Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/525/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415200246
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415200246.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: T. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. W., S. XXXX/XX-XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Škerlíkom, CSc.,
advokátom so sídlom J. W., J. F. XXXX/X, proti odporkyni: T. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. W., S. XXXX/XX-XX, o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín č. k. 6C/17/2015-130 zo dňa 13. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 6C/17/2015-130 zo dňa 13. 07. 2015 návrh zamietol a
odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka návrhom doručeným dňa 27. 01. 2015, v znení jeho neskorších
zmien a úprav, domáhala určenia, že odporkyňa neoprávnene zasiahla do jej práv na ochranu

cti, dôstojnosti, dobrej povesti a mena niekoľkoročným opakovaným oznamovaním nepravdivých a
diskreditačných tvrdení, že vykonáva neoprávnene podnikateľskú činnosť - šije, neoprávnene poberá
sociálne dávky, spolu s deťmi ruší nočný kľud, obťažuje ju pachmi, stekaním vody z prádla a kvetináčov,
nestará sa riadne o svoje deti a zaznamenávaním si evidenčných čísel automobilov, ktorými sa za ňou
dopravovali jej známi Obvodnému oddeleniu PZ v Dolnom Kubíne, Mestskej polícii v Dolnom Kubíne,
orgánom Mesta Dolný Kubín, Okresnému úradu, odboru živnostenskému v Dolnom Kubíne a Okresnej

prokuratúre v Dolnom Kubíne; uloženia povinnosti odporkyni upustiť od neoprávnených zásahov do jej
práva na ochranu cti, dôstojnosti, dobrej povesti a mena oznamovaním nepravdivých tvrdení ako je
vyššie uvedené a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.500,- eur.
Súd aplikujúc ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka skúmal, či navrhovateľkou tvrdené
zásahy majú povahu neoprávnených zásahov do jej práva na ochranu cti, dôstojnosti, dobrej povesti
a mena. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa oznamovala tvrdenia o

navrhovateľke Obvodnému oddeleniu PZ SR v Dolnom Kubíne a Okresnej prokuratúre Dolný Kubín,
z vyjadrení odporkyne vyplýva, že táto bola aj za primátorom Mesta Dolný Kubín a ďalším jeho
zamestnancom. Nemožno však urobiť spoľahlivý záver, že by týmto „orgánom Mesta Dolný Kubín“
oznamovala, že navrhovateľka vykonáva neoprávnene podnikateľskú činnosť, neoprávnene poberá
sociálne dávky, ruší nočný kľud, či že ju navrhovateľka obťažuje pachmi, stekaním vody z prádla
a kvetináčov, ako aj, že sa nestará o svoje deti. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplýva, že by

odporkyňa tieto tvrdenia oznamovala priamo Mestskej polícii v Dolnom Kubíne alebo Okresnému úradu,
odboru živnostenskému v Dolnom Kubíne. Ak mala odporkyňa uvádzané tvrdenia, resp. niektoré z
nich oznamovať Mestskej polícii Dolný Kubín a živnostenskému odboru Okresného úradu Dolný Kubín
ústne, táto skutočnosť nebola bezpečne preukázaná. Preto ak sa navrhovateľka domáhala určenia, že
odporkyňaneoprávnenezasiahladojejprávnaochranuosobnostioznamovanímtvrdeníMestskejpolícii
v Dolnom Kubín, orgánom Mesta Dolný Kubín a živnostenskému odboru Okresného úradu Dolný Kubín,

súd pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľkou návrh v tejto časti zamietol.Ďalej súd konštatoval, že v prejednávanej veci je nepochybné, že odporkyňa Obvodnému oddeleniu
PZ Dolný Kubín opakovane oznámila, že navrhovateľka neoprávnene vykonáva podnikateľskú činnosť,
ako aj, že spolu so svojimi deťmi ruší nočný kľud, obťažuje ju stekaním vody z prádla, tvrdenie o

rušení nočného kľudu uviedla aj v podaní adresovanom Okresnej prokuratúre Dolný Kubín. Predmetné
činnosti navrhovateľky boli preverované ako podozrenia z priestupkov. Navrhovateľka však nikdy zo
žiadnych priestupkov obvinená nebola a odporkyni sa ani v tomto súdnom konaní nepodarilo preukázať,
že jej tvrdenie o tom, že navrhovateľka neoprávnene podniká, ruší nočný kľud a necháva tiecť vodu z
prádla sú pravdivé. Keďže však uvedené podania boli adresované Obvodnému oddeleniu PZ a Okresnej

prokuratúre a odporkyňa sa nimi domáhala prešetrenia tzv. čiernej práce navrhovateľky a rušenia
nočného kľudu, ktoré činnosti mohli mať povahu priestupku, boli prednesené v prostredí oprávnenom
vec riešiť. Potom písomné a ústne prejavy odporkyne, hoci obsahujúce nepravdivé tvrdenia, nemôžu
mať povahu neoprávnených zásahov v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka, a to napriek tomu,
že súd považoval využívanie práva na podanie oznámenia podľa § 59 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, resp. práva na podanie podnetu zo strany odporkyne, za dosahujúce úroveň zneužívania

tohto práva. Keďže však nejde o prejavy prednesené mimo prostredia, ktoré je oprávnené daný druh
prejavov vôle riešiť, nemôže ísť o neoprávnené zásahy podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Súd preto
návrh navrhovateľky aj v časti určenia, že odporkyňa zasiahla do jej osobnostných práv oznamovaním
nepravdivých tvrdení Obvodnému oddeleniu PZ v Dolnom Kubín a Okresnej prokuratúre Dolný Kubín a
v časti, v ktorej sa domáhala uloženia povinnosti upustiť od týchto zásahov zamietol.

Podaným návrhom sa navrhovateľka napokon domáhala aj určenia, že odporkyňa zasiahla do jej
cti, dôstojnosti, dobrej povesti a mena zaznamenávaním evidenčných čísel automobilov, ktorými sa
dopravovali za ňou jej známi. Zaznamenávanie evidenčných čísiel áut návštev navrhovateľky je
nepochybne zásahom do jej osobnostných práv, nie však do práva na česť, dôstojnosť, meno, či do
práva na dobrú povesť. Ide o zásah do práva na súkromie, z ktorého dôvodu súd návrh zamietol aj v

tejto časti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a
odporkyni, ktorej ako úspešnej účastníčke vzniklo právo na náhradu trov konania, ich náhradu nepriznal,
keďže odporkyňa si žiadne trovy konania neuplatňovala a ich vznik nevyplýva ani z obsahu spisu.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie,
ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne
jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení návrhu v celom rozsahu.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď tvrdenia odporkyne, v
ktorých nesporne uvádza, ktorým štátnym orgánom oznamovala nepravdivé tvrdenia o nej a v čom tieto

spočívali, vyhodnotil ako nedôveryhodné. Súd sa tiež nevysporiadal s tvrdeniami svedkov, ktorí potvrdili
správanie odporkyne. Súd síce v odôvodnení rozsudku uvádza, že z výpovedí odporkyne vyplýva, že
bola aj za primátorom mesta, no vraj z neho nevyplýva, že by tomuto bola oznamovala nepravdivé
tvrdenia o neoprávnenom šití, rušení nočného kľudu a pod. Súd tiež neuviedol z čoho usúdil, že by iné
orgány konali na inom základe ako na základe odstúpených spisov od OO PZ Dolný Kubín. Rozsudok

je tak nepresvedčivý, pričom absencia riadneho odôvodnenia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie, a teda vadou spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/
O. s. p. Súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s výpoveďami svedkov, z ktorých je zrejmé, že
konanie odporkyne nielen bolo spôsobilé narušiť jej česť, vyvolať ujmu na jej dobrej povesti a dobrom
mene, ale ujmu aj vyvolalo. Z tvrdení odporkyne, ale aj jej podaní, pritom vyplýva, že sa obracala či

už na primátora Mesta Dolný Kubín, mestskú políciu, členov občianskeho výboru Banisko, pracovníkov
živnostenského úradu s rovnakými nepravdivými tvrdeniami, ktorými narušovala jej česť a poškodzovala
jej dobré meno.
Za nesprávnu a nezákonnú považuje aj argumentáciu súdu, že nejde o prejavy prednesené mimo
prostredia, ktoré je oprávnené daný druh prejavov vôle riešiť, a preto nemôže ísť o neoprávnené zásahy

podľa § 11 Občianskeho zákonníka, aj napriek odvolávke súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR.
Občiansky výbor Banisko, primátor mesta, p. O. a iné fyzické osoby, ľudia v autobuse, zamestnankyne
škôlky, do ktorej chodili jej deti, nie sú prostredím oprávneným daný druh prejavov riešiť. Aj keď polícia
je orgán, ktorý je oprávnený daný druh prejavov riešiť, nemožno tolerovať z tohto dôvodu opakované
podania počas dlhých rokov.

Za správne nepovažuje ani nepriznanie ochrany z dôvodu, že zaznamenávanie si čísel áut súd
považoval “len“ za zásah do jej práva na súkromie. S poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo
254/2009 zo dňa 28. 09. 2010, sp. zn. 3Cdo 207/2007 zo dňa 30. 07. 2008 je toho názoru, že ak
súd vzhliadol, že zaznamenávanie čísel áut jej návštev je zásahom do osobnostných práv, nič munebránilo zásah odporkyne vyhodnotiť takto a ochranu vo výroku priznať. Právo na súkromie je jedným z
osobnostných práv, ktoré upravuje v § 11 Občiansky zákonník spolu s ostatnými osobnostnými právami.
Prílišný formalizmus aj v tomto prípade je nad rámec zákona a je v rozpore s princípom spravodlivého

procesu.

Dňa 27. 07. 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie odporkyne označené ako „Odvolanie proti
rozhodnutiu Okresného súdu Dolný Kubín, samosudkyňou JUDr. Janou Veselou, vo veci riešenia mojich
požiadaviek z mediácie v riešení susedských vzťahov 12. 11. 2014.“ V uvedenom podaní odporkyňa

opísala svoj vzťah s navrhovateľkou vedúci k podaniu žaloby (pričom uvádzala skutočnosti, ktoré už
uviedla i v konaní pred súdom prvého stupňa, resp. ktoré vyplývali z vykonaných dôkazov), vyjadrovala
sa k vykonaným dôkazom a priebehu pojednávania. V závere uviedla, že prosí o šitie mimo bytu.

Následne odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odmieta vyjadrenie navrhovateľky, že zasiahla
do jej práv na ochranu cti, dôstojnosti, dobrej povesti a o nepravdivých tvrdeniach. Navrhovateľka

zasiahla do jej práv pokojného bývania, dobrej povesti svojimi nadávkami, nepravdivými udaniami.
Zotrvala na svojich tvrdeniach, že navrhovateľka šije, obťažuje ju tiež pachmi a bez príčiny ju uráža.
Stekanie vody po oknách je dlhodobý problém. Keď prší, prikrýva prádlo igelitom, z ktorého steká voda
po stene na jej okná. Kvetináče polieva tak, že leje dole oknami vodu. Jej 9-ročný syn ju napadol spolu
so synom kamarátky. Je pravda, že si zaznamenávala evidenčné čísla áut a spotrebu elektrickej energie

ako dôkaz, že neobšíva len svoje deti a pár mamičiek. Nikdy nešla nikoho očierňovať, všade, kde sa
obrátila, žiadala riešenie, čo je normálne. Nie je deň, aby sa nešilo, nie je hodiny, žeby bolo ticho. Ak
niektodávalnepravdivétvrdenia,bolatopaniW.ajejsvedkovia.Pripodanížalobynapísala,žeonažiada
peniaze od p. W., nechala to na súd, v odôvodnení bolo, že nežiadala. Dnes žiada od navrhovateľky,
aby ona zaplatila jej, pretože to robí len preto, že má svedkov.

K podaniu odporkyne označenému ako „odvolanie“ navrhovateľka vo vyjadrení uviedla, že rozsudok
okresného súdu nepovažuje za správny ani ona, pričom odkázala na ňou podané odvolanie. Uviedla,
že aj keď nevie, čo je pravou príčinou odporkyniných dlhoročných opakovane šírených neprávd a
nezmyslov o nej, osobitne o nedovolenom podnikaní - šití, má za to, že za ne zodpovednosť niesť musí.

Je presvedčená, že kým nedovolenosť takéhoto konania „nepocíti“, bude písať a ničiť jej a jej deťom
život ďalej.

K vyjadreniu navrhovateľky podala opätovne vyjadrenie i odporkyňa, ktorá uviedla, že za všetkým, čo
napísala, si stojí.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania navrhovateľky a obsahu predloženého
spisu dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľky na určenie, že odporkyňa
neoprávnene zasiahla do jej práv na ochranu osobnosti oznamovaním tvrdení Mestskej polícii Dolný
Kubín, orgánom Mesta Dolný Kubín a Okresnému úradu Dolný Kubín, odboru živnostenskému
zamietol pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľkou v tejto časti konštatujúc, že z

vykonaného dokazovania nemožno urobiť spoľahlivý záver, že by odporkyňa orgánom Mesta Dolný
Kubín (primátorovi a jeho zamestnancom) oznamovala, že navrhovateľka vykonáva neoprávnene
podnikateľskú činnosť, neoprávnene poberá sociálne dávky, ruší nočný kľud, obťažuje ju pachmi,
stekaním vody z prádla a kvetináčov, nestará sa o svoje deti. Z výpovede samotnej odporkyne však
vyplýva, že bola za mimo iných za zástupcom primátora, bola na meste u pána Matejova a pod. Z

napadnutého rozhodnutia pritom nie je zrejmé, ako sa súd s výpoveďou odporkyne v tomto smere
vysporiadal. I keď je pravda, že odporkyňa priamo vo výpovedi neuviedla, čo konkrétne uvedeným
osobám uvádzala, z kontextu veci možno vyvodiť, že išlo minimálne o problematiku šitia navrhovateľky v
nočných hodinách. Pokiaľ súd nemal za dostatočne ozrejmené, ohľadne čoho sa odporkyňa na uvedenéosoby či orgány obracala, bolo potrebné v rámci výsluchu odporkyne túto vyzvať, aby upresnila, s čím
sa na jednotlivé osoby, resp. orgány obracala, z akého dôvodu a prečo sa obracala práve na tieto osoby
či orgány.

V ďalšom odvolací súd uvádza, že i keď okresný súd v napadnutom rozsudku pomerne rozsiahlo
opísal jednotlivé vykonané dôkazy, z jeho odôvodnenia vyplýva, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z
pripojených priestupkových spisov Obvodného oddelenia PZ Dolný Kubín a Okresného úradu, nie je
však zrejmé, ako v kontexte prejednávanej veci vyhodnotil ostatné vykonané dôkazy, prípadne prečo

tieto nevyhodnotil, predovšetkým výpovede svedkov (okrem svedkyne O.).

Okresný súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie ani
v časti zamietnutia návrhu navrhovateľky z dôvodu, že v prípade oznamovania sporných tvrdení
odporkyňou Obvodnému oddeleniu PZ Dolný Kubín a Okresnej prokuratúre Dolný Kubín išlo o
využívanie práva na podanie oznámenia podľa § 59 zákona č. 372/1990 Zb., z ktorého dôvodu nemôže

ísť o neoprávnené zásahy podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa, že o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde mimo iného vtedy,
keď je zásah dovolený (resp. jeho možnosť predpokladaná) zákonom. Neoprávneným zásahom do práv
chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka tak nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy
a cieľa je možné považovať za upozornenie, podnety alebo žiadosti o objasnenie určitých okolností,

ak boli uskutočnené v prostredí oprávnenom vec riešiť. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry, od
ktorej nevidí ani odvolací súd dôvod sa odchýliť. I ustálená judikatúra však konštatuje, že taký zásah
do osobnostných práv zostáva povoleným len za predpokladu, že sa stal primeraným spôsobom a v
medziach ustanovených zákonom, a teda konajúci pri posudzovaní zásahu proti osobnostným právam
fyzickej osoby sa nedopustí excesu. Kritériom je vždy posúdenie, či tvrdený zásah je treba v konkrétnom

prípade ešte podradiť pod kategóriu plnenia zákonom stanovených povinností, resp. výkonu zákonom
predpokladanýchoprávneníalebočisaužjednáoexcesztakýchtomožností.Okresnýsúdsauvedeným
nezaoberal.

Nedostatočne odôvodnený je i záver súdu vedúci k zamietnutiu návrhu navrhovateľky v časti

zaznamenávania si evidenčných čísel áut návštev navrhovateľky z dôvodu, že nešlo o zásah do práva
na česť, dôstojnosť, meno, dobrej povesti navrhovateľky, ale o zásah do práva na súkromie.

Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby (§ 11 a nasl.) upravuje ako jednotné
právo, ktorého obsahom je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej

osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce
čiastkové práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti
fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti.
Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť,
dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne,

zvukové záznamy). I keď z návrhu je zrejmé, že navrhovateľka sa ochrany osobnosti domáhala z dôvodu
zásahu do jej práva na česť, dôstojnosť, meno či dobrú povesť súd bližšie nevypočul navrhovateľku
k tomu aký vplyv na tieto zložky osobnosti malo zaznamenávanie si evidenčných čísel jej návštev
odporkyňou. Záver súdu, že uvedeným konaním odporkyňa nezasiahla do uvedených čiastkových práv
navrhovateľky na ochranu osobnosti je tak predčasný. Okresný súd sa zároveň nevysporiadal s tým,

či uvedenie konkrétnych čiastkových práv osobnosti sú súčasťou skutkových tvrdení, ktorými je súd
viazaný alebo či v tejto časti ide o právne posúdenie veci, v ktorej časti nie je návrh pre súd záväzný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2 O.
s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu doplniť

dokazovanie dopočutím účastníčok konania v zmysle vyššie uvedeného, vyhodnotiť vykonané dôkazy
a opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu vo veci samej a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie, s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. zrušil i výrok o trovách konania. V
novom rozhodnutí preto okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách účastníkov konania, vrátane trov

odvolacieho konania.

Pokiaľ ide o podanie odporkyne doručené okresnému súdu dňa 27. 07. 2015, označené ako „odvolanie“,
súd vychádzajúc z ust. § 41 ods. 2 O. s. p. uvedené podanie podľa obsahu posúdil ako vyjadrenie voveci. Vzhľadom na obsah podania však bude musieť okresný súd odporkyňu vyzvať, aby upresnila, čoho
sa uvedeným podaním domáha, keďže podľa obsahu by bolo možné uvedené podanie posúdiť aj ako
vzájomný návrh. V tejto súvislosti odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti aj časť vyjadrenia

odporkyne k návrhu na č. l. 31 spisu, kedy odporkyňa v rámci vyjadrenia k návrhu žiadala o priznanie
nemajetkovej ujmy vo výške 500,- eur a šitie mimo bytu, s ktorým podaním sa súd prvého stupňa v rámci
konania nevysporiadal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.