Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39Er/2248/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205233941
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Bačová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7205233941.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, zastúpené: Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8,
041 02 Košice, proti povinnému: K. M., W.. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX V., vedenej na Exekútorskom
úrade Košice u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka pre vymoženie sumy 16,60 eur s prísl. a
trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. exekúciu z a s t a v u j e .

II. náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený dňa 12.12.2005 podal na Exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému, na základe exekučného

titulu, ktorým je blok na pokutu č. E. XXXXXXX zo dňa 09.06.2003 vydaný KR PZ KDI Krajské družstvo
cestného dozoru Košice, ktorý sa stal právoplatným dňa 09.06.2003 a vykonateľným dňa 25.06.2003.

Dňa 23.12.2005 bola Okresnému súdu Košice II. doručená žiadosť o vydanie poverenia na výkon
exekúcie.

Dňa 11.01.2006 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie pod č. XXXX XXXXXX *.

Dňa 31.05.2016 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh, ktorým žiadal zastaviť predmetnú
exekúciu v celom rozsahu a to z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko má za to, že v

predmetnom exekučnom konaní uplynula prekluzívna lehota na vymoženie predmetnej pohľadávky.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa §57 ods. 1 písm. f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. b) súd exekúciu zastaví ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Na odôvodnenie prečo súd zastavuje exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) súd konštatuje, že
zrušenérozhodnutieprestávanormatívneexistovať,hocinemožnopoprieť,žekauzálnejestvujenaďalej.
Naproti tomu neúčinné rozhodnutie existuje kauzálne aj normatívne. Po svojom vydaní pre danú oblasť

práva však stratilo účinnosť, a preto ho možno pripodobniť k relatívne neplatnému hmotnoprávnemu
úkonu. K zrušeniu exekučného titulu v každom prípade musí dôjsť po vydaní exekučného príkazu,no neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré
spôsobujú, že exekučný titul formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty , ktorú zákon stanovuje na vykonanie

exekučného titulu. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik sa
prihliadne, aj keď sa nenamieta. Vzhľadom na uvedené, je teda súd názoru, že v danom prípade sa
exekučný titul stal z dôvodu preklúzie neúčinným a je teda dôvod na zastavenie exekúcie podľa už vyššie
uvedeného ustanovenia.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov (ďalej len
„zákon o priestupkoch“) účinného ku dňu začatia exekučného konania, možno rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov

od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. To znamená, že v tejto trojročnej lehote musí výkon
rozhodnutia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu,
na ktorú súd prihliada priamo zo zákona, teda aj bez návrhu.

S účinnosťou od 1.9.2008 došlo k novelizácii zákona o priestupkoch, pričom zák. č. 298/2008 Z. z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch vo svojom čl. II zmenil a doplnil zákon o priestupkoch v
znení neskorších predpisov tak, že z neho vypustil ustanovenie § 88 ods. 1, pričom doterajšie odseky 2
a 3 tohto ustanovenia sa prečíslovali na odseky 1 a 2. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie
súdnym exekútorom síce zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote, no
prekluzívna lehota uplynula ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o priestupkoch v súčasnom

znení, teda pred 1.9.2008, a preto súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky pre
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

Pohľadávku súd teda považuje za prekludovanú z dôvodu, že pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok v
súvislosti s rozhodnutím o uložení pokuty za priestupok a nároku na náhradu škody či trov konania

s tým súvisiacich, ich vykonateľnosť je viazaná na už uvedenú trojročnú prekluzívnu lehotu plynúcej
od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Nakoľko exekučný titul- blok na pokutu nezaplatenú na
mieste- sa stal vykonateľným dňa 25.06.2003, prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa
25.06.2006. Keďže nie je možné, aby došlo k obnoveniu zaniknutého práva, viesť exekúciu v danom
prípade je neprípustné.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Dňa 31.05.2016 bolo súdu spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručené oznámenie súdneho
exekútora o tom, že trovy predmetného exekučného konania si neuplatňuje. Preto súd vo výroku
rozhodol tak, že trovy súdnemu exekútorovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.

Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníkaalebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.