Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/326/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226128
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114226128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01
Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: V. C., N.. XX.XX.XXXX, A. T. XXX, XX XX T., Š. Y. B., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom
Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 42 388 911, právne zastúpený STEHURA & partners, v. o. s., so
sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 1.097,74 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 415,37 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania

v sume 78,76 eur a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 415,37 eur od 22.07.2014 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení Hlavy 14 § 3 úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. platných od 01.11.2009 - kreditná karta Tesco, ktoré boli
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom ako
spoločnosťou a odporcom ako klientom dňa 15.05.2010 v znení: „Spoločnosť je oprávnená klientovi
vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku
vo výške 4,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku
je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, SMS
správ a internetu.“, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení Hlavy 14 § 3 úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. platných od 01.11.2009 - kreditná karta Tesco, ktoré boli
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom ako
spoločnosťouaodporcomakoklientomdňa15.05.2010vznení:„Vprípadeomeškaniasúhradousplátky
úveru dlhšie ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z dlžnej
čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym

spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej
pokute.“, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.07.2014 podaným na Okresnom súde Žilina
dňa 04.08.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.097,74eur spolu s úrokmi z omeškania v sume 208,15 eur a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.097,74 eur od 22.07.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 65,50 eur titulom náhrady
súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

2. Navrhovateľ návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel s odporcom
ako dlžníkom dňa 15.05.2010 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ"), ktorej predmetom
bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sú Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len „ÚZP“). Odporca zároveň obdržal ako neoddeliteľnú
súčasť ÚZ aj Príručku pre držiteľa (ďalej len „Príručka“), ktorej súčasťou je sadzobník poplatkov (ďalej

len „Sadzobník“). Odporca podpisom ÚZ a ÚZP potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako
potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník. ÚZ nadobudla
platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 1.490,- eur zo
strany navrhovateľa odporcovi prostredníctvom úverovej karty. Že ide o revolvingový úver, ktorý odporca
čerpal prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde

je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z ÚZP,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ, konkrétne Hlava 3. Odporca sa zaviazal riadne a včas splatiť
navrhovateľovi poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo
výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol odporca povinný uhradiť až v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na

typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Odporca sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru
vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá
platba úroku (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej
istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné
určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá

a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Odporca
bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z
ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s
názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca vyzvaný listom zo dňa 28.05.2012
k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky

a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Tento postup navrhovateľ považoval za súladný aj s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že si návrhom uplatňuje úroky z omeškania, ktoré si uplatňuje v sadzbe vo
výške 9 % ročne, ktorá bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 12.06.2012 (15. deň odo dňa odoslania výzvy k

splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške 208,15 eur
z čiastky 1.097,74 eur od 12.06.2012 do 21.07.2014, t. j. do dňa vyhotovenia návrhu na začatie konania.
Napokon navrhovateľ uviedol, ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, že eviduje voči odporcovi
celkovo dlh vo výške 1.097,74 eur pozostávajúci: zo sumy 955,52 eur - istina, zo sumy 73,07 eur - úrok,
zo sumy 12,97 eur - zmluvná pokuta a zo sumy 56,18 eur - úrok za hotovostné transakcie.

3. Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené podľa ust. § 47 ods.
2 O.s.p. dňa 04.12.2014, v súdom určenej lehote nevyjadril. Opakovane bol návrh na začatie konania
a jeho prílohy odporcovi doručené riadne do vlastných rúk dňa 10.05.2016, pričom odporca sa k nemu
do rozhodnutia súdu vo veci písomne nevyjadril.
4. Podaním zo dňa 24.09.2014 zahlásilo svoj vstup do konania ako právnická osoba zriadená za účelom

ochrany práv spotrebiteľa Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080,
02201Čadca,IČO:42388911(ďalejlenvedľajšíúčastníknastraneodporcu,alebo„VÚO“),akovedľajší
účastník na strane odporcu.
5. Súd prípisom zo dňa 10.11.2014, ktorý bol doručený riadne navrhovateľovi a postupom podľa ust.
§ 47 ods. 2 O.s.p. dňa 04.12.2014 aj odporcovi, oznámil účastníkom, že vyššie uvedeným podaním

oznámil VÚO svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Odporca bol súčasne týmto
prípisom vyzvaný, aby sa v prípade, že s účasťou VÚO v spore nesúhlasí, svoj nesúhlas oznámil súdu
v súdom určenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
6. Ani jeden z účastníkov konania nepodali do rozhodnutia súdu vo veci dňa 10.06.2016 návrh na
rozhodnutie súdu o prípustnosti tohto vedľajšieho účastníctva. Súd tak nebol oprávnený s poukazom na

ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
VÚO, keďže takýto návrh podaný nebol. Vzhľadom k všeobecnej zásade časovej účinnosti procesno-
právnej normy uvedenej v ust. § 355 O.s.p., súd po 01.01.2015 nežiadal od VÚO predložiť súhlas
odporcu podľa ust. § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015, a to vzhľadom k tomu,že mal za to, že právne účinky vstupu VÚO do konania nastali v zmysle ust. § 93 ods. 3 veta prvá O.s.p.
dôjdením oznámenia VÚO súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, t. j.
doručením jeho podania zo dňa 24.09.2014 súdu a súčasne s poukazom na to, že ku dňu doručenia

oznámenia VÚO o jeho vstupe do konania súdu zákon súhlas účastníka, na strane ktorého vedľajší
účastník do konania vstúpil, nevyžadoval. Právne účinky vstupu VÚO do konania, ktoré nastali predo
dňom 01.01.2015 (doručením jeho oznámenia o vstupe do konania na strane odporcu súdu), tak zostali
zachované aj po 01.01.2015.
7. VÚO sa k doručenému návrhu na začatie konania a jeho prílohám písomne vyjadril prostredníctvom

svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.01.2015, doručeným súdu dňa 14.01.2015, v ktorom
s poukazom na to, že v danom prípade medzi účastníkmi uzavretá zmluva mala podobu štandardnej
formulárovej spotrebiteľskej zmluvy uzavieranej navrhovateľom vo viacerých prípadoch, namietal, že
predmetná zmluva neobsahovala náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h) a i) zákona č. 258/2001 Z.
z. V zmluve sú uvedené ohľadom výšky úrokovej sadzby totiž dva údaje s odkazom na poznámku pod
„*“, teda v závislosti od vyčerpanej čiastky viď Sadzobník. Z navrhovateľom predloženého Sadzobníka

vyplýva, že úroková sadzba pri nevyužití bezúročného obdobia pre čiastku nižšiu ako 1.000,- eur je
2,19 % p. m. a úroková sadzba pri nevyužití bezúročného obdobia pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako
1.000,- eur je 0,99 p. m. Údaj o úrokovej sadzbe je takto vymedzený neurčitým a pre spotrebiteľa aj
nezrozumiteľným spôsobom, čo má tie isté následky, ako keby vôbec nebol uvedený. Ak navrhovateľ
používa rozdielne úrokové sadzby v závislosti od výšky čerpaného revolvingu, v zmluve by malo

vyť jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadrené, kedy sa ktorá úroková sadzba použije. Teda ak
navrhovateľuviedolvzmluveročnúúrokovúsadzbu26,28%atútouplatňujepriprostriedkochčerpaných
do sumy 1.000,- eur, mal to takto jednoznačne vyjadriť aj v zmluve, teda že pri čerpaní do 1.000,-
eur bude úroková sadzba 26,28 % ročne a pri čerpaní nad 1.000,- eur bude úroková sadzba 11,88
% ročne. Údaj o tom, že výška úrokovej sadzby závisí od vyčerpanej čiastky, pritom navrhovateľ

neuviedol v zmluve pri úrokovej sadzbe, ale uviedol len odkaz na túto skutočnosť, ktorú umiestnil na
samý koniec textovej časti zmluvy bez akéhokoľvek rozlíšenia s ostatným textom. Zistiť akú úrokovú
sadzbuvskutočnostimoholnavrhovateľpodľazmluvyuplatniťrobiloproblémajvedľajšiemuúčastníkovi,
takže predpoklad, že by priemerný spotrebiteľ, akým je v tomto prípade odporca, pri uzavieraní zmluvy
vedel, aký bude platiť úrok za úver, je výrazne nízky. Ak bola úplným spôsobom úroková sadzba

úveru uvedená v sadzobníku, takéto umiestnenie podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nespĺňa požiadavku zákona č. 258/2001 Z. z., a preto je nutné dôjsť k záveru, že v zmluve nebol
uvedený údaj o úrokovej sadzbe úveru tak, aby bolo možné konštatovať, že spĺňa úmysel zákonodarcu
vymedzený v ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákonom č. 258/2001 Z. z., ktorým je nepochybne to, aby v čase
uzavretiaúverovejzmluvybolspotrebiteľoviposkytnutýjednoznačnýúdajoúrokovejsadzbeúveru,ktorý

je práve pri revolvingovom úvere navyše jediným údajom, na základe ktorého si spotrebiteľ daný úver
môže porovnať s inými úvermi, resp. sa podľa neho rozhodnúť, či si daný úver zoberie alebo nie, keďže
údaj o RPMN sa v priebehu čerpania revolvingu konkrétnou veličinou uviesť nedá. Nedostatok ohľadne
údaja o úrokovej sadzbe je potrebné vyhodnotiť za taký, že je na rovnakej úrovni ako by tento údaj úplne
absentoval, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru. VÚO tiež uviedol, že v ust. §

4 ods. 2 písm. i) zákon č. 258/2001 Z. z. uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že
povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy
navrhovateľa a odporcu bolo aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,

teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Teda je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť
uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom
prípade úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom obsahuje len výšku
mesačnejsplátky4%zdlžnejčiastky.Čosavšaktýkapočtusplátokistiny,výšky,počtuatermínusplátok
úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Absenciu tejto náležitosti v zmluve zákon postihuje tým,

že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. VÚO tak v ďalšom poukázal na znenie ust. § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z. z. a v kontexte s týmto uviedol, že vzhľadom na to, že zo strany navrhovateľa pri
podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na istine úveru má preto navrhovateľ právo len na vrátenie
rozdielu medzi poskytnutým úverom a odporcom uhradenú sumu. Podľa tvrdení navrhovateľa odporca

čerpal sumu 1.558,88 eur a doposiaľ uhradil 1.148,51 eur, z čoho vyplýva, že odporca doposiaľ neuhradil
410,37 eur. VÚO tak žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej odporcom neuhradenú
istinu (prevyšujúcom sumu 410,37 eur) poskytnutého úveru zamietol a súčasne zaviazal navrhovateľa
nahradiť VÚO trovy konania.8. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10.06.2016,
a to podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania, VÚO a právneho zástupcu
navrhovateľa.OdpredvolaniaVÚOsúdupustilpodľaust.§49ods.1O.s.p.,pričomnavrhovateľ,odporca

a právny zástupca VÚO mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené so zachovaním lehoty podľa
ust. § 115 ods. 2 O.s.p. na prípravu pojednávania. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil podaním
zo dňa 09.06.2016 (až do tohto podania navrhovateľ v tomto konaní súdu neoznámil, že je v konaní
právne zastúpený) svoju neúčasť, ako aj neúčasť navrhovateľa na pojednávaní a súhlasil s tým, aby
pojednávanieprebehloajvichneprítomnostiaprípadneboloajvichneprítomnostirozhodnuté.Súčasne

uviedol,ževtomtoštádiukonanianemákdispozíciižiadneďalšieskutočnostiadôkazyokremtých,ktoré
už uviedol v návrhu na začatie konania. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a
nepožiadal o jeho odročenie.
9. Právny zástupca VÚO na pojednávaní zásadne zotrvala na argumentácii uvedenej v písomnom
podaní zo dňa 14.01.2015. K tejto doplnil, že ak by súd považoval dotknutú úverovú zmluvu uzavretú
medzi účastníkmi za absolútne neplatný právny úkon, potom vznáša námietku premlčania práva

navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže podľa predloženého výpisu zo strany
navrhovateľa navrhovateľ zosplatnil predmetný úver listom zo dňa 28.05.2012, pričom k zosplatneniu
tak malo dôjsť podľa jeho tvrdení dňa 15.06.2012. Navrhovateľ však podal návrh na začatie konania na
súde až dňa 04.08.2014, teda po premlčacej dobe 2 rokov.
10. Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav,

pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.
11.Dňa15.05.2010uzavrelnavrhovateľakoveriteľaodporcaakoklientzjavnenapredtlačinavrhovateľa
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“; dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 7 spisu),
ktorou sa zaviazal navrhovateľ poskytnúť odporcovi bezúčelový revolvingový úver vo výške kreditného

limitu (úverového rámca) 1.490,- eur a odporca sa zaviazal splatiť úver v mesačných splátkach vo výške
4 % z dlžnej čiastky. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 26,28 %, 11,88 %
s poznámkou „*“ (táto poznámka bola následne objasnená na samotnom konci zmluvy textom s veľmi
malou výškou, a to „v závislosti na výške čerpanej čiastky viď Sadzobník“), priemernej hodnote úrokovej
miery pre kreditné karty 19,33 %. Odporca svojím podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený

s Úverovými podmienkami navrhovateľa, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť ÚZ a súčasne prevzal ako
neoddeliteľné časti ÚZ Sadzobník poplatkov a odmien a Pravidlá programu odmien pre kreditnú kartu
Tesco a prejavil súhlas byť nimi viazaný.
12. Podľa ust. Hlavy 1 § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.
platných od 01.11.2009 - Kreditná karta Tesco (ďalej len „ÚZP“, dôkaz predložený navrhovateľom na č. l.

8 spisu) uzatvorením ÚZ sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient
sa zaväzuje poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a odmien
(ďalej iba „Sadzobník“).
13.Podľaust.Hlavy2§2ÚZPÚZsastávaplatnouaúčinnoupodpisomposlednéhozúčastníkovzmluvy.
14. Podľa ust. Hlavy 2 § 3 ÚZP po uzatvorení ÚZ zriadi spoločnosť (navrhovateľ) klientovi úverový

účet pre čerpanie poskytnutého úveru do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa
rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu
zodpovedajúce záväzky klienta. Klient je povinný hradiť po uvedenú dobu všetky poplatky a odmeny
s úverovým účtom súvisiace. Úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je klient
oprávnený čerpať. Celková výška poskytnutého úverového rámca je uvedená v ÚZ alebo stanovená za

podmienok uvedených v ÚZP hlava 3, § 7 či 8.
15. Podľa ust. Hlavy 3 § 1 ÚZP RÚ umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti
peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty (ďalej iba „KK“). KK má funkciu identifikačnú a
platobnú.
16.Podľaust.Hlavy5§1ÚZPjeklientpovinnýriadneavčassplácaťposkytnutýúver,atovpravidelných

mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v ÚZ. Prvú splátku hradí
klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V
jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, poplatky
a zmluvné sankcie (ďalej iba „splátka“). Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva.

17. Podľa ust. Hlavy 5 § 2 ÚZP výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna
časť nesplatenej dlžnej čiastky (t. j. výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami
a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu účtovného obdobia. Za účtovné obdobie sa
považuje jeden kalendárny mesiac. Pre určenie konkrétnej výšky mesačnej splátky RÚ je rozhodnýposledný deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom je táto splátka
RÚ splatná. Výška pravidelnej mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky.
V prípade, že takto vypočítaná výška splátky RÚ by bola nižšia ako 12,- eur (tzv. splátkové minimum),

platí že splátka RÚ je vo výške splátkového minima. Ak klient plní svoju povinnosť splácať poskytnutý
úver riadne, minimálna splátka sa rovná výške pravidelnej mesačnej splátky.
18. Podľa ust. Hlavy 5 § 9 ÚZP celkový počet splátok, ktorými bude poskytnutý RÚ splatený, sa
rovná počtu mesiacov nutných pre splatenie čerpaného RÚ spolu s poplatkami a úrokmi a je závislý
na celkovej výške dlžnej čiastky a na výške jednotlivých splátok, ktoré sú ovplyvniteľné klientom. V

prípade, že spoločnosť poskytne klientovi úver v celkovej výške 20.000,- eur / 663,88 Sk, a to v 1. deň
v mesiaci 15.000,- eur/497,91 Sk bezhotovostným čerpaním a 20. deň v mesiaci 165,97 eur/5.000,- Sk
výberom z bankomatu v SR, bude tento pri pravidelných mesačných splátkach splatený celkom v 99.
splátkach, RPMN bude 34,16 % a celkové náklady spotrebiteľa budú 856,44 eur/25.801,- Sk. Uvedené
hodnoty platia v prípade, keď k čerpaniu dôjde v mesiaci, ktorý má 31 dní, klient nie je poistený, spláca
pravidelnými mesačnými splátkami a nedôjde k úhrade žiadnej mimoriadnej mesačnej splátky, úroková

sadzba je 2,19 % mesačne, poplatok za vedenie účtu zahrnutý do RPMN 1,63 eur / 49,- Sk (prvý rok
zdarma), poplatok za výber z bankomatu v SR 3,- eurá / 90,38 Sk, pravidelná mesačná splátka 4 % z
nesplatenej dlžnej čiastky (min. 12,- eur / 361,51 Sk).
19. Podľa ust. Hlavy 7 § 2 písm. a) ÚZP je klient povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči
spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok

alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
20. Podľa ust. Hlavy 7 § 4 veta druhá ÚZP predčasná splatnosť úveru z dôvodov vyššie uvedených
nemá vplyv na trvanie ÚZ, ÚZ naďalej trvá, a to až do okamihu jej zániku spôsobom stanoveným v ÚZ,
v ÚZP alebo v právnych predpisoch.
21. Podľa ust. Hlavy 7 § 5 ÚZP v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b)

a c) § 2 tejto hlavy, ak jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti cely poskytnutý úver,
je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže
čiastku,naktorúbyspoločnostivznikolztituluúverunárok,akbybolúverriadnesplácanývdohodnutých
splátkach.
22. Podľa ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP v prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo zmluvných pokút alebo

platieb podľa Hlavy 7, § 5 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške. V
prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti
zmluvnúpokutuvovýške8%zčiastky,sktorejúhradoujevomeškaní.Spoločnosťjeoprávnenáklientovi
vyúčtovať a klient je povinný uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- eurá v prípade
prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená

poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.
23. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel: Sa, vložka č. 10130/T zo dňa
09.07.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 3 spisu) má navrhovateľ zapísaný v obchodnom
registri medzi iným aj predmet činnosti: poskytovanie úverov a pôžičiek a spotrebiteľských úverov
nebankovým spôsobom.

24. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.05.2012 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 17
spisu) vyzýval navrhovateľ odporcu v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX k splateniu celého úveru, čerpaného na základe tejto zmluvy, t. j.
na zaplatenie sumy 1.095,70 eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Súd nemal závažné a
dôvodné pochybnosti o tom, že táto výzva bola odporcovi doručená v lehote do 12.06.2012 (15 dní od

datovania výzvy), keďže navrhovateľ preukázal podanie výzvy u poštového doručovateľa na prepravu
(viď hromadný poštový podací hárok, dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 18 spisu).
25. Podľa listiny označenej navrhovateľom ako „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ (dôkaz predložený
navrhovateľom na č. l. 19 spisu) odporca v období od 08.06.2010 (prvé čerpanie v sume 150,- eur) do
06.12.2010 (posledné čerpanie v sume 5,01 eur) čerpal úver celkovo do sumy 1.558,88 eur. Odporcovi

bolo predpísaných do zosplatnenia (dňa 28.05.2012) na úhradu 29 splátok splatných od 20.07.2010
(splatnosť splátky č. 1) do 20.06.2012 (splatnosť splátky č. 29). Odporca vykonal v období od 26.07.2010
(1. úhrada) do 30.12.2011 (posledná úhrada) úhrady v celkovej výške 1.148,51 eur. Súčasne boli v listine
vyčíslené: dlh na istine vo výške 955,52 eur (predpis 1.558,88 eur - úhrady započítané na istinu 603,36
eur), dlh na úroku vo výške 73,07 eur (predpis 488,32 eur - úhrady započítané na úrok 415,25 eur), dlh

na poplatku za zaslanie upomienky vo výške 0,- eur (predpis 12,- eur - úhrady započítané na poplatky
za zaslanie upomienky 12,- eur), dlh na poplatku za výber z bankomatu vo výške 0,- eur (predpis 48,-
eur - úhrady započítané na poplatok za výber z bankomatu 48,- eur), dlh na poplatku za výpis z účtu
0,- eur (predpis 11,41 eur - úhrady započítané na poplatok za výpis z účtu 11,41 eur), dlh na opravnýchúrokoch - grace period vo výške 0,- eur (predpis 13,76 eur - úhrady započítané na opravný úrok 13,76
eur), dlh na zmluvnej pokute vo výške 12,97 eur (predpis 52,70 eur - úhrady započítané na zmluvnú
pokutu 39,73 eur), dlh na úroku za hotovostné transakcie vo výške 56,18 eur (predpis 56,18 eur - úhrady

započítané na úrok za hotovostné transakcie 0,- eur), dlh na poistení PZK vo výške 0,- eur (predpis 5,-
eur - úhrady započítané na poistenie PZK 5,- eur) a dlh na kapitalizovaných úrokoch z omeškania vo
výške 208,15 eur (181,18 eur ako úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 955,52 eur /istina/
od 12.06.2012 do 21.07.2014 /769 dní/ + 13,86 eur ako úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
73,07 eur /úrok/ od 12.06.2012 do 21.07.2014 + 2,46 eur ako úroky z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 12,97 eur /zmluvná pokuta/ od 12.06.2012 do 21.07.2014 + 10,65 eur ako úroky z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 56,18 eur /úrok za hotovostné transakcie/ od 12.06.2012 do 21.07.2014),
t. j. spolu dlh vo výške 1.305,89 eur.
26. Keďže nevyšlo v konaní najavo, že by odporca uhradil navrhovateľovi vyššiu sumu, ako vyplýva táto
z výpisu čerpania, splátok a úhrad, t. j. sumu 1.148,51 eur, súd vychádzal z toho, že odporca doposiaľ
na predmetný úverový prípad vykonal úhrady v celkovej výške 1.148,51 eur.

27. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 11.06.2010, právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
28. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

29. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 účinnom od 01.01.2008
do 10.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.
30. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
31. Podľa ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od
01.01.2008 do 10.06.2010, poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi

v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
32. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
[3) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka] v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. [4) § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov, zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z.]
33. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
34. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od

01.01.2008 do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
35. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 270/2008 Z. z. účinnom od
01.08.2008 do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí [6) § 43
Občianskeho zákonníka] musí obsahovať:

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
36. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od

01.01.2008 do 10.06.2010, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

37. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

38. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o

bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
39. Podľa ust. § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.
40. Podľa ust. § 340 ods. 1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
41. Podľa ust. § 340 ods. 2 ObZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať

plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
42. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

43. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013,
akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzkualebojehočasti,jepovinnýplatiťznezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej

podľa predpisov občianskeho práva.
44. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.45. Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
46. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),

osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach
a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.
47. Podľa ust. § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa dôvod neplatnosti

vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo
z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od
ostatného obsahu.
48. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
49. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do

31.03.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
50. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
51. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

52. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.
53. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
54. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
55. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu

spojenú s nesplnením jeho záväzku,
56. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
57. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

58. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
59. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
60. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.

61. Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.62. Podľa ust. § 565 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky.
63. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008
Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.
z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
64. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
65. Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná.
66. Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
(§ 53a OZ) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo

zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.
67. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
68. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
69. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

70. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretáanavšetkyokolnostisúvisiacesuzavretímzmluvy,vdobeuzavretiazmluvyanavšetkyostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
71. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
72. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.
73. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ bola v zmysle cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi
účastníkmi spravovala ObZ bez ohľadu na to, kto bol subjektom tohto právneho vzťahu (podnikateľ alebo

iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej
obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
74. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 15.05.2010. Aj s poukazom na to,
že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 ObZ a odporcovi bol poskytnutý

spotrebiteľský úver bezúčelovo, t. j. na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom odporcovi, súd dospel k
záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (viď. ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) a rovnako v zmysle ust. § 52 anasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver
môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v
zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom

zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené skutkové
zistenia a právny výklad, mal súd za to, že v danom prípade navrhovateľ s odporcom uzavreli zmluvu
o úvere podľa ust. § 497 ObZ, ktorou sa zaviazal navrhovateľ odporcovi poskytnúť opakovane úver do
výšky 1.490,- eur (tzv. revolvingový úver) a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva o úvere bola v čase uzavretia ÚZ absolútnym

obchodom, pokiaľ sa týka možnej aplikovateľnosti OZ na zmluvný vzťah založený predmetnou ÚZ na
túto možno priamo aplikovať, len ako špeciálnu, právnu úpravu obsiahnutú v prvej časti piatej hlavy
OZ (ust. § 53 a nasl.) upravujúcu spotrebiteľské zmluvy. Iné ustanovenia OZ v danom prípade možno
aplikovať len za podmienok vymedzených v cit. ust. § 1 ods. 2 ObZ. K uvedenej problematike zaujal
nepriamo právne stanovisko aj NS SR v rozsudku spis. zn. 5 Obo 56/2007 zo dňa 04.06.2008, v ktorého
odôvodnení medzi iným uviedol, že: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere, súd

prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto
zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“.
75. Súd tak vychádzal z toho, že navrhovateľ svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ splnil opakovaným
poskytnutím peňažnej sumy, a to v celkovej výške 1.558,88 eur odporcovi prostredníctvom platieb
odporcu navrhovateľom vydanou kartou, resp. výberom peňažných prostriedkov prostredníctvom

bankomatov v dňoch 08.06.2010 až 06.12.2010 s tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť navrhovateľovi
túto sumu zvýšenú o úrok vo výške 26,28 % ročne (pri vyčerpaní čiastky nižšej ako 1.000,- eur), resp.
11,88 % ročne (pri vyčerpaní čiastky vyššej ako 1.000,- eur) a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov
ako neoddeliteľnej súčasti ÚZ, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 4 % (minimálne však
12,- eur, resp. vo výške celkovo nesplatenej čiastky) z dlžnej čiastky za k poslednému dňu účtovného

obdobia (kalendárny mesiac).
76. Súd však poukazuje na to, že dotknutá ÚZ uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala riadne uvedené
náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve (a ani v jej
neoddeliteľných súčastiach - ÚZP, Sadzobník poplatkov a Pravidlách odmien pre kreditnú kartu Tesco)
sa totiž nenachádza údaj o splatnosti jednotlivých splátok, ktoré mali byť vo výške 4 % z dlžnej

čiastky [údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.]. Aj pokiaľ ide o navrhovateľom
predložený „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ aj v tomto je každý kalendárny mesiac avšak iný deň
v tom ktorom kalendárnom mesiaci uvedená splatnosť mesačnej splátky (v niektorých mesiacoch sú
uvedené aj dve splátky, napr. splátky č. 1, 23, 4, 7, 8, 14, 15 16, 17, 19, 20 so splatnosťou 20.07.2010,
26.07.2010, 18.08.2010, 20.08.2010, 20.11.2010, 23.11.2010, 20.05.2011, 25.05.2011, 20.06.2011,

27.06.2011, 20.08.2011, 22.08.2011). Ak sa v navrhovateľom predloženom listinnom dôkaze „Príručka
držiteľa karty“ (na č. l. 14 spisu) udáva, že splátku je nutné zaplatiť tak, aby bola najneskôr do 20. dňa
nasledujúceho mesiaca od čerpania pripísaná na účet navrhovateľa, súd poukazuje na to, že „Príručka
držiteľa karty“ nebola súčasťou zmluvy a tak takéto dojednanie, pokiaľ by aj medzi účastníkmi bolo,
nenapĺňalo podmienku písomnej formy, ako bola táto požadovaná pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere

podľa cit. ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. Rovnako je možné konštatovať, že v zmluve sa
nenachádza údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a celkových nákladov spotrebiteľa
spojenýchsospotrebiteľskýmúverom,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere [údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z.]. Pokiaľ navrhovateľ
v návrhu na začatie konania namietal, že tento údaj nie je možné určiť, súd sa s jeho argumentáciou

nestotožnil, čo potvrdzuje aj znenie ust. Hlavy 5 § 9 ÚZP, kde sa takýto informatívny údaj nachádza,
avšak nie pre výšku úverového rámca, ktorý bol poskytnutý odporcovi, ale pre úverový rámec vo výške
663,88 eur (v ÚZP je nesprávne uvedené 20.000,- eur / 663,88 Sk, zjavne malo byť 663,88 eur / 20.000,-
Sk) - RPMN 34,16 % a celkové náklady spotrebiteľa v sume 856,44 eur.
77. Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 1.558,88 eur, je

však ÚZ v zmysle cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia ÚZ
aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle tohto cit. ustanovenia
sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide nedostatky ÚZ
namietané VÚO, súd tieto námietky nepovažoval za dôvodné, keďže výška úrokovej sadzby bola
uvedená v zmluvnom dokumente „Sadzobníku“, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou ÚZ a v danom

prípade ani rovnako nebolo možné s ohľadom na typ spotrebiteľského úveru (revolving) určiť výšku
jednotlivých častí splátok (splátky istiny, úrokov a iných poplatkov).
78. Súd tak z tohto dôvodu neexistencie právneho základu už bez ďalšieho zamietol návrh v časti o
zaplatenie úroku v celkovej výške 129,25 eur (ako ho navrhovateľ žaloval pod špecifikáciou: úrok vovýške 73,07 eur + úrok za hotovostné transakcie vo výške 56,18 eur) spolu s príslušenstvom tejto
pohľadávky, a to s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 24,51 eur (13,86 eur + 10,65 eur) a úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 129,25 eur od 22.07.2014 do zaplatenia. Keďže poplatok

za výber z bankomatu je podľa názoru súdu potrebné považovať za poplatok podľa cit. ust. § 2 písm.
e) zákona č. 258/2001 Z. z., t. j. za platbu spojenú s poskytovaním úveru na základe predmetnej ÚZ
hotovostným spôsobom, súd dospel k záveru, že aj na tento poplatok dopadá vyššie uvedená sankcia
bezpoplatkovosti úveru podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Uvedená sankcia rovnako
dopadá aj na poplatok za výpis z účtu, ktorý je taktiež nevyhnutné považovať za poplatok podľa cit. ust.

§ 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z., keďže aj tento poplatok je nevyhnutne spojený s poskytovaním
úveru a jeho účtovaním. Navyše je možné konštatovať, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by bola
medzi účastníkmi konania dojednaná takáto povinnosť odporcu, teda, že odporca prevzal na seba
peňažný záväzok zaplatiť navrhovateľovi poplatok za výpis z účtu. V kontexte tohto je treba poukázať
na Sadzobník poplatkov a odmien predložený samotným navrhovateľom, ktorý bol neoddeliteľnou
súčasťou predmetnej ÚZ, pričom v tomto Sadzobníku sa nenachádza poplatok za výpis z účtu. Napokon

navrhovateľ ani len nepreukázal, že by nejaký výpis z účtu odporcovi vôbec poskytol (resp. to ani netvrdil
v návrhu na začatie konania). Súd považuje v tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku za potrebné tak
dodať, že pokiaľ navrhovateľ vykonal zápočet akejkoľvek úhrady odporcu na uvedené nároky, teda
na nároky na zaplatenie úroku (v celkovej sume 429,01 eur = úroky 415,25 eur + opravné úroky -
grace period 13,76 eur), na zaplatenie poplatku za výber z bankomatu (v celkovej sume 48,- eur) a

na zaplatenie poplatku za výpis z účtu (v celkovej sume 11,41 eur), t. j. započítal úhrady v súhrnnej
výške 488,42 eur, urobil tak neoprávnene a súd tieto úhrady odporcu započítal na úhradu nároku
navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru (t. j. poskytnutých peňažných prostriedkov, či už hotovostne,
alebo bezhotovostne), ako je to nižšie uvedené.
79. Na tomto mieste v súvislosti s celkovým právnym posúdením veci, súd opätovne poukazuje na

to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený predmetnou ÚZ sa bez
akýchkoľvek pochybností vzťahuje tiež právna úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom
poriadku SR v ust. § 52 a nasl. OZ. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do OZ (ust. § 52 a
nasl.) inkorporovaná novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych

spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.06.2000 v
spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial
SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José

Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná
ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je
podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný
čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť

zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať
nečestným zmluvným podmienkam.
80. Súd tak vedomý si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti zmluvnej
podmienky, a to podľa vyššie uvedeného ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP, na základe ktorého navrhovateľ
požadoval od odporcu zaplatenie poplatkov za zaslanie upomienky v súhrnnej výške 12,- eur a na tento

svoj nárok započítal plnenie odporcu vo výške 12,- eur.
81. V nastolenej problematike sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania
dotknutej zmluvnej podmienky. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú
zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi
zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných

strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka
považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby
spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť
svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom
formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom

procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok
sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu
korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods.
2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýtospôsobkontraktáciedotknutejzmluvnejpodmienkynepreukázal(neuniesoldôkaznébremenopodľaust.
§ 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku
o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne

dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).
82. (Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba v ďalšom hodnotiť v zmysle výkladového pravidla
obsiahnutého v cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z tohto výkladového
pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní
okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli

v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy.
Už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom,
že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na
základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp.
sajavíprijateľná,aksazoberúdoúvahyvšetkymožnéskutkovéokolnosti(možnosti),nazákladektorých

nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Ak teda súd hodnotí
prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné správanie sa (plnenie
alebo neplnenie si povinností a jeho rozsah) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej
podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť

právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto
neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010
zo dňa 30.07.2012)
83. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku podľa cit. ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku

kreujúcu vznik práva navrhovateľa na poplatok za prvú upomienku vo výške 4,- eurá, resp. za druhú
a ďalšiu upomienku vo výške 12,- eur, nemožno podľa názoru súdu bez najmenších pochybností
chápať nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku za upomienku z hľadiska jeho ekonomickej kauzy
za nárok na poplatok za službu poskytnutú navrhovateľom spotrebiteľovi (odporcovi), t. j. ako cenu
určitéhospotrebiteľom(odporcom)vymienenéhoplnenia.Jezrejmé,žeodporcanežiadalnavrhovateľao

zaslanieupomienkyarovnakojemožnévyvodiťnepochybnýzáver,žeupomienkaneslúžilaanizáujmom
odporcu. Zo samotného znenia dotknutého ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP explicitne nevyplýva ekonomická
kauzalita tohto nároku navrhovateľa. Možno len predpokladať, resp. na prvý pohľad sa javí, že tento
poplatok by mal asi pokrývať bližšie neurčité náklady navrhovateľa spojené s týmto samotným úkonom
- spísaním a odoslaním upomienky (ako napr. poštovné). V takomto prípade by išlo o akúsi paušalizáciu

takýchtonákladov.Súdvšakmázato,atoajsprihliadnutímnaskutkovéokolnostiprejednávanejveci,že
navrhovateľ ako dodávateľ sa uvedenou formou snaží dosahovať len ďalší zisk bez poskytnutia jednak
spotrebiteľom požadovaného (spotrebiteľ logicky nepožaduje, aby ho dodávateľ opakovane upomínal za
cenu 4,- eur, resp. 12,- eur, keďže si musí byť sám vedomý svojej zmluvnej povinnosti uhrádzať splátky
úveru riadne a včas, ktorá povinnosť mu vyplýva bez akýchkoľvek rozumných pochybností priamo z

ÚZ - výška splátky, splatnosť splátky, spôsob úhrady) a jednak adekvátneho plnenia, čo bezpochybne
možno považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Keďže v danom prípade súd vychádzal z
právnej domnienky, že predmetná zmluvná podmienka podľa cit. Hlavy 14 § 3 ÚZP nebola individuálne
dojednaná, dospel k záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ a

z toho vyplývajúcej neplatnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná
neplatnosť tohto dojednania však v zmysle ust. § 41 OZ nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej
úverovej zmluvy, keďže túto časť je možné oddeliť od jej ostatného obsahu.
84. Z uvedených dôvodov potom považoval súd zmluvný základ pre vznik navrhovateľom odporcovi
účtovanéhonárokunazaplateniesumy12,-eur,naktorýnavrhovateľzapočítalpeňažnéplnenieodporcu

v rovnakej sume, za neplatný. Pokiaľ tak ide o navrhovateľom vykonaný zápočet úhrady odporcu v
rozsahu sumy 12,- eur na nárok na zaplatenie poplatku za zaslanie upomienky, súd považoval tento za
neoprávnený a úhradu odporcu v rozsahu tejto sumy 12,- eur opätovne započítal, ako je nižšie uvedené
na úhradu nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru (t. j. poskytnutých peňažných prostriedkov, či
už hotovostne, alebo bezhotovostne). Súd súčasne uviedol túto podmienku vo výroku tohto rozsudku

(§ 153 ods. 4 O.s.p.).
85. Pokiaľ ide o ďalšiu časť návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 12,97 eur ako zmluvnej pokuty
(§ 544 OZ), súd aj túto zmluvnú podmienku, na základe ktorej malo vzniknúť navrhovateľovi právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty, dojednanú v ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP, považoval za neprijateľnú zmluvnúpodmienku. Pokiaľ ide o individuálnosť tohto zmluvného dojednania, súd v plnom rozsahu odkazuje
na vyššie uvedené úvahy a právne posúdenie pri posudzovaní zmluvnej podmienky kreujúcej vznik
práva navrhovateľa na zaplatenie poplatku za upomienku (obe tieto zmluvné podmienky boli v jednom

ustanovení ÚZP). Pokiaľ ide o kritérium, či túto zmluvnú podmienku je možné považovať za spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 OZ) súd poukazuje na znenie cit. ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľnú
podmienku považuje zmluvné ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V danom

prípade zmluvná pokuta postihovala odporcu za porušenie peňažného záväzku zaplatiť splátku úveru
trvajúce dlhšie ako 7 dní. Neprimeranosť zmluvnej pokuty súd videl v tom, že omeškanie spotrebiteľa -
dlžníka zo zmluvy o úvere - s plnením peňažného záväzku je už samotným zákonom (cit. ust. § 369 ods.
1 ObZ) sankcionované v podobe práva veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom limitovanej
výške, a to predpismi občianskeho práva (§ 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z.) Aj keď rozhodovacia činnosť súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spi. zn.

26 Cdo 1467/2007 zo dňa 13.03.2008) pripúšťa dojednanie zmluvnej pokuty pre omeškanie s plnením
peňažného záväzku popri zákonnom nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania, nemožno
v danom prípade nereflektovať na povahu právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorý má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd toto dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré nemalo individuálny
charakter, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stanovenie výšky zmluvnej pokuty ako pevnej

percentuálnej sumy z rozsahu omeškaného peňažného záväzku spotrebiteľa bez ohľadu na dobu
omeškania spotrebiteľa s úhradou jeho peňažného záväzku, t. j. na intenzitu porušenia jeho zmluvného
záväzku, tak nemožno považovať za primerané. Súd vychádzal pri tomto závere z prípadu, kedy by
spotrebiteľ pri omeškaní sa s plnením jeho peňažného záväzku práve 8 dní (keďže navrhovateľovi mohol
vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade omeškania odporcu trvajúceho dlhšie ako 7

dní), t. j. na 8-my deň by svoj peňažný záväzok splnil, bol nútený zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu
vo výške 1 % z dlžnej sumy za jeden deň omeškania. S ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahu nie je podstatné to, že výška zmluvnej pokuty bola ohraničená 8-mymi percentami z dlžnej sumy
a viac sa už nenavyšovala. V danom prípade však suma zmluvnej pokuty vo výške 8 % z dlžnej sumy
zodpovedala sume úrokov z omeškania v zákonnom stanovenej výške (ku dňu uzavretia ÚZ) z dlžnej

sumy za obdobie 324 dní (úroky z omeškania boli podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. v čase uzavretia ÚZ medzi účastníkmi dňa 15.05.2010 vo výške 9 % ročne; súd má zo
svojej činnosti, § 121 O.s.p., vedomosť, že základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 15.05.2010 vo
výške 1 %; potom 9 % ročne / 365 dní = 0,02466 % denne; 8 % ročne / 0,02466 % denne = 324 dní) , t. j.
takmer 11 mesiacov. Ako už bolo vyššie uvedené zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná bez ohľadu

na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného
spotrebiteľskouzmluvouanazákladektorýchnastanianáslednedôjdeknaplneniuhypotézypredmetnej
zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti
(možnosti), na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej
podmienky. Preto súd s ohľadom na rozobratý konkrétny prípad, ktorý mohol nastať v zmluvnom vzťahu

medzi účastníkmi, považoval dotknuté zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a súčasne za absolútne neplatnú podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná neplatnosť
tohto dojednania však opätovne v zmysle ust. § 41 OZ nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej
úverovej zmluvy, keďže túto časť je možné oddeliť od jej ostatného obsahu. S poukazom na neplatnosť
právneho základu, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňoval v konaní návrhom právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty v sume 12,97 eur, súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie tejto sumy spolu s úrokmi
z omeškania v kapitalizovanej sume 2,46 eur a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 129,97
eur od 22.07.2014 do zaplatenia zamietol, pričom súčasne uviedol túto podmienku vo výroku tohto
rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.). Ak potom navrhovateľ na úhradu tejto zmluvnej pokuty započítal peňažné
plnenie odporcu v rozsahu sumy 39,73 eur, súd považoval tento zápočet za neoprávnený a úhradu

odporcu v rozsahu tejto sumy 39,73 eur opätovne započítal, ako je nižšie uvedené na úhradu nároku
navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru (t. j. poskytnutých peňažných prostriedkov, či už hotovostne,
alebo bezhotovostne).
86. Súd len na margo uvedených záverov o neprijateľnosti dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
poukazuje na to, že zmluvná pokuta medzi účastníkmi nebola dojednaná priamo v samotnej ÚZ (teda

nie v jej prílohách, t. j. v ÚZP). Ak by aj bolo možné považovať dojednanie zmluvnej pokuty v ÚZP
v cit. ust. Hlavy 14 § 3 za platné, bolo by potom potrebné považovať uplatnenie takéhoto nároku zo
strany navrhovateľa za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 ObZ),
a to vzhľadom k tomu, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo obsiahnuté v samotnej ÚZ uzavretejmedzi účastníkmi, ale v ÚZP. Súd v tomto smere (obdobne ako Ústavný súd ČR v náleze spis. zn. I. ÚS
3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktoré rozhodnutie je z hľadiska eurokomformného výkladu právnych noriem
na ochranu spotrebiteľa použiteľné) zdôrazňuje, že obchodné podmienky (v danom prípade ÚZP) v

spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak
nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej
forme (tomu bola tak aj v danom prípade, napr. veľkosť písma ÚZP je cca 1,5 mm) skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa

pravdepodobne uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovskej doložke a pod.). Pokiaľ
tak aj napriek tomu dodávateľ takto urobí, nepočína si v právnom vzťahu so spotrebiteľom poctivo a
takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.
87. V kontexte so síce navrhovateľom návrhom v prejednávanej veci neuplatnených, ale navrhovateľom
voči odporcovi požadovaných plnení, sa súd vysporiadal aj s nárokom navrhovateľa na zaplatenie sumy
5,- eur titulom poistenia PZK (zneužitia karty). Odporca sa v ÚZ zaviazal hradiť takéto poistné v sume

0,50 eur mesačne, pričom toto plnenie nie je možné podľa názoru súdu považovať za poplatok podľa
cit. ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z., keďže nešlo o platbu,
ktorú bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, ale išlo o platbu
za ďalšiu službu - poistenie pre prípad zneužitia karty (straty, odcudzenia, zneužitia karty a straty alebo
odcudzenia dokladov a kľúčov, pokiaľ k ich strate alebo odcudzeniu došlo súčasne so stratou alebo

odcudzením karty). V danom prípade tak súd považoval konanie navrhovateľa spočívajúce v zápočte
peňažného plnenia odporcu v sume 5,- eur (za 10 mesiacov poistenia) na poistenie PZK za oprávnené.
88. Ak si teda navrhovateľ v konaní napokon uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 955,52 eur
ako nárok na vrátenie doposiaľ nesplatenej peňažnej sumy poskytnutého úveru, súd s ohľadom na
plnenie navrhovateľa zo zmluvy v celkovej výške 1.558,88 eur, ďalej na vyslovenú bezpoplatkovosť

a bezúročnosť predmetného spotrebiteľského úveru, ako aj na vyššie konštatované závery o
neplatnosti zmluvných dojednaní o poplatku za upomienky a zmluvnej pokute a neoprávnenosti
konania navrhovateľa spočívajúceho v zápočte peňažného plnenia odporcu na neoprávnené nároky
navrhovateľa na zaplatenie úrokov, poplatkov za výber z bankomatu, za výpis z účtu, za zaslanie
upomienky a zmluvnej pokuty, ďalej na oprávnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 5,- eur

titulom poistenia PZK a napokon na skutočnosť, že do rozhodnutia súdu vo veci odporca preukázateľne
uhradil navrhovateľovi len sumu 1.148,51 eur, dospel k záveru, že navrhovateľ mal ku dňu rozhodnutia
oprávnenú pohľadávku na zaplatenie sumy 415,37 eur ako doposiaľ nesplatenej peňažnej sumy
poskytnutého úveru (suma poskytnutého úveru 1.558,88 eur + poistné PZK 5,- eur = 1.563,88 eur; potom
1.563,88 eur - 1.148,51 eur plnenie odporcu = dlh odporcu 415,37 eur).

89. Vzhľadom k tomu, že v účastníkmi uzavretej ÚZ nebola platne dojednaná splatnosť jednotlivých
splátok plnenia peňažného záväzku odporcu, teda tak platne nebol dojednaný čas plnenia peňažného
záväzku odporcu, súd vychádzal z ust. § 340 ods. 2 ObZ, teda že navrhovateľ ako veriteľ bol oprávnený
požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy, resp. poskytnutí úveru a odporca ako dlžník bol
povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Navrhovateľ

preukázateľne odporcu požiadal o plnenie sumy 415,37 eur až výzvou zo dňa 28.05.2012, v ktorej
požadoval navrhovateľ odporcu zaplatiť dlžnú sumu do 15 dní. Súd vychádzal z toho, že táto lehota
uplynula dňa 12.06.2012 (15 dní od 28.05.2012) a odporca sa tak dostal do omeškania so zaplatením
sumy 415,37 eur dňa 13.06.2012 a v tomto omeškaní sa nachádzal aj ku dňu vyhlásenia rozsudku.
90. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 955,52 eur (ako úverovej

istiny) ako dôvodnému vyhovel v rozsahu zaplatenia sumy 415,37 eur, pričom zaviazal odporcu na
zaplatenie tejto sumy a v ostatnom rozsahu sumy 540,15 eur návrh v tejto časti zamietol. (955,52 eur
- 415,37 eur = 540,15 eur)
91. Čo sa týka návrhu vo zvyšnej časti, a to o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 181,18
eur ako úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 955,52 eur (uplatnená istina) za obdobie od

12.06.2012 do 21.07.2014 a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 955,52 eur od 22.07.2014
do zaplatenia, súd návrh v tejto časti posúdil nasledovne. Ako už bolo vyššie uvedené odporca sa dostal
do omeškania so zaplatením sumy 415,37 eur dňom 13.06.2012 a z tohto dôvodu tak navrhovateľovi
vzniklo podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ právo požadovať od odporcu úroky z omeškania v dojednanej výške,
ktorá zodpovedala zákonnej výške (ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP), t. j. vo výške podľa cit. ust. § 369 ods. 1 ObZ,

teda podľa predpisov občianskeho práva. Občianske právo upravovalo výšku úrokov z omeškania pre
daný záväzkový vzťah v ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako bola základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. Súd má zosvojej činnosti vedomosť (§ 121 O.s.p.), že základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 13.06.2012 vo
výške 1 % ročne. Navrhovateľovi tak v zmysle vyššie uvedeného vzniklo právo požadovať od odporcu
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 415,37 eur od 13.06.2012 do zaplatenia, pričom za

obdobie od 13.06.2012 do 21.07.2014 v kapitalizovanej sume 78,76 eur (9 % ročne x 769 dní obdobia od
13.06.2012 do 21.07.2014 / 365 dní kalendárneho roka x 415,37 eur). Súd tak návrhu v uvedenej časti
vyhovel v rozsahu o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 78,76 eur a úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 415,37 eur od 22.07.2014 do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu o zaplatenie
vyčíslených úrokov z omeškania v sume 102,42 eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

540,15 eur od 22.07.2014 do zaplatenia návrh v tejto časti zamietol.
92. Pokiaľ VÚO vzniesol v konaní námietku premlčania, súd sa touto nezaoberal, a to vzhľadom k
tomu, že VÚO túto vzniesol podmienene, a to pre prípad, že by súd považoval medzi účastníkmi dňa
15.05.2010 uzavretú ÚZ za neplatnú v celom jej rozsahu, ku ktorému záveru, ako to vyplýva z vyššie
uvedeného súd nedospel.
93. Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
94. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a na väčší počet nárokov

uplatňovaných navrhovateľom návrhom, ako aj na účasť VÚO tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).