Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116206281
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116206281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci

navrhovateľa B. D., L.. XX. XX. XXXX, J. C. Q. XXXX/XX, XXX XX J. J., štátneho občana Slovenskej
republiky, proti odporcovi PaedDr. Ján Kurjatko - REMART, miesto podnikania Haškova 77, 974 11
Banská Bystrica, IČO: 17 801 001, o určenie neplatnosti výpovede s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11. 02. 2016 j e n e p l a t n é a
pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej t r v á .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 6 777,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

6,00 % ročne zo sumy 499,00 eur od 01. 02. 2014 do zaplatenia, zo sumy 598,00 eur od 01. 02. 2015
do zaplatenia, zo sumy 583,00 eur od 01. 02. 2016 do zaplatenia, zo sumy 36,00 eur od 07. 04. 2016
do zaplatenia, zo sumy 1 060,80 eura od 01. 02. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1 223,30 eura od 01. 02.
2015 do zaplatenia, zo sumy 1 290,90 eura od 01. 02. 2016 do zaplatenia, zo sumy 53,30 eura od 07.
04. 2016 do zaplatenia, zo sumy 421,20 eura od 01. 02. 2014 do zaplatenia, zo sumy 490,90 eura od
01. 02. 2015 do zaplatenia, zo sumy 500,20 eura od 01. 02. 2016 do zaplatenia, zo sumy 20,80 eura
od 07. 04. 2016 do zaplatenia.

Návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 499,00 eur od 01. 01.
2014 do 31. 01. 2014, zo sumy 598,00 eur od 01. 01. 2015 do 31. 01. 2015, zo sumy 583,00 eura od 01.
01. 2016 do 31. 01. 2016, zo sumy 1 060,80 eura od 01. 01. 2014 do 31. 01. 2016, zo sumy 1 223,30
eura od 01. 01. 2015 do 31. 01. 2015, zo sumy 1 290,90 eura od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016, zo sumy
421,20 eura od 01. 01. 2014 do 31. 01. 2014, zo sumy 490,90 eura od 01. 01. 2015 do 31. 01. 2015, zo
sumy 500,20 eura od 01. 01. 2016 do 30. 01. 2016 z a m i e t a .

Nárok navrhovateľa na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v y l u č u j e po
právoplatnosti tohto rozsudku na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 08. 04. 2016 sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede
zo zamestnania, zaplatenia ušlej mzdy a zamestnávateľom nepriznaných a nevyplatených mzdových
náhrad. Návrh odôvodnil tým, že ako zamestnanec dňa 25. 09. 2012 uzatvoril s odporcom ako
zamestnávateľom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú na pracovnú pozíciu strážny BS, miesto výkonu
práceBanskáBystrica,objektLESYSR-odštepnýzávodSrnková.Dňa11.02.2016prevzalnavrhovateľ

okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého
sa mal navrhovateľ dopustiť dňa 22. 12. 2015, skončenie pracovného pomeru malo nastať 19. 02. 2016.
Podľa navrhovateľa dôvody výpovede neexistujú, sú zamestnávateľom účelovo vymyslené neurčito,
so značným pracovným postupom, že sú nepreskúmateľné, preto pracovný pomer naďalej trvá. Prevytvorenie podmienok pre správne vyčíslenie ušlej mzdy navrhovateľ navrhol, aby súd neplatnosť
výpovede riešil ako predurčujúcu otázku, aby bolo možné určiť, za koľko mesiacov navrhovateľovi mzda
úšla a teda v akej výške. Priemerná mzda navrhovateľa so započítaním doposiaľ zamestnávateľom

nepriznaných a nevyplatených náhrad predstavuje sumu 600,00 eur za mesiac. Podaným návrhom
sa tiež domáhal zaplatenia príplatkov za nadčasy, za nočnú prácu a za prácu cez sviatky. Na základe
uvedenéhonavrhol,abysúdurčilneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďouaže
pracovný pomer naďalej trvá, zaplatenia náhrady mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku,
ktorý predstavuje sumu 600,00 eur o 20. 02. 2016 do právoplatnosti rozsudku, náhradu mzdového

zvýhodnenia za prácu nadčas, náhradu za mzdové zvýhodnenie za prácu cez sviatky a náhradu za
mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.

Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporcu dňa 06. 05. 2016, k podanému návrhu
sa nevyjadril. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 23. 06. 2016 spolu s výzvou adresovanou
odporcovi na preukázanie skutočností, pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s

navrhovateľom. Odporca v podaní doručenom súdu dňa 22. 06. 2016 požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti svojho právneho zástupcu v uvedený deň.

Žiadosť odporcu o odročenie pojednávania neobsahuje náležitosť podľa § 119 ods. 2 písm. b) OSP
a to uvedenie dňa, kedy sa odporca o dôvode odročenia pojednávania dozvedel. Predvolanie na

termín pojednávania bolo doručené odporcovi dňa 17. 06. 2016, žiadosť o odročenie pojednávania
doručil súdu dňa 22. 06. 2016, pričom návrh spolu s prílohami mu bol doručený dňa 06. 05. 2016.
Odporca tak mal dostatok času na prípravu pojednávania, aj na vyjadrenie k podanému návrhu. Tvrdený
dôvod odročenia pojednávania nemá súd preukázaný, keď zo spisu nevyplýva zastúpenie odporcu
zástupcom. Súd neposúdil dôvody uvedené ako dôvod odročenia pojednávania za tak dôležité, ktoré

by umožňovali žiadosti o odročenie pojednávania vyhovieť, podanej žiadosti preto nevyhovel. Účastníci
konania (navrhovateľ a odporca) majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je
povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (§ 18 OSP), avšak je na účastníkoch, či
tieto možnosti aj reálne využijú, teda či sú v konaní aktívni a uplatňujú tie práva, ktoré sú im priznané za
účelom ochrany ich práv a oprávnených záujmov. Je preto povinnosťou účastníka konania a prípadne

aj jeho zástupcu zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby sa mohol dostaviť po predvolaní na súd a tam
využiť svoje oprávnenia, pokiaľ ich mieni využiť. Tvrdená pracovná zaneprázdnenosť bližšie neurčeného
právneho zástupcu odporcu bez náležitého odôvodnenia a preukázania, nie je bez ďalšieho dôležitým
dôvodom, pre ktorý by bolo možné žiadosti podľa § 119 ods.1 OSP vyhovieť. Súd má podľa § 6 OSP
povinnosť v konaní postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola

rýchla a účinná. Za uvedeného stavu sudca posúdil žiadosť odporcu o odročenie pojednávania ako
nedôvodnú a preto jej nevyhovel.

Súd po vykonanom dokazovaní listinami predloženými v spise, výsluchom svedka Daniela Húsa
a z prednesov navrhovateľa zistil na pojednávaní dňa 23. 06. 2016 nasledovný skutkový stav:

navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom, ktorého predmetom činnosti
je poskytovanie služieb súkromnej bezpečnostnej služby, pridelené číslo licencie strážnej služby je FS
000257, dňa 25. 09. 2012 pracovnú zmluvu od 01. 10. 2012 na dobu neurčitú, druh práce strážny
SBS, miesto výkonu práce Banská Bystrica, objekt LESY SR - odštepný závod Srnková, s minimálnou
mesačnoumzdou,príplatkyzanocasviatokvzmyslezákonníkapráce.Listomzodňa11.02.2016,ktorý

navrhovateľ prevzal dňa 11. 02. 2016, ukončil odporca s navrhovateľom pracovný pomer podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 20. 02. 2016 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny,
ku ktorému malo dôjsť v noci 22. 12. 2015, keď zamestnávateľ K.. I. T. vykonal kontrolu a zistil, že
navrhovateľ počas služby spal. Listom zo dňa 14. 03. 2016 odporca na odvolanie navrhovateľa uviedol,
že vo výpovedi došlo len k administratívnej chybe a správne malo byť uvedené, že hrubé porušenie

pracovnej disciplíny došlo počas služby dňa 20. 12. 2015. Listom zo dňa 07. 04. 2016 navrhovateľ
odporcu požiadal, aby mu poskytoval prácu, nakoľko výpoveď zo zamestnania považuje za neplatnú a
má za to, že pracovný pomer naďalej trvá. Zároveň požiadal o vyplatenie náhrad za prácu nadčas, prácu
cez sviatky a prácu v noci, ktoré mu neboli vyplatené. Navrhovateľ predložil súdu vypracovaný mesačný
výpisodpracovanýchhodínzajednotlivémesiacevroku2013(10mesiacov),vroku2014(12mesiacov),

v roku 2015 (12 mesiacov) a v roku 2016 (jeden mesiac), spolu s rozlíšením hodín odpracovaných v
noci, počas sviatkov, počas sobôt, nedelí a nadčas, voči ktorému odporca nenamietal.Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákonník práce“), zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej
vetysanezahŕňamzdazaneaktívnučasťpracovnejpohotovostinapracovisku(§96ods.3)adoobdobia
odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové
zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové
práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35% jeho
priemerného zárobku.

Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a
mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu
vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za

každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak

záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom
ako zamestnávateľom dňa 25. 09. 2012 platne pracovnú zmluvu podľa § 42 a nasledujúcich Zákonníka
práce, na základe ktorej vznikol medzi navrhovateľom a odporcom pracovný pomer na dobu neurčitú

so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace.

Pracovný pomer bol ukončený odporcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu hrubého
porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktorý mal počas nočnej služby 22. 12. 2015, resp. 20. 12.
2015 na pracovisku spať. Navrhovateľ dôvod výpovede poprel, keď potvrdil kontrolu zamestnávateľa v

nočných hodinách, no poprel, že by na pracovisku spal. Súd vyzval odporcu na preukázanie skutočností,
pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom, pričom odporca nijaký
dôkaz nepredložil. Za súdom zisteného skutkového stavu veci, keď odporca poprel, že by v nočnej
službe spal, pričom odporca túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, pričom uvádza rozdielne
dátumy, kedy malo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny navrhovateľom dôjsť (22. 12. 2015, 20.

12. 2015), dospel k záveru, že výpoveď nie je platná, keď tvrdený dôvod nie je preukázaný.

Okamžité zrušenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru.
V písomnom okamžitom zrušení pracovného pomeru musí byť jeho dôvod uvedený tak, aby bolonepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca sa vidí. Odporca ako zamestnávateľ uviedol vo
výpovedizodňa11.02.2016dátumporušeniapracovnejdisciplínydňa22.12.2015,novlistezodňa14.
03. 2016 uvádza dátum porušenia dňa 20. 12. 2015. Uvedené nezrovnalosti v dôvode výpovede odporca

v konaní pred súdom neobjasnil. Rovnako ani nepreukázal tvrdené porušenie pracovnej disciplíny.

Nakoľko v konaní pred súdom nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny
navrhovateľom, predovšetkým preukázanie dňa, kedy malo k porušeniu dôjsť, súd podanému návrhu
vyhovel a podľa § 77 Zákonníka práce určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11. 02.

2016 je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom podľa § 79 ods. 1 Zákonníka
práce naďalej trvá, keď navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal úhrady mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas v sume

25 % jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce navrhovateľ
uviedol 2,60 eura/1 hodina, pričom odporca túto skutočnosť nerozporoval. Odporca nerozporoval ani
počet hodín nadčas, ktoré uviedol navrhovateľ v prílohe k návrhu. Mzdové zvýhodnenie tak predstavuje
sumu 0,65 eura za 1 odpracovanú hodinu práce nadčas.

Nakoľko odporca nerozporoval navrhovateľom uplatnené a nevyplatené mzdové zvýhodnenie za prácu
nadčas vykonanú pre odporcu v rokoch 2013 až 2016, súd podanému návrhu vyhovel a odporcu podľa
§ 121 ods. 1 Zákonníka práce zaviazal uhradiť navrhovateľovi sumu spolu 1 716,00 eur, z toho za rok
2013 predstavuje mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas sumu 499,00 eur za 769 odpracovaných hodín
nadčas, v roku 2014 sumu 598,00 eur za 920 hodín, v roku 2015 sumu 583,00 eur za 897 hodín a v

roku 2016 sumu 36,00 eur za 56 hodín.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal úhrady mzdového zvýhodnenia za prácu cez sviatky v sume

50 % jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce navrhovateľ
uviedol 2,60 eura/1 hodina, pričom odporca túto skutočnosť nerozporoval. Odporca nerozporoval
ani počet hodín odpracovaných vo sviatok, ktoré uviedol navrhovateľ v prílohe k návrhu. Mzdové
zvýhodnenie tak predstavuje sumu 1,30 eura za jednu odpracovanú hodinu práce cez sviatky.

Nakoľko odporca nerozporoval navrhovateľom uplatnené a nevyplatené mzdové zvýhodnenie za prácu
vosviatokvykonanúpreodporcuvrokoch2013až2016,súdpodanémunávrhuvyhovelaodporcupodľa
§ 122 ods. 1 Zákonníka práce zaviazal uhradiť navrhovateľovi sumu spolu 3 628,30 eura, z toho za rok
2013 predstavuje mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok sumu 1 060,80 eura za 816 odpracovaných
hodín vo sviatok, v roku 2014 sumu 1 223,30 eura za 941 hodín, v roku 2015 sumu 1 290,90 eura za

993 hodín a v roku 2016 sumu 53,30 eura za 41 hodín.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal úhrady mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu v sume

20 % jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce navrhovateľ
uviedol 2,60 eura/1 hodina, pričom odporca túto skutočnosť nerozporoval. Odporca nerozporoval
ani počet hodín odpracovaných vo sviatok, ktoré uviedol navrhovateľ v prílohe k návrhu. Mzdové
zvýhodnenie tak predstavuje sumu 0,52 eura za jednu odpracovanú hodinu nočnej práce.

Nakoľko odporca nerozporoval navrhovateľom uplatnené a nevyplatené mzdové zvýhodnenie za nočnú
prácu vykonanú pre odporcu v rokoch 2013 až 2016, súd podanému návrhu vyhovel a odporcu podľa
§ 123 ods. 1 Zákonníka práce zaviazal uhradiť navrhovateľovi sumu spolu 1 433,10 eura, z toho za rok
2013 predstavuje mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu sumu 421,20 eura za 810 odpracovaných hodín
nočnej práce, v roku 2014 sumu 490,90 eura za 9414 hodín, v roku 2015 sumu 500,20 eura za 962

hodín a v roku 2016 sumu 20,80 eura za 40 hodín.Nakoľko odporca neuhradil navrhovateľovi mzdové zvýhodnenie za prácu vykonávanú v rokoch 2013 až
2016 nadčas, vo sviatok a nočnú prácu, keď uvedenú skutočnosť, priemerný zárobok, ani počet hodín
nerozporoval, súd podanému návrhu vyhovel a zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi spolu sumu 6

777,40 eura

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko

zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú
sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj
úroky z omeškania vo výške 6,00 % ročne (ako uplatnil navrhovateľ v návrhu) z dlžných súm jednotlivých
nárokov za jednotlivé odpracované roky a to vždy od 01. 02. 2014, od 01. 02. 2015, od 01. 02. 2016
a od 07. 004. 2016 (deň nasledujúci po dni splatnosti mzdy za mesiac december podľa § 129 ods. 1
Zákonníka práce) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Nakoľko navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal priznania úroku z omeškania od 01. 01.
nasledujúceho kalendárneho roku predchádzajúcemu omeškaným úhradám, súd podaný návrh v tejto
časti zamietol, keď splatnosť mzdy za mesiac december je do 31. januára nesledujúceho roku. Z
uvedených dôvodov súd návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy

499,00 eur od 01. 01. 2014 do 31. 01. 2014, zo sumy 598,00 eur od 01. 01. 2015 do 31. 01. 2015, zo
sumy 583,00 eura od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016, zo sumy 1 060,80 eura od 01. 01. 2014 do 31. 01.
2016, zo sumy 1 223,30 eura od 01. 01. 2015 do 31. 01. 2015, zo sumy 1 290,90 eura od 01. 01. 2016
do 31. 01. 2016, zo sumy 421,20 eura od 01. 01. 2014 do 31. 01. 2014, zo sumy 490,90 eura od 01. 01.
2015 do 31. 01. 2015, zo sumy 500,20 eura od 01. 01. 2016 do 30. 01. 2016 zamietol

Návrh navrhovateľa na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru súd vylúčil na
samostatnékonaniepoprávoplatnostitohtorozsudkuzdôvodu,ževčaserozhodnutiasúduniejemožné

určiť, od kedy začne odporca navrhovateľovi opäť prideľovať prácu a uhrádzať mu mzdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.