Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9P/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204789
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615204789.10

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Z., K., nar. XX. X. XXXX
a V., nar. XX. X. XXXX, obidvaja bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov E.. Q. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V.
N., B. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave,
Dobrovičova 6 a K.. Q.. K. Z., I.., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., I. Z. XXX/XX, v konaní o návrhu otca na

zníženie výživného, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. 5. 2016, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29. 5. 2015, sa otec
maloletých detí Z., K. A. V., domáhal zníženia výživného na maloleté deti, a to na maloletého K. na
sumu 90 eur mesačne a na maloletého V. na sumu 70 eur mesačne. V návrhu uviedol, že naposledy

bolo o výživnom rozhodnuté v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, vedenom pod sp.
zn. 7C/200/2010, v ktorom sa zaviazal prispievať na výživu maloletého K. sumou 190 eur mesačne a
maloletého V. sumou 170 eur mesačne. Od úpravy vyživovacích povinností nastali významné zmeny,
a to tak na jeho strane, ako aj na strane matky. Matka ukončila rodičovskú dovolenku. On je dlhodobo
práceneschopný, došlo u neho k výraznému dlhodobému zhoršeniu zdravotného stavu, trvajúcemu
takmer rok a končí mu podporné obdobie pre vyplácanie náhrady mzdy z dôvodu práceneschopnosti.

Podaním, doručeným súdu dňa 24. 5. 2016, navrhol otec dočasne upraviť vyživovaciu povinnosť
nariadením predbežného opatrenia, ktorým mu bude uložené až do rozhodnutia vo veci samej prispievať
na výživu maloletého K. sumou 140 eur mesačne a maloletého V. sumou 140 eur mesačne. Nariadenie
predbežnéhoopatreniaodôvodniltým,žezadanéhostavunemápeniazenaabsolvovaniehospitalizácie
a operácie kolena, nemá peniaze na lieky a vitamínové doplnky, na zabezpečenie potrebnej rehabilitácie

krčnej a krížovej chrbtice, na realizáciu programu Priority, čím je ohrozený jeho styk s deťmi a nemá
peniaze na vedenie sporu o úpravu styku s deťmi. Bezprostredne hroziacou ujmou je výrazné zhoršenie
zdravotného stavu, s následkom dlhodobej liečby a strata príležitostí na styk s deťmi. Už teraz nie je
schopný sa živiť, šatiť, ani uhrádzať náklady spojené s bývaním, dôsledkom čoho môže byť exekúcia
z dôvodu nesplácania úveru za dom. Aj zníženie vyživovacej povinnosti o 80 eur mesačne prispeje
k radikálnemu zlepšeniu jeho situácie. Výška 140 eur mesačne na každé z detí je odôvodnená

rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn. 3P/60/2010 a dôvodmi, pre ktoré dobrovoľne pristúpil
k dohode prispievať na výživu detí sumou 190 a 170 eur mesačne v konaní vedenom pod sp. zn.
7C/200/2010, teda že matka detí už nie je na materskej dovolenke, tým, že iné majetkové pomery
jeho a matky sú približne rovnaké. Zníženie výživného na úroveň 140 eur mesačne nezodpovedá jeho
súčasným možnostiam, nakoľko stav, kedy ho živí manželka, na splácanie úveru si požičiava, nie je
dlhodobo únosný.

Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd osvedčené nasledovné skutočnosti:Naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 9. 2. 2012, č. k. 7C/200/2010-250, ktorým bola schválená dohoda rodičov o výške výživného,

ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého K. sumou 190 eur mesačne a na výživu
maloletého V. sumou 170 eur mesačne, od 1. 1. 2011. Matka maloletých detí v tom čase bola na
rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 eura mesačne. Otec maloletých
detí bol zamestnaný v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti F. G., s. r. o., s priemerným čistým
mesačným príjmom 500,87 eura a súčasne vykonával funkciu konateľa obchodnej spoločnosti Q., C..

B.. W.., v ktorej bol aj spoločníkom. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti Q., s. r. o., otcovi neplynul
z účasti v obchodnej spoločnosti (konateľ a spoločník) v tom čase žiaden príjem. Otec bol zamestnaný
aj ako advokátsky koncipient v obchodnej spoločnosti K. &. I., s. r. o., s dojednanou mzdou 327,20 eura
mesačne. Obaja rodičia mali 2 vyživovacie povinnosti.

Maloletý V. Z. navštevuje materskú školu v V. N.. Maloletý K. Z. je žiakom 1. triedy základnej školy.

Otec maloletých detí je aj v súčasnosti konateľom obchodnej spoločnosti Q., s. r. o.. Podľa lustrácie v
Sociálnej poisťovni bol otcovi naposledy vyplatený príjem uvedenou obchodnou spoločnosťou za mesiac
apríl 2012. Podľa správ obchodnej spoločnosti Q., s. r. o., otcovi za obdobie od 1. 7. 2014 do 30. 9. 2015
nebol vyplatený obchodnou spoločnosťou žiaden príjem, ani odmena. Pracovný pomer otca na Vysokej

škole H. A. N. G. C. G. E., s. r. o. bol dojednaný na dobu určitú, od 1. 4. 2010 do 31. 12. 2014. Od 2.
4. 2013 je otec zamestnaný v pracovnom pomere u K.. I. J., ktorý mu v období od 1. 1. 2015 do 30.
4. 2016 vyplatil mzdu a náhradu mzdy vo výške 1042,10 eura, čo priemerne mesačne činí 65,32 eura.
Od 23. 9. 2014 do 30. 6. 2015 bol otec práceneschopný a poberal nemocenské v priemernej mesačnej
výške od 1. 1. 2015 do 30. 6. 2015 658,72 eura. Od 11. 1. 2016 je otec opätovne práceneschopný a

poberá nemocenské v priemernej mesačnej výške 87 eur (január-apríl 2016). Od 1. 7. 2015 je otec
poberateľom invalidného dôchodku, ktorého výška do 31. 12. 2015 predstavovala 379,50 eura mesačne
a od 1. 1. 2016 činí 380,50 eura mesačne.

Matka maloletých detí bola do 23. 3. 2016 poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eura
mesačne. V období 20. 4. 2015 do 29. 7. 2015 bola zamestnaná v pracovnom pomere v obchodnej
spoločnosti S., s. r. o., v ktorej jej bola vyplatená mzda a náhrada mzdy vo výške 1984,40 eura, čo
priemerne mesačne činí 566,97 eura (za približne 3,5 mesiaca). V období od 30. 7. 2015 do 4. 11. 2015
bola zamestnaná v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti L. V. J., a. s., v ktorej jej bola vyplatená

mzda a náhrada mzdy vo výške 1688,23 eura, čo priemerne mesačne činí 519,46 eura (za približne
3,25 mesiaca). Od 5. 11. 2015 je zamestnaná v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti L., s. r. o.,
s priemerným čistým mesačným príjmom 552,37 eura.

Podľa § 102 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne

upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo
zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť

účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o
životnom minime.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh otca maloletých detí na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, nakoľko nemal osvedčenú jeho dôvodnosť. Podmienkou pre

nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy právnych
pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Jedná sa pritom vždy len o úpravu predbežnú a nie
konečnú, ktorá neupravuje spravidla právny vzťah, o ktorom má byť rozhodnuté vo veci samej. Obsah
predbežného opatrenia by zásadne mal byť odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním
neprejudikovalo konečné riešenie vo veci. Na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby

navrhovateľ osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana predbežným opatrením,
naliehavosť ochrany a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, primeranosť a nevyhnutnosť
ochrany predbežným opatrením. Výška výživného na maloleté deti bola naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 2. 2012, č. k. 7C/200/2010-250, ktorým bola schválená
dohoda rodičov o výške výživného. Otec maloletých detí navrhol dočasne upraviť pomery účastníkov

predbežným opatrením, ktorým bude výška výživného dočasne, do právoplatného skončenia konania
vo veci samej, znížená na sumu 140 eur mesačne na každé z detí. V súlade s ustálenou súdnou praxou
(napr.uznesenieKrajskéhosúduvTrnavezodňa19.2.2014,sp.zn.24CoP/8/201,uznesenieKrajského
súdu v Trnave zo dňa 18. 11. 2014, sp. zn. 11CoP/92/2014, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa
25. 2. 2015, sp. zn. 24CoP/11/2015), právna úprava o nariadení predbežného opatrenia neakceptuje

možnosť predbežnej zmeny právoplatného rozsudku o výške výživného nariadením predbežného
opatrenia, pretože by išlo o zásah do ústavného práva na právnu istotu týkajúcu sa záväznosti a
vykonateľnosti právoplatných rozsudkov. Účelom predbežného opatrenia nie je reparácia právoplatného
súdneho rozhodnutia, ani prejudikovanie práv účastníkov, ale rýchla a dočasná úprava pomerov
účastníkov. Ak vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletým deťom bola upravená právoplatným

rozsudkom, ingerencia súdu vo forme predbežného opatrenia nie je dôvodná. Opodstatnenosťou
skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je možné zaoberať sa len v
rámci zisťovania skutkového stavu, potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. V zmysle zákonného
ustanovenia § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v spojení s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona
o rodine, je možné, aby bola vykonaná zmena právoplatného rozsudku, avšak až po vykonanom

dokazovaní a jeho vyhodnotení súdom, rozhodnutím vo veci samej. Vzhľadom na uvedené právne
závery súdov vyššieho stupňa a skutočnosť, že výživné na maloleté deti Z. bolo určené právoplatným
rozsudkom súdu, neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie otcom navrhovaného predbežného
opatrenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.