Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/418/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222269
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214222269.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821
08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, adresa na doručovanie Orange Slovensko, a.s.,
Metodova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej: S. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXXX/XX,
XXX XX F. B., o zaplatenie 689,11 eura s istiny s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/362/2014-43 zo dňa 12. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a časti trov konania
účastníkov z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobcu uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu
248,11 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 27.09.2013 do zaplatenia a to všetko do

troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
zákona č. 351/2011 Z.z. (§ 43 ods. 1, § 43 ods. 12), ustanoveniami Občianskeho zákonníka - zákon
č. 40/1964 Zb. (§ 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, § 52 ods. 4, § 517 ods. 2,
§ 544 ods. 1, § 544 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (§ 10c v znení účinnom od 01.02.2013,
§ 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013). Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že účastníci

uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí verejných služieb vrátane dodatku, súčasťou ktorej
zmluvy sú i všeobecné zmluvné podmienky. Na základe tohto potom žalobca zapožičal žalovanej SIM
kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby žalobcu, za čo jej vyúčtoval sumu 248,11
eura pripojenými faktúrami (č.l. 15 až 20), ktoré žalovaná neuhradila. Okrem toho, keďže porušila
zmluvné podmienky, uplatnil si i nárok na zmluvnú pokutu 441,- eur. Uzavrel, že v danom prípade ide
o zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na jej právnu formu. Ide o vzťah, v

ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu individuálne dojednané, keďže ide o formulárovú
zmluvu vrátane všeobecných zmluvných podmienok, kde sa vypĺňajú len niektoré kolónky. Žalovaná
však služby žalobcu využívala a svoje povinnosti porušila, lebo za služby, ktoré jej žalobca poskytol
nezaplatila, preto je žaloba žalobcu dôvodná čo do zaplatenia dlhu za služby v sume 248,11 eura
spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 441,00 eura, v tejto časti
je žaloba nedôvodná. Ide o nárok žalobcu uplatnený ako zmluvná pokuta zato, že žalovaná porušila

záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Žalobca by musel preukázať, že dojednanie o
zmluvnej pokute je platným právnym úkonom a to z hľadiska jeho určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti, čo
nepreukázal. Nepreukázal potom ani pasívnu legitimáciu žalovanej, že je nositeľom povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu. Dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v dodatku k zmluve, ktoré je absolútne
neplatné s poukazom na § 37 OZ. Tak ako je text o zmluvnej pokute naformulovaný,
je absolútne nejasný, neurčitý a teda nezrozumiteľný, keď z textu o dojednaní o zmluvnej pokute

nie je zrejmé, za akých konkrétnych podmienok, aké konkrétne porušenie, v akom okamihu má za
následok nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a povinnosť žalovanej túto žalobcovi uhradiť. Nie je anizrejmé, akú výšku v ktorom čase porušenia má žalovaná akú zmluvnú pokutu uhradiť. Žalobca do
zmluvy i dodatku a všeobecných obchodných podmienok zapracoval niekoľko zmluvných povinností
žalovanej ako spotrebiteľa. Na druhej strane nezapracoval žiadne sankcie pre seba ako dodávateľa,

takže nepostupoval v súlade s dobrými mravmi. Postupoval jednostranne a tak spôsobil neprimeranú
nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj prospech a v neprospech žalovanej ako
spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute je potom absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa §
39 OZ s poukazom na § 3. Na toto súd musel prihliadnuť z úradnej povinnosti. Preto súd žalobu žalobcu
v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a § 150 ods.

2 OSP, pretože obaja účastníci mali v konaní čiastočný úspech a čiastočný neúspech a ide o drobný
spor a jednoduchú vec.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti zamietajúcej časti rozsudku.
Nesúhlasil s tým, že dojednania o zmluvnej pokute sú neplatným právnym úkonom, keď za neurčitý
sa považuje taký právny úkon, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak

nejednoznačné a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a
preklenúť ani výkladom v zmysle § 39 a v zmysle § 35 OZ (Fekete, I: Občiansky zákonník 1, Komentár,
Bratislava, Eurokódex 2011). Argumentoval, že dohodnutá zmluvná pokuta je formulovaná jasne, určite
a zrozumiteľne a je možné na základe jej písomnej formulácie v dodatku jasne a presne určiť, za
aké porušenie zmluvy žalovanej vznikne žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu a v akej výške. Žalobca

zohľadnilpriurčenívýškyzmluvnejpokutyajzostávajúcičasdokoncadobyviazanosti.Vdanomprípade
bola viazanosť 24 mesiacov, žalovanej boli poskytnuté zvýhodnené služby, ktoré využívala ani nie tri
mesiace a nezaplatila žiadnu úhradu. Mala možnosť, aby jej boli poskytované služby bez viazanosti
a iných súvisiacich povinností, avšak zaviazala sa k využívaniu služieb počas 24 mesiacov. Bola to
žalovaná, ktorá konala v rozpore s dobrými mravmi, pretože s uzavretím dodatku nadobudla mobilný

telefón za akciovú cenu 19,- eur a za zvýhodnenú cenu poskytovaných služieb, pričom svoj záväzok
neplnila vôbec a nie po dobu 24 mesiacov, na ktorú sa zaviazala. V prípade, ak by dodatok neuzavrela,
mohla si mobilný telefón zakúpiť za bežnú maloobchodnú cenu 460,- eur. Žalovaná však využila zľavy
a akcie poskytnuté žalobcom a to bez plnenia svojich záväzkov. Dobré mravy potom netvoria uzavretý
a petrifikovaný normatívny systém, sú skôr meradlom etického hromadenia konkrétnych situácií a ich

súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu
s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti konania účastníkov v príslušnom období a na ich vtedajšie postavenie. Súlad obsahu právneho
úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, či jeho obsah bol výsledkom
slobodnéhodojednaniamedziúčastníkmibezohľadunato,ktoprípadnýrozporsdobrýmimravmizavinil

a či niektorá zo strán bola pri uzavieraní zmluvy v dobrej viere - Ro NS ČR: sp. zn. 32 Cdo 174/2005 a sp.
zn. 32 Cdo 150/2007. Žalobca pri uzatváraní zmluvného vzťahu nekonal v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovanámalavyužívaťslužbyžalobcupodobu24mesiacovabolajejznámatiežvýškazmluvnepokuty
za zľavu z mobilného telefónu. Žalovaná si však svoje povinnosti neplnil a preto je povinná zaplatiť
zmluvnú pokutu, k zaplateniu ktorej sa zmluvne zaviazala.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo

podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote
(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods.
1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1
OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom
hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 8C/362/2014 bol
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 689,11 eura istiny s príslušenstvom. Súd prvého stupňa žalobcovi
priznal istinu 248,11 eura spolu s úrokom z omeškania ako cenu poskytnutých služieb žalobcomžalovanej a vo zvyšku v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 441,- eur jeho žalobu zamietol s
poukazom na nejasné zmluvné dojednania, ktoré nedávajú jednoznačný záver o vzájomných právach
a povinnostiach účastníkov, nezakladajú aktívnu či pasívnu legitimáciu a ide tiež o dojednania v rozpore

s § 39 a § 3 OZ, na čo musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa niekto neplatnosti takéhoto právneho
úkonu dovolá alebo nie.

Žalobca napadol rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, takže predmetom prieskumu
odvolacieho súdu je napadnutá zamietajúca časť rozsudku, ako i s tým súvisiaci výrok o trovách

prvostupňového konania účastníkov.

Po preskúmaní obsahu spisu, prejednaní odvolania žalobcu a preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa
odvolací súd zistil, že z rozsudku súdu prvého stupňa nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na
ktorých súd prvého stupňa svoje úvahy o nedôvodnosti nároku žalobcu založil.

Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku neoboznámil a neuviedol konkrétne okolnosti prejednávaného
právneho vzťahu, konkrétne ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute. Z rozsudku súdu prvého stupňa
ani nevyplýva, kedy účastníci uzavreli zmluvu, čo bolo jej predmetom (v súvislosti s užívaním mobilného
telefónu), aké povinnosti na seba žalovaná prevzala. Súd prvého stupňa nekonkretizuje text zmluvnej
pokuty, ktorý považuje naformulovaný tak, že je absolútne nejasný, neurčitý a teda nezrozumiteľný.

Neuviedol, v čom presne spočíva nejasnosť dojednania o zmluvnej pokute, z čoho vyplýva nemožnosť
zistiť, kedy vzniká žalobcovi právo na zmluvnú pokutu a povinnosť žalovanej túto uhradiť a tiež prípadne
nezvážil, v akej výške a z čoho je možné túto výšku vyvodiť. Súd prvého stupňa aplikoval v danom
prípade ustanovenie § 3, § 39 OZ, tieto však nevyhodnotil vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, k zmluvnej
pokute, ktorú žalobca v konaní uplatňuje.

Na to, aby bolo možné preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa, ním vytýkané vady obsiahnuté v
dodatku k zmluve účastníkov by mali byť konkrétne uvedené, mal sa zamerať na preskúmanie tých častí
zmluvy, ktorých sa neplatnosť zmluvných dojednaní týka, mali by byť v rozhodnutí súdu prvého stupňa
citované, teda uvedené tak, aby z jeho rozhodnutia celkom jednoznačne vyplývalo, o ktoré konkrétne

častizmluvyideavčomtkvieichnedostatok.Beztakejtošpecifikáciepredmetnejvecijepotomrozsudok
súdu prvého stupňa neurčitý, nekonkrétny a v svojej podstate preto i nepreskúmateľný.

Súd prvého stupňa síce v rozsudku cituje zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa, avšak
nezaoberásatým,čipredmetnázmluva,resp.nárok,ktorýžalobcavkonaníuplatňuje,niejezaloženýna

neprijateľnej zmluvnej podmienke, nepreskúmal túto, vo svojom rozhodnutí sa ňou dôsledne nezaoberal
a nezvážil, či na základe takejto podmienky, o ktorej v rozsudku tvrdí, že spôsobuje značnú nerovnováhu
vprávachapovinnostiachúčastníkov,jemožnézmluvnéplneniežalobcovipriznať,rsp.činiejepotrebné
takúto zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku vyhlásiť za neprijateľnú(§ 153 OSP).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v

občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá
je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a
týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. V
preskúmavanej veci súd prvého stupňa postupoval v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd prvého stupňa sa citovaným zákonným ustanovením dôsledne neriadil.Z napadnutého rozhodnutia a obsahu preskúmavaného spisu vyplynulo, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav - nedostatočne ustálil obsahové náležitosti uzavretej zmluvy.
ktoré náležitosti vyžadované zákonom v zmluve uzavretej medzi účastníkmi chýbajú. Nie je tak zrejmé,

na základe akých skutkových okolností dospel k záveru, že zmluva je neplatná.
Súd prvého stupňa síce čiastočne citoval aj príslušné zákonné ustanovenia vzťahujúce sa k
spotrebiteľským zmluvám, nezaoberal sa však ochranou spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, tieto nepodrobil

Odôvodnenierozhodnutiataknezodpovedáustanoveniu§157ods.2OSP,jenedostatočné,všeobecné,
bez uvedenia dostatočných konkrétností vo vzťahu k preskúmavanej zmluve. Uvedené skutočnosti
spôsobili nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia. Vydanie nepreskúmateľného
rozhodnutia je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
ÚstavySlovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky treba za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom
konaní. Rozhodnutie vo veci odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo

prvostupňové rozhodnutie, čím by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Posúdenie
veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je pritom súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý
proces.

S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa

ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa o veci znova rozhodne, pričom sa súčasne vysporiada s námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní. Opätovne preskúma predmetnú zmluvu, ustáli jej náležitosti a obsah
tejto zmluvy. Až na základe tak vykonaného preskúmania vyhodnotí, či je nárok žalobcu založený

na neplatných dojednaniach a ktorých. Svoje konkrétne zistenia o prípadnej neplatnosti zmluvy v
odôvodnení presne uvedie. V zmysle ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka vyhodnotí
prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok a uvedie, ako spôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v zmysle citovaného ustanovenia
§ 157 ods. 2 riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov pôvodného konania na súde prvého stupňa ako aj trovách
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.