Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014898738
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9014898738.3

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej
a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci navrhovateľa: Ing. Mgr.
H. F., bytom F., XXX XX L. L., splnomocnenec prípravného výboru občianskeho združenia Ľudová
stráž, právne zastúpeného: Mgr. Radovan Hrádek, advokát, sídlom Drieňová 3, 821 01 Bratislava,
proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava o

preskúmanie rozhodnutia odporcu č. VVS/1-900/90-40785 zo dňa 31.03.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu č. VVS/1-900/90-40785 zo dňa
31.03.2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 02.06.2014, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu č.
VVS/1-900/90-40785 zo dňa 31.03.2014, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
03.06.2014, sa navrhovateľ domáhal zrušenia označeného rozhodnutia odporcu v plnom rozsahu.
Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní
občanov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 83/1990 Zb.") odmietol návrh na registráciu
občianskeho združenia s názvom Ľudová stráž pre porušovanie ust. § 4 písm. b/ citovaného zákona.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku označil napadnuté rozhodnutie odporcu za nezákonné z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky odporcu označil ako právne irelevantné a
diskriminačné,nakoľkosasvojimobsahomtýkajúmnohýchobčianskychzdružení,ktoréodporcanapriek
tomu zaregistroval. Vzhľadom na rozdielny prístup k Stanovám Ľudovej stráže (ďalej aj ako ,,stanovy
ĽS")akokstanováminýchobčianskychzdruženíjetentocelkomzjavnevrozporesprincípomrovnakého
zaobchádzania.

K dôvodu odmietnutia registrácie občianskeho združenia ĽS, ktorým je nedostatočná úprava ochrany
práv maloletých členov občianskeho združenia (ďalej aj ako ,,1. dôvod odmietnutia registrácie")
navrhovateľ namietol, že úprava problematiky ochrany práv maloletých členov, úprava problematiky
ich zastupovania rodičmi nie je v zmysle zákona povinnou náležitosťou stanov občianskeho združenia.
Navrhovateľ uviedol, že stanovy mnohých občianskych združení, ktoré umožňujú prijímať za členov aj
maloleté osoby, preto túto úpravu buď vôbec neobsahujú alebo obsahujú v podstate len v takom rozsahu

ako stanovy navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol demonštratívny výpočet webových stránok, na ktorých
sú registrované občianske združenia, ktorých stanovy neupravujú vôbec problematiku maloletých, hoci
umožňujú ich prijímanie za členov.
Navrhovateľknámietkeodporcuvnapadnutomrozhodnutíoporušeníústavnéhoprincípurovnosti(ďalej
aj ako ,,2. dôvod odmietnutia registrácie") uviedol, že ústavný princíp rovnosti sa vzťahuje výlučne
na práva a slobody uvedené v samotnej Ústave Slovenskej republiky (ďalej len ako ,,Ústava SR").

Ostatné práva vyplývajúce zo zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov, či
iných organizačných dokumentov právnických osôb môžu, ale nemusia byť založené na ústavnomprincípe rovnosti. Ako príklad uviedol oprávnenia policajta vyplývajúce zo zákona o Policajnom zbore,
ktorými nedisponujú všetci ľudia ani občania, ale len príslušníci Policajného zboru SR, bez toho aby
bol akokoľvek dotknutý ústavný princíp rovnosti. Podľa navrhovateľa princíp rovnosti nemožno vykladať

tak, že všetci členovia občianskeho združenia musia mať všetky práva a povinnosti rovnaké alebo
musia byť rovnako zastúpení v najvyššom orgáne občianskeho združenia. Takýto absurdný výklad
ústavného princípu rovnosti odporcom je celkom v rozpore s formálnou aj faktickou organizáciou
mnohých právnických osôb, občianske združenie nevynímajúc. Rozsah, v akom disponujú jednotliví
členovia právami a povinnosťami, sa prirodzene a bežne odvíja od toho, akú funkciu majú v rámci

právnickej osoby. Vedenie, resp. vedúci funkcionári právnickej osoby vždy disponujú väčšou mierou
práv, ale aj povinností, ako ostatní členovia právnickej osoby. K uvedenej námietke navrhovateľ pripojil
príklady registrovaných občianskych združení, ktorých stanovy neumožňujú všetkým svojim členom
členstvo v najvyššom orgáne združenia.
Navrhovateľ k námietke odporcu, skutočnosť že na podrobnejšiu úpravu práv a povinností odkazujú
stanovy ĽS na organizačný, disciplinárny, bezpečnostný poriadok a iné vnútorné poriadky, kontrolu nad

výkonom ktorých nie je možné zabezpečiť podľa príslušného znenia stanov (ďalej aj ako ,,3. dôvod
odmietnutia registrácie"), uviedol, že stanovy občianskeho združenia predstavujú základný organizačný
dokument upravujúci základy, resp. princípy organizácie, cieľov a fungovania občianskeho združenia.
Z ich samotnej podstaty je zrejmé, že jednotlivé aspekty občianskeho združenia upravujú len vo
všeobecných a najdôležitejších rysoch, pričom sa nezaoberajú všetkými detailmi a podrobnosťami. Na

úpravu týchto podrobností v občianskych združeniach, ako aj v iných právnických osobách, slúžia rôzne
vnútorné predpisy. Stanovy sú vo svojej podstate analogické s ústavou, ktorá taktiež neupravuje všetko
a pri podrobnejšej úprave jednotlivých oblastí štátu odkazuje na právne predpisy nižšej právnej sily, t. j.
na zákony a na ich vykonávacie predpisy. Zákon síce v § 6 ods. 2 taxatívne upravuje povinné náležitosti
stanov, neuvádza však, v akom rozsahu a do akej hĺbky majú byť tieto náležitosti v stanovách upravené.

Stanovy ĽS odkazujú na vnútorné poriadky - napr. Organizačný poriadok, výlučne ako na predpisy
nižšej právnej sily, ktoré spresňujú či podrobnejšie upravujú jednotlivé inštitúty uvedené v stanovách ĽS
alebo ako na vykonávacie predpisy, ktoré upravujú spôsob vykonávania jednotlivých ustanovení stanov
ĽS. Táto skutočnosť je priamo uvedená v čl. 25 prvej vete stanov ĽS: ,,Podrobnosti o organizácii a
činnosti ĽS, upravenej v týchto stanovách, stanoví Organizačný poriadok a iné vnútorné poriadky, ktoré

vydá ĽS". Tieto vnútorné poriadky ĽS navyše musia byť v súlade so stanovami ĽS, ako základným
organizačným dokumentom, čo je explicitne uvedené v čl. 25 druhej vete stanov ĽS: ,,Organizačný
poriadok a iné vnútorné poriadky, ktoré vydá ĽS musia byť v súlade s týmito stanovami." Navrhovateľ
opätovne zdôraznil, že ide o analogickú situáciu, ako v prípade ústavy, ktorá odkazuje na zákony, napr.
v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." alebo v čl. 9 ods. 5 Ústavy SR: „Podrobnosti o štátnych symboloch
Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon." alebo ako v prípade zákonov, ktoré odkazujú na
vykonávacie predpisy, napr. vyhlášky a pod., pričom tak zákony ako aj ich vykonávacie predpisy musia
byť vždy v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily.
Navrhovateľ k námietke odporcu o nedovolenosti ozbrojených združení a združení s ozbrojenými

zložkami podľa ust. § 4 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. (ďalej aj ako ,,4. dôvod odmietnutia registrácie"),
uviedol, že uvedené ustanovenie, ani iné ustanovenia zákona žiadnym spôsobom nezakazujú existenciu
združení používajúcich vojenskú, polovojenskú, resp. armádnu symboliku, názvy, funkcie, organizačnú
štruktúru či iné inštitúty. Zákon explicitne nedovoľuje len existenciu združení, ktoré sú ,,ozbrojené
alebo s ozbrojenými zložkami", to znamená také združenia, ktorých členovia oficiálne (v zmysle

stanov, resp. iných organizačných predpisov) nosia alebo používajú zbrane, bez ohľadu na to či
majú vojenský, branný, náboženský, ekologický, športový, kultúrny či akýkoľvek iný charakter. Z dikcie
uvedeného ustanovenia zákona je teda celkom zrejmé, že len na takéto združenia sa vzťahuje
zákaz. Zo žiadnych z uvedených termínov, ani iných skutočností uvedených v stanovách, nemožno
vyvodzovať, že ĽS je združenie „ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami". Uvedené termíny nie

sú slovami, ktoré možno automaticky spájať so zbraňami. Taktiež automaticky neevokujú ozbrojený
charakter združenia, nakoľko sú používané alebo v zmysle slovenského jazyka môžu byť používané v
najrôznejších neozbrojených organizáciách, či v súvislosti s najrôznejšími vecami, ktoré nemajú žiaden
vzťah k zbraniam. Vychádzajúc z Krátkeho slovníka slovenského jazyka:
Termín „vodca" v slovenskom jazyku znamená: osobu, ktorá stojí na čele spoločenskej skupiny alebo

hnutia. Vodca teda nemusí stáť len na čele ozbrojenej skupiny alebo hnutia, ale môže stáť na čele
akejkoľvek spoločenskej skupiny alebo hnutia. Napr. v súvislosti s politickými stranami.Termín „oddiel" v slovenskom jazyku znamená: organizačne vymedzený útvar, skupinu, jednotku. Takýto
útvar, skupina či jednotka nemusí byť len ozbrojená (napr. môže ísť o športový futbalový oddiel, skautský
oddiel a pod.).

Termín „stráž", ktorý ĽS používa vo svojom názve, ako aj slovnom pozdrave „Na stráž!" je odvodený
od slova „strážiť", ktorý v slovenskom jazyku znamená: dávať pozor, dozerať, ochraňovať. Je celkom
zrejmé, že ochraňovať možno rôznym spôsobom, teda nielen s použitím zbraní, zvlášť ak nejde o
stráženie osôb či majetku. Stanovy ĽS pritom explicitne uvádzajú, že chcú „strážiť" len „kresťanskú
vieru, tradície a hodnoty" a „slovenské národné prebudenie a cítenie", a to „najmä táborením, turistikou,

publikáciami a verejnými zhromaždeniami". Akýkoľvek ozbrojený spôsob stráženia vyššie uvedených
inštitútov stanovy ĽS neuvádzajú. Taktiež je potrebné uviesť, že slovný pozdrav „Na stráž!" ako prvý
zaviedol ako pozdrav skautov organizátor slovenského katolíckeho skautingu profesor E. Z., a to
ako náhradu českého „Buď pripraven!". Až neskôr tento pozdrav začali používať aj iné organizácie a
inštitúcie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k.
2 Pv 301/09-17 zo dňa 16.06.2009, ktorá zastavila trestné stíhanie za verejné prednesenie slovného

pozdravu „Na stráž!", pričom v odôvodnení na základe znaleckého posudku uviedla: „Podľa znaleckého
posudku Mgr. E. K., PhD. pozdrav „Na stráž'' sa pôvodne spájal so slovenským skautingom.„ a ďalej
„...samotné slovné spojenie „Na stráž" bez zdvihnutia pravej ruky do výšky pleca, spojených prstov vo
výške pravého oka, nemožno považovať za rituálny pozdrav príslušníkov Hlinkovej gardy...".
Autorom hesla „Za Boha a za národ!", z ktorého vychádzajú aj ďalšie modifikované verzie je katolícky

kňaz, národovec a politik C. P.. Toto v čase jeho života a aj v neskoršej dobe mimoriadne rozšírené
heslo sa nachádza napr. na jeho pamätníku v bratislavskej mestskej časti Ružinov (, zákon č. 112/1964
Zb., ktorým sa zriaďuje Pamätná medaila k 20.výročiu Slovenského národného povstania). Uvedené
skutočnosti, legislatívne úpravy, teda samotný záujem a smerovanie Slovenskej republiky sú v priamom
protiklade s ideológiou a názormi navrhovateľa ako aj s ideológiou Slovenského štátu z rokov 1939 -

1945, ku ktorej sa navrhovateľ verejne hlási. Pri formovaní občianskeho združenia a vedení jeho členov,
navrhovateľ ako vodca navrhovaného občianskeho združenia ĽS verejným znevažovaním Slovenského
národného povstania koná v rozpore so súčasným hodnotovým smerovaním Slovenskej republiky.Vyššie uvedené skutočnosti považoval najvyšší súd za natoľko významné, aby bola posúdená a
zhodnotená nezákonnosť navrhovaných stanov občianskeho združenia ĽS. Jednou zo skutočností
skúmaných najvyšším súdom v predmetnej právnej veci bolo, či formálne stanovy nevybočujú zo

zákonných hľadísk a medzí. Druhou prevažujúcou skutočnosťou bolo, či navrhovateľ ako vodca a
hlavnýpredstaviteľnavrhovanéhozdruženia,ktorýakoštatutárnyorgánkonáavystupujezanavrhované
občianske združenie, a má rozhodujúcu úlohu pri formovaní občianskeho združenia a vedení jeho
členov, je zárukou obsahového (materiálneho) napĺňania navrhovaných stanov v zmysle platných
zákonov, ústavy a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Najvyšší súd dospel

preto k rovnakému záveru ako odporca, že navrhované občianske združenie ĽS je nedovoleným
združením v zmysle ust. § 4 písm. b/ zákona č. 83/1990 Zb., teda že sleduje dosahovanie svojich cieľov
spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi.

Dohovor o ochrane práv dieťaťa má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom. V
zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť pred

zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť medzinárodnej zmluvy pred
zákonom znamená ústavný príkaz adresovaný súdu aplikovať ex offo na daný prípad priamo relevantné
ustanovenia medzinárodnej zmluvy, a to za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky vyplývajúce
z uvedeného ústavného článku, čo sa v predmetnej právnej veci naplnilo.

Z uvedeného je zrejmé, že zákonné a ústavné právo každého slobodne sa združovať je podriadené
právam uvedeným v Dohovore o právach dieťaťa. Odporca nemohol postupovať pri rozhodovaní o
registrácií navrhovaného občianskeho združenia ĽS inak, nakoľko je Slovenská republika viazaná
Dohovorom o právach dieťaťa. Týmto rozhodnutím odporcu sa chránia výchovné záujmy maloletých
garantované Dohovorom o ochrane práv dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná.

K 2. dôvodu odmietnutia registrácie, najvyšší súd uvádza, že všetci členovia občianskeho združenia
musia mať rovnaké práva a povinnosti, čo nie je splnené v článku 11 stanov, podľa ktorého sú
členmi najvyššieho orgánu - snemu členovia hlavného vedenia a iní členovia zvolení podľa kľúča
určeného hlavným vedením. Každé združenie musí mať svoju nevyhnutnú vnútornú organizačnú

štruktúru, prostredníctvom ktorej prebiehajú všetky rozhodovacie a schvaľovacie procesy. Občianske
združenie musí mať teda orgány, ktoré združenie zastupujú a konajú zaň navonok, ale aj orgány,
ktoré majú schvaľovací a dozorný význam. Najvyšší orgán občianskeho združenia, ktorý rozhoduje
o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa občianskeho združenia, by mali tvoriť všetci členovia
občianskeho združenia a všetci členovi by mali mať zároveň hlasovacie právo. Takto by bolo

zabezpečené, aby všetci členovia občianskeho združenia mohli rozhodovať aj o zmene stanov,
zmene organizačnej štruktúry a voľbe a odvolávaní jednotlivých členov ostatných orgánov, prípadne o
vylúčení členov združenia. Takýmto spôsobom by bola zabezpečená rovnoprávnosť všetkých členov
občianskeho združenia. Občianske združenie by nemalo byť koncipované na princípe nadriadenosti a
podriadenosti, ale na princípe rovnosti všetkých členov, ktorí sa dobrovoľne spojili za účelom dosiahnutia

spoločných cieľov v určitej oblasti spoločenského života.
Ústavný princíp rovnosti bol porušený tým, že všetci členovia nemajú rovnaké právo byť aj členmi
najvyššieho orgánu občianskeho združenia a tým takisto nemajú ani hlasovacie právo v dôležitých
veciach, ktoré spadajú do kompetencie snemu. Úlohou štátu je zabezpečiť realizáciu práv jednotlivcov
združovať sa - dobrovoľne sa rozhodnúť o založení združenia, dobrovoľne vstúpiť do existujúceho

združenia alebo z neho vystúpiť, nebyť nútený k združovaniu, participovať na rozhodovaní o
organizácii, činnosti či zániku združenia. Skutočnosť, že v predložených stanovách navrhovaného
občianskeho združenia nebolo zabezpečené právo všetkých členov občianskeho združenia podieľať
sa na rozhodovaní o zásadných otázkach občianskeho združenia spadajúcich do kompetencie snemu
bola počas správneho konania niekoľkokrát odporcom namietaná. Navrhovateľ však tento nedostatok

neodstránil.

K 3. dôvodu odmietnutia registrácie najvyšší súd preskúmaním stanov navrhovaného občianskeho
združenia zistil, že obsahujú podrobnejšie úpravy vo vnútorných poriadkoch, kontrolu nad výkonom
ktorých nie je možné zabezpečiť podľa príslušného znenia stanov. V stanovách občianskeho združenia

ĽSsanavrhujepodrobnejšieupraviťvnútornýmipredpismiorganizáciuačinnosťobčianskehozdruženia,
čo by malo byť upravené už priamo v navrhovaných stanovách občianskeho združenia, aby bolo možné
preskúmať stanovy aj z podporných poriadkov (disciplinárny, bezpečnostný, organizačný poriadok).
Najvyšší súd je toho názoru, že registrovému orgánu je potrebné predložiť buď stanovy v konečnejdostatočnej konkrétnej preskúmateľnej podobe alebo predložiť spolu so stanovami aj ostatné interné
poriadky, na ktoré odkazujú stanovy, aby súladnosť stanov so zákonom bolo možné preskúmať v spojení
s vnútornými predpismi. Odporca v rámci správneho konania upozornil navrhovateľa na nedostatočne

konkrétne a neurčité stanovy, pričom navrhovateľ nedostatok neodstránil, ani nepredložil príslušné
vnútorné poriadky, na ktoré odkazujú stanovy ĽS, a to organizačný, disciplinárny, bezpečnostný
poriadok, prípadne iné vnútorné poriadky. Je síce pravdou, že zákon upravuje povinné náležitosti stanov
a neuvádza, v akom rozsahu a do akej hĺbky majú byť tieto náležitosti v stanovách upravené, ale podľa
názorunajvyššiehosúdumajúbyťšpecifikovanévtakomrozsahu,abyčinnosť,ciele,štruktúraapostupy

občianskeho združenia boli preskúmateľné, či sú v súlade so zákonom.

K 5. dôvodu odmietnutia registrácie najvyšší súd poukazuje na stanovy ĽS, podľa ktorých spoľahlivosť
a bezúhonnosť je podmienkou prijatia za člena združenia, pričom samotné stanovy ďalej neuvádzajú,
akým spôsobom bude preverovaná spoľahlivosť a bezúhonnosť žiadateľa o členstvo, čo je opäť v
rozpore so zásadou demokratického princípu organizácie, členstva a činnosti občianskeho združenia.

Pri absencii stanovenia kritérií a postupov v záujme preverenia spoľahlivosti a bezúhonnosti žiadateľa
o členstvo, toto môže viesť k autoritatívnym rozhodnutiam popierajúcim už spomínaný princíp rovnosti
a demokratickosti. Ak je podmienkou na prijatie za člena občianskeho združenia určitá skutočnosť, táto
musí byť tak špecifikovaná už v stanovách občianskeho združenia, aby bolo možné bez pochybností
overiť z predložených podkladov v prihláške za člena občianskeho združenia, či uchádzač o členstvo

v občianskom združení uvedenú podmienku spĺňa. Z predložených stanov navrhovaného občianskeho
združenia ĽS nie je možné zistiť, čo musí žiadateľ o členstvo spĺňať, aby bola u neho splnená podmienka
spoľahlivosti a bezúhonnosti.

Povinnosťou registrujúceho orgánu je preveriť náležitosti návrhu a stanov, ich súlad so zákonom a ak

návrh nespĺňa tieto náležitosti, registrujúci orgán odmietne registráciu. Právo slobodne sa združovať
nie je absolútne. Zásahy štátu do tohto práva sú prípustné. Najcitlivejšími otázkami pri zvažovaní, ktoré
môžu viesť alebo aj reálne vedú štát do individuálneho zásahu voči združeniu, sú tie, ktoré ohrozujú
národnú suverenitu, územnú celistvosť, právny a ústavný poriadok, nerešpektujú zásady demokracie,
vyzývajú k povstaniu a odmietnutiu demokratických princípov, vyzývajú k násiliu. Zásahy štátu do

práva slobodne sa združovať sa najvýraznejšie v tejto súvislosti môžu prejaviť nezaregistrovaním
združenia alebo rozpustením združenia. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 11
uvádza viacero legitímnych dôvodov obmedzenia práva slobodne sa združovať, ktoré ustanovuje zákon
a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd

iných.

V ustálenej judikatúre členských štátov EÚ platí všeobecne akceptované výkladové pravidlo, že zákaz
zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje
a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva,

ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže
takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. Pl ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012).

Najvyšší súd sa zameral hlavne na 1. dôvod odmietnutia registrácie občianskeho združenia -

nedostatočná úprava ochrany práv maloletých členov občianskeho združenia, ktorej nezabezpečenie
v preskúmavaných stanovách samo osebe znamená dôvod pre odmietnutie registrácie občianskeho
združenia.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok

navrhovateľanajvyššísúdpostupompodľa ustanovenia§250qods.3O.s.p.rozhodoltak,ženapadnuté
rozhodnutie odporcu ako zákonné a vecne správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §
250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neúspešný navrhovateľ

nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému odporcovi ich náhrada neprináleží.Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.