Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112207684
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112207684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti o Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. nad U., T. XXX/XX, do plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s. r. o., so sídlom Žilina,
D. Dlabača 35, dieťa rodičov: matky R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. nad U., T. XXX/XX a otca Ing.

R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Sv. Y. č. XXX/XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/101/2012-360 zo dňa 10.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmsúdpovolilotcovisplácaťzameškanévýživnévmesačných
splátkach po 100,- eur, m e n í tak, že súd p o v o ľ u j e otcovi splácať nedoplatok na výživnom
za obdobie od 01.03.2012 do 31.01.2016 vo výške 2.091,70 eur v mesačných splátkach po 70,- eur
splatných spolu s bežným výživným k rukám Y. F., pod následkom straty výhody splátok.

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 09.08.2010 v časti
určenia výživného na maloletého Y. F. tak, že zvýšil výživné otca na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou
od 01.03.2012 a sumu 135,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2015. Zároveň vyčíslil nedoplatok na

výživnom pre syna Y. za obdobie od 01.03.2012 do 31.01.2016 vo výške 2.091,70 eur a povolil otcovi
splátky spolu s bežným výživným k rukám dospelého dieťaťa po 100,- eur mesačne, pod následkom
straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd s poukazom na ust. § 31, § 62, § 75, § 77 a § 78 Zákona
o rodine konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, ako
aj na strane rodičov. Dieťa je vyspelejšie, dospelo, zvýšili sa náklady na zabezpečenie jeho základných
potrieb. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti bral do úvahy odôvodnené potreby dieťaťa, ako

aj možnosti a schopnosti rodičov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec dieťaťa. Dôvodil tým, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, ako aj tým, že jeho súčasný príjem starobný dôchodok
vo výške 413,02 eur mesačne mu neumožňuje platiť súdom stanovené výživné spolu so zameškaným
výživným tak, aby nebola ohrozená jeho životná úroveň. Zvýšené výživné nezodpovedá odôvodneným a

zdokladovaným potrebám dieťaťa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Podľa neho sa zmenili
pomery, avšak nielen na strane maloletého, resp. v čase rozhodovania plnoletého dieťaťa, ale aj na
strane jeho, keď pôvodne mal možnosť stravovať sa u syna Y. F., ktorý mal v prenájme hotel, ktorý všaknájomnú zmluvu ukončil. Otec dieťaťa ako bývalý športovec absolvoval operáciu kolena, trpí bolesťami
kĺbov, prekonal očný infarkt a navštevuje kardiológa po prekonaní srdcovej nevoľnosti. Naproti tomu syn
Y.ije v dvojgeneračnom dome, kde obýva samostatnú 3-izbovú jednotku s príslušenstvom, jeho matka s

terajším manželom vedú nákladný a luxusný život. Aj keď navonok matka uvádza ako svoj jediný príjem
invalidný dôchodok vo výške 149,50 eur a snaží sa vystupovať ako nemajetná osoba, svoju polovicu
domu, v ktorom býva v M., predala svojmu terajšiemu manželovi za sumu 200.000,- eur a používa auto
Jeep, ktoré je písané na jej otca. Vlastní tiež 2-izbový byt v H. nad U.. Tiež je spoločníčkou vo firme
Haluškáreň, s. r. o., pričom táto skutočnosť pred súdom uvedená nebola. Podľa odvolateľa aj náklady

na štúdium a cestu do školy, ktoré sú uvádzané v rozsudku, sú nadsadené a nepravdivé. Navyše syn
má možnosť brigádne si privyrobiť v reštaurácii a penzióne jeho matky alebo ako inštruktor lyžovania.
Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že výživné zvýši na sumu 60,- eur
mesačne s účinnosťou od 01.03.2012 a nedoplatok na výživnom povolí splácať v mesačných splátkach
30,- eur spolu s bežným výživným k rukám dospelého dieťaťa.

K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník zastupujúci dieťa do jeho plnoletosti, ktorý uviedol, že
žiada rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O. s. p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o plnení

povinnosti platiť zameškané výživné zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v
ostatných výrokoch napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, ako i z preskúmavaného rozsudku mal i

odvolací súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Žilina sp. zn. 30P/119/2010 zo dňa 09.08.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.09.2010. Otec
bol zaviazaný platením výživného na syna vo výške 25,38 eur. V čase pôvodného rozhodnutia syn
navštevoval 8. ročník základnej školy, v čase súčasného rozhodovania o výživnom je študent vysokej
školy. Otec dieťaťa pracoval vo firme Covera, s. r. o. s príjmom minimálnej mzdy (266,60 eur). Matka

podľa jej vyjadrenia v tom čase dosahovala príjem okolo 1.000,- eur mesačne. V čase zvýšenia
výživného bol otec dieťaťa poberateľ starobného dôchodku (406,- eur, v súčasnej dobe 413,50 eur).
Za rok 2012, 2013 podával daňové priznanie so základom dane vo výške 3.656,27 eur, resp. 0,- eur.
Minimálnypríjemmalvroku2015oteczbrigádnickejčinnostivovýške140,-eur.Tiežuviedol,žepomáha
svojej priateľke v podnikaní, za čo nedostáva plat, avšak je to kompenzované stravou. Matka dieťaťa

poberá invalidný dôchodok, a to v roku 2013 vo výške 142,30 eur, v roku 2015 vo výške 150,50 eur.
Syn Y. je študentom vysokej školy UKF v Nitre. V zimnom období si privyrábal brigádne ako inštruktor
lyžovania, pričom jeho príjem bol od 100,- až 150,- eur, v mesiaci február 15,- eur.

Podľa § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov, s poukazom na vykonané dokazovanie, postupoval

prvostupňový súd správne, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo
k takej zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti
vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Tu súd správne
poukázal na zmenu pomerov najmä na strane dieťaťa, ktoré súvisia jednak s jeho fyzickým rastom,
vyspievaním, ale aj prípravou na budúce povolanie na vyššom stupni školy, ako aj s uspokojovaním jeho

kultúrnych a športových potrieb. Prvostupňový súd vykonal obšírne dokazovanie, vo svojom rozhodnutí
popísal pôvodný stav, na základe ktorého rozhodoval súd vo veci pôvodne určeného výživného, taktiež
zdôvodnil, akým spôsobom vyhodnotil možnosti a schopnosti rodičov, ako aj odôvodnené potreby
dieťaťa v čase rozhodovania o zvýšení výživného. Súd tak vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z
neho správny záver, keď výživné stanovil vzhľadom na zmenu pomerov u dieťaťa, ako aj vzhľadom na

možnosti a schopnosti oboch rodičov. Prvostupňový súd postupoval v súlade so zásadami stanovenými
Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd
plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. na ne poukazuje. Vo svojom odvolaní otec maloletého
dieťaťa neuviedol žiadne iné dôvody, s ktorými by sa už nevysporiadal prvostupňový súd. Pokiaľteda súd zvýšil výživné na 90,- eur mesačne od 01.03.2012 (v tom čase dieťa bolo stredoškolským
študentom) a od jeho nástupu na vysokoškolské štúdium na sumu 135,- eur mesačne, aj odvolací súd
má za to, že takto stanovené výživné je primerané základným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a

schopnostiam rodičov. V tejto súvislosti potom súd správne vyčíslil aj nedoplatok na výživnom. Oproti
pôvodnému rozhodnutiu odvolací súd zmenil výšku splátok pri zameškanom výživnom, prihliadnuc na
dôvody uvádzané odvolateľom a splátku zameškaného výživného stanovil na 70,- eur mesačne splatnú
spolu s bežným výživným k rukám dospelého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov náhradu nepriznal, vzhľadom na to, že konanie mohlo začať
aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.