Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111231847
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111231847.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci oprávneného: V.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, N., proti
povinnej: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou
W. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí rodiny
Nitra, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 13Em/3/2011-279 zo dňa
25.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nenariadil výkon rozhodnutia. O trovách rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom
na článok 3 bod 1, 2, čl. 12 bod 1, čl. 18 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa a § 272 ods. 1, 3, 5,
§ 273 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), konštatujúc, že otec maloletého

dieťaťa sa opakovanými návrhmi z 24.10.2011, 19.10.2012, 10.07.2012, 28.02.2013, 07.03.2013,
19.03.2013, 09.04.2013, 05.09.2013, 14.11.2013, 10.01.2014 a 24.03.2014 domáhal nariadenia výkonu
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou dcérou na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre č.
k. 25CoP/21/2011-287 zo dňa 08.06.2011, právoplatným a vykonateľným dňa 01.08.2011, ktorým bol
upravený styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou v párnom týždni v kalendárnom roku v stredu
v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a

rodinyNitra,odborusociálnychvecíarodiny,oddeleniasociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately,
referátu poradensko-psychologických služieb Nitra, s tým, že otec si dieťa prevezme v stanovenú
hodinu za prítomnosti kolízneho opatrovníka pred bydliskom matky a dieťa vráti na tom istom mieste
v stanovenú hodinu za prítomnosti kolízneho opatrovníka, a matka je povinná dieťa na styk riadne
pripraviť. Návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia odôvodnil otec tým, že matka dcéru zastrašuje,
psychicky ju týra, učí ju klamať, ona je v dôsledku toho zmätené a on má vážne obavy o jej ďalší

psychický vývoj, pričom styk nebol realizovaný už od augusta 2011. Matka k návrhom otca uviedla, že
otec sa na styk nedostaví, maloletá Petra sa s ním nechce stretávať z dôvodu, že keď k nemu chodila,
tak ju vypočúval, búchal jej hlavu o zem, bil ju a svedkom toho bol aj maloletý syn P.. Uvádzala, že nikdy
nebránila dcére stretávať sa s otcom, ale ona sa s ním nechce stretávať pre jeho chovanie a neustále
klamstvá.

Súd prvého stupňa sa oboznámil s aktuálnym stavom v ostatných prebiehajúcich konaniach na
Okresnom súde Nitra ohľadom maloletej W. W. ako aj maloletého P. W.. Podľa jeho zistenia v
konaní vedenom pod sp. zn. 26P/14/2012 bolo nariadené znalecké dokazovanie, dňa 12.07.2014 bol
podaný znalecký posudok PhDr. Martinou Bečkovou, znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická
psychológia detí a Klinická psychológia dospelých, podľa ktorého stretávanie otca s maloletou je možné
za určitých podmienok; odmietanie otca maloletou je determinované správaním oboch rodičov, ktorí

zapájajú dieťa do svojich konfliktov. Otec nerešpektovaním negatívnych pocitov dcéry voči nemu, ktoré
má kvôli jeho zraňujúcemu správaniu voči matke, ktorú má rada a na ktorej je závislá, a vynútenýmistretnutiami provokuje u nej prejavy negativizmu a zlosti. Oboma rodičmi je vťahovaná do ich konfliktu,
trápi sa negatívnym prežívaním matky, identifikuje sa s matkou a tak negatívny prístup otca k matke
vníma osobne bez toho, že by ju musela matka proti otcovi usmerňovať. Podľa vyjadrenia znalkyne, ak

má otec skutočný záujem na obnovení vzťahu s dcérou, musí jednoznačne zmeniť postoj a správanie
vočimatkedieťaťa,uznaťjuakodobrúmatkubezobviňovaniaapodozrievania.MaloletáW.jenaklonená
obnoveniu vzťahu s otcom za určitých podmienok a ak by mohla na otcovi niečo zmeniť, tak to, aby
si nevymýšľal, neklamal a nikomu neubližoval. Prejavy strachu z otca neboli pri znaleckom vyšetrení
pozorované, podľa jej správania ide skôr o zlosť vyjadrovanú priamo alebo vo forme negativizmu.

Kým neprebehnú pozitívne zmeny vo vzťahu rodičov, tak ďalšie vynútené stretnutia s dcérou budú
len prehlbovať negatívne prežívanie voči otcovi. Nebolo zistené, že by matka vedome negatívne
pripravovala dcéru na styk, ale dieťa samostatne vníma matkine negatívne prežívanie a nedôveru k
otcovi, taktiež disponuje informáciami o neprimeranom správaní sa otca voči matke. Z vyjadrenia dcéry
vyplýva, že k otcovi nechcela ísť viackrát, lebo sa bojí, že jej zase ublíži, ako tomu bolo u neho naposledy.
Matka jej nehovorí, aby k otcovi nešla, to ona sama za ním nechce ísť. Chcela by, aby jej dal pokoj a nech

si žije vlastný život. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, zo dňa 03.07.2014 súd zistil, že napriek snahe a odbornému prístupu
sociálneho pracovníka, či psychológa počas interakcie otec - dcéra, nedošlo k žiadnemu styku, lebo
dcéra sa s otcom odmietla stretnúť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že styk upravený
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/21/2011-287 zo dňa 08.06.2011, právoplatným a
vykonateľným dňa 01.08.2011, prebiehal problematicky, resp. nerealizoval sa vôbec z dôvodu
odmietavého postoja dcéry. Otec tvrdil, že matka mu neumožňuje styk a marí stretnutia s dcérou už
6 rokov, ktorú proti nemu zmanipulovala. Matka naopak tvrdila, že stretnutiam nikdy nebránila, avšak

otec sám svojím správaním zapríčinil, že maloletá odmieta chodiť na styk s otcom, keďže sa ho bojí,
a preto ju ona nemôže nútiť proti jej vôli stretávať sa s otcom, keďže jej ani nedokáže garantovať,
že sa jej u otca nič nestane. Rovnako mal za preukázané, že ani pokuta uložená matke uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoE/167/2014-137 zo dňa 29.09.2014 vo výške 100 eur za zmarené
stretnutia v období od 10.08.2011 do 19.03.2014 neviedla k náprave a nepriniesla zmenu v realizácii

styku, v dôsledku čoho pokuta nie je dostačujúcim prostriedkom, ktorý by matku, resp. maloleté dieťa,
ktoré má v súčasnosti 13 rokov, donútil k realizácii styku s otcom. Ukladanie opakovaných pokút matke
tak, ako to žiada otec, nie je v záujme dieťaťa. V tomto konkrétnom prípade nie je v záujme dieťaťa
priviesť matku k tomu, aby pod hrozbou uloženia opakovaných pokút dieťa k stretnutiam s otcom
donútila, obzvlášť po takej dlhej dobe nerealizovaných stretnutí otca s dieťaťom, v dôsledku čoho došlo

k značnému oslabeniu citovej väzby dieťaťa na otca. Podľa názoru súdu uloženie pokuty by mohlo
pôsobiť ešte viac kontraproduktívne vo vzťahu dieťaťa k otcovi, pretože pokuta ako sankcia pre matku,
môže v dieťati produkovať pocit viny za vzniknutý stav a citový vzťah dieťaťa k otcovi sa tým môže
ešte viac zhoršiť. Medzi rodičmi nedochádza k žiadnej komunikácii, neexistuje u nich žiadna spolupráca,
rodičia nie sú vôbec schopní vykonávať spoločne svoje rodičovské práva a povinnosti v najlepšom

záujme svojich maloletých detí. Naopak, dochádza medzi nimi k neustálemu osočovaniu a konfliktom,
ktoré obe deti, ale najmä maloletá W., vnímajú a tieto konflikty rodičov majú na ne zásadný dopad,
keďže pre každé dieťa predstavuje nesmiernu psychickú záťaž a pôsobí traumatizujúco, ak je pre spory
rodičov vystavené konfliktu lojality voči jednému rodičovi a následnému pocitu viny z toho, že vyjadrí
svoj názor. Súd poukazujúc na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa zdôraznil, že princíp najlepšieho

záujmu dieťaťa je potrebné chápať komplexne a jeho obsah sa má určiť podľa okolností jednotlivého
prípadu a podľa prežívania jednotlivého dieťaťa. Tento princíp v sebe zahŕňa princíp rešpektovania práv
dieťaťa a princíp vypočutia názoru dieťaťa - tzv. participačný princíp. Najlepší záujem dieťaťa má byť
uplatňovaný v každom kroku verejnej inštitúcie, najmä vo všetkých vykonávacích opatreniach, ktoré
sa týkajú maloletých detí. V tomto konkrétnom prípade môže mal. W. vnímať, že otec ubližuje matke

neustálymi podaniami na súde, na polícii a prebiehajúcimi súdnymi konaniami, o ktorých je maloletá
nevhodne informovaná. Súd je však povinný prihliadať na názor dieťaťa, tak ako to má na mysli čl. 12
Dohovoru a nemôže odopierať dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie svojho najlepšieho záujmu.

Vzhľadom na výnimočnosť a ojedinelosť tejto konkrétnej situácie, kedy sa styk otca s dcérou nerealizuje

už dlhých šesť rokov z dôvodu dcérinho odmietania, pričom v konaní bola uložená matke i pokuta,
ktorá nepriniesla požadovaný efekt, súd nepovažoval ďalšie pokračovanie v konaní o súdny výkon
rozhodnutia za efektívne a účelné v zmysle čl. 3 bod 1 Dohovoru. Práve naopak použitie zákonných
donucovacích prostriedkov uvedených v § 273 OSP by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívnydopad. Podľa znaleckého posudku odmietanie otca maloletou je determinované správaním sa oboch
rodičov, ktorí zapájajú dieťa do svojich konfliktov. Otec nerešpektuje negatívne pocity dcéry voči nemu,
za všetko obviňuje matku a dcéru to zraňuje (konflikt lojality dieťaťa vo vzťahu k jednému rodičovi). Dcéra

je dlhodobo nesprávne vťahovaná rodičmi do ich konfliktu a trápi sa negatívnym prežívaním matky;
negatívny prístup otca k matke vníma samostatne bez toho, aby ju matka musela ovplyvňovať proti
otcovi. Ak má otec skutočný záujem na obnovení vzťahu s dcérou, musí jednoznačne zmeniť svoj postoj
v celej predmetnej veci a svoje správanie voči matke dieťaťa, musí skončiť s obviňovaním matky za
vzniknutý stav a musí uznať matku za dobrú matku, v starostlivosti ktorej neboli zistené nedostatky. Je

preto nevyhnutné, aby rodičia uzavreli svoje spory z minulosti a naučili sa spracovať svoje vzájomné
negatívne pocity. Kým neprebehnú pozitívne zmeny vo vzájomnom vzťahu rodičov, vynútené stretnutia
budú negatívne prežívanie maloletej voči otcovi len prehlbovať.

V závere rozsudku súd uviedol, že súčasná úprava rodičovských práv a povinnosti nereflektuje aktuálne
potreby a aktuálnu životnú situáciu celej rodiny, preto je dôležité pre úpravu celkových vzťahov v rodine

prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 26P/14/2012, predmetom ktorého
je návrh kolízneho opatrovníka na zmenu úpravy styku otca s mal. W. v smere zrušenia asistencie
kolízneho opatrovníka pri styku, ďalej návrh matky o zákaz styku otca s mal. W. a o zúženie styku otca
s mal. P. a napokon návrh otca na rozšírenie styku otca s mal. P.. Do právoplatného rozhodnutia v
základnom konaní by rodičia nemali deti zaťahovať do svojich konfliktov a tlačiť nasilu do stretnutí. Z

uvedených dôvodov súd výkon rozhodnutia nenariadil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.
1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o
konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal rozhodnutie súdu

prvého stupňa zamietnuť a spravodlivo a objektívne posúdiť daný prípad. Namietal, že v rozhodnutí
absentujú závažné a objektívne fakty. Súd podľa neho nezohľadnil princíp najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa. Matka totiž deti manipuluje, pričom poukázal na to, že v decembri 2014 podal
podľa § 374 Trestného zákona trestné oznámenie voči znalkyni, ktorá v tejto veci podala znalecký
posudok. Vyjadrenia dcéry považoval za vyjadrenia matky, ktorá ju manipuluje. V tomto smere poukázal

na znalecký posudok, vypracovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 24P/363/2009 znalkyňou Doc. PhDr.
Miladou Harinekovou, CSc., kde sa konštatuje, že deti sú manipulované a ovplyvňované matkou.
Maloletý P. počas letných prázdnin sa mu zdôveril, že na psychologickom vyšetrení u psychologičky
Bečkovej musel klamať, ako aj jeho sestra. Navyše súdy a kuratela spôsobili svojou nečinnosťou hrubé
prieťahy, čím spôsobili, že jeho dcéra je dnes matkou zmanipulovaná a úplne sa mu odcudzila. V danom

prípade boli poškodené jeho práva ako rodiča a otca detí.

Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec už osem rokov nerobí nič iné, len ju udáva
na rôznych inštitúciách, či už na kuratele, súde, polícii, v dôsledku čoho musí chodiť na políciu, súdy a
písať vyjadrenia. Tvrdenia otca považovala za výmysly a klamstvá. Dcéra musela absolvovať množstvo

psychológov, znalcov, čo ju zaťažuje, a hoci kurátorkami bola prehováraná, k otcovi ísť nechcela a otec
na styk ani nechodí.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 OSP) a po prejednaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1

OSPnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávnepotvrdil.Pritomaplikovalustanovenie
§ 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením. Súd
prvého stupňa urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Odvolací súd
na dôvažok dodáva, že inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom
násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené

tretími osobami. Ak nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má
ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako také, ktoré si neplní zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečenie
splnenia povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby
ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Sankčné pôsobenie súdutak nemá reálny objekt, teda vôľou ovplyvniteľné ľudské správanie, na ktoré by mohlo reálne pôsobiť.
Z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva pre vnútroštátne orgány
pozitívny záväzok, čo znamená, že ak je preukázaná existencia rodinného puta, mali by v zásade

konať tak, aby umožnili rozvoj tohto puta a mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno
vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s
dieťaťom. Vnútroštátne orgány však nie sú zodpovedné za výsledok, t.j. ak sa styk rodiča s dieťaťom
napokon nepodarí uskutočniť v navrhovanej forme a periodicite, prípadne sa ho nepodarí uskutočniť
vôbec za predpokladu, že vyvinuli náležitú starostlivosť a styku rodiča s dieťaťom bránia okolnosti na

strane dotknutých osôb. Európsky súd pre ľudské práva uznáva, že štátne orgány nie sú všemocné,
najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy
vlastného dieťaťa. Stáva sa, že nie je možné okamžite nadviazať styk rodiča s dieťaťom, ktoré po istú
dobu žilo s druhým z rodičov, a nadviazanie styku vyžaduje určitú prípravu, prípadne aj za pomoci
psychológa.

Vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov
k výkonu práva styku. Ich povinnosť využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená;
musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa
a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.

Európsky súd v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje
rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. Fiala
proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96), a použitie donucovacích opatrení za účelom
výkonu práva styku je v tejto chúlostivej oblasti nežiaduce; bude odôvodnené iba v prípade zjavne
nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije (napr. Zavřel proti Českej republike, rozsudok z 18.

januára 2007, ods. 52). Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku druhého rodiča
s dieťaťom. Iná je situácia, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne
nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je
odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo
vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (napr. Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla

2006, ods. 112). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení v takýchto
prípadoch kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi
dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. Kapr proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006).
Súd prvého stupňa dostatočne a komplexne posúdil okolnosti daného prípadu a správne ustálil, že
uloženie pokuty by mohlo vo vzťahu dcéry k otcovi pôsobiť ešte viac kontraproduktívne, pretože pokuta

ako sankcia pre matku môže v dieťati produkovať pocit viny za vzniknutý stav a citový vzťah dieťaťa k
otcovi sa tým môže ešte viac zhoršiť. Medzi rodičmi dochádza k neustálemu osočovaniu a konfliktom,
ktoré maloletá Petra vníma, a tieto konflikty majú na ňu nesmiernu psychickú záťaž. Správanie sa
otca neustálymi podaniami na súde, na polícii a prebiehajúcimi súdnymi konaniami, o ktorých je dcéra
nevhodne informovaná, môže posudzovať ako ubližovanie matke. Zo záverov znaleckého posudku

vyhotoveného v súvislosti s konaniami sp. zn. 26P/178/2013 a 26P/14/2012 nevyplýva zistenie, že by
matka maloletú W. vedome pripravovala na styk s otcom negatívne. Podľa obsahu spisu vníma matkine
negatívne prežívanie a nedôveru k otcovi a informácie nie je schopná vnímať v súvislostiach, preto
spracovanieinformáciíbývaneadekvátne.Nevyhnutnoupodmienkouobnoveniavzťahudcérykotcovije
zmena správania sa voči nej a aj zmena správania sa oboch rodičov voči sebe. S výsledkami znaleckých

zistení sa stotožnil aj kolízny opatrovník. Dôležité však bude to, s akým výsledkom bude ukončené
konanie Okresného súdu Nitra sp. zn. 26P/14/2012, v ktorom by malo byť rozhodnuté o úprave styku
otca s maloletou W., t. č. už štrnásťročnou, na základe aktuálnych pomerov účastníkov konania.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa na podklade obsahu spisu urobil záver, že nie je daný
dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa návrhu otca ako oprávneného, pretože maloletá W. W.

styk s otcom odmieta a nebolo jednoznačne preukázané, že by príčinou jej negatívneho postoja k otcovi
bolo správanie sa matky v dôsledku jej úmyselného ovplyvňovania. Preto za danej situácie podmienky
pre nariadenie výkonu rozhodnutia neboli splnené. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď výkon
rozhodnutia nenariadil. Odvolací súd vzhľadom na to napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil
a v ďalšom poukazuje na jeho odôvodnenie.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.