Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201914
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115201914.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu:
Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, právne
zastúpeného Advokátska kancelária Goliašová Gabriela, s.r.o. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22
Piešťany, proti žalovanému: T. U., nar. X.XX.XXXX, bytom I. I., U. č. XXX/XX, v konaní o zaplatenie
1.700,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 1.160,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 1.160,45 Eur od 17.07.2013 do zaplatenia, ako aj na účet advokáta žalobcu Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o. náhradu trov konania vo výške 102,- Eur. Na zaplatenie týchto
povinností súd povoľuje žalovanému splátky vo výške 50 Eur splatné vždy do 20. dňa kalendárneho
mesiaca počnúc 20.09.2016, každopádne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v
prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas by sa stal splatným celý dlh.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 7.1.2015 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 1.700,11 Eur, s vyčísleným
úrokom z omeškania vo výške 213,80 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 1.700,11 Eur za obdobie od 8.1.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil

tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 31.1.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Úverové zmluvné podmienky,
žalovaný ako dlžník prevzal aj Príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je aj Sadzobník poplatkov, pri
podpise zmluvy dlžník potvrdil, že sa s nimi oboznámil, ako aj s metodickou príručkou, ktorej súčasťou je
ajSadzobníkpoplatkov.Predmetomúverovejzmluvybolo,ževeriteľposkytoldlžníkovirevolvingovýúver
vo výške 1.640,- Eur prostredníctvom úverovej karty. Žalobca poukazuje na revolvingový úver ako na

dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, osobitne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 6Co 95/2010 zo dňa 27.1.2011, podľa obsahu ktorého keďže predmetná vec sa týka revolvingového
úveru a RPMN nie je možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre
neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov. Dlžník úver riadne nesplácal,
dostal sa do omeškania, ako vyplýva z príloh žaloby. Plnenie uplatnené v tunajšom konaní tvorí : istina
1.524,59 Eur, úrok 104,90 Eur, poplatok za výpis z účtu 8,15 Eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške

62,47 Eur. Úrok z omeškania vo výške 213,80 Eur je vyčíslený v listine Výpis čerpania, splátok a úhrad
(č.l. 31 - 32 spisu v sadzbe 8,15 % za obdobie od 17.7.2013 do 7.1.2015 - pozn. súdu).

2. Žalovaný sa k veci samej písomne nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie riadne vyzvaný.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 8.6.2016. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť
ospravedlnil.4. Žalovaný prítomný na pojednávaní konanom dňa 8.6.2016 sa k veci vyjadril a osobne vypovedal tak,
že úver si zobral kvôli inej osobe, má viacero úverov, niektoré si bral na úhradu predchádzajúcich úverov,

úver nemohol splácať pre splácanie iných úverov. Predmetnú zmluvu podpísal a vie o nej to, že mal si
čerpať peniaze a tie si postupne splácať.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a zistil:

6. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 31.1.2012, podľa obsahu ktorej veriteľ mal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške kreditného limitu -
úverového rámca 1.640,- Eur, ktorý sa dlžník mal zaviazať splatiť v splátkach jednotlivo vo výške 4% „z
dlžnej čiastky“. Zmluva obsahovala údaj o ročnej úrokovej sadzbe 26,28%, tiež 11,88% (s odkazom na
drobný text o predpokladoch údaja a Sadzobník).

7. Podľa drobného textu na podpisovanej listine zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové
zmluvné podmienky žalobcu, ktorých oboznámenie a zrozumiteľnosť mal dlžník svojím podpisom
potvrdiť. Tieto (na 6 husto písaných stranách textu - pozn. súdu) obsahovali bližšiu úpravu zmluvných
vzťahov, najmä v hlave 3, 4 - čerpanie revolvingového úveru používaním platobnej karty a v hlave 5
- podmienky splácania úveru, a to v mesačných splátkach dohodnutých v úverovej zmluve, s úrokom

dohodnutým v úverovej zmluve. Dlžníkovi tiež podľa priložených výtlačkov boli dané informácie o
poistení úveru a o kreditnej karte.

8. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 31 - 32 spisu) žalovaný čerpal spolu 1.876,45 Eur a
zaplatil 716,- Eur.

9. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

10. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ)
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

13. Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej
tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ...
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014: Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: ...

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...

16. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata

podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

19. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

20. Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že predmetná zmluva uzatvorená s dlžníkom smerovala k
poskytnutiu spotrebiteľského úveru podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo
forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Súd však považuje zmluvu o „revolvingovom“ úvere
podľa skutkovo oboznámenej koncepcie žalobcu je neplatnú podľa cit. ust. § 39 OZ pre obchádzanie
zákona, s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z.. Obchádzanie zákona

súd vidí v nedojednaní konečnej výšky úveru, iba úverového rámca, príznačne zo strany veriteľa, ktorý
poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje peniaze dlžníka, ako najmä banka ako subjekt pod
osobitnou finančnou kontrolou v prípade doplnkovej služby popri vedeniu účtu klienta.

21. Systematicky nezávisle súd považuje takúto zmluvu o „revolvingovom“ za neplatnú pre nedojednanie

úveru s jasným dojednaním výšky, počtu a termínov splátok úveru (istiny, úrokov a iných poplatkov)
podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014, resp. obdobne
písm. l) tohto ustanovenia účinného v súčasnosti. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani
potenciálna interpretovateľnosť dojednania o povinnosti dlžníka platiť úver v splátkach jednotlivo vo
výške 4% „z dlžnej čiastky“, lebo by išlo o údaj závislý od príliš premenlivej skutočnosti, akou je podľa

skutkovej koncepcie tejto zmluvy opakované čerpanie peňazí do výšky úverového rámca. Aj keby výška
splátky dlžníka bola interpretovateľná v dôsledku jej dojednania percentuálnou sadzbou, napríklad z
výšky čerpaných peňazí alebo z výšky úverového rámca, aj tak nebol dojednaný počet splátok, preto
stále by trvala neistota o výške povinnosti dlžníka v dôsledku zahrnutia do splátok aj nákladov úveru, s
ktorými predkladateľ zmluvy počíta v ďalších zmluvných ustanoveniach.

22. Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona zák. č. 129/2010 Z.z. je dočasné preklenutie potreby
použitím cudzích peňazí. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve podlieha v
súčasnosti vývoju predovšetkým práve činnosťou veriteľov poskytujúcich úvery, či už bankových alebo

nebankových subjektov, ako je žalobca. V súčasných učebniciach ekonómie sa tento pojem vyskytuje
u foriem financovania podnikov, teda podnikajúcich subjektov aj v postavení dlžníka : Prof. Ing. Štefan
Cisko, Csc., doc. Ing. Tomáš Klieštik, Phd.: Finančný manažment podniku I, vyd. Žilinská univerzita
v Žiline, r. 2009, str. 392: „Revolvingový úver je určitou modifikáciou kontokorentného úveru. V rámci
dohodnutého revolvingového úveru banka poskytuje klientovi krátkodobý úver do určitej výšky, ktorá sa

nesmie prekročiť - požiadavky nad dohodnutú sumu sa berú ako nový úver. Tento úver sa poskytuje
spoľahlivým a bonitným podnikom, ktoré v určitých intervaloch opakovane žiadajú úver na tie isté účely“,
obdobne podľa kontextu o formách financovania podniku (ako dlžníka) viď tiež Doc. Ing. Ignác Prno:
Bankovníctvo, vyd. IRIS, r. 2000, str. 67. Na rozdiel od toho keď veľké množstvo subjektov (väčšina
podľa prednostných výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) ponúka takto

koncipované úvery aj nepodnikateľom - spotrebiteľom, podľa názoru súdu tieto obchádzajú zákon, a
to bez ohľadu na ich dominanciu, fakticky až s dopadom na ich stanovovanie noriem správania v
súčasných pomeroch. Títo veritelia tak nedodržiavajú zásadu, že spotrebu je možné zásadne vykonávať
iba z vlastných peňazí, zatiaľ čo úver musí predstavovať výnimočný spôsob financovania spotreby. Je
príznačné, že na rozdiel od podnikania, ktorého účelom je dosiahnutie zisku, teda ďalších peňazí, ktoré

umožňujú splácať úvery aj s ich nákladmi, spotreba podľa jej účelu takéto peniaze negeneruje.

23. Základný obsah prejavu vôle v zmluve uzatvorenej podľa účelu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa názoru súdu má spočívať na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť
plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť,

spravidla v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti, spravidla aj s odplatou za úver
dojednanou v splátkach. Čo sa týka odplaty za úver, tak východisková právna terminológia o hlavných
náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako
úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn.súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch,
zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom
narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným

náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne
uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa
základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Preto vysoké množstvo
zdanlivo rovnorodých ustanovení zákona o črtách spotrebiteľského úveru, je v skutočnosti zakotvením
nielen základných náležitostí zmluvy, podľa názoru súdu vyjadrených vyššie, ale aj ďalších osobitných

požiadaviek podľa obsahu zákona. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských
úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d)
zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako § 4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú
sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým
právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie
za konštitutívne dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú

povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná
spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným
ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých
poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú
náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním

finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere.
Aj to podľa názoru súdu podporne ilustruje neprípustnosť takto koncipovaného úveru poskytovaného
spotrebiteľovi, na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení, že v ust. § 19 zák. č. 129/2010 Z.z. je
zakotvená možnosť oznamovať RPMN úveru aj iba z predpokladaných údajov.

24. Pritom zo strany veriteľa ide o marketingovú pomôcku predaja, ak predloží dlžníkovi možnosť
obnovovania úveru, ktorý by inak aj s jeho ďalšími nákladmi musel opakovane ponúkať s požiadavkou
vždy nového prejavu vôle dlžníka, príznačne s požiadavkou zásadne skúmať bonitu klienta. Na dosiaľ
uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani to, že zák. č. 129/2010 Z.z. v § 10 príznačne upravuje aj
úver poskytnutý formou prečerpania, lebo žalobca ako tunajší veriteľ nie je subjektom, ktorý by spravoval

účet jeho klienta, obdobne ako banka, ktorá ako doplnkovú službu poskytuje kontokorentný úver jej
známemu klientovi, ale úverový účet je v tomto prípade účtovnou pomôckou veriteľa.

25. Je tiež pravdou, že zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo
opakovanú činnosť, možno vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka podľa §

582Občianskehozákonníka.Lenžeanitopodľanázorusúduniejeokolnosť,ktorábyprávneaprobovala
zmluvuorevolvingovomúverepodľaskutkovejkoncepciežalobcu,lebonaopakpodľanázorusúdunieje
v súlade s účelom cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, aby úverová zmluva predložená spotrebiteľovi
bola podľa tejto koncepcie fakticky uzatvorená na dobu neurčitú.

26. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi
zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako
systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov
pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne

nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na
pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky
zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach
zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1
OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru súdu znamená,

že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne
postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie
časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne
neplatná. Pre neplatnosť zmluvy, podľa názoru súdu už v jej základných dojednaniach, už súd osobitné
neprijateľné zmluvné podmienky neskúmal.

27. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.160,45 Eur ako rozdielu skutočne čerpaných peňazí vo
výške 1.876,45 Eur a vrátených vo výške 716,- Eur. V podrobnostiach súd vychádzal z oznámenia
žalobcu, lebo východiskový prejav vôle bol formálne preukázaný, poskytnutie úveru formou používaniaplatobnej karty bolo vierohodné a žalovaný v rámci svojho dôkazného bremena inú úhradu tohto úveru
ani len netvrdil. Vo zvyšnej časti podľa vyššie uvedeného právneho názoru súd žalobu zamietol.

28. Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka
uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
§ 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.2.2013, v sadzbe 8,50 %. Pri procesnej pasivite
dlžníka týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k nesplatenej
istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania žalobcu (podľa skutkového odôvodnenia čiastočne

vyčísleného úroku z omeškania, keď základ a sadzba tohto výpočtu bola predmetom právnych úvah
súdu - pozn. sudcu) od 17.7.2013, keď už časť splátok úveru zo strany dlžníka bola splatná.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) účinného do 30.6.2016 (t.j. už vo výroku o povinnosti
žalovaného spolu - pozn. súdu) , podľa ktorého v tomto konaní bol prevažne úspešný žalobca, a to

v miere (priznaných 1.160,45 : uplatnených 1.700,11 x 100 =) 68%. Žalobca si uplatnil trovy konania
pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur a z trov právneho
zastúpenia.

30. Lenže súd zohľadnil navyše aj ust. § 150 ods. 1 OSP účinného do 30.6.2016, podľa ktorého

nepriznal žalobcovi časť trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd vidí dôvod hodný
osobitného zreteľa vo fakticky právne neaprobovanej zmluve predkladanej zo strany podnikajúceho
veriteľasvojmudlžníkovi,zktorejsiplnenieuplatnilžalobca,akosúdvpodrobnostiachpoukázalvyššie,v
podrobnostiach aj s predžalobnou výzvu veriteľa na zaplatenie sumy. Tento faktický stav nedával právnu
istotu dlžníkovi, ktorý by si inak svojho právneho postavenia mal byť vedomý z právne aprobovaných a

jasne uzatvorených zmlúv. Na druhú stranu dlžník je vo svojom postavení dlžníka už aj v bilancii fakticky
čerpaných a vrátených peňazí. Na základe právnej úvahy, ktorá vedie k nižšiemu celkovému výsledku,
než keby súd priznal všetky formálne nárokovateľné trovy konania podľa aritmetického výsledku sporu,
súd nepriznal náhradu trov konania v rozsahu trov právneho zastúpenia, ale iba v rozsahu iných trov
konania za súdny poplatok vo výške 102,- Eur.

31. Podľa § l49 ods. l OSP účinného do 30.6.2016 súd uložil žalovanému zaplatiť náhradu trov konania
na účet advokáta žalobcu, ktorý v žalobe, ani ospravedlnení na pojednávanie svoje bankové spojenie
neuvádza, je však možné s ním komunikovať na adresu sídla advokátskej kancelárie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016,
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.