Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/346/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114227922
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114227922.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v právnej veci navrhovateľa:

TELERVISPLUSa.s.,sosídlomStaréGrúnty7,84104Bratislava,IČO:35717769,zastúpeného:JUDr.
Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: K. H., J.. XX.X.XXXX,
Y. G. G. XX, Ž., Y. Č. G. Z. E. XX, Žilina, občan SR, o zaplatenie 286 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.8.2014 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 286 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy

od 27.5.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Na odôvodnenie návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 23.2.2009 uzavrel navrhovateľ a odporca Zmluvu o
úvere č. 320090355 na sumu 200 eur za celkový poplatok za správu úveru vo výške 138 eur. Zmluvou
sa odporca zaviazal celkovú čiastku 338 eur uhradiť v 13 pravidelných mesačných splátkach po 26
eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy.

Odporca uhradil celkovo 52 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 26 eur bola uhradená dňa
21.4.2009. Nakoľko odporca neplnil riadne a včas, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok. V
predžalobnej upomienke zo dňa 3.7.2009 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 29.1.2010 navrhovateľ oznámil

odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 6.8.2009. Po zosplatnení záväzku navrhovateľ neeviduje
žiadnu ďalšiu úhradu. Dlžná suma predstavuje čiastku 286 eur.

K plynutiu premlčacej doby v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovateľ uviedol,
že si v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka uplatnil právo na súde, konkrétne u Medzinárodného
rozhodcovského súdu zriadenom pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s. v zmysle rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v Zmluve o úvere. Návrh na začatie rozhodcovského konania bol podaný dňa 29.3.2012,

čo navrhovateľ preukazuje návrhom doručeným súdu s prezenčnou pečiatkou súdu. Predmetný
rozhodcovský súd ukončil svoju činnosť dňa 26.5.2014, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
98/2014 pod číslom 0000254 zo dňa 26.5.2014. Navrhovateľ má za to, že v zmysle § 112 Občianskeho
zákonníka premlčacia doba spočívala od 29.3.2012 do 26.5.2014. Do ukončenia svojej činnostirozhodcovský súd nerozhodol právoplatným rozhodnutím v predmetnej veci. Keďže na základe
citovaného oznámenia v Obchodnom vestníku bol predmetný rozhodcovský súd zrušený, navrhovateľ
má za to, že odpadla prekážka litispendencie a uplatňuje svoje právo na miestne príslušnom súde

odporcu.

Odporca na pojednávaní dňa 20.1.2015 uviedol, že sa oboznámil s obsahom zmluvy, podľa neho je
nárok premlčaný, v nadväznosti na ktorú skutočnosť vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa so spisovým materiálom, pričom na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 23.2.2009 bola medzi navrhovateľom a
odporcom uzatvorená zmluva o úvere č. 320090355, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi
finančné prostriedky vo výške 200 eur, za celkový poplatok a správu úveru vo výške 138 eur. Odporca sa
zaviazal na základe uvedenej zmluvy celkovú čiastku 338 eur uhradiť navrhovateľovi v 13 mesačných
splátkach vo výške 26 eur so splatnosťou prvej splátky desiaty deň po uzavretí zmluvy a ďalšími

splátkami až do úplného zaplatenia, splatnými tridsiaty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
Navrhovateľ mal právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Odporca uhradil
do dňa podania návrhu 52 eur, pričom posledná splátka v sume 26 eur bola uhradená dňa 21.4.2009.

Vzhľadom na to, že odporca nesplácal riadne uvedené splátky, navrhovateľ listom zo dňa 29.2.2010
zosplatnil dlh odporcu na splátkach dňom 6.8.2009. Od tohto dátumu 6.8.2009 plynula navrhovateľovi
trojročná premlčacia doba na vymoženie dlžnej sumy. Navrhovateľ dňa 29.3.2012 doručil na
Medzinárodný rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej spoločnosti, a.s. návrh na začatie
rozhodcovského konania.

Navrhovateľ podal návrh na Okresný súd Žilina dňa 21.8.2014, čo je viac ako dva roky po premlčaní
nároku. Vzhľadom na premlčanie nároku súd návrh navrhovateľa rozsudkom č.k. 25C/346/2014-33 zo
dňa 20.1.2015 zamietol. K názoru navrhovateľa, že jeho nárok bol uplatnený včas, keďže navrhovateľ
podal dňa 29.3.2012 návrh na vymoženie žalovanej pohľadávky na Medzinárodný rozhodcovský súd

zriadený pri Rozhodcovskej spoločnosti, a.s. (uvedený súd ukončil svoju činnosť dňa 26.5.2014),
v dôsledku čoho malo dôjsť podľa navrhovateľa k prerušeniu premlčacej doby (od 29.3.2012 do
26.5.2014), zaujal súd stanovisko, že uplatnenie nároku na rozhodcovskom súde nie je dôvodom, ktorý
by mal za následok prerušenie plynutia premlčacej doby.

Rozsudok tunajšieho súdu č.k. 25C/346/2014-33 zo dňa 20.1.2015 bol Krajským súdom v Žiline na
základe odvolania podaného navrhovateľom zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie
konanie, s poukazom na nedostatočné odôvodnenie právnych záverov okresného súdu. V nadväznosti
na uvedené uložil odvolací súd Okresnému súdu Žilina v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o
uplatnenom nároku vo väzbe na jeho prípadné premlčanie, rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom

osobitne mu uložil povinnosť riadne sa vyporiadať aj s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k spočívaniu
premlčacej doby v dôsledku uplatnenia nároku na rozhodcovskom súde v kontexte s ustanovením § 112
Občianskeho zákonníka.

Na základe rozhodnutia funkčne príslušného súdu Okresný súd Žilina opätovne pristúpil ku konaniu a

rozhodovaniu vo veci.

Súd nariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie na deň 22.6.2016, ktoré sa s poukazom na
splnenie zákonných podmienok konalo v neprítomnosti účastníkov konania.

Nadoplnenieodôvodneniazrušenéhorozsudkuč.k.25C/346/2014-33zodňa20.1.2015včastitýkajúcej
sa zisteného skutkového stavu súd uvádza, že súd zistil, že pod obchodnými podmienkami sa nachádza
časť označená ako Rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou
predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného

pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s.. Zmluvné strany sa vyslovene dohodli na vylúčení možnosti
preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) zákona o rozhodcovskom
konaní. Týmto nie je dotknuté právo dlžníka, spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania
na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. V takom prípade sa táto skutočnosť považuje zarozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Uvedené neplatí v prípade, ak pred podaním na
príslušnom všeobecnom súde bol podaný návrh na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto doložkou
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU): Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ ZoSU: Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU: Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba -spotrebiteľ,

ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a

dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho
zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka a podľa osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť
ich obsah.

Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje
známky absolútneho obchodu a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou
spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia

majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

V tejto súvislosti poukazuje súd aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa
06.03.2012, v ktorom bolo skonštatované, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere
je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom uvedené je nevyhnutné spotrebiteľský právny vzťah
medzi účastníkmi posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovenízákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku.

S poukazom aj na uvedenú právnu vetu súd v danej veci aplikoval na otázku premlčania ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka: Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu

konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 403 ods. 1 Obchodného zákonníka: Premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ začne na
základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej

zmluve alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje.

Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už
byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej
miery sa oslabuje znížením možnosti jeho úspešného uplatnenia.

Odporca sa zaviazal splatiť úver v 13 mesačných splátkach po 26 eur, so splatnosťou prvej splátky
na 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalšími splátkami až do úplného zaplatenia, splatnými 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Z dôvodu, že odporca nesplácal úver v zmysle dohody, navrhovateľ
listom zo dňa 29.1.2010 oznámil odporcovi, že splatnosť celého úveru nastala dňom 6.8.2009. Odporca

sa teda dostal do omeškania s úhradou záväzku z úverovej zmluvy dňa 6.8.2009. Deň nasledujúci
po tomto dni, t.j. 7.8.2009 je dňom, kedy mohol navrhovateľ uplatniť právo na súde prvýkrát a od
tohto dňa plynie 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde (t.j. do 7.8.2012). Pokiaľ teda
navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súde až dňa 21.8.2014 (po viac než dvoch rokoch od
uvedeného dňa), podal ho po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby počítanej vyššie uvedeným spôsobom,

a preto súd musí konštatovať to, že nárok navrhovateľa je premlčaný v celom rozsahu. Premlčaním
práva nedochádza k zániku nároku, ale subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné a
táto účinnosť sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj jej príslušenstvu, ktoré predstavujú úroky
z omeškania. Námietku premlčania vzniesol v priebehu konania odporca, avšak aj keby tak neučinil,
vzhľadom na to, že súd zmluvu, od ktorej navrhovateľ odvodzoval svoje právo na zaplatenie peňažnej

pohľadávky voči odporcovi posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pri aplikácii ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 1.5.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, na premlčanie nároku by musel
prihliadať ex offo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nárok navrhovateľa je
premlčaný v celom rozsahu (v časti istiny aj v časti jej príslušenstva titulom úrokov z omeškania). Z
dôvodu premlčania uplatneného nároku súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súd s názorom navrhovateľa o spočívaní premlčacej doby v dôsledku podania návrhu na rozhodcovský
súd nesúhlasí. Rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy, je vzhľadom na konštantnú
judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, potrebné považovať zaneplatne uzavretú, a jej dojednanie za neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka). Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
keďže dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak možnosť voľby je vždy na

navrhovateľovi. Navrhovateľom je pritom takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna. Možno preto
uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak veriteľ podá návrh u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka preto
spôsobuje hrubú jednostrannú výhodu pre veriteľa - dodávateľa, nakoľko výber rozhodcov dodávateľom

je obsahom všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom
vopred pripravená a spotrebiteľ nemá možnosť obsah zmluvy (a teda ani obsah rozhodcovskej
doložky) ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda
dospieť k záveru, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou.
Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej
právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský

súd (rozhodca) bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd
(rozhodcu) zdrojom príjmov, a preto je namieste aj pochybnosť o tom, do akej miery je rozhodcovské
konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu nestranné a objektívne. Túto pochybnosť
ešte stupňuje dojednanie o vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozhodnutia
na základe § 40 písm. h) zákona 244/2002 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že táto podmienka zjavne

znevýhodňuje postavenie spotrebiteľa oproti postaveniu veriteľa, dochádza k zjavnému nepomeru práv
a povinností zmluvných strán, a preto ju súd vyhodnotil ako neprijateľnú, a teda podľa § 39 Občianskeho
zákonníka aj za neplatne uzavretú.

Na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená právomoc

rozhodcovského súdu, a preto nie je možné ani pripustiť, že by bol návrh navrhovateľom podaný
u „iného príslušného orgánu“, tak, ako to predpokladá ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka.
Podmienkou na spočívanie premlčacej doby nie je uplatnenie práva u akéhokoľvek orgánu, ale len u
orgánu príslušného, teda takého, ktorý je na takéto rozhodnutie príslušný aj má v danej veci právomoc
konať a rozhodovať. Medzinárodný rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej spoločnosti, a.s..

nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, a preto má súd za to, že po dobu trvania rozhodcovského
konania premlčacia doba ďalej bez prerušenia plynula a nespočívala. Len na okraj súd dodáva, že
keby sa na predmetnú vec aplikoval § 112 Občianskeho zákonníka, čo však prihliadnuc na uvedené
odôvodnenie nie je tento prípad, musel by navrhovateľ súdu preukázať, že v začatom konaní riadne
pokračoval. Dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti však navrhovateľ neprodukoval.

Okrem uvedeného, pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné aplikovať vždy ustanovenia, ktoré sú
výhodnejšie pre spotrebiteľa, a preto podľa názoru súdu v danom prípade sa na spočívanie premlčacej
doby uplatňuje § 403 ods. 1 Obchodného zákonníka a nie § 112 Občianskeho zákonníka. Neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, pričom na aplikáciu § 403 ods.

1 Obchodného zákonníka sa vyžaduje platná rozhodcovská zmluva. Ani podľa tohto ustanovenia preto
premlčacia doba v tomto posudzovanom prípade spočívať nemohla.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal, v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Súd návrh navrhovateľa zamietol, a preto právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie
práva v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní patrí odporcovi. Odporca si v

konaní žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal
nasúdeaabykaždýúčastníkdostaljedenrovnopissprílohami,akjetopotrebné.Akúčastníknepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.