd pokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu

uvedenom vo vzájomnej žalobe, ak zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených podľa § 40
písm. a/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti
rozhodcovskej zmluvy je pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto povinnosti priamo vyplývajúcej
z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Ani túto námietku preto odvolací
súd nepovažoval za opodstatnenú.

Ohľadne tvrdenia o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok zo žaloby je potrebné zdôrazniť, že
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov priznáva spotrebiteľovi domáhajúcemu sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu oslobodenie od poplatku. Z poznámky 4aa k § 4 ods. 2 písm. za/
zákonač.71/1992Zb.vzneníneskoršíchpredpisovjezrejmé,žetátouvádzalenpríkladný,nietaxatívny
výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na

súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Uvedený je napríklad zákon č. 250/2007 Z.
z., čo ale neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj na základe iných
právnych predpisov. V prejednávanej veci predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku
z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve. Poistná zmluva je upravená
v ustanovení § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a svojim charakterom ide o typicky spotrebiteľskú

zmluvu. Za takejto situácie žalobkyňa je od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany
(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z

29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a
ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Zároveň postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyni

priznal náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške
461,41 eura a na jej zaplatenie zaviazal žalovaného. Trovy prvostupňového konania priznané žalobkyni
ako úspešnej účastníčke podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p pozostávajú z odmeny právneho zástupcu
žalobkyne za 3 úkony právnej služby po 60,07 eura (prevzatie a príprava zastúpenia 22.07.2013,
žaloba 22.07.2013, vyjadrenie vo veci samej 12.08.2013), 1 úkon á 30,94 eura (vyjadrenie k odvolaniu

17.02.2014 - nie vec samá, ) a 3 úkony á 64,54 eura (účasť na pojednávaní v dňoch 19.01.2015,
19.02.2015 a 09.04.2015) v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a), c), d), vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.
č. 655/2004 Z.z.“). Ďalej súd priznal režijný paušál vo výške 56,64 eura (3×7,81 eura, 1 x 8,04 eura,
3×8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. K zmene výroku o trovách prvostupňového

konania pristúpil odvolací súd po zistení, že odvolacia námietka žalovaného, ktorou namietal, že úkon
- vyjadrenie k odvolaniu dňa 17.02.2014 nebol úkonom vo veci samej, bola dôvodná. V danom prípade
išlo o vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, kedy patrí v
zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpostupompodľa§224ods.1vspojenís§142ods.
1 a § 151 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť
úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eura pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej vo výške 64,53 eura a režijný paušál

vo výške 8,39 eura podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. Takto priznané trovy bolo uložené zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Daniela
Boľanovského, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Neúspešný žalovaný nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.