Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216048
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115216048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DianouVlčkovouvprávnejvecižalobkyne:U.V.,W..XX.XX.XXXX,

F. F. XXXX/XX, XXX XX T., A. adv. kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598,
o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

určuje, že na prejednanie miestne príslušný Okresný súd Prešov,

určuje, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 5.9.2013 č.
zmluvy XXXXXXXXX a to v bode 10 všeobecných podmienok o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú

2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyni520Euratrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpenia
vo výške 511 Eur na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňažaloboudoručenousúdudňa11.6.2015savočižalovanémudomáhalaurčenianeprijateľnosti
zmluvnej podmienky v časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a vydania bezdôvodného

obohatenia vo výške 520 Eur.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 5.9.2013 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX vo
výške 800 Eur za poplatok 520 Eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 1.320 Eur mala uhradiť ôsmimi
mesačnými splátkami vo výške 165 Eur, ktorú aj v plnom rozsahu v prospech žalobcu zaplatila.

Pokiaľ žalovaný bude namietať, že predmetný úver brala na podnikanie tak prehlasuje, že ho použila

pre osobnú potrebu, čo nesporne vyplýva aj z nízkej sumy poskytnutého úveru. Nie je totiž dôležité, či
je držiteľom živnostenského listu, ale je dôležité, na aký účel sa úver poskytol. Ona potrebovala úver
na spotrebu a nie na podnikanie. Pokiaľ má žalovaný prax, že ako náhle ide o živnostníka, tak pripraví
zmluvu pre dlžníka s obchodným menom, ide o nekalú obchodnú praktiku.

Pokiaľ ide o poplatok uplatňovaný žalovaným tvorený 2/3 nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy, tento považuje za úžerný a uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný jej neposkytol

reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť,
o aké administratívne plnenie sa jedná ,a preto neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnouadministratívou má dopad aj na platnosť administratívneho poplatku. Na podporu svojho tvrdenia
poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 26.2.2015 pod sp. značkou C-143/13.

Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa názoru
žalobkyne spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú jeho zákazníkom
vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú podporu
závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyšší poplatok od

zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej.

Zároveň sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej úhradám titulu
splátok úveru nad sumu istiny úveru pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením zmluvy o úvere, výsluchom žalobkyne, všeobecnými
podmienkami úveru, výsluchom svedkyne Lýdie Fedorovej, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil
tento skutkový stav:

Účastníci konania dňa 5.9.2013 uzatvorili v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvu
o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 800 Eur, ktorý sa táto zaviazala
splatiť vo výške 1.320 Eur v ôsmich mesačných splátkach vo výške 165 Eur počnúc dňom 14.10.2013.
Zároveň uvedená zmluva o úvere obsahovala označenie účelu poskytovaných finančných prostriedkov

na výkon podnikania.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že do septembra roku 2012 bola riadne zamestnaná v
zamestnaneckom pomere a zároveň vykonávala živnostenskú činnosť ako agent pre maklérsku
spoločnosť. Potom, ako prišla o zamestnanie, živnosť nezrušila v domnení, že sa jej podarí zabezpečiť

si finančné prostriedky prostredníctvom živnosti. Živnosť bola podmienkou k tomu, aby mohla vôbec
pôsobiť v maklérskej spoločnosti. Nakoľko sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie a potrebovala
finančné prostriedky na uspokojovanie základných životných potrieb, požiadala spoločnosť žalovaného
o poskytnutie úveru. Napriek tomu, že nežiadala o poskytnutie úveru na výkon podnikania žalovaný
po oznámení, že je živnostníčkou automaticky pri údaji o dlžníkovi ju označil ako živnostníčku s

vyznačením účelu poskytnutých úverových prostriedkov na výkon podnikania. V súvislosti s výkonom
svojej podnikateľskej činnosti nemala žiadne materiálne výdavky, preto ani nepotrebovala peňažné
prostriedky z úveru poskytnutého zo strany žalovaného na výkon svojej podnikateľskej činnosti.

Svedkyňa N. S. uviedla, že od roku 2002 do roku 2014 pôsobila ako pracovník obchodnej služby. Jej

pracovnou náplňou bolo spisovanie žiadosti klientov o poskytnutie úvere vrátane uzatvárania zmlúv o
úvere. V prípade, ak je klient živnostník preverujú, či je živnosť aktívna, v opačnom prípade nedôjde
k poskytnutiu úveru. Samozrejme zisťujú aj účel, na aký chce úver poskytnúť. Pokiaľ oznámi, že na
účel podnikania v takomto prípade uzatvárajú s ním zmluvu o úvere ako so živnostníkom. Počas svojho
pôsobenia sa nestretla, aby podnikateľ žiadal o poskytnutie úveru na iný účel, ako na účel podnikania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.6.2015 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti z
dôvodu, že žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa a preto by sa miestna príslušnosť mala posudzovať
podľa § 84 O.s.p. a to tak, že na konanie by mal byť príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému
návrh smeruje, t.j. Okresný súd Bratislava I.

Vo vzťahu k uzavretej zmluve o úvere so žalobkyňou uviedol, že neide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ani o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným ako
živnostníčka s vyhlásením, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a teda nie
na svoju súkromnú potrebu. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a

uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Úver si dlžník vzal
za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa
ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu, teda nie na účely podnikania, povolania,
či zamestnania.Zároveň uviedol, že podľa jeho názoru nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere

nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmluvy o
úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech bol získaný žalovaným z poctivých zdrojov.

Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 87 písm. f) O.s.p. popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode
ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa§105ods.1O.s.p.súdskúmamiestnupríslušnosťibapodľa§88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako

navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa
§ 84 až 87 . Súd skúma miestnu
príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní
najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 2 § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 5.9.2013
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 5.9.2013 ods. 1 poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k) ,

r) a y)
,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvekúdajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej
databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Keďže žalovaný vzniesol pri prvom úkone, ktorý mu patril námietku miestnej nepríslušnosti, bolo na
miestesazaoberaťnajprvtým,čiOkresnýsúdvPrešovejemiestnepríslušnýmnakonanieaprejednanie
veci.

V súlade s ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva,

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Je nesprávna interpretácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa a to vo vzťahoch podriadených režimu
Obchodného zákonníka, ktorá vedie k odmietnutiu aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická

osoba, ktorá má podnikateľské oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ nespráva. Nie
je totiž dôležité, či žalobkyňa je držiteľkou živnostenského listu, ale je dôležité, na aký účel sa úver
poskytol. Ak žalobkyňa potrebovala úver na spotrebu a nie na podnikanie, pričom žalovaný má prax,
že akonáhle ide o živnostníka, tak sa musí vyznačiť účel úveru na podnikanie, ide o nekalú obchodnú
praktiku (rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 10.1.2012 pod sp. značkou Ú. XXXX/XXXX).

V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalobkyňa síce predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba - podnikateľ,
avšak finančné prostriedky poskytnuté z úveru použila na osobnú spotrebu. Účel, na ktorý žiadala

peňažné prostriedky poskytnúť žalovanému oznámila, avšak tento po zistení, že je živnostníčkou
automaticky do zmluvy o úvere pri údaji o dlžníkoch ju označil ako živnostníčku s uvedením účelu výkonu
povolania bez možnosti označenia iného účelu poskytnutého úveru.

Pokiaľ ide o vyznačenie účelu poskytnutého úveru, ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú praktiku

žalovaného konštatovanú už vo viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov Slovenskej republiky,
ktorým žalovaný účelovo obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov, aby sa tým vyhol posúdeniu
predmetného zmluvného vzťahu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Aj z výpovede žalobkyne vyplynulo, že peňažné prostriedky predmetného úveru chcela použiť na

osobnú spotrebu, preto je nelogické, aby ako účel úveru uviedla výkon podnikania, pokiaľ by označenie
tohto konkrétneho účelu nebolo podmienkou poskytnutia peňažných prostriedkov. V zmysle uvedeného
je preto nevyhnutné spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime spotrebiteľských úveroch a to s
prihliadnutím na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Na realizáciu nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného reagovala aj rozhodovacia prax súdov,
okrem iného v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.5.2011 pod sp. značkou 6Co 84/2011
v ktorom sa uvádza, že konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s
cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda
aby sa vyznačoval ako účel úveru účel, ktorý nie je pravdivý a je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES

z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, je možné takého
konanie zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky,
čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu, alebo správanie priemerného spotrebiteľa,
každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľom.

Keďže zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným na základe zmluvy o úvere č. 802002050 je
vzťahom spotrebiteľským, potom pokiaľ ide o miestnu príslušnosť, táto je daná v súlade s ustanovením
§ 87 písm. f) O.s.p. na výber a žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla podať žalobu i na súde, v obvode
ktorého má bydlisko, t.j. na Okresný súd v Prešove. Na základe uvedeného preto námietku miestnej
nepríslušnosti súd vyhodnotil za nedôvodnú a určil, že Okresný súd v Prešove je súdom miestne

príslušným na prejednanie veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že predmetná zmluva o úvere je svojou
povahou zmluvou spotrebiteľskou a zároveň spĺňa charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

V danom prípade podľa bodu 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru u žalovaného 1/3 poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou.

V prípade žalobkyne teda úrok predstavoval 173 Eur a administratívny poplatok 347 Eur za 8 mesiacov.
Úrok vo výške 173 Eur predstavuje 22 % ročne a administratívny poplatok 43 % ročne.

Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery nových úverov v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy, pri dobe splatnosti do jedného roka boli vo výške 11,75 %.

Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie takto poskytnutej istiny. V
danom prípade v zmysle ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka aj v prípade, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a neide o spotrebiteľský úver podľa
zákona o spotrebiteľských úverov, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy.

Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú
všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podľa názoru súdu

podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím najvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovanými najmä bankami pri poskytovaní úverov.

V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve,
túto obvyklú mieru podstatným spôsobom neprevyšujú, keďže dosahujú cca dvojnásobok priemernej

úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase jej uzatvorenia (rozsudok KS PO zo dňa
10.12.2008 pod sp.zn. 3 Z. XX/XXXX).

V zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka zo zmluvy o úvere vyplýva pre dlžníka povinnosť vrátiť
veriteľovi úver a zaplatiť mu dohodnuté úroky. Uvedené zmluvné dojednania sú dojednaniami o

hlavnom predmete plnenia a nemôžu byť preskúmavané ako neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné
dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny úveru a úrokov povinný zaplatiť aj administratívny poplatok
podľa názoru súdu nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a teda súd môže skúmať, či jeho
dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Obsah tohto dojednania v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne
a zrozumiteľne. Vyplýva z neho, že za poskytnutie úveru je žalobkyňa povinná zaplatiť okrem
úroku aj administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo
spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre žalovaného nosnou

časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej
časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom, pričom miera zisku
plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku zanedbateľná, keďže tento zodpovedá
v peňažnom vyjadrení približne 2- násobku sumy dojednaného úroku. Uvedený poplatok značne
navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený

administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ide o
poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych úkonov, zo žiadneho zo
zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby, či protiplnenia
žalovaný žalobkyni poskytne. Neprimeranosť takéhoto poplatku je zrejmá aj z toho, že banky za správu
úveru inkasujú cca 3 až 5,- Eur mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky poskytnutého úveru. Z

uvedeného dôvodu preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania
v časti 2/3 administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou a žalobe v súlade s ust. § 153 O.s.p. vyhovel.Keďže na predmetnú zmluvu o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi konania sa vzťahuje právna úprava
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 citovaného zákona
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písmena f) termín konečnej splatnosti úveru, i)

ročnú úrokovú sadzbu, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a y) priemernú hodnotu RPMN s tým, že ak
uvedené náležitosti neobsahuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Keďže predmetná úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., uvedený úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov a teda žalovanému vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov
z poskytnutého úveru.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka ods. 1) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka ods. 1) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej

dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyne poskytol úver vo výške 800
Eur, pričom táto v jeho prospech realizovala úhrady vo výške 165 Eur dňa 14.10.2013, 14.11.2013,

20.12.2013, 3.2.2014 a 6.3.2014 a vo výške 495 Eur dňa 7.3.2014 (č.l. 32) v celkovej výške 1.320
Eur, teda s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad a poskytnutých úverových prostriedkov, čo
predstavuje sumu 520 Eur. Na základe uvedených skutočností preto súd vyhovel žalobe aj v časti o
vydanie bezdôvodného obohatenia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku úspešnej
žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za tieto úkony
právnej pomoci:
-prevzatie a príprava právneho zastúpenia 8.4.2015 - 76,15 Eur,

-podanie žaloby 11.6.2015 - 76,15 Eur,
-účasť na pojednávaní 11.3.2016 - 77,62 Eur
-účasť na pojednávaní 10.6.2016 - 77,62 Eur
-režijný paušál 2x 8,39 Eur a 2x 8,58 Eur.

Pri určení tarifnej odmeny súd postupoval v súlade s ustanovením § 10, 11 a 13 vyhlášky 655/2004, kedy
pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty
veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila
v ostatných spojených veciach.

Tarifnú odmenu pri úkonoch právnej pomoci za rok 2015 súd určil súčtom tarifnej odmeny podľa § 11
vo výške 64,53 Eur + 1/3 z tarifnej odmeny vo výške 34,86 Eur, čo predstavuje sumu 76,15 Eur a pri
úkonoch právnej pomoci za rok 2016 túto určil súčtom tarifnej odmeny podľa § 11 vo výške 66 Eur + 1/3
z tarifnej odmeny vo výške 34,86 Eur (žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 520 Eur).

Ďalej boli žalobkyni priznané cestovné náhrady za účasť na pojednávaní 11.3.2016 a 10.6.2016 Prešov -
Svidník a späť (viď Chyba! Neplatné hypertextové prepojenie. Prešov-
ul. Sov. hrdinov 163/66 Svidník = 56,18 km) vo výške 1 základnej náhrady 4x 56,18 km x 0,183 Eur na
1 km = 1 zo sumy 41,23 Eur čo predstavuje 20,62 Eur.Žalobkyni bola priznaná náhrada cestovných náhrad za spotrebované pohonné hmoty vo výške 1 za
účasť na pojednávaní 11.3.2016 pri priemernej spotrebe 5,2 l na 100 km a cene pohonných hmôt 1,139

Eur/l vo výške 3,32 Eur a za účasť na pojednávaní 10.6.2016 vo výške 1 spotrebovaných pohonných
hmôt pri priemernej spotrebe 5,2 l na 100 km a cene pohonných hmôt 1,099 Eur/l vo výške 3,21 Eur.

Ďalej bola žalobkyni priznaná náhrada za premeškaný čas za účasť na pojednávaniach 11.3.2016 a
10.6.2016 vo výške 1 za osem polhodín x 14.30 Eur, čo predstavuje sumu 57,20 Eur vrátane 20 % DPH

zo sumy 425,83 Eur vo výške 85,17 Eur, teda v prospech žalobkyne bola priznaná celková náhrada trov
právneho zastúpenia podľa § 10, 11, 13, 13a, 16, 17 a 18 vyhlášky 655/2004 Z.z. vo výške 511 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.