Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Žáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/135/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115223561
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115223561.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: I. J., O. N.,
L.. XX.X.XXXX, trvale bytom T., Y. Č.. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Martin Fabián, Advokátska
kancelária Košice, Štúrova č. 20, IČO: 35549840, proti odporcovi: B. J., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom T.,
Y. Č.. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Dittrich, s.r.o, Mudroňova č. 29, Košice, IČO: 36861855, za
účasti C.Y. K. J., L.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa XX.X.XXXX pred C. Ú. T. W., zapísané v knihe
manželstiev C. Ú. T. W., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r
o z v á d z a .
Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletého K. J., L.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. J. sumou 300 Eur mesačne, vždy do 15 - teho
dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky vopred, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk otca s maloletým K. J. n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka návrhom, ktorý podala súdu dňa X.X.XXXX žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s
odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že v priebehu času došlo
medzi nimi s manželom k postupnému citovému odcudzeniu v dôsledku odlišných názorov na rôzne
udalosti. Manželstvo už neplní svoj účel, ani svoje funkcie a preto obaja dospeli k zhodnému názoru,
že chcú, aby sa manželstvo rozviedlo. Žiadala pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloletého K. do
svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné zo strany otca maloletého sumou 500 Eur mesačne. Návrh
na úpravu styku neuviedla.
Odporca podal vo veci písomné vyjadrenie dňa X.XX.XXXX v ktorom uviedol, že ich manželstvo bolo
spočiatku harmonické, situácia sa začala meniť v roku XXXX, kedy navrhovateľka stále viac času trávila
mimo rodiny a hlavne v poobedných a večerných hodinách údajne kvôli práci. Dňa X.X.XXXX vymenila
zámky na dverách a v ten istý deň podala aj návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému synovi. Uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľky na zverenie maloletého
do jej osobnej starostlivosti a navrhoval striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, čo odôvodňoval
tým, že maloletý K. je na neho veľmi silno citovo naviazaný z dôvodu, že zabezpečoval a zabezpečuje vprevažnej miere osobnú starostlivosť o maloletého K., nakoľko navrhovateľka v poobedných hodinách
prevádzkovala svoju živnosť. Zároveň navrhol úpravu styku rodičov s maloletým počas striedavej
osobnej starostlivosti a žiadal, aby súd výživné neurčil.
Kolízny opatrovník podal vo veci písomné vyjadrenie dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že prešetril pomery
na strane matky, otca maloletého i maloletého K.. Uviedol, že v súčasnosti sa otec s maloletým stretáva
a matka mu v styku s maloletým nebráni. Otec býva od D. XXXX v G. E. I. J.. O obnovení spolužitia
s manželkou neuvažuje. Má záujem o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s tým,
že po rozvode plánuje zakúpiť nehnuteľnosť, kde by mal vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť
o maloletého. Kolízny opatrovník vzhľadom na rozdielny názor rodičov ohľadne budúcej starostlivosti
o maloletého K., pre prípad rozvodu manželstva navrhol zvážiť znalecké dokazovanie, pretože matka
nesúhlasila, aby bol vedený rozhovor kolízneho opatrovníka s maloletým a teda vôľa maloletého zistená
nebola.
Matka podala dňa XX.X.XXXX podanie, v ktorom sa vyjadrila, že nesúhlasí s návrhom otca na zverenie
maloletého do striedavej starostlivosti rodičov, pretože podľa nej, takáto striedavá starostlivosť nie je v
záujme maloletého syna. Podľa nej, pred kolíznym opatrovníkom sa aj maloletý K. vyjadril tak, že chce
zostať v prípade rozvodu manželstva v jej osobnej starostlivosti. Práve z toho dôvodu s odporca vyjadril
tak, že bude rešpektovať názor maloletého. V tomto písomnom podaní navrhla aj upraviť styk otca s
maloletým K. tak, aby sa otec s ním stretával každý nepárny víkend od piatku od 15:30 hodiny do nedele
do 19:00 hodiny, počas vianočných sviatkov od 25.12 od 10:00 hodiny do 26.12 do 19:00 hodiny, počas
zimných prázdnin od 2.1 od 10:00 hodiny do 6.1 do 19:00 hodiny, počas jarných prázdnin každý nepárny
rok od pondelka od 10:00 hodiny do nedele do 19:00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov od nedele od
19:00 hodiny do pondelka do 19:00 hodiny a počas letných prázdnin od 16.7 od 10:00 hodiny do 31.7
do 19:00 hodiny a od 16.8 od 10:00 hodiny do 31.8 do 19:00 hodiny.
Kolízny opatrovník na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX oznámil, že realizoval rozhovor s maloletým
K., ktorý sa vyjadril tak, že chce zostať v osobnej starostlivosti matky, preto na základe jeho vyjadrenia
navrhujú, aby zostal v osobnej starostlivosti matky, výživné zo strany otca určiť na základe vykonaného
dokazovania podľa odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmových, majetkových pomerov na strane rodičov
a styk neupraviť, prípadne schváliť dohodu rodičov.
Odporca žiadal, aby v súlade s prejavenou vôľou maloletého a v záujme jeho duševného zdravia,
súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a výživné z jeho strany určil minimálnou sumou
vzhľadomnato,žejeŽ.ajetesnepredosobnýmkrachomatozveľkejčastispôsobenejajhospodárením
samotnej navrhovateľky. V žiadnom prípade nesúhlasil s výživným, ktoré žiadala navrhovateľka sumou
500 Eur mesačne. Súhlasil s tým, že na styku s dieťaťom sa dohodnúť vedia, takže navrhol tento
neupraviť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich sobášnym listom, rodným listom
maloletého K., listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe
čoho zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, ktoré uzatvárali dňa XX.X.XXXX, obaja uviedli, že
manželstvo uzatvárali z lásky po tom, čo sa poznali pred uzavretí manželstva X O., resp. bývali
v spoločnej domácnosti. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia iba k jednému dieťaťu K. J., L..
XX.X.XXXX. Ich posledné spoločné bydlisko bolo E. T. L. Y. Č.. XX. Obaja majú D. Š. G..
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že väčšie problémy v ich manželstve nastali vtedy, keď bola
ešte na materskej dovolenke a manžel sa z ničoho nič dostal do finančných problémov, vtedy ich vykryli
jej rodičia a požičali im peniaze. Tieto potom manžel splácal. Napriek tomu sa opätovne dostali do
finančných problémov a v dôsledku nich už X O. majú vážne problémy v manželstve, ktoré problémy sa
vyhrotili v období XXXX- XXXX, kedy žiadala odporcu, aby odišiel zo spoločnej domácnosti, lebo bolo
zrejmé, že manželstvo nefunguje v žiadnej sfére svojej existencie. Vo V. XXXX ju manžel fyzicky napadol
za prítomnosti syna a v B. XXXX už dovolenkovala bez manžela iba so synom. E. S. XXXX sa vzťahy
natoľko pokazili, že sa jej vyhrážal, že ju poleje benzínom a že ju vyhodí z balkóna. Vtedy podávala
na neho trestné oznámenie. Ďalší konflikt nastal aj po tom, keď podala návrh na rozvod manželstva,
keď sa situácia medzi nimi vyhrotila ešte viac, keď bolo bežné, že pri odovzdávaní dieťaťa ju otec opľul,posielaljejvulgárneSMS-ky,vulgarizmamijuoznačovalpredpersonálomvpráciaajpredklientmi,rozbil
vchodové dvere na bloku a jednoducho sa správal veľmi agresívne. Aj počas manželstva sa správanie
odporcu bolo neprimerane žiarlivé, podozrievavé, odporca rozbíjal bytový priestor a podobne. Začal žiť
nočnýmživotom,domovchodievalnadránomatoztohodôvodu,žepodľanejudržiavalmimomanželskú
známosť.
Maloleté dieťa iba psychicky trpelo, malo psychické problémy, ktoré sa prejavili bolesťami bruška, ale
tieto problémy, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, sa upravili.
Vzhľadom na tieto pretrvávajúce problémy, ktoré nevedeli prekonať, nevidí navrhovateľka žiadnu
budúcnosť v tomto vzťahu. Intímne nežijú od I. XXXX, preto vylúčila možnosť obnovenia manželského
spolužitia.
Jej príjem, ako Ž. predstavuje X. K. E. X. O. XXXX XXXX R.. Odkedy odišiel odporca zo spoločnej
domácnosti, na maloletého ničím neprispieva. Maloletý je zdravý. Navštevuje X. O. X. Š. L. D. A. Č.. XX
E. T.. Navštevuje krúžok taekwondo, kde matka platí 50 Eur mesačne, strava v škole 20 Eur mesačne,
životné poistenie 32 Eur mesačne, stravovanie všeobecne v domácnosti 500 Eur, pričom matka hradí
maloletému poskytovanie zdravotnej služby v G. Q., čo stojí 180 Eur ročne. Za uloženú pupočníkovu krv
zaplatila matka vo februári 2016 60 Eur. Žije iba s dieťaťom v P. J., ktorý E. G. I. L. M., T. X. E. M. XXXX.
V súvislosti s týmto bytom má bežné poplatky pre správcu 211,02 Eur, zálohové platby za elektriku sú
37,40 Eur, rozhlas, televízia 4,64 Eur, od februára 2016 poplatok za TV -mágio 20 Eur mesačne. Okrem
toho má výdavky s autom, ktoré zakúpila od otca dieťaťa v C. XXXX a to mesačne 260 Eur. Uviedla, že
spláca ešte Ú., ktoré zostali po finančnej pomoci manželovi a Ú.E. X. S., P. C. P. Č. XXX R.. Ostatné
výdavky sú: povinné zmluvné poistenie auta 98 Eur ročne, havarijné poistenie 300 Eur ročne, poistenie
bytu 40 Eur ročne, poistenie zariadenia 30 Eur ročne, jej poplatok E. G. Q. 180 Eur ročne. Matka uviedla,
že otec sa so synom stretáva, pri stretnutiach medzi nimi nie je žiaden problém.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že napriek tomu, že ho navrhovateľka vykreslila ako despotu, určite
by maloletý k nemu nemal taký vzťah aký má, pokiaľ by to bola pravda. Celá táto akcia je podľa
neho výmyslom navrhovateľky a ňou vykonštruovaná. V ich manželstve boli také problémy ako v iných
manželstvách a navrhovateľka nemá absolútne žiadne právo hovoriť o nejakých finančných problémoch,
pretože v ich spoločnej domácnosti to bol on, ktorý finančné výdavky vykrýval, platil za bývanie a všetky
náklady súvisiace s domácnosťou, ako aj s maloletým. Finančné problémy vznikali jedine v dôsledku
toho, že navrhovateľka používala peniaze z jeho účtu, pričom väčšinu času nepracovala a ak zarobila
nejaké peniaze, použila ich pre svoju osobnú potrebu. Určitý čas uzatvárala poistné zmluvy s členmi ich
rodín a potom tieto poistky musel platiť on. Keď dostala províziu za poistenia, sadla s kamarátkou na
lietadlo a išli do B. na nákupy. Tie úvery, na ktoré ona poukazovala, vybraté jej rodičmi platil sám a to
tak, že dával peniaze manželke a ona ich dávala svojím rodičom. Keď nastali nejaké finančné problémy,
tie obyčajne boli spôsobené obrovskými finančnými nárokmi navrhovateľky a bola to jeho matka, ktorá
X. D. E. J. S. X. Ú. E. E. XX.XXX R., ktorý doposiaľ on musí splácať. Za XX O. spolužitia varil, piekol,
veľkú časť starostlivosti o maloletého K. realizoval on. Navrhovateľka sa väčšinou zaoberala svojimi
záľubami, pretože sa venuje fitnes a starala sa o svoj zovňajšok. Odporca uviedol, že pracoval S. K. G. P.
V., chodil po Slovensku, najmä po východnom Slovensku, predával výrobky tejto firmy ale v súčasnosti
sa mu nedarí a je tesne pred krachom, pretože je v mínuse. Tieto skutočnosti vyplývajú z jeho daňových
priznaní, pričom za O. XXXX v čase výsluchu ešte daňové priznanie nepodal. Zo svojho príjmu dokáže v
súčasnosti zabezpečiť iba minimálne životné náklady. V súčasnosti žije v J. D. C. v spoločnej domácnosti
s ňou s tým, že jej ničím neprispieva, pretože nemá z čoho. Jeho problémy súčasne sú vyvrcholením
problémov z minulosti. Uviedol, že E. C. E. X.. Q. I., spláca úver za toto auto a okrem toho E. C. H.. Táto
má G. O. a rovnako spláca Ú. X. P. C.. Popieral, že by niekedy na navrhovateľku zaútočil. Ďalej uviedol,
že počas manželstva nemal mimomanželskú známosť, tú má od toho času, ako bol podaný návrh na
rozvod manželstva. V súčasnosti už mimomanželskú známosť má. Poukázal na to, že má platiť za B.
C. E. XXX R. C., X. C. R. XX B. D., B. X. C. XXX,XX R. C., X.E. C. XX D.. Spláca Y. D. XXX R. C.,
P..I.. X. Ú. XX.XXX R., ktorý bol použitý na vyrovnanie skorších dlhov. Auto ponúka cez internet, ale
zatiaľ ho používa, takže ho zatiaľ nepredáva. Rovnako aj skúter je ponúkaný cez internet na predaj. Do
X.X.XXXX bol D. S. T. N. T.W., D..O..M.., S. D. M. G. G. L. P. M. D. P. X. X.XXX R. P., S. I. A. X. W. D..
X. K. G. M. X. O. XXXX D. X., Ž. J. E. D. C. XX.XXX R.. X. D. E. O.. XXXX podľa odporcu X. XXXX
S. XXXX R. s tým, že na platbu bol použitý aj skorší skúter, ktorý občas používal L. G. S. E. P. C. E.
D. E. E. Ú. I., S. Ž.W..Odporca preukázal B.- E. B. D.L. E. B. D., Ž. C. K. L. B. D. T. K. XX.X.XXXX XXX,XX R..
Odporca tvrdil, že dlhodobo sa neplatia leasingové splátky ani za skúter, pričom súčasný dlh predstavuje
XXX,XX R. a svoju situáciu by chcel riešiť tak, že tento skúter so zostatkom leasingových splátok
prevedie na niekoho iného s prihliadnutím na to, že väčšina týchto leasingových splátok už splatená
bola. E. L. P., Ž. I. D. X. G., G. A.Č. Ž., X. E. M. J.. V priebehu konania však L. L. E. M.É. J. L.. Okrem
toho má Ú. L. T. Ú. XX.XXX R. S. L. T. T. I. E. C.L. XXXX R.. Č. D. P. I. E. X. G., P. G. Y., S. S. P. S. L.
G. D.Ú. M. E. L. G. X. G.. X. G. G. G. E. G. X C. D. D. W. G. D. G. G. XXX R. C..
Odporca predložil súdu svoje daňové priznanie X. O. XXXX z ktorého vyplýva, že jeho G. Q. G.
XX.XXX,XX R. S. E. XX.XXX,XX R.. E.D. I. D. XXX,XX R..
Navrhovateľka namietala proti tomu, že podľa nej daňové priznanie odporcu nezohľadňuje jeho životný
štandard, ten je vyšší, než ako vyplýva z daňového priznania. Vzhľadom na tieto námietky navrhovateľky
súd vykonal dokazovanie peňažným denníkom odporcu- živnostníka X. O. XXXX a zistil, že medzi
výdavkami odporcu sú uvedené 3 položky za služby E. Q. D. X.XXX,XX R.. Tieto výdavky boli uvedené
vo výške 2x 2100 Eur na strane 8 a na strane 12 druhého zväzku peňažného denníka a na strane 9 v
sume 831,99 Eur. Podľa odporcu tieto výdavky predstavujú jeho výdavky na reklamu, ktoré umiestňoval
E. T. E. V. J..
Právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že pokiaľ by odporca nemal tieto výdavky na reklamu,
nestal by sa do mínusu. Ď. G. L. P., Ž. C. E. Č., S. M. L. G. ( M. X. K.) D. A. Č. E. Q. D. XX.XXX,XX R..
Je zrejmé, že sa jedná o položky, ktoré nie je možné odpočítať od základu dane, z toho dôvodu, že sú
to výdavky súkromného charakteru. Tieto zrejme použil odporca na svoju osobnú spotrebu. V priemere
na jeden mesiac to vychádza na X.XXX,XX R..
Ďalej namietla proti tomu, že pokiaľ odporca predkladal súdu doklady preukazujúce C. G. na jeho T. T.
S. G. Ú., tieto nemajú žiadnu výkaznú hodnotu, pretože tieto síce vykazujú k určitému dátumu mínusovú
položku, ale nie je zrejmé, kedy boli výbery uskutočnené a z akého dôvodu mínusová položka vznikla.
Odporca namietal proti tomu, že tieto mínusové položky boli použité z firemného účtu práve na
spoločnú domácnosť s navrhovateľkou a teda na uspokojenie jej finančných nárokov a finančných
požiadaviek.Výdavkyboliobrovské,alezodpovedalivysokýmnárokomnavrhovateľky.Zhrubavr.XXXX
navrhovateľke posielal zo svojho účtu na jej účet asi XX.XXX R. a minimálne v takej istej výške jej
poskytoval finančné prostriedky z voľných zdrojov a z príjmu z podnikania. Aj spotrebné úvery, ktoré
zobrali, boli použité na uspokojenie ich potrieb v spoločnej domácnosti a v súčasnosti tie úvery treba
splácať, ale on už na to peniaze nemá a splácať ich nestíha. Jeho nepriaznivá finančná situácia
odôvodňuje, aby bol zaviazaný na platenie minimálneho výživného. M. X.X.XXXX J. D. C. X. E. D. E. S.
M. X. D. Y. C. XXX R., ale v čase pojednávania súdu nevedel predložiť súdu ani pracovnú zmluvu, ani
mzdový výmer. Uviedol, že zatiaľ zostáva aj Ž., v závislosti od toho, či sa jeho živnosť ešte rozbehne.
Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd nepovažoval v tomto prípade za potrebné nariadiť
znalecké dokazovanie, pretože z peňažného denníka otca za rok XXXX je možné uzavrieť, ktoré
výdavky boli odporcom použité v rámci podnikania ( odpočítateľné od základu dane) a ktoré výdavky boli
použité na osobnú spotrebu ( neodpočítateľné od základu dane, resp. na rozvoj podnikania- reklamu) a
teda bolo možné z nich vyvodiť, S. G. X. G. M. C. X. O. XXXX. Z takto zistených skutočností bolo možné
vychádzať pri rozhodovaní o určení výživného zo strany otca pre mal. K..
X. K. G. L. X. O. XXXX E., Ž. I. G. X. Ž.W. G. X.XXX R., E. X.XXX R., X. K. X.XXX R., K. L. Ú. X.
Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností k mal. deťom
na čas po rozvode.
Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo
rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho
rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým
dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne ajna neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti a ani počas konania sa im
nepodarilo obnoviť manželské spolužitie, resp. o toto nemá ani jeden z nich v súčasnosti záujem. Súd
má za to, že manželstvo účastníkov konania sa zmenilo na formálny zväzok dvoch ľudí, ktoré bolo treba
rozviesť. Zachovanie manželstva nebolo ani v záujme maloletého dieťaťa.
Súd zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o neho aj doposiaľ riadne
zabezpečuje, pričom súd pri rozhodovaní prihliadol aj na zhodné vyjadrenie odporcu a na názor dieťaťa
zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové
potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia
(životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). V praxi
súdov sa pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza najmä z návrhov
a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o predpokladoch
na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklad pre svoje rozhodnutie
So zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd názoru maloletého dieťaťa venuje náležitú
pozornosť.
Vzhľadom na zistené príjmové pomery na strane rodičov, ich majetkové pomery, ako aj na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa, súd považoval za primerané určiť výživné zo strany otca sumou 300 Eur
mesačne. Súd predovšetkým prihliadol na výsledky vykonaného dokazovania, kedy z G. K. M. X. O.
XXXX bolo preukázané, že na osobnú spotrebu použil finančné prostriedky v priemere XXXX R. C.. Z
takéhoto príjmu je otec schopný platiť výživné pre dieťa v primeranej výške 300 Eur mesačne, pričom
súd nemohol zohľadniť výdavky otca, ktoré používa na platenie leasingových splátok, alebo úverov.
Tieto nemajú prednosť pred platením výživného.
Zároveň aj sám otec uviedol, že v predchádzajúcich rokoch uspokojoval vysoké finančné nároky
navrhovateľky, teda matky dieťaťa, že mali vysoké finančné výdavky v ich spoločnej domácnosti, že
tieto výdavky boli kryté z jeho podnikateľského účtu, i keď nezodpovedali jeho zisku z podnikania, ale
takto svojej rodine zabezpečoval vysoký životný štandard. Ako príklad súd uvádza náklady súvisiace
s platením ročných poplatkov D. X. D.L. G. Q., ktoré po rozchode rodičov platí matka maloletého. Pri
rozhodovaní o výške výživného je v záujme dieťaťa, aby bol zachovaný jeho životný štandard aj po
rozpade manželstva jeho rodičov. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého
z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého
svojho rodiča. Takto výživné, ktoré súd určí, zabezpečuje deťom možnosť zachovania životnej úrovne
v takom rozsahu, ako to bolo v čase, kým rodičia spolu žili.
Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné,
a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne
Zákon o rodine. To znamená, že daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby nie je pre
zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné.
Práve z toho dôvodu súd sa podrobnejšie zaoberal výdavkami odporcu a posudzoval, či ich vynaloženie
bolo nevyhnutné pre zachovanie jeho podnikateľskej činnosti a či sú zohľadniteľné pri určení výživného
pre mal. dieťa.
Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Vtomto prípade je to matka, ktorá starostlivosť o maloletého zabezpečuje a zo svojho príjmu zo živnosti
uspokojuje jeho potreby tak, ako postupne vznikajú, teda poskytuje mu stravu, ošatenie, bývanie a
zabezpečuje mu potreby pre školskú dochádzku. Otec sa od odchodu zo spoločnej domácnosti na týchto
výdavkoch nepodieľal, teda svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému si neplanil.
Na základe uvedených zásad a výsledkov vykonaného dokazovania súd má za to, že výška výživného
určená súdom pre čas po rozvode manželstva je primeraná reálnym zárobkovým schopnostiam a
možnostiam otca, ktorý nemá iné vyživovacie povinnosti a ktorý od 1.6.2016 bude mať príjmy nielen
zo živnosti, ale aj z pracovného pomeru.
Podľa § 154 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto súd nemôže v
rozhodnutí vychádzať, resp. svoje rozhodnutie opierať o pomery, ktoré ešte len v budúcnosti prípadne
môžu nastať.
Vzhľadom na to, že rodičia sa na styku otca s dieťaťom dohodnúť vedia, a otec sa aj doposiaľ s
maloletým stretával, majú spolu dobrý vzťah, súd nepovažoval za potrebné styk otca s maloletým
upravovať autoritatívnym rozhodnutím súdu.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na
Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. ( § 204 ods. 1 O. s. p.).
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnutie vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti ,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľné nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré
mal pred uzavretím manželstva.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.