Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204224
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615204224.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. P.,
G. XXX, o vymoženie 1.306,48 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu L., B. XX, pod sp.zn. EX

22959/15, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
1Er/2094/2015-8 zo 17.8.2015

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1Er/2094/2015-8 zo 17.8.2015 p
o t v r d z u j e.

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 1Er/2094/2015-8 zo 17.8.2015 exekučné konanie zastavil.
Účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 103, § 104
ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu

istému povinnému ako v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 7Er/993/2009. Okresný súd
Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 7Er/993/2009-13 z 19.4.2010, právoplatným 15.5.2010, exekúciu
zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v
rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že v exekučnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté
o neprípustnosti vedenia exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorá skutočnosť zakladá
prekážku veci právoplatne rozhodnutej s následkom zastavenia exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie svojho odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. a §
221 O.s.p. v podstate tým, že
- súd rozhodol na rámec zverenej právomoci,
- súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa jeho názoru uvedených pochybení sa exekučný súd dopustil tým, že
1. bez zákonného oprávnenia (nad rámec zverenej právomoci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku)
rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania,
2. v exekučnej veci uplatnil zásadu res iudicata, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na
predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie túto zásadu

aplikovať.Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je svojim obsahom úplne identické s odvolaniami,
ktoré oprávnený podáva v desiatkach iných exekučných konaniach a na základe ktorých len konajúci
senát krajského súdu preskúmaval viacero rozhodnutí exekučných súdov vydaných na rovnakom

skutkovom základe a právnom posúdení (napr. uznesenia sp.zn. 3CoE/195/2015, 3CoE/4/2016,
3CoE/6/2016, 3CoE/7/2016, 3CoE/8/2016), odvolací súd nepovažoval za účelné ani hospodárne
opätovne citovať (resp. robiť rešerš) opakovaných odvolacích argumentov oprávneného, ktoré sú pre
zainteresovaných (oprávneného i súdy prvej a druhej inštancie) už notorietou.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia
oprávneného v podanom odvolaní je totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a používa v desiatkach
predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne závery exekučných súdov vo vzťahu
k aplikácii zásady res iudicata v exekučnom konaní, kde prekážka veci právoplatne rozhodnutej je
neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorej (ne) existenciou sa exekučný súd zaoberá ešte pred

preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedenými odvolacími námietkami ako i
ďalšími sa odvolací súd podrobne zaoberal v predchádzajúcom období. Z dôvodu totožnosti tak v osobe
odvolateľa, ako aj totožnosti v použitej právnej argumentácii a v skutkových okolnostiach, ktoré boli
podstatné pre ustálenie záverov exekučných súdov (vrátane tohto) aj v prípadoch predošlých, odvolací

súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že odvolateľovi sú známe dôvody nevyhovenia odvolaniam
v obdobných prípadoch (teda potvrdzovania rozhodnutí exekučných súdov ako vecne správnych)
a ustálený právny názor tunajšieho odvolacieho súdu (konajúceho senátu) na danú problematiku
sa nezmenil, nie je potrebné opätovne uvádzať tie isté dôvody potvrdenia rozhodnutia exekučného
súdu o zastavení exekučného konania, aké už boli uvádzané pri predchádzajúcich prejednávaniach

odvolaní oprávneného a preskúmavaní obdobných rozhodnutí exekučných súdov pôsobiacich v obvode
tunajšieho súdu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
svojich predchádzajúcich rozhodnutí (a odkazuje na právnu argumentáciu v nich obsiahnutú - napr.
3CoE/195/2015, 3CoE/4/2016, 3CoE/6/2016, 3CoE/7/2016, 3CoE/8/2016), ktorými boli potvrdené
rozhodnutiaexekučnýchsúdovvobdobnýchprípadoch.Odvolacísúdvtakýchtoaobdobnýchprípadoch

nemádôvodmeniťsvojeužustálenézáveryapretovpodrobnostiachodkazujenasvojepredchádzajúce
(vyššie označené rozhodnutia) a právnu argumentáciu v nich obsiahnutú. Len v stručnosti odvolací súd
sumarizuje tento záver, ktorý rezultuje takmer zo všetkých jeho rozhodnutí vydaných v analogických
prejednávaných prípadoch:

Primárnym základom záveru okresného súdu vedúcim k zastaveniu exekučného konania je prekážka
veci právoplatne rozhodnutej ako neodstrániteľnej prekážky konania, t.j. takej, ktorej náprava nie je
možná ani po výzve súdu. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo
právoplatne rozhodnuté (v exekučnom konaní uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
alebo uznesením o zastavení exekúcie), bola znovu prejednávaná. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o zastavení exekúcie z dôvodu,
že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je formálne a materiálne vykonateľný, už prekážku
res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého
exekučného titulu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd, exekučný súd nevynímajúc, skúma procesné
podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) hneď od začatia konania, k čomu ho vedie aj dôvod

hospodárnosti konania, pretože od výsledku tohto skúmania závisí ďalší postup v konaní. Týmto
spôsobom postupuje exekučný súd ešte pred preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, bez pristúpenia k postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, nemôže exekučný súd postupovať inak, než konanie zastaviť. Nejedná sa teda o svojvôľu a

už vôbec nie o prekročenie právomoci exekučného súdu, ale o postup v súlade so zákonom.

Vylúčenie aplikácie zásady res iudicata v exekučnom konaní, ktorý prezentuje sám odvolateľ, by
znamenal, že súd by donekonečna mal rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov na vykonanieexekúcie na základe identického exekučného titulu predkladaného oprávneným, hoci už predtým
právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie, resp. zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé aký iný výsledok na základe toho istého exekučného

titulu, ktorý bol v predchádzajúcom konaní vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul (pričom túto
nespôsobilosť nie je možné nijako odstrániť) oprávnený v tomto exekučnom konaní očakával.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu povinnej nepriznal. Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.nemáprávonaichnáhradu.Naprotitomupovinnásináhradutrovodvolaciehokonanianeuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.