Čiastočný rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Henteková

Forma rozhodnutia – Čiastočný rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215210145
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215210145.6

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : E. D., I.. L.. W., I.. X.X.XXXX, G. Z. B. U. XXX/XX,
E. T., v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek s.r.o. so sídlom Komárno,
Pohraničná 4, proti žalovanému: Obec Trávnik, so sídlom Trávnik č. 50, IČO: 00306681, v konaní
zastúpený FORTITUDINE s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Ul. sv. Alžbety 5772/19, Dunajská
Streda, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, sudkyňou

JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa
19.5.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 25.9.2015 domáhala určenia, že okamžité zrušenie pracovného
pomeru dané jej žalovaným listom zo dňa 19.5.2015 je neplatné. Zároveň navrhla žalovaného zaviazať

k náhrade mzdy od 22.5.2015 vo výške ustálenej súdom a trov právneho zastúpenia. Zastávala názor,
že okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo doručené zamestnávateľom dňa 22.5.2015, je
neplatné z viacerých dôvodov. V prvom rade z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí uvedených v
ustanovení § 70 Zákonníka práce, nakoľko z obsahu listiny nie je možné zistiť konkrétne ktoré „právne
a ostatné predpisy“ porušila a čo konkrétne je dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru. V ďalšom
rade je neplatné z dôvodu, že v období od 2.2.2015 do 18.5.2015 bola práceneschopná a kontrola, na

ktorú poukazuje žalovaný v listine o ukončení pracovného pomeru, bola vykonaná dňa 17.4.2015. Mala
snahu vec riešiť mimosúdnou cestou, avšak žalovaný kategoricky odmietol s ňou jednať a odkázal ju na
súd. Listom zo dňa 29.5.2015 doručeným žalovanému 2.6.2015, oznámila svojmu zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ju i naďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy oprela o ustanovenie § 77 a § 79
ods. 1 vety druhej a tretej Zákonníka práce.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Starosta žalovaného, N. J. na
pojednávaní uviedol, že po ukončení práceneschopnosti žalobkyne dňa 18.5.2015 ju zavolal do svojej
pracovne, kde jej oznámil, že mali kontrolu od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a v kuchyni,
kde žalobkyňa pracovala ako kuchárka boli zistené nedostatky. Dal jej k nahliadnutiu protokol kontroly,
ktorú však neprečítala s tým, že ona všetko robila dobre. Hlavným dôvodom okamžitého zrušenia
pracovného pomeru žalobkyne však nie sú nedostatky zistené kontrolou, keďže táto bola vykonaná

17.4.2015, t.j. kedy žalobkyňa nebola v práci, ale hlavným dôvodom bolo to, že v súvislosti s kontrolou
boli zistené vážne nedostatky v jej práci, ktoré trvali už aj pred jej práceneschopnosťou a na ktoré
boli kontrolou upozornení. Zistili, že nebola presne vedená evidencia odkladaní vzoriek pokrmov,
neboli vyznačené v evidencii meranie vlhkosti, teploty pokrmov pred vydávaním jedál, neboli správne
vyplnené príručky systému HACCP, čo mala na starosti žalobkyňa. Pre tieto nedostatky navrhol jej
ukončiť pracovný pomer dohodou, s čím však žalobkyňa nesúhlasila a preto sa rozhodol pristúpiť k

okamžitému zrušeniu jej pracovného pomeru. K námietke žalobkyne, že v listine o ukončení pracovného
pomeru nie sú náležite vyšpecifikované dôvody, poukázal na judikát NS SR č. 3Cdo/12/2008, podľaktorého skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je potrebné
rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité
skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, keby sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť prečo

bol pracovný pomer okamžite skončený. Počas prejednania okamžitého skončenia pracovného pomeru
boli žalobkyni všetky tieto dôvody vysvetlené a mala možnosť sa k nim vyjadriť a obhájiť sa, čo však
neurobila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj, pracovnou zmluvou

uzatvorenej účastníkmi konania dňa 28.8.2008, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa
19.5.2015, zápisnicou z kontroly Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom O. N. (ďalej len
RÚVZ) z 20.4.2015 a záznamom o prejednaní okamžitého skončenia pracovného pomeru poslancami
obecného zastupiteľstva dňa 19.5.2015. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

Pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol založený Pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa
28.8.2008 na dobu neurčitú. Žalobkyňa do práce nastúpila dňa 1.8.2008 vo funkcii: koordinovanie a
organizovanie stravovacej jednotky s plnou hmotnou zodpovednosťou, výroba a výdaj bežných druhov
teplých jedál alebo zložitých jedál studenej kuchyne. Miestom výkonu práce bolo Zriadenie školského
stravovania pri MŠ. Dňa 20.4.2015 bola v tomto zariadení vykonaná kontrola RÚVZ Komárno podľa § 54

a § 55 Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Zo zápisnice z kontroly
vyplýva, že v zariadení boli zistené nedostatky, za ktoré bola žalovanému uložená bloková pokuta.

Žalovaný listom zo dňa 19.5.2015 okamžite skončil pracovný pomer žalobkyne podľa § 68 ods.1,
písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že nedodržala právne a ostatné predpisy vzťahujúce sa na ňou

vykonávanú prácu a tým závažne porušila pracovnú disciplínu. V okamžitom skončení pracovného
pomeru zamestnávateľ poukazuje na výsledky kontroly RÚVZ zo dňa 17.4.2015, na prílohy 6.2.
Zápisnice z kontroly, ktorými bolo preukázané porušenie predpisov v bodoch 2,4,5,6,8,9,10,11,12,13,14.
Skutky zistené kontrolou považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré nie je možné
žalobkyňu v pracovnom pomere ďalej zamestnávať. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo

prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 19.5.2015. Dôkaz o tom, kedy bolo oznámenie o
skončení pracovného pomeru doručené žalobkyni, súdu predložený nebol. Na rube tejto listiny je
záznam o tom, že žalobkyňa ju odmietala prevziať dňa 19.5.2015, avšak tento záznam nikým nie je
podpísaný a podľa žalobkyne v uvedený deň odmietla podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru.
Sama však uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru jej bolo doručené dňa 22.5.2015, čiže

žalobu o jeho neplatnosť podala na súde v zákonnej 2 mesačnej lehote, preto ďalšie dokazovanie na
zistenie dňa doručenia tejto listiny súd nevykonal.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. účinného od 1.4.2002 v znení noviel
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec

porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako

platia ustanovenia § 63 ods. 4. a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.

Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Povinnosťou súdu je v zmysle citovaných zákonných ustanovení skúmať nielen hmotno-právne, ale
aj formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru, ak sa konanie týka jeho neplatnosti. Ak je
nesplnenie náležitostí jednostranného právneho úkonu sankcionované neplatnosťou, neostáva iné, ako
túto neplatnosť vysloviť bez ohľadu na to, či sú splnené hmotno-právne podmienky takéhoto úkonu.

Súd v prvom rade skúmal formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne. Konštatoval,
že zrušovací prejav zamestnávateľa je písomný, je podpísaný osobou na to oprávnenou a skutkovo
je riadne vymedzený tak, že dôvod skončenia pracovného pomeru nie je možné zameniť iným.
Vymedzenie skutkovej vety o porušení pracovnej disciplíny závažným spôsobom, v ktorom žalovaný
videl porušenie pracovnej disciplíny ale nie je dostatočne jasné, konkrétne, určité a zrozumiteľné,
nakoľko žalovaný iba poukazuje na zápisnicu z kontroly RÚVZ zo dňa 17.4.2015 a táto zápisnica netvorí

prílohu okamžitého zrušenia pracovného pomeru, teda nie je z nej zrejmé konkrétne v čom spočíva
hrubé porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca. Zrušovací prejav bol žalobkyni doručený v zákonnej
dvojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehote. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobkyňa
napadla žalobou doručenou súdu v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. V ďalšom sa súd zaoberal so
skutkovými náležitosťami okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Okamžité zrušenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, účinky ktorého nastávajú
doručením druhej strane. Je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru. Týmto
disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité
zrušenie pracovného pomeru je veľmi vážny a zároveň i náhly zásah do pracovného pomeru a preto

ho možno pripustiť iba výnimočne vtedy, kedy už nie je žiaduce, aby pracovný pomer ďalej trval,
hoci i len po čas výpovednej lehoty. Zákonodarca nevymedzuje, čo možno považovať za zvlášť hrubé
porušenie pracovnej disciplíny a preto je potrebné naplnenie tejto skutkovej podstaty posudzovať podľa
konkrétnych okolností prípadu, prihliadať na stav pracovnej disciplíny na pracovisku, treba brať do
úvahy dobu a situáciu, v ktorej k porušeniu disciplíny došlo, prihliadať na osobu zamestnanca a funkciu,

ktorú zastával v čase porušenia pracovnej disciplíny. Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny
súd vyhodnocuje vzhľadom na okolnosti za ktorých sa pracovník daného skutku dopustil. Súd nie
je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku, inom internom predpise alebo
pokynevedúcehozamestnancahodnotíurčitékonanie.Priposudzovanízávažnostiporušeniapracovnej
disciplíny treba zvážiť okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ovplyvňujúce

závažnosť a následky takéhoto porušenia pracovnej disciplíny. Negatívny vplyv porušenia pracovnej
disciplíny zamestnancom na stav pracovnej disciplíny na pracovisku je tiež jedným z kritérií pri hodnotení
intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Podľa názoru súdu aj v prípade, že by žalobkyňa porušila
pracovnú disciplínu v rozsahu ako uviedol žalovaný, porušenie pracovnej disciplíny nedosiahlo takú
intenzitu, aká je opodstatnená pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce.

Zotrvanie žalobkyne v pracovnom pomere do uplynutia výpovednej lehoty je možné bez ohrozenia
riadneho plnenia pracovných úloh zamestnávateľa pri náležitej kontrole zo strany žalovaného, ktorý
zrejme túto svoju povinnosť zanedbával, keď na nedostatky v práci žalobkyňu doposiaľ neupozornil,
tieto zistil až zo zápisnice kontroly RÚVZ. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba
bola podaná opodstatnene, preto s poukazom na opísaný skutkový stav určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru žalobkyne je neplatné. O nároku žalobkyne na náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka
práce a o trovách konania súd bude ďalej konať po právoplatnom ukončení otázky platnosti event.
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, od čoho závisí jeho rozhodnutie o mzdovom nároku, taktiež
o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.