Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204204
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615204204.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, o
vymoženie 249,69 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu X., Z. XX, pod sp.zn. EX 2225/15, v konaní

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1Er/2078/2015-13 z
9.7.2015

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1Er/2078/2015-13 z 9.7.2015 p o t v
r d z u j e.

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 1Er/2078/2015-13 z 9.7.2015 exekučné konanie zastavil.
Účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 a
§ 159 ods. 3 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému

povinnému ako v konaní vedenom na tamojšom súde po sp.zn. 8Er/9/2009. Okresný súd Liptovský
Mikulášuznesenímč.k.8Er/9/2009-15z15.3.2010,vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.
3CoE/44/2011 z 13.12.2011, exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom
nedovolené plnenie. Oprávnený sa pritom na podklade toho istého rozhodcovského rozsudku, sp.zn. SR
09214/08 z 29.9.2008 vydaného JUDr. Miroslavom Rácom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,

IČO: 35 922 761, exekúcie domáha už tretí krát v poradí, tiež vo veci vedenej na tamojšom súde pod
sp.zn. 5Er/1726/2014, kde okresný súd uznesením, č.k. 5Er/1726/2014-7 z 25.9.2014, právoplatným
8.1.2015 exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ

namietal, že a) súd rozhodol na rámec zverenej právomoci, b) svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom a c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Domnieval sa, že v tejto fáze exekučného konania príslušný súd rozhoduje výlučne
o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, z ktorého
dôvodu exekučný súd bez zákonného oprávnenia (nad rámec zverenej právomoci) rozhodol uznesením

o zastavení exekučného konania. V tomto smere oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/108/2012 z 23.1.2013. Podľa jeho názoru exekučný súd nesprávneaplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v
exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o
zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec,

o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom
je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Uvedenému podľa odvolateľa svedčí i skutočnosť,
že zákonodarca v exekučnom poriadku upravil iba prekážku litispendencie, ktorá skutočnosť vylučuje,
aby prekážka rozhodnutej veci bola uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. Postupom
exekučného súdu bolo podľa oprávneného porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces

a súčasne súd odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a to najmä tým, že nerozhodol
o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie
odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd tak prekročil svoju právomoc a v danej fáze
neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Preskúmaním exekučného spisu 1Er/2078/2015, pripojeného exekučného spisu 5Er/1726/2014 a
odvolacím súdom do spisu zabezpečeného uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
8Er/9/2009-15 z 15.3.2010 a Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3CoE/44/2011 z 13.12.2011, i odvolací súd
dospel k záveru o existencii neodstrániteľnej prekážky konania, ktorou je prekážka veci rozhodnutej (res
iudicata).

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola
znovu prejednávaná. O rovnakú vec sa jedná vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Rovnaký predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený (z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je
tu prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok, ktorý bol predmetom
konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná i v vtedy, ak bol
skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne, prípadne neúplne.

Exekučný poriadok prekážku res iudicata neupravuje, a neupravuje ani postup exekučného súdu pri
zistení tejto vady konania, z ktorého dôvodu je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúce podmienky konania. Z ustanovenia § 251 ods.
4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate
totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Z citovaných ustanovení § 103 a § 104 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. vyplýva, že podmienky konania môžu
byť odstrániteľné, t. j. také, ktoré je možné napraviť (napr. po výzve súdu), aby súd mohol vo veci

konať a rozhodnúť (odstrániteľnými podmienkami konania sú: nedostatok príslušnosti súdu, nedostatky
návrhunazačatiekonania,procesnánespôsobilosťúčastníkakonania,nedostatokzastúpeniaúčastníka
konania), a podmienky konania môžu byť aj neodstrániteľné, t. j. také, ktorých náprava nie je možná
ani po výzve súdu, takže v danom prípade súd nemôže vo veci vôbec konať ani vydať meritórnerozhodnutiaakonaniemusízastaviť(neodstrániteľnýmipodmienkamikonaniasú:nedostatokprávomoci
súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania).

Odvolacísúdzdôrazňuje,žepovinnosťsúduvkaždomjednotlivomprípadeskúmaťprocesnépodmienky
vzniká okamihom začatia konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia (§ 103 O.s.p.), s výnimkou
skúmania miestnej príslušnosti ako procesnej podmienky (vzhľadom na § 105 ods. 1 O.s.p., v ktorom
výnimočne je povinnosť súdu skúmať túto procesnú podmienku časovo obmedzená). Súd, exekučný
súd nevynímajúc, skúma procesné podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) hneď od začatia konania,

k čomu ho vedie aj dôvod hospodárnosti konania, pretože od výsledku tohto skúmania závisí ďalší
postup v konaní. Týmto spôsobom postupuje exekučný súd ešte pred preskúmaním žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadku.Prizisteníneodstrániteľnejpodmienkykonania,bezpristúpeniakpostupupodľa§
44 ods. 2 Exekučného poriadku, nemôže exekučný súd postupovať inak, než konanie zastaviť. Nejedná
sa teda o svojvôľu a už vôbec nie o prekročenie právomoci exekučného súdu, ale o postup v súlade

so zákonom.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie, keď exekučné konanie
sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie, tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného

totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právni
nástupcovia, zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej
už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na

podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného
dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok nie je formálne a materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s
rozhodnutiami o zastavení exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto

konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi, totožným
oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu a to
už dva krát. Tieto predchádzajúce konania boli právoplatne skončené. V konaní vedenom na Okresnom
súdu Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8Er/9/2009 bola exekúcia zastavená z dôvodu, že rozhodcovský

rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (materiálne nevykonateľný, nakoľko priznal zákonom
nedovolené plnenie) a v konaní vedenom na tom istom súde pod sp.zn. 5Er/1726/2014 bolo exekučné
konanie, tak ako v posudzovanom prípade, zastavené pre prekážku res iudicata.

Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvod zastavenia predchádzajúcej exekúcie vedenej pod sp.zn.

8Er/9/2009 - materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok priznal zákonom
nedovolenéplnenie),nemôžebyťnijakokonvalidovaný,čireparovaný.Uvedenérozhodnutieozastavení
exekúcie pre toto exekučné konanie (vedené pod sp.zn. 1Er/2078/2015), ktoré sa začalo medzi
rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu
predstavuje prekážku res iudicata.

Opačný záver, ktorý prezentuje sám odvolateľ, by znamenal, že súd by donekonečna mal rozhodovať
o žiadostiach súdnych exekútorov na vykonanie exekúcie na základe identického exekučného titulu
predkladaného oprávneným, hoci už predtým právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie. Odvolaciemu
súdu vôbec nie je zrejmé aký iný výsledok na základe toho istého exekučného titulu, ktorý bol v

predchádzajúcom konaní vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul (pričom túto nespôsobilosť nie je
možné nijako odstrániť) oprávnený v tomto exekučnom konaní očakával.Odvolacie námietky oprávneného sa nijako nedotkli podstaty rozhodnutia exekučného súdu. Na
vyslovenom právnom závere nemení nič ani skutočnosť, že Exekučný poriadok expressis verbis
neobsahuje výpočet prekážok konania, keďže ide o predpis vykonávacieho konania a v zmysle zákonnej

dikcie sa na exekučné konania subsidiárne vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý ako všeobecný
civilný procesný predpis výpočet prekážok konania (vrátane negatívnych procesných podmienok,
medzi ktoré res iudicata patrí) výslovne obsahuje. Nesprávny záver oprávnený vyvodil i z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/108/2012, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že exekučné
konanie nie je objektívne spôsobilé založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k inému

ako exekučnému konaniu, t.j. nezakladá ju k inému, napr. vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu, k
exekučnému konaniu však áno.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného vytýkajúcej exekučnému súdu, že bolo porušené právo
účastníkovkonanianaspravodlivýprocesasúčasnesúdodňalúčastníkomkonaniamožnosťkonaťpred
súdom, odvolací súd poznamenáva, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu jeho ústavou

garantovaných práv. Exekučný súd v posudzovanej veci vzhľadom na vyššie uvedené postupoval v
súlade so zákonom. Pritom oprávnenie odvolateľa argumentovať proti napadnutému rozhodnutiu bolo z
hľadiska obsahového neobmedzené (§ 205a ods. 1 O.s.p. a contrario). Jeho odvolacie námietky boli v
celom rozsahu predmetom preskúmania druhostupňovým súdom, z ktorého dôvodu boli práva účastníka
na spravodlivý proces plne rešpektované.

Odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
tak ako správne konštatoval i súd prvého stupňa, je neodstrániteľnou prekážkou konania nevyhnutne
vedúcou k zastaveniu konania.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
exekučného konania a vo výroku o trovách exekučného konania ako závislom výroku z dôvodu vecnej
správnosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu povinnej nepriznal. Odvolateľ

- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.nemáprávonaichnáhradu.Naprotitomupovinnásináhradutrovodvolaciehokonanianeuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.