Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115212514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115212514.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Q. F., bytom U. H. U. Q., T. XX, o vymoženie
sumy vo výške 101 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č. k. 19Er/484/2015-14 zo dňa 03.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka
60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod EX9017/15. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s odkazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 1 ods. 1, 2, 3, § 2 písm. a), písm. b), písm. d)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Uviedol,
že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09613/14 zo dňa 30.10.2014

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., ktorým bola povinná
zaviazanáuhradiťoprávnenémusumu101eurspríslušenstvom.Zapreukázanépovažoval,žeúčastníci
uzavreli dňa 22.08.2012 zmluvu o úvere a ten istý deň uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Súd prvého
stupňa úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, pričom obe zmluvy boli už vopred pripravené
dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinná ako dlžník ani nemohla
ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Je zrejmé, že po uzatvoreniu zmluvy o úvere s povinnou

bezprostredne nasledovalo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinná musela súhlasiť s
riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu prvého stupňa je uzatvorenie
Rozhodcovskej zmluvy ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch
rovnakého druhu, neurčitého počtu a pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá
je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva bola veriteľom navrhnutá
vopred, a teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol

ovplyvniť. Takto formulovanú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi z uzavretej zmluvy spor neexistoval. Takýmto spôsobom sa
povinná vopred vzdala svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Samotná rozhodcovská zmluva umožňuje dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na všeobecný
súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh
na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v

prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi.
V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej zmluvy (uzatvorenej spolu sozmluvou o úvere v ten istý deň), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám
môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a

teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ iniciuje voči dlžníkovi rozhodcovské
konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd posúdil za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, lebo veriteľovi
poskytuje neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť

súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu
práv spotrebiteľa všeobecným súdom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho posúdenia veci ako aj pre neúplne zistený
skutkový stav veci. Podľa neho súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a nesprávne aplikoval
ustanovenia Exekučného poriadku. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní

č. 244/2002 Zb. síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak
rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul len z formálnej a
materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom

preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje

závery oprel aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a
jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a
nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V

niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak
zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods.

2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením.
Súd prvého stupňa urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V danej

právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z
rozhodcovskejzmluvyuzatvorenejmedzioprávnenýmapovinnou,pričomaksaexekúciamávykonaťna
základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek
štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil

správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská
zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Je zrejmé, že motiváciou povinnej bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že
jej vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac ako

pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude
práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude
rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu,
že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných stránpodá žalobu na rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, v akom rozsahu bola povinná
poučená adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom ako spotrebiteľ nemala
reálnu možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu

je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, lebo
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po
rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si takýmto postupom zaobstaral
ekvivalentrozsudkusúdutakmernaakékoľvekplneniezozmluvy.Odvolacísúdvýkonprávoprávneného

podľa rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, keďže rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a jeho
rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúciezamietol.Odvolacísúdpretouzneseniesúduprvéhostupňaakovecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.