Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6C/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200256
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816200256.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľa:

H. T. J., I..J.., U.Z. XX, XXX XX Ž., O.: XX XXX XXX, proti odporcovi: E. R., F.. XX.XX.XXXX, XXX XX
J. XXX, zast. opatrovníčkou L. E., J. Q. Z. J. U. o zaplatenie sumy 4.309,65 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 309,65 EUR, úrok vo výške 276,97 EUR, úrok
z omeškania vo výške 4,51 EUR, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 309,65 EUR a zo
sumy 276,97 EUR od 16.01.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 258,50 EUR a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4.309,65 eur spolu s
nezaplatenými úrokmi v sume 276,97 eur, úrokmi z omeškania vo výške 4,51 eur, úrokom vo výške
15,90% p.a. z nezaplatenej istiny 4.309,65 eur od 16.01.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 8% p.a. z nezaplatenej istiny 4.309,65 eur a z nezaplatených úrokov v sume 276,97 eur od
16.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 13.12.2012
uzatvoril s odporcom Úverovú zmluvu č. 24869 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol odporcovi
peňažné prostriedky vo výške 4.500,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa odporca zaviazal splácať v

pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do
21.11.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, preto bol
listom zo dňa 23.12.2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 14.01.2014.
Napriek výzve nebola jeho pohľadávka uhradená. Žalovaná suma predstavuje sumu 4.651,13 eur,
ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 4.309,65 eur, úrokov vo výške
276,97 eur, úrokov z omeškania v sume 4,51 eur, poplatkov za upomienky v sume 60,- eur, ktoré si
navrhovateľ neuplatňuje. Po zosplatnení úveru odporca v jeho prospech realizoval úhradu vo výške

0,00 eur. K uplatneniu úroku z omeškania z nesplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku dňu
zosplatnenia úveru navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp.
zn. 4Cob/62/2007, v ktorom súd uvádza: „S poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť
platiť úroky z úveru ( § 497 Obchodné zákonníka). S omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať
platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov ( § 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka).
Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku ( § 369 ods. 1 Obchodné zákonníka), je
povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri

omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania.“

Uznesenímzodňa25.05.2016podč.k.6C/3/2016-53súdustanovilodporcovivzmysle§29ods.2O.s.p.
opatrovníčku - súdnu tajomníčku Okresného súdu Humenné, L. E., nakoľko jeho pobyt je neznámy.Opatrovníčka odporcu žiadala, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti, z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobnýmnávrhomajehoprílohami-Písomnévyjadrenie
navrhovateľa a špecifikácia istiny a prehľad splácania s tým, že do dátumu zosplatnenia, t. j. do
15.01.2014 uhradil odporca na istinu sumu 190,35 EUR, teda dlžná suma predstavuje 4 309,65 EUR.
Dátum zosplatnenia je 16.01.2014 v súlade s bodom 2.5.1 obchodných podmienok klient musí vrátiť,

alebo splatiť banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o
úvere, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Spláca sa istina úveru anuitným spôsobom, formou konštantnej
anuity, čo znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky
je rovnaká s výnimkou poslednej splátky. Pokiaľ ide o úroky, nezaplatené úroky vyčíslil navrhovateľ v
sume 276,97 EUR. Predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý mal odporca splatiť. Úroková
sadza je vo výške 15,9 % ročne. Následne sú tu úroky z omeškania. Každá omeškaná dlžná splátka je

odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne. Úrok z
omeškania bol dohodnutý v zmluve v zmysle § 369, ods. 1 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania
boli vyčíslené na 4,51 EUR. Vo vyjadrení je bližšie zdôvodnené, ako bol vypočítaný úrok z omeškania,
k zániku zmluvného vzťahu z úveru nedošlo. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiada sumu, ktorá je
uvedená v písomnom vyhotovení návrhu a zároveň žiada priznať aj vzniknuté trovy konania. Predmetná

úverová zmluva na čl. 4 - 5 obsahu spisu. Druhá upomienka z 28.10.2013. Výzva na predčasné splatenie
úveru z 23.12.2013. Všeobecné obchodné podmienky H. T. účinné od 17.11.2012 a zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľ ako banková inštitúcia a odporca ako klient dňa 13.12.2012 uzavreli úverovú zmluvu č.

XXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou splátkového
bezúčelového úveru. Podľa bodu 1.2. zmluvy výška poskytnutého úveru bola 4.500,- eur. Úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 15,90% ročne ako fixná do splatnosti úveru. Poplatok za poistenie
schopnosti splácať úver dohodnutý nebol. Odporca sa úver zaviazal splatiť v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 74,98 eur v počte 120, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.12.2012

akonečnásplatnosťúveruboladňa21.11.2022.Celkovásumy,ktorúmalodporcazaplatiť,bola9.236,40
eur pri RPMN vo výške 18,22 %.

Ako vyplýva z bodu 3.1 a 3.2 zmluvy klient sa zaväzuje riadne a včas plniť si všetky svoje záväzky
vyplývajúce z úverovej zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom

uvedené v úverovej zmluve, VOP a Sadzobníku poplatkov.Klient vyhlasuje, že uzatvára úverovú zmluvu
na vlastný účet a zaväzuje sa, že prostriedky, ktoré bude používať na zaplatenie pohľadávok banky
podľa úverovej zmluvy, budú jeho vlastníctvom alebo ak tieto prostriedky budú vlastníctvom inej osoby,
zaväzuje sa odovzdať banke písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na zaplatenie
pohľadávok banky.

Podľa bodu 3.4 zmluvy klient vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke. V prípade
nepravdivosti tohto vyhlásenia môže banka postupovať podľa článku 4. Bol informovaný o úrokovej
sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách; poskytol
banke komplexné údaje a nezatajil žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok uvedenie banky do

omylu pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie úveru; prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením úverovej
zmluvy s jej súčasťami: formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere;
VOP; Sadzobník.

Navrhovateľ druhou upomienkou zo dňa 28.10.2013 odporcu vyzval na zaplatenie omeškaných splátok

v celkovej výške 158,95 eur a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 02.11.2013. Zároveň
ho upozornil, že v opačnom prípade ho požiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky.

Navrhovateľ listom zo dňa 23.12.2013 zosplatnil celý úver, z dôvodu, že odporca opakovane neplnil
svoje povinnosti splácať úver. Vyzval ho na zaplatenie celého úveru v sume 4.598,04 eur najneskôr do

dňa 14.01.2014.

Z výpisu z úverového účtu odporcovi súd zistil, že na základe zmluvy o úvere mu boli navrhovateľom dňa
13.12.2012 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4.500,- eur. Ku dňu 15.1.2014 bol úver zo stranynavrhovateľa zosplatnnený a k uvedenému dlžná suma na istine úveru bola 4.309,65 eur, na úrokoch
z úveru bola 276,97 eur.

Podľa § 497 zákona č. 511/1993 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v

čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranejlehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje,
že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ďalej súd zistil, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy bol daný navrhovateľom bez možnosti odporkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre
spotrebiteľa výhodnejšie.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v
spotrebiteľskýchzmluváchbezohľadunatypzmluvy,tedaajvprípadeabsolútnychobchodov(absolútne
obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo
žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené

niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo
14/2014 podľa ktorého, ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa
13.12.2012 úverová zmluva a na jej základe navrhovateľ odporcovi poskytol úver vo výške 4.500,- eur pri
dojednanej ročnej úrokovej sadzbe úveru 15,90 %. Odporca sa zaviazal úver splatiť formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 74,98 eur, ktoré boli splatné k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.12.2012 a konečná splatnosť úveru dňa 21.11.2022.Ďalej mal súd za preukázané, že odporca nesplácal jednotlivé splátky v zmysle úverovej zmluvy riadne
a včas a keďže sa dostal do omeškania s platením úveru, navrhovateľ ku dňu 14.01.2014 vyhlásil
predčasnú splatnosť celého úveru a vyzval odporcu, aby dlžnú sumu uhradil.

Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru výška nesplatenej istiny úveru bola 4.309,65 eur. Na
základe uvedeného je tak odporca povinný na istine úveru navrhovateľovi splatiť sumu 4.309,65 eur.
Súd preto žalobu iba v časti o zaplatenie istiny úveru vo výške 4.309,65 eur považoval za dôvodnú, na
jej úhradu zaviazal odporcu a čo do zvyšku v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil aj nárok na úrok z úveru pri jeho výške 15,90 % ročne, ktorý
ku dňu predčasnej splatnosti úveru vyčíslil vo výške 276,97 eur. V danom prípade, keďže ide o zmluvu
spotrebiteľskú, súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Z internetovej stránky NBS (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-
sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank) súd preveroval úrokové miery

podobnéhoúveruvbankáchazistil,žeprispotrebiteľskomúveresosplatnosťounad5rokovvdecember
2012 činil úrok 10,06% p.a. Z toho je zrejmé, že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom značne
neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery
súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi a preto odporcu
zaviazal aj na zaplatenie sumy 276,97 eur.

Navrhovateľ si odo dňa 16.01.2014 uplatnil v tomto konaní ďalej nárok na úroku z úveru z istiny úveru
vo výške 15,90 % ročne a to až do zaplatenia celej úverovej istiny.

Súd v tomto smere uvádza, že nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym

úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia

peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j.
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
konania.V danej právnej veci navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 29.6.2015, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany navrhovateľa došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej

splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do
dňa 14.01.2014, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený
aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v
Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo
dňa 7.5.2014.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd navrhovateľovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 15,90%
ročne zo sumy istiny úveru od 16.01.2014 do zaplatenia a v tejto časti žalobu zamietol.

Súd zároveň navrhovateľovi nepriznal nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania ku dňu
zosplatnenia úveru v sume 4,51 eur, pretože tento úrok z omeškania bol vyčíslené pri sadzbe vo

výške 8 % ročne, ktorá sadzba prevyšovala zákonnú sadzbu úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase, kedy došlo
k omeškaniu. Súd navrhovateľovi priznal len úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru v sume 3,04
eur, nakoľko výška úroku z omeškania bola od 23.09.2013 do 22.10.2013 - 5,5 % ročne, od 22.10.2013
do 21.11.2013 - 5,5% ročne, od 21.11.2013 do 23.12.2013 - 5,25% ročne a od 23.12.2013 do 16.01.2014

- 5,25% ročne.

Celkovo súd považoval žalobu za dôvodnú čo do sumy 4.309,65 eur - istina, 276,97 eur - úroky z
úveru vyčíslené ku dňu 16.01.2014, 3,04 eur - úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 16.01.2014 a na jej
zaplatenie zaviazal odporcu.

Nakoľko sa odporca so splácaním peňažného záväzku dostal do omeškania. Navrhovateľovi v súlade s
príslušnými zákonnými ustanoveniami vznikol nárok na úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania 8
% ročne uplatnená navrhovateľom nie je v súlade s platnou právnou úpravou, nakoľko výška zákonného
úroku z omeškania ku dňu 16.01.2014 bola 5,25 % ročne. Odporcu preto zaviazal aj na zaplatenie úroku

z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,Os.p.“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku

a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.V danej právnej veci súd žalobe nevyhovel iba v nepatrnej časti a to pokiaľ sa jedná o sumu 1,47 eur a
nárok na úrok z úveru po zosplatnení. Nakoľko mal navrhovateľ neúspech iba v nepatrnej časti, vznikol
mu nárok na plnú náhradu trov konania.

Trovy konania na strane navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
258,50 eur a v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanovenia preto súd odporkyňu zaviazal na ich
náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.