Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213210146
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213210146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom, JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994, 142 21 Praha, IČO: 25 117 483, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: K.
C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., zastúpenému opatrovníkom: JUDr. Jozef Mokráň, vyšší súdny úradník
Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 116.042,71 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa XX.XX.XXXX navrhol žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy

116.042,71 CZK s príslušenstvom a taktiež nahradiť trovy konania. V odôvodnení žaloby žalobca
poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.9.2009 uzavretej medzi
postupcom Českou sporiteľnou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Česká republika, s.r.o. došlo k postúpeniu
pohľadávky Českej sporiteľne, a.s. voči žalovanému. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný uzatvoril
dňa X.X.XXXX s právnym predchodcom žalobcu, t.j. s Českou sporiteľňou, a.s. zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 30.000,- CZK s dohodnutou ročnou
úrokovou sadzbou 15%.

V podaní zo dňa 8.7.2014 žalobca rozporne s podanou žalobou uviedol, že na základe zmluvy o úvere
právny predchodca poskytol žalovanému sumu 100.000 CZK.

Žalovaný sa zaviazal splácať istinu úveru v pravidelných mesačných splátkach po 2.147 CZK. Celkový
nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky 15.9.2009 predstavoval sumu
116.042,21 CZK.

Vykonaným šetrením bolo zistené, že terajší pobyt žalovaného je neznámy a preto mu podľa § 29 ods.
2 O.s.p. bol ustanovený opatrovník.

Naprejednanievecisúdnariadilpojednávanie,naktorésanedostavilopatrovníkžalovaného,ktorýsvoju
neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníka
žalovaného.

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa X.XX.XXXX, výpisom z
Obchodníku rejstříku č.l. 4-5, 6-7, zmluvou o postúpení pohľadávok č.l. 8-15, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 18. 10. 2010, zmluvou o úvere č.l. 18-21, výzvou zo dňa 20. 12. 2009, všeobecnýmiobchodnými podmienkami Českej sporiteľne č.l. 23-42, podaním označené ako podklady pre súdne
konanie č.l. 43-49, plnomocenstvo č.l. 50, pokusom o zmier č.l. 53, podaním žalobcu zo dňa 8. 7. 2014,
výpisom č.l. 77-83, uznesením č.l. 101.

Na pojednávaní právny zástupca v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi uviedol, že pohľadávku
zosplatnil žalobca, nie jeho právny predchodca. Zároveň sa nevedel vyjadriť k rozdielu medzi v
žalobe uvedeným dátumom postúpenia pohľadávky dňa 15.9.2009 v sume 116.042,21 CZK a sumou
uvádzanou vo výzve právneho predchodcu žalobcu zo dňa 12.11.2009. Rozpornými boli aj dátumy a

sumy uvádzané v žalobe a v priložených listinných dôkazoch, preto súd pri vykonávaní dokazovania
vzhľadom na dôkazné bremeno žalobcu vychádzal z priložených listín, a to zmluvy o úvere, zmluvy o
postúpení pohľadávok a z výzvy na č.l. 22 spisu.

Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalovaný a právny
predchodca žalobcu (Česká sporiteľňa, a.s.) uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bola žalovanej

poskytnutá finančná suma vo výške 100.000,- Kč, pričom žalovaný sa zaviazal splatiť tento úver v
pravidelných mesačných splátkach po 2.147,- Kč, splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci s tým, že
prvá splátka bude zaplatená dňa 25.4.2008. Z bodu I 3. tejto zmluvy vyplýva, že účastníci zmluvy si
dohodli úrokovú sadzbu 15% ročne. Z bodu I 12. zmluvy vyplýva, že banka (právny predchodca žalobcu)
je oprávnená požadovať v určenej lehote splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, nezávisle

na stave jeho čerpania a splatnosti, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky úveru po dobu
dlhšiu než 3 mesiace alebo so splatením viac než dvoch splátok v dohodnutej lehote, v prípade, že je
v tejto zmluve zjednané zaistenie pohľadávok banky zo zmluvy, nedoplní požadované zaistenie úveru
v súlade s touto zmluvou, poskytne nepravdivé alebo neúplné údaje rozhodné pre poskytnutie úveru,
poruší niektorú z povinností uvedených v bode 1 časti III.

Právnyzástupcažalobcukustanoveniu§5bzákonaoochranespotrebiteľauviedol,žetrvajúnapodanej
žalobe, nakoľko platí štvorročná premlčacia lehota.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Sb. ČR v platnom znení (ďalej len OBZ), zmluvou o

úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§502ods.1OBZ,oddobyposkytnutiapeňažnýchprostriedkovjedlžníkpovinnýplatiťznichúroky
v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Sb. ČR v platnom znení, ak ide o omeškanie s

plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z úroky z omeškania,
ktorých výšku stanoví vykonávajúci predpis.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka, právo se promlčí, jestliže nebylo
vykonáno v době v tomto zákoně stanovené (§ 101 až 110). K promlčení soud přihlédne jen k námitce

dlužníka. Dovolá-li se dlužník promlčení, nelze promlčené právo věřiteli přiznat.

Podľa§101zákonač.40/1964Sb.Občianskehozákonníka,pokudnenívdalšíchustanoveníchuvedeno
jinak, je promlčecí doba tříletá a běží ode dne, kdy právo mohlo být vykonáno poprvé.

Podľa § 103 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka, bylo-li dohodnuto plnění ve splátkách,
počíná běžet promlčecí doba jednotlivých splátek ode dne jejich splatnosti. Stane-li se pro nesplnění
některé ze splátek splatným celý dluh (§ 565), počne běžet promlčecí doba ode dne splatnosti nesplněné
splátky.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud
smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch
spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit

své smluvní postavení.

Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere, v pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry
znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.

Podľa Článku 1, ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, účelom tejto smernice je aproximovať zákony,
iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách

uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa Článku 2 Smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná

s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;
c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa Článku 2, ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS, (1.) zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
(2.) Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.

Podľa Článku 2, ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo
niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad

priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku7
ods. 2.

Podľa Článku 6, ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Vtejtoprávnejvecisajednáosporscudzímprvkom.ŽalovanýještátnymobčanomSlovenskejrepubliky.
V zmysle článku 16 oddielu 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a

výkone rozsudku v občianskych a obchodných veciach, žalobca správne žaloval žalovaného na miestne
príslušnom súde, keďže žalovaného ako spotrebiteľa mohol žalovať len na súde členského štátu, v
ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Žalovaný má bydlisko v Slovenskej republike, na ul. N. N. XX, XXX XX
D., t.j. v obvode Okresného súdu Bardejov. Tunajší súd má teda právomoc vo veci konať. Na právny
vzťah vzniknutý medzi účastníkmi bolo použité ako rozhodné právo, právo Českej republiky, pretože

podľa článku 5 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím, 19.6.1980) sa tento právny
vzťah spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa, pričom v čase uzavretia zmluvy
o úvere mal žalovaný ako spotrebiteľ obvyklý pobyt v Rotave v Českej republike.

Ako už súd vyššie uviedol, na predmetnú zmluvu o úvere použil ako rozhodné právo právny poriadok

Českej republiky a podľa tohto poriadku posudzoval uvedenú zmluvu, ako aj premlčanie. Zmluva o
úvere bola uzavretá dňa X.X.XXXX, t. j. za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý špecifikuje, že v
tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním uvedeného úveru uspokojuje
svoje osobné potreby a zároveň žalobca, resp. jeho právny predchodca, ktorý vystupuje ako podnikateľposkytujúci uvedené služby. Do Občianskeho zákonníka bola úprava spotrebiteľských zmlúv zavedená
zákonom č. 367/2000 Sb. s účinnosťou od 1.1.2001, kedy sa zaradzovala medzi spotrebiteľské zmluvy
kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka,

pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ, pričom v
súčasnosti sa podľa § 52 za spotrebiteľskú zmluvu považuje kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne
iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľa na druhej strane dodávateľ.

Z ustanovenia § 55 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že uzavretá úverová zmluva je nepochybne

spotrebiteľskou zmluvou, keďže spĺňa všetky znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa vyššie
citovaných právnych predpisov. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických
čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t.j. ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj aplikáciu Obchodného zákona aj vo

vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé
postavenie. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba
v porovnaní s Občianskym zákonníkom (trojročná premlčacia doba). V tejto súvislosti je potrebné
uviesť že aj do právneho systému Českej republiky boli začlenené ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách. Uvedená práva úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd na premlčanie nároku prihliadal ex offo vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Toto ustanovenie aplikoval, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pred
účinnosťou tohto zákona. Teda z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadol na premlčanie nároku žalobcu.

Súd skúmal začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza
do úvahy v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. V prejednávanej sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovaného vrátenia nevrátenej
časti istiny úveru, a dohodnutého úroku dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia úveru t. j. dňom
29.12.2009.Všeobecná trojročná premlčacia lehota na istinu nevráteného úveru, dohodnutého úroku z

úveru a úrokov z omeškania uplynula preto dňom 29.12.2012. Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu
súduaždňa19.12.2013,žalobcomuplatnenýnárokjepremlčanýaboluplatnenýpouplynutívšeobecnej
trojročnej premlčacej lehoty. Súd preto nárok žalobcu zamietol v celom rozsahu. V tejto súvislosti súd
zdôrazňuje a odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR R28/84, podľa ktorého, ak čas plnenia
nebol dohodnutý, ani inak stanovený, premlčacia lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, kedy

dlh vznikol. Keďže v danom prípade došlo ku vzniku dlhu žalovaného dňom predčasného zosplatnenia t.
j. 28.12.2009, všeobecná trojročná premlčacia lehota začala plynúť nasledujúcim dňom, pretože dňom
28.12.2009 sa žalobca mohol domáhať od žalovaného zaplatenia dlžných súm z poskytnutého úveru
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 25/2003).

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo (porovnaj rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/09). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa v Českej republike teda predstavuje ust. § 52 a nasl. Českého občianskeho zákonníka.
Postavenia spotrebiteľa totiž nie je možné zhoršiť v porovnaní s právnou úpravou v Občianskom

zákonníku. Teda v prípade kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije výhodnejšie občianske
právo.Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol z objektívneho,
nie subjektívneho hľadiska požiadať o splnenie dlhu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel
k jednoznačnému záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže žalobca, mohol právo vykonať po prvý

raz 29.12.2009, tak ako to vyplýva aj z jeho listu zo dňa 12.11.2009 (č.l. 22).

Vo vzťahu k úrokom za poskytnutý úver a úrokom z omeškania súd poznamenáva, že úroky ako aj úroky
z omeškania sú príslušenstvom k pohľadávke a pokiaľ súd konštatoval premlčanie hlavného záväzku, t.
j. istiny nevrátenej časti úveru, nemôže sa premlčanie hlavného záväzku neprejaviť v premlčaní úrokov

a úrokov z omeškania ako vedľajšieho záväzku, ktoré sú akcesorickej povahy vo vzťahu k istine(viď
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 681/2006, 21Cdo 682/2006 zo dňa 08. 02. 2007).

Vzhľadom na premlčanie istiny je potom premlčaný aj nárok žalobcu na úroky, ako aj úroky z omeškania,
a to v celom rozsahu. Súd preto návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania, tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podporne súd argumentačne odkazuje na rozhodnutia

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/24/2015, sp. zn. 19Co/292/2014, sp. zn. 21Co/93/2014, sp. zn.
19Co/2/2015, sp.zn. 13Co/103/2015.
,
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahuavznikolmunároknanáhradutrovkonaniaprotižalobcovi,ktorýúspešnýnebol,avšakžalovaný
si žiadne trovy konania neuplatnil, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
súde, ktorý rozsudok vydal.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.