Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/193/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109208194
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6109208194.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov 1/ V.. N. I., nar. X. T. XXXX, 2/ W. I., nar.
X. Z. XXXX, a 3/ W. I., nar. X. I. XXXX, bytom H. H., I. X. XX, zastúpeným JUDr. Milanom Szőllőssym,
advokátom, Košice, Kováčska 28, proti odporcom - 1/ I. X., nar. X. S. XXXX, bytom H. H., I. XX,
zastúpenému JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, Banská Bystrica, Komenského 14419/18D, a 2/
Komunálnej poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group, 811 05 Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595

545, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľov a na odvolanie
odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 10. 2014, č. k. 10C/67/2009 -
403, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:

„Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 1/ nemajetkovú ujmu
v sume 4 000 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 2/ nemajetkovú ujmu
v sume 4 000 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 3/ nemajetkovú ujmu
v sume 4 000 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 1/ - 3/ trovy konania v

sume 5 382,85 Eur na účet ich právneho zástupcu č.: 2109960258/0200 v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.“

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhrada
nemajetkovej ujmy výslovne uvedená nie je. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 zo dňa
24. 10. 2013 má povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí, usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej. Napriek uvedenému má súd za to, že nemožno prehliadnuť
účel poistenia, ktorým je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou.
Aj podľa dôvodovej správy Zákona o povinnom zmluvnom poistení, je usmrtenie pri dopravnej nehode
najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Ak podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode

vyvoláva nielen občiansko-právnu zodpovednosť za škodu, ale aj neoprávnený zásah do osobnostných
práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Ak by mal platiť gramatickývýklad pojmu škoda, vychádzajúci z textu Zákona o povinnom zmluvnom poistení, resp. Občianskeho
zákonníka o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť
predmetom poistného krytia, mohlo by to znamenať značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich

za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich finančnému
bankrotu. Neprijateľnosť týchto dôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda, pre účely
Zákona o povinnom zmluvnom poistení tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do
osobnostných práv pozostalých, a že aj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Komunitárne
právo chápe škodu ako majetkovú i nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje majetkovú škodu

i nemajetkovú škodu (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 06. 05. 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz
proti Clickair SA). Účelom právnej úpravy prijatej na pôde EÚ je to, aby každá škoda bola pokrytá
povinným zmluvným poistením. Preto, ak sa nemožno celkom vysporiadať s problematikou materiálnej
ujmyvzmysleZákonaopovinnomzmluvnompoistení,trebasainšpirovaťrozhodnutiamiSúdnehodvora
EÚ. V zmysle smernice 2009/103/ES je nesmierne dôležité, aby mal poškodený právo uplatniť poistnú
zmluvu a nárok na náhradu škody priamo voči poisťovacej spoločnosti, a to s cieľom zabezpečiť účinnú

a rýchlu likvidáciu škody, a tak sa v maximálnej možnej miere vyhnúť nákladným súdnym konaniam. § 4
ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení treba vykladať vo svetle smernice 2009/103/ES
extenzívne tak, že náhrada škody zahrňuje i náhradu nemajetkovej ujmy. Tým je daná pasívna vecná
legitimácia odporcu 2/ v konaní. Námietku premlčania vznesenú odporcom 2/ voči uplatnenému nároku
navrhovateľov súd neakceptoval. Je síce nesporné, že za obdobie od dopravnej nehody 30. 01. 2008

do rozšírenia návrhu voči odporcovi 2/ 20. 05. 2014 všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula, no
vznesenienámietkypremlčaniapovažujesúdzačinodporujúcidobrýmmravom.Zodpovednosťodporcu
1/ za smrť V.. arch. W. I. považoval súd za nepochybne preukázanú trestným konaním Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 4T/56/2008, v ktorom ju odporca ani nespochybňoval, jeho priznaním, i
okolnosťami dopravnej nehody osvetlenými posudkom súdneho znalca. Za kľúčovú príčinu dopravnej

nehody považuje súd fakt, že odporca 1/ prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť cca o 20 km/h, navyše
v zime, vo večerných hodinách pri absencii prirodzeného svetla. Z tohto hľadiska súd považoval
obranu spoluzavinením poškodených pri dopravnej nehode za neadekvátnu, lebo od chodcov nemožno
spravodlivo vyžadovať, aby na prechode pre chodcov sa uhýbali pred vozidlami. Odporcom 1/ zavinená
kolízna situácia na prechode mohla síce vyvolať v dôsledku stresu nerozhodné a iracionálne konanie

poškodených, to však nemôže ísť na ich vrub a nemôže byť obranou vodiča, ktorý hrubým spôsobom
porušil dopravné predpisy. Pri určení výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal súd z
presvedčenia,žefinančnásatisfakcia jelenjednouzviacerýchmožnýchforiemsatisfakcie,anajmä,žev
prípade,akojetento,nemôžupeniazenahradiťstratublízkejosoby.Odporca1/bolzasvojčinpotrestaný
v trestnom konaní, navrhovateľom poskytol čiastočnú satisfakciu ospravedlnením sa pred súdom, a v

rámci svojich možností finančnú sumu, ktorá z jeho hľadiska nebola zrejme zanedbateľná. Tragická
udalosť negatívne poznačila jeho život i život jeho blízkych. Pri určení výšky finančnej satisfakcie
prihliadol súd aj na sociálnu a ekonomickú situáciu rodiny odporcu v 1/ rade, tak aby prisúdená suma
nebola likvidačná. Poukázal na to, že ekonomická situácia rodiny odporcu 1/ nebola priaznivá ani pred
dopravnou nehodou. Odporca 1/ je zamestnaný, pri svojej kvalifikácii však nedosahuje vysoký príjem,

jeho manželka bola v čase výsluchu pred súdom nezamestnaná. Z manželstva pochádza 11 ročný
syn, ktorý bol svedkom dopravnej nehody, čo nepochybne i jemu spôsobilo psychickú traumu. Rodina
je nemajetná, žijú v rodinnom dome rodičov odporcu 1/. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že
rodina navrhovateľov je i v dôsledku podnikania navrhovateľky 1/ finančne zabezpečená. Navrhovatelia
2/ a 3/ sú plnoletí. Asymetria ekonomickej sily rodín účastníkov znamená, že odporca 1/ objektívne

nemôže poskytnúť navrhovateľom finančnú satisfakciu v sume, ktorú by mohli subjektívne pociťovať
ako výrazné ekonomické aktívum, lebo bez ohľadu na to, že strata blízkej osoby sa peniazmi nedá
nahradiť, je hodnota peňazí pre ľudí ekonomicky zabezpečených iná, ako pre tých, ktorí ekonomicky
zabezpečení nie sú. Na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnili navrhovatelia v celkovej sume
132 794 eur, by odporca 1/ musel v prípade, že by zarábal 500,- eur mesačne a celú sumu splácal

navrhovateľom, pracovať viac ako 22 rokov. Výšku finančného zadosťučinenia v tomto prípade nemožno
porovnávať s výškou finančného zadosťučinenia poskytovaného v sporoch o ochranu osobnosti tým,
ktorých osobnostné práva porušili ekonomicky silné podnikateľské subjekty (napr. médiá) pri svojej
podnikateľskej činnosti, často vo vedomej snahe zvýšiť svoj zisk. Vstup odporcu 2/ ako ekonomicky
silného subjektu do konania vytvoril priestor pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo vyššej

sume. Preto súd celkovú náhradu nemajetkovej ujmy zdvojnásobil a týmto rozhodnutím uložil na
základe voľnej úvahy odporcom 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne každému z navrhovateľov
titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 4 000,- eur. Pokiaľ navrhovatelia žiadali priznať náhradu
nemajetkovej ujmy vo vyššej sume, vo zvyšku súd ich návrh zamietol. Svoje rozhodnutie okresný súdoprel o ust. § 13 ods. 2, 3 OZ, 136 O. s. p., § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, Smernicu
2009/103/ESa§101Občianskehozákonníkaa§3ods.1,2Občianskehozákonníka. Otrováchkonania
rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu navrhovatelia podali včas odvolanie. Domáhali sa zmeny napadnutého
rozsudku. Odvolaním napadli štvrtý výrok v celom rozsahu. Poukázali na odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. f) O. s. p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Z dokazovania nesporne bola preukázaná vysoká kvalita rodinného a spoločenského

života poškodeného (zomretého) a navrhovateľov. Súd prvého stupňa sa dopustil opakovaného
pochybenia v posúdení všetkých okolností daného prípadu. Namietali, že súd priznal navrhovateľom
veľmi nízke odškodnenie. Podľa názoru navrhovateľov zámer súdu prvého stupňa, porovnávať §
94 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (hoci aj pre „zvýšenie transparentnosti“ odôvodnenia
rozsudku), je absolútne neprijateľné. Nemajetková ujma predstavuje stratu, ktorá nie je škodou na
majetku alebo príjmoch určitej osoby, a ktorá teda nemôže byť kvantifikovaná žiadnym objektívnym

finančným spôsobom s odkazom na tržné mechanizmy, či zárobkové schopnosti, ako to urobil súd
prvého stupňa vychádzajúc z neaplikovateľného právneho predpisu na danú vec, vrátane spôsobu
určenia výšky (výpočtu) náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa navrhovateľov bola porušená zásada
rovnosti zbraní, keď im v konaní „nevenoval dostatočnú pozornosť“ a popri banálnom treste odňatia
slobody v trvaní 2 rokov a 5 mesiacov s podmienečným odložením výkonu trestu na skúšobnú dobu

5 rokov s probačným dohľadom a treste zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v
trvaní 6 rokov, viac poskytol obhajobu osobe, ktorá spôsobila smrť manžela navrhovateľky 1/ a otca
navrhovateľov 2/ a 3/. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/244/2011 zo dňa
04. 04. 2012, v ktorom Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20. 06. 2011 sp.
zn. 16Co/29/2011, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s priznanou náhradou nemajetkovej

ujmy jednotlivo vo výške 30 000,- eur, 30 000,- eur a 10 000,- eur. Poukázali aj na rozsudok Oberster
Gerichtshof (rakúskeho Najvyššieho súdu), ktorý 30. 10. 2003 v konaní pod sp. zn. OGH 30. 10. 2003,
2Ob 186/03x, ZVR 2004/6, 19, priznal pozostalému 55 ročnému manželovi náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 65 000,- eur, pričom túto sumu odôvodnil „ťažkou a trvalou psychickou traumou pozostalého
manžela“; ako aj na rozhodnutie Tribunál Civil de Pesaro (dott, Pio Baldi, Giudice del Lavoro), Taliansko,

ktorý dňa 01. 07. 2013 priznal za smrť maloletého dieťaťa pozostalým rodičom nemajetkovú ujmu 200
000,- eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj odporca 2/, a to v časti výrokov jedna až tri a
päť. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. a súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam na základe vykonaných dôkazov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., a preto odporca
2/ navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu
v napadnutom rozsahu voči odporcovi 2/ zamietne alebo zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsahu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Poukázal na to, že platný Občiansky zákonník

a rovnako aj súčasná civilistická právna teória striktne od seba rozlišuje právo na ochranu osobnosti
a s ním spojené právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 OZ a právo na náhradu
škody v zmysle ust. § 415 až 450 OZ. Ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. vymedzuje
rozsah poistného krytia, a to tým spôsobom, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Už z

tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že poistenie sa týka poistenia zodpovednosti za škodu, a
nie poistenia zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na skutočnosť, že pojem „náklady“ v
súvislosti so škodou na zdraví, resp. pri usmrtení, právny poriadok výslovne pozná a používa ho vo
význame, ktorý mu pripisuje ust. § 449 OZ nie je možné pojem „náklady pri usmrtení“ vykladať tak, že
by pod tento pojem mala patriť aj nemajetková ujma. Platná legislatíva a ani právna teória neoznačuje

osobu, ktorej osobnostné práva boli porušené za „poškodenú osobu“. Povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu je krytá výlučne škoda, nie nemajetková ujma. Namietal neexistenciu pasívnej
legitimácie odporcu 2/. Európsky súdny dvor vyslovil svoje právne stanovisko a rozhodnutie v právnej
veci pani Haasovej C-22/12, na ktorú sa vzťahuje rozhodné právo - právo Českej republiky, ktoré odlišne
od slovenského práva upravuje odškodnenie pre pozostalých v prípade usmrtenia. Uvedené však nie

je možné aplikovať v tomto konaní, nakoľko slovenská právna úprava, pod pojmom „škoda“ nerozumie
nemajetkovú ujmu. Náhrada nemajetkovej ujmy nespadá pod rozsah poistenia upravený v § 4 Zákona
o povinnom zmluvnom poistení, a preto navrhovatelia nemajú nárok vymáhať túto náhradu od odporcu
2/, a to ani po vydaní rozhodnutia ESD C-22/2012, nakoľko uvedené rozhodnutie je záväzné len interpartes a vzhľadom na odlišné rozhodné právo, ktoré je aplikovateľné v danej veci, ho nemožno použiť
ako argumentáciu v tejto prejednávanej veci. Poukázal na to, že v rozhodnutí ESD C-22/12 sa uvádza,
že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať

aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí, usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu, upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné
v spore vo veci samej. V tomto smere poukázal odporca 2/ na rozhodnutia okresných súdov, ako aj
Krajského súdu v Prešove, a mal za to, že odporca 2/ nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Obranu
vznesenúnámietkoupremlčanianepovažovalzaodporujúcudobrýmmravomanárok považujeodporca

2/ voči poisťovateľovi za v celom rozsahu premlčaný.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca 2/, v ktorom vyjadrení uviedol tie isté argumenty ako
vo svojom podanom odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu. Uviedol, že Slovenská právna úprava
nezahŕňa právo na ochranu osobnosti a z nej vyplývajúci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pri
porušení tohto práva pod náhradu škody, ktorú je možné uplatniť z povinného zmluvného poistenia, a

preto odporca 2/ má za to, že nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný.

V ďalšom vyjadrení, ktoré došlo odvolaciemu súdu dňa 18. 01. 2016 odporca 2/ poukázal na to, že
prvostupňový súd svojím rozhodnutím uplatnil priamy účinok smerníc Európskej únie zaoberajúcich sa
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami voči odporcovi, pričom priamy

účinok smerníc podľa primárneho práva EÚ je voči fyzickým a právnickým osobám vylúčený a
tieto v rozsahu zahrnutia náhrady nemajetkovej ujmy do povinného zmluvného poistenia neboli do
vnútroštátneho právneho predpisu (ZoPZP) implementované, čo jednoznačne potvrdila Slovenská
republika, ako normotvorca, vo svojom písomnom stanovisku vo veci Haas, Haasová. Smernica je
záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,

pričom sa voľba foriem a metód ponechá národným orgánom. Slovenská republika pri transponovaní
smerníc EÚ týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami do svojho
vnútroštátneho poriadku, ust. § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení nerozšírila o náhrady
poisťovne z titulu nemajetkovej ujmy podľa § 11 Občianskeho zákonníka a tento svoj zámer aj vyjadrila
v písomnom stanovisku vo veci Haas, Haasová pred ESD. Preto ani rozsudok vo veci Haasová nemôže

maťzanásledokuloženiepovinnostifyzickýmaprávnickýmosobám,ktorébymohlivyplynúťzosmerníc,
avšak z vnútroštátneho práva nie. Uvedený rozsudok nerozhodoval o tom, ako má vnútroštátny súd
rozhodovať vo veci samej. Z obsahu samotného rozsudku vyplývajú povinnosti ukladané smernicami
členského štátu, nie však fyzickým a právnickým osobám. V ďalšom svojom vyjadrení poukázal aj na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 301/2012 zo dňa 31. 03. 2016, kde Najvyšší súd SR v

dovolacom konaní rozhodoval o dovolaní navrhovateľov ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy, voči
rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/403/2011 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu v
Námestove sp. zn. 8C/27/2011, ktorými rozsudkami bola žaloba voči žalovanej poisťovni zamietnutá z
dôvodu nedostatkujejpasívnejlegitimácievkonaní. Dovolacísúdpoukázalzároveňnazáveryrozsudku
Najvyššieho súdu SR z 20. 04. 2011, sp. zn. 4Cdo/168/2009, v ktorom dovolací súd podal výklad ust.

§ 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého vyplýva, že predmetné zmluvné poistenie kryje
nároky explicitne uvedené v citovanom ustanovení § 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, nie však
iné prípadné nároky vzniknuté z iného titulu. Dovolací súd v tomto konaní nevzhliadol dôvod na odlišný
výklad § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani po rozhodnutí SD rozsudkom
C-22/12 vo veci Haasová. Dovolací súd dospel k záveru, že priamy účinok (čl. 1 ods. 1 druhej smernice,

resp. čl. 3 ods. 4) smernice č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, ktorá nahradila prvú
smernicu,druhúsmernicuatretiusmernicu,jevylúčený. Záverydovolaciehosúdusútotožnésozávermi
vyslovenými odporcom 2/ v odvolaní voči prvostupňovému rozsudku.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods.
1 písm. h) O. s. p. a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (ods. 2).

Okresný súd nesprávne vyložil ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 318/2001 Z. z. keď ustálil, že do

pojmu „nákladov pri usmrtení“ možno subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy. Výsledkom tejto mylnej
interpretácie právnej normy je nesprávny záver, podľa ktorého povinnosť odporcu 2/ na plnenie z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
sa vzťahuje tiež na nárok navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z ust. § 13 ods. 2Občianskeho zákonníka, a že teda odporca 2/ je aj v konaní o tomto nároku pasívne vecne legitimovaný.
Odporca 2/ opodstatnene namietal v odvolacom konaní, že rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s

argumentáciou odporcu 2/ uvedenou v odvolaní odporcu 2/, ako aj jeho vyjadreniach.

Odvolací súd sa s právnym záverom okresného súdu vyslovenom v napadnutom rozsudku, že odporca
2/ je pasívne legitimovaný v predmetnom konaní, nestotožňuje.

Náhrada nemajetkovej ujmy nie je predmetom úpravy európskeho práva, pretože táto problematika
spadá do právomoci členského štátu a harmonizácia právnych úprav sa netýka spôsobu a rozsahu
náhrady škody. Harmonizácia právnych úprav v predmetnej oblasti sa týka iba rozsahu poistného krytia
v tom zmysle, že z poistného krytia nemožno vylučovať, či redukovať také nároky poškodených, ktoré im
vyplývajú z národnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora poistné
krytie „má pokrývať“ aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám, ktoré boli usmrtené pri

dopravnejnehode,„akjejnáhradunazákladezodpovednostipoistenéhozaškoduupravujevnútroštátne
právo uplatniteľné v spore vo veci samej.“

Z ust. § 4 ods. 2, písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v

texte len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) vyplýva, že toto poistenie nepokrýva uvedený druh nemajetkovej
ujmy, ale kryje iba „škodu na zdraví,“ pričom škodu na zdraví a nároky spôsobené zásahom do
osobnostných práv Občiansky zákonník striktne od seba odlišuje. Smernice EÚ upravujúce povinné
zmluvné poistenie ako sekundárne európske právo nemajú priamy, ani subsidiárny účinok na národnú
právnu úpravu odškodňovania obetí dopravných nehôd a zaväzujú iba členské štáty. Smernice EÚ

nemožno priamo aplikovať na fyzické a právnické osoby. Európsky súdny dvor ani v jeho rozhodnutí
nekonštatoval, že ust. § 4 ods. 2, písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. je v rozpore s niektorou zo smerníc
upravujúcich povinné zmluvné poistenie.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že súkromné právo členského štátu, pokiaľ sa neprieči právu

Európskej únie, je oprávnený vykladať iba národný súd, ktorý je povinný vychádzať z platnej právnej
úpravy.

K otázke možnej interpretácie náhrady škody v tom zmysle, že by bolo možné pod pojem škoda pre
účely zákona č. 381/2001 Z. z. podradiť i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúci v strate

blízkej osoby, odvolací súd poznamenáva, že platná právna úprava, dôsledne rozlišuje medzi právom
na ochranu osobnosti upravenom v § 11 a nasl. OZ (s ním spojeným právom na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch) a právom na náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. OZ. Medzi týmito dvomi inštitútmi
je pojmová a obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo, rýdzo
osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Na rozdiel od toho, právo na

náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej osobe, nemá absolútnu, ale len relatívnu povahu
a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel je aj medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch
a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva v tom, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy
v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vyvolať (nemožno presne zistiť
skutočnú ujmu). V prípade náhrady škody treba však výšku škody presne uviesť a preukázať. Právo

na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa platnej právnej úpravy teda
predstavujúdvecelkomsamostatnépráva,ktorésúpodmienenérôznousférouochranyzabezpečovanej
Občianskym zákonníkom.

Zákon č. 381/2001 Z. z. v ustanovení § 2, v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem

škoda osobitne nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník (čo treba rozumieť pod pojmom
škoda nevysvetľuje ani teraz platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.
septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel). V
občianskom zákonníku sa však nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu náhrady (§ 442 a nasl. OZ),
ktorá okrem iného vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví a usmrtení odškodňuje. Pokiaľ ide o nároky

nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť poškodeného a sťaženie spoločenského
uplatnenia (§ 444 OZ). Pri strate života sa výživou oprávneným osobám priznáva pozostalostná úrazová
renta (§ 448 OZ) a uhrádzajú sa náklady spojené s pohrebom, prípade s liečením (§ 449 ods. 1 a 2 OZ).
Keďže zákon č. 381/2001 Z. z. pojem škody nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá anišpeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje, niet dôvodu takto vymedzenú škodu v Občianskom
zákonníku nestotožniť so škodou vyjadrenou v § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona.

V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 168/2009
zo dňa 20. apríla 2011, v ktorom je výslovne konštatované: „že podľa súčasne platnej právnej úpravy
možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len
mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t. j. podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka“, ako aj
na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 zo dňa 31. 03. 2016, kde dovolací súd nevzhliadol dôvod

na odlišný výklad § 4 ods. 2 písm. a) z. č. 381/2001 Z. z., ani po rozhodnutí SD rozsudkom
C-22/12 vo veci Hassová.

Na podporu vyššie uvedených právnych záverov odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 139/2011 zo dňa 30. 10. 2012, v ktorom je výslovne konštatované, že „zákon č.
381/2001 Z. z., ktorý rozsah poistenia zodpovednosti zakotvuje v § 4, nezahŕňa náhradu nemajetkovej

ujmy.“

Keďže rozsudkom okresného súdu bola odporcom v 1/ a 2/ rade uložená povinnosť plniť navrhovateľom
spoločne a nerozdielne, bola týmto rozhodnutím súdu založená ich pasívna solidarita (§ 511 ods. 1
Občianskeho zákonníka), a teda i nerozlučné spoločenstvo v konaní (§ 91 ods. 2 O. s. p.), ktoré

vylučuje odlišné rozhodnutie voči jednotlivým žalovaným (R 4/2004). V danom prípade preto platí, že
hoci odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal len odporca 2/, je účinné aj pre odporcu 2/, z
ktorého dôvodu odvolací súd zrušil rozhodnutie aj voči odporcovi 1/.

Odvolanie proti rozsudku podali aj navrhovatelia. Namietali priznanie nízkej náhrady nemajetkovej

ujmy, ktorú námietku odvolací súd považoval za dôvodnú. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v časti
ustálenia výšky nemajetkovej ujmy, túto okresný súd priznal navrhovateľom vo výške nezodpovedajúcej
chránenému právu a odvolací súd rozhodnutie v tejto časti zrušil. Odvolací súd odôvodnenie výšky ako
aj samotnú výšku určenú súdom prvého stupňa považoval za nedostatočnú s ohľadom na primeranosť
pokrytia tak závažnej ujmy, aká nastala na strane navrhovateľov ako aj s ohľadom na ústavou chránené

právo na súkromie, obsahujúce aj právo na rodinný život. V súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím
je potrebné zdôrazniť, že v zásade jedinými kritériami, ktorými sa súd musí pri rozhodovaní o výške
nemajetkovej ujmy spravovať, sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Občiansky zákonník žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky nemajetkovej ujmy v
peniazoch neurčuje a určenie výšky náhrady v peniazoch je na voľnej úvahe súdu. Súd musí hodnotiť

takjednotlivéokolnosti,akoajcelkovúpovahukonkrétnehoprípadu.Určiťkonkrétnepravidláhodnotenia
je takmer nemožné vzhľadom na rozdielnosť toho - ktorého konkrétneho prípadu a vzhľadom na povahu
osobnostného práva, ktorého ochrany sa fyzická osoba domáha. Úvaha súdu musí mať jasnú štruktúru
a musí byť vedená výlučné kritériami formulovanými zákonom, teda závažnosťou vzniknutej ujmy a
okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že sa vo

významnej miere zaoberal aj posúdením sociálnej a ekonomickej situácie rodiny odporcu 1/, a tak určil
výšku nemajetkovej ujmy, aby prisúdená suma nebola likvidačná pre odporcu 1/. Na druhej strane
však podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne nezohľadnil vysokú intenzitu nepriaznivého následku
konania odporcu 1/, ako aj následky vzniknutej ujmy na strane navrhovateľov. Porušením dopravných
predpisov zo strany odporcu 1/ došlo k tomu, že zo dňa na deň, náhle, šokujúco a nepredvídateľne

prišli navrhovatelia o jednu z najdôležitejších osôb svojho života. Navrhovatelia tvorili s nebohým plne
fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Navrhovatelia stratili v jednom
okamihu manžela a otca, s ktorým tvorili harmonickú rodinu a vzájomne si pomáhali. Z nečakanej smrti
manžela prežívala navrhovateľka 1/ nielen pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale stratila i možnosť
viesť s ním súkromný život odo dňa jeho smrti. Túto stratu navrhovateľka 1/ prekonávala s výraznými

a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Protiprávnym konaním odporcu 1/ došlo k nenávratnej deštrukcii týchto
medziľudskýchväziebtvoriacichzákladarámecsúkromnéhoživotanavrhovateľovatýmkintenzívnemu
zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život. Právo na ochranu osobností
navrhovateľov bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť len
morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačovala na to, aby bola

primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma navrhovateľov. To vyplýva i z okolností
prípadu a vysokej intenzity nepriaznivého konania odporcu 1/, ktorý je v zásade nereparovateľný.
Vzniknutá trauma je zo života navrhovateľov prakticky neodstrániteľná.Súd prvého stupňa tieto okolnosti vo svojom rozhodnutí zohľadnil vo veľmi nízkej miere. Bolo
preukázané, že konaním odporcu 1/ došlo k zbytočnej a predčasnej smrti veľmi blízkej osoby
navrhovateľov, ktorá skutočnosť negatívne poznačila ich život. Uvedená strata blízkej osoby (manžela a

otca) je nenahraditeľnou a v živote nepostrádateľnou, s ktorou sa budú vysporadúvať po celý život. Je
potrebné prihliadnuť s vážnosťou aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to, že odporca
1/ ako vodič osobného motorového vozidla značky Alfa Romeo 147, EVČ: ZV B.BE nedal prednosť
skupine chodcov, prechádzajúcich po riadne vyznačenom prechode pre chodcov, následkom čoho do
nich narazil a čím spôsobil smrteľné zranenie V.. arch. W. I., ktorý prechádzal po riadne vyznačenom

prechode pre chodcov, na ktorom nebol sám a bol súčasťou väčšej skupiny prechádzajúcich chodcov
cez cestu. Odporca 1/ bol v priebehu necelých 22 mesiacov účastníkom štyroch dopravných nehôd,
a to aj s tragickými následkami. Po zhodnotení všetkých okolností prejednávanej veci, odvolací súd
dospel k záveru, že navrhovateľom v dôsledku straty blízkej osoby patrí nemajetková ujma v oveľa
vyššej sume, než ju priznal prvostupňový súd.

V zmysle ust. § 226 O. s. p. je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.