Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244553
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Franciscy
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1111244553.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu X. H. ml., bývajúceho v B., zastúpeného
advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, IČO:
35955341, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom
v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, IČO: 30844789, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 11 C 189/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 26. mája 2015 sp. zn. 14 Co 209/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 22. septembra 2014 č.k. 11 C 189/2011 zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca voči žalovanej domáhal náhrady škody, za ktorú podľa jeho názoru zodpovedá žalovaná
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 22. decembra 2014 č.k. 11 C 189/2011-253 uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 € [položka č. 7a Sadzobníka, prílohy zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992
Zb.)]. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. mája 2015 sp. zn. 14 Co 209/2015 uznesenie Okresného súdu
Bratislava I z 22. decembra 2014 č.k. 11 C 189/2011-253 potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že mu odvolací súd odňal
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo potvrdil prvostupňové uznesenie, ktoré mu
uložilo povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, i keď zákon č. 71/1992 Zb. s podaním jeho
odvolania nespája vznik poplatkovej povinnosti. Žalobu v prejednávanej veci podal totiž v čase, keď
konanie o nej bolo ex lege (vecne) oslobodené od súdnych poplatkov. Toto oslobodenie sa vzťahuje na
konanie ako celok (teda aj na odvolanie) a trvá až do právoplatného skončenia konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podal včas účastník
konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade so zákonom § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.).V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je
dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Žalobcom napadnuté uznesenie nemá znaky

uznesení, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach.

Dovolanie žalobcu by vzhľadom na to bolo prípustné, len ak v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal
sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. nie je

relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver)
dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia
týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p. Podľa jeho názoru mu odvolací súd odňal možnosť pred súdom konať, lebo ako vecne správne
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým mu - v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. - bola uložená

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania,
ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide

najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Najvyšší súd už v uzneseniach sp. zn. 3 Cdo 102/2015, 3 Cdo 103/2015, 3 Cdo 174/2015, 3 Cdo
536/2015, 3 Cdo 688/2015, 3 Cdo 828/2015, 3 Cdo 978/2015, 3 Cdo 979/2015, v ktorých išlo o

skutkovo a právne obdobnú vec a žalujúcu stranu zastupovala tá istá advokátska kancelária, uviedol,
že „samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a
nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať“.

Žalobca tvrdí, že súdy nezohľadnili tú skutočnosť, že predmetné konanie je (podľa jeho právneho

názoru) aj po 1. októbri 2012 vecne oslobodené od súdnych poplatkov. V tejto časti namieta nesprávnosť
právneho posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté uznesenie. Nesprávne právne posúdenie (pokiaľ
k nemu vôbec došlo) ale nezakladá prípustnosť dovolania. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v
ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239
O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania proti uzneseniu.

Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd uvádza, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia
najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého
znie:„Akboloodvolanie(dovolanie)podanépo30.septembri2012,vzťahujesanapoplatkovúpovinnosť
v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej

na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 1/2016.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nepreukázaná bola žalobcom
tvrdená vada konania uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo

ani ďalšie vady v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p., dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu ako procesne
neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej

priznanie (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.