Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/172/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216163
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114216163.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava,
IČO:35697270,zastúpenejsplnomocnenkyňou:Bobák,Bollováaspol.,s.r.o.,Dr.VladimíraClementisa
10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: D. G., nar. X. H. XXXX, bytom F., P. O. O. XXX/
XX, o zaplatenie 186,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trnava z 29. januára 2015 č. k. 10C/242/2014-42 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určení zmluvnej podmienky za neplatnú
z dôvodu jej neprijateľnosti, v zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konaniar u š í a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o
poskytovaní služby Life TV č. A6691032 zo dňa 18.12.2012 v znení Dodatku k Zmluve o poskytovaní

služby Life TV - č. zmluvy: A6691032 zo dňa 18.12.2012 uvedená v Čl. 2, v bode 2.13, písm. b) v
znení: „Účastník si je vedomý, že právo na zvýhodnenia dohodnuté v Príloh č. 1 (pokiaľ je Príloha
č. 1 súčasťou tohto Dodatku), ako aj možnosť prenajať si Zariadenie a výška Celkového mesačného
nájomného (pokiaľ je predmetom Dodatku nájom zariadenia) boli poskytnuté Účastníkovi len z toho
dôvodu, že sa Účastník zaviazal užívať Službu poskytovanú mu prostredníctvom Prístupu v zmysle
ustanovení tohto Dodatku po dobu viazanosti dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto

záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bodoch 2.11 a 2.12) by spôsobilo, že Podniku
vznikla škoda. V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že v prípade, ak
je doba viazanosti dohodnutá na dlhšiu dobu ako je 0 mesiacov, Účastník je povinný Podniku uhradiť
nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených
povinností nasledovne: a) ak Účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne
uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku

alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v
prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku
alebo prostredníctvom Podniku), alebo b) ak Účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti
užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom Prístupu, ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto Dodatku,
alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu

alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy), je Účastník povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 170 eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pre uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.

Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastalpočas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách

sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku
samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom
toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od
Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služby). Účastník je zároveň povinný uhradiť
Podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je

splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy
Podniku Účastníkovi.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky; II. Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 16,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 16,08 eura
od 26.4.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku; III. vo zvyšku žalobu zamietol a
IV. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. §
52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1, § 488, § 517 ods. 2 a § 544 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho

zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 42 ods. 4 písm. b/, § 43 ods. 1 zákona
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
s dodatkom; § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia O. z. v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania a § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.
(Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil,

že predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy 186,08 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo
sumy 186,08 eur od 26.4.2013 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci
uzavreli 18.12.2012 Zmluvu o poskytovaní služby Life (správne Lite) TV č. A6691032, predmetom ktorej
bolo zriadenie prístupu s telefónnym číslom XXXXXXXXX., ktorý umožňoval žalovanej telekomunikačné
služby poskytované žalobkyňou a v rovnaký deň uzavreli aj Dodatok k zmluve, predmetom ktorého

bolo aktivovanie služby TV Extra, Mobilná TV a žalovaná sa zaviazala po dobu 24 mesiacov odo dňa
uzavretia dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou, využívať služby žalobkyne bez prerušenia
a zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu v sume 170 eur za porušenie jej povinností v období posledných
6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti s tým, že zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej
vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní od doručenia výzvy. Z pohľadu právnej kvalifikácie

považoval zmluvu v znení jej dodatku za zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách a zároveň spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. O. z.. Pokusom
o pokonávku z 11.4.2013 žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické
komunikačné služby v sume 16,08 eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 170 eur a na zaplatenie
poplatku za mimosúdne vymáhanie v prípade mimosúdneho vymáhania v sume 14,89 eur najneskôr do

25.4.2013, na ktorý pokus o pokonávku žalovaná nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky za
poskytnutéslužby,žalobkyňasipretouplatňuježalobouajúrokzomeškaniazcelkovejsumy,atopočnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od
26.4.2013. Poskytovanie elektronických komunikačných služieb a vyúčtovanie ceny za ich poskytnutie
v zmysle faktúr nebolo v konaní nikým spochybnené a preto súd prvého stupňa považoval nárok

žalobkyne na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrami č.
5190202925, č. 5193799576, celkom v sume 16,08 eur za dôvodný, a preto v uvedenej časti žalobe
vyhovel. Nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty súd považoval za neopodstatnený, keď v
konaní bolo zistené, že formuláre zmluvy v znení dodatku boli žalobkyňou evidentne vyhotovené vopred,
žalovaná tieto štandardné formuláre mobilného operátora ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách

podpísala bez možnosti ovplyvniť text formulárov, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný
záväzok žalovanej v zmysle dodatku k zmluve v prípade porušenia jej povinností podľa dodatku, uhradiť
žalobkyni zmluvnú pokutu. Text zmluvy i dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý
počet budúcich spotrebiteľov, boli vopred pripravené v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej
zmluvy, pričom sa v nich označovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky

program a služby. Považoval za nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť
ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutého a predloženého fixne formulovaného dojednania o
zmluvnej pokute, príp. dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, alebo aby zmluvná pokuta bola
dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Nemala žiadnu reálnu možnosť
ovplyvniť obsah zmluvy o poskytovaní služby a jej dodatku vrátane dojednania o zmluvnej pokute, mohla

iba uvedenú zmluvu s dodatkom odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania
o zmluvnej pokute, a preto predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute nebolo rozhodne
individuálne dohodnuté. Žalobkyňa v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázala a
pretopovažovalzanevyhnutnépredmetnúzmluvnúpodmienkunepovažovaťzaindividuálnedojednanú.Pre prípad porušenia zmluvných povinností mobilného operátora ako dodávateľa nie je v dodatku k
zmluve o poskytovaní služby vôbec dojednaný prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa, na zaplatenie
zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako dodávateľom, z čoho je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom

prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností a tak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého
povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a platiť riadne
a včas cenu poskytnutých verejných elektronických komunikačných služieb. Dojednaná zmluvná pokuta
v dodatku k zmluve o poskytovaní služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53

ods. 5 O. z. je neplatná, na základe čoho súd ex offo v zmysle § 153 ods. 3 O. s. p. rozhodol o
neprijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobkyni právo
na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, a preto súd prvého stupňa návrh v časti o zaplatenie sumy 170
eur s príslušenstvom považoval za nedôvodný a v uvedenej časti ho zamietol. Uložil žalovanej zaplatiť
žalobkyni úrok z omeškania vo výške vo výške 5,75% ročne z priznanej sumy 16,08 eur od 26.4.2013 do
zaplatenia, keďže bola v pokuse o pokonávku žalobkyňou žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej ceny

za poskytnuté elektronické komunikačné služby v lehote do 25. apríla 2013, čím poskytla žalobkyňa
žalovanej dlhšiu lehotu splatnosti ako bola uvedená vo faktúrach a žalovaná sa tak preukázateľne ocitla
splnením ceny za elektronické komunikačné služby v omeškaní dňa 26.4.2013. Vychádzal zo základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k 26.4.2013, ktorá bola 0,75% (5% + 0,75%). V časti o
trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O. s. p., prevažný čistý úspech žalovanej

v konaní ustálil na 82%, čo v konečnom dôsledku znamenalo jej právo na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania práve takýmto percentom, avšak náhradu trov konania jej nepriznal, nakoľko si
náhradu trov konania výslovne neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku iba v časti o určení zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti,

v zamietajúcej časti veci samej a v časti trov konania podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na
zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila
najmä tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Mala za to, že súd prvého
stupňa síce pristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov na ochranu

spotrebiteľa, avšak nesprávne, pretože sa nevysporiadal so základnými požiadavkami stanovenými O.
z., Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „smernica“), ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora na takéto posudzovanie. Účastníci
uzavreli 18.12.2012 zmluvu o poskytovaní služby Lite TV č. A6691032, na základe ktorej žalobkyňa
zriadila žalovanej prístup k využívaniu služby Lite TV s SN 033/3953369 a žalovaná sa zaviazala

predovšetkým za tieto služby zaplatiť cenu podľa platného cenníka, pričom súčasťou zmluvy boli
všeobecné podmienky, cenník služieb (ďalej „zmluva o pripojení“). Súčasne v rovnaký deň bol medzi
nimi uzatvorený aj dodatok k zmluve o pripojení, ktorého predmetom bola aktivácia služby TV Extra
a Mobilná TV, pričom súčasťou bola ja dohoda strán o tom, že v rámci osobitnej ponukovej akcie
žalobkyne NH - Lite TV - nová aktivácia 24. mesačnej viazanosti, poskytne žalobkyňa žalovanej aj ďalšie

výhody, ktoré boli uvedené v prílohe č. 1 k Dodatku, a to zľavu z mesačného paušálneho poplatku
po dobu 24 mesiacov, ako aj 100% zľavu za aktivačné poplatky. Pre získanie týchto výhod oproti
poskytovaniu služieb iba podľa samotnej zmluvy o pripojení a podľa cenníka žalovaná pristúpila na
prísnejšie podmienky poskytovania telekomunikačných služieb a to a) riadne a včas uhrádzať cenu za
poskytnuté služby a b) záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o pripojení po dobu 24

mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku a v rámci tejto doby bude bez prerušenia využívať služby,
neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo ktorého účelom by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. V prípade, že by žalovaná
danépodmienkynesplnila,zaporušenietýchtopovinnostísidohodli,žebudezaviazanázaplatiťzmluvnú
pokutu 170 eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti z jej strany dôjde v období posledných 6 mesiacov

pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom viazanosti a okamihom porušenia vynásobí číslom, ktoré má v čitateli
výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa týchto

pravidiel sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Žalovaná porušila svoju základnú povinnosť tým,
že nezaplatila ani jednu vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby, čo bolo v konaní preukázané, t. j.
povinnosti uvedené v zmluve a v dodatku porušila bezprostredne po ich uzavretí. Pri posudzovaní
podmienky,ktorábolavzmluveuvedenánazákladeindividuálnehorozhodnutiaspotrebiteľa,jeaplikáciaustanovení o neprijateľných podmienkach, či už podľa O. z. v spojení s interpretáciou podľa smernice,
ako aj podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora, vylúčená. Poukázala na rozhodnutia C-168/05,
C-240/98 až C-244/98, C-40/08 a C-137/08. Žalobkyňa mala za to, že vzhľadom na opísané skutkové

okolnosti pri uzatváraní zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah
dodatku, aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako ďalší znak neprijateľnosti podmienok považovala za
nevyhnutné prihliadnuť na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku, a to v prospech
spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na výhodu ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava uzatvorením

dodatku na celú dobu viazanosti. Aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa uzatvorením dodatku poskytla
žalovanej len služby, mohla dôvodne očakávať využívanie služieb zo strany žalovanej po dobu 24
mesiacov, pričom očakávala prinajmenej platenie paušálneho poplatku za tieto služby rovnako po dobu
24 mesiacov. Okrem toho žalobkyňa pristúpila aj k postupnému znižovaniu zmluvnej pokuty, a to v
posledných 6 mesiacoch viazanosti a teda zohľadnila pri určení výšky zmluvnej pokuty zostávajúci
čas do konca doby viazanosti. V danom prípade bola viazanosť 24 mesiacov, pričom žalovanej boli

poskytnuté zvýhodnené služby a zľava z aktivačného poplatku, pričom táto porušila svoje povinnosti
hneď na začiatku doby viazanosti. Žalovaná dodatok k zmluve uzatvárať nemusela, v takomto prípade
by jej výhody uvedené v dodatku poskytnuté neboli a nemohla by byť ani sankcionovaná zmluvnou
pokutou. K otázke nepriznaných úrokov z omeškania poukázala na § 10c Vyhlášky č. 87/95 Z. z. v znení
platnom od 1.2.2013 a § 3 uvedenej vyhlášky v znení platnom do 31.1.2013 s tým, že vzhľadom k tomu,

že k uzatvoreniu zmluvy aj dodatku došlo 18.12.2012, výška úroku je vypočítaná v zmysle vyhlášky
platnej do 31.1.2013 a teda žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej
sumy od 26.4.2013 do zaplatenia.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti rozhodnutiu, proti ktorému
je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti o určení neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej
neprijateľnosti v medziach odvolania žalobkyne (§ 212 ods. 1 O. s. p.) v spojení s čo aj len na čiastočne

napadnutom výroku vo veci samej závislým výrokom rozsudku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/
O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH
PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č.
209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie
§ 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov,
stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie
dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto

rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu
argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k
tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a
aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy
musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli

účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný
súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musiasúčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.
ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať

rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára
2006).

Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú právnu

argumentáciu účastníka konania v žalobe (ako je tomu aj v danom prípade) a prečo žalobné námietky
účastníkapovažujezamylnéalebonesprávne(uvedenésatiežvzťahujenadanúvec),jenutnépokladať
takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadava
s argumentáciou účastníka ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom
konkrétne táto nesprávnosť spočíva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs
24/2005). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny

prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom
stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za
rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko
z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred

súdom).

Nemožno prehliadnuť ani mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti do akej táto vada poškodí účastníka
konania na jeho ústavných právach, pričom intenzitu tejto vady je potrebné posudzovať s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo

163/2015 zo 17. marca 2016).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého
stupňa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dojednaná zmluvná pokuta v dodatku k

zmluve predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 O. z. je neplatná, a to napriek
zásadným argumentom žalobkyne (obsiahnutým v žalobe), o zohľadňovaní predovšetkým časového
aspektuukladaniazmluvnejpokutyprikreovanívýškyzmluvnejpokuty(sohľadomnato,akýčaszostáva
do konca doby viazanosti), keď žalobkyňa argumentovala, že oproti minulosti zmenami v dodatku k
zmluve odstránila všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V prejednávanej veci podľa Dodatku k Zmluve o poskytovaní služby Lite TV č. zmluvy A 6691032 z
18.12.2012 článku 2 bod 2.13 b/, dojednanie o zmluvnej pokute obsahovalo rozlíšenie, kedy k porušeniu
povinnosti účastníka došlo a teda zohľadňovalo časový aspekt ukladania zmluvnej pokuty. Žalobkyňa

preto dôvodne namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutej časti, ktorého právne závery
týkajúce sa zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, nemajú oporu v skutkových zisteniach (žalobkyňa
poukazovala na zohľadňovanie časového aspektu ukladania zmluvnej pokuty v žalobe).

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,vzneníúčinnomdo31.1.2013,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2)
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.(1) Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.(2)Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj

za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Žalobkyňa tiež namietala priznanie jej úroku z omeškania iba vo výške 5,75% ročne namiesto
požadovaných 8,75% ročne, a to s poukazom na § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je potrebné prisvedčiť jej
námietke, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu posledné uvedené zákonné

ustanovenie súd prvého stupňa v prejednávanej veci neaplikoval, resp. prečo aplikoval ust. § 3 cit. Vyhl.
v znení účinnom od 1.2.2013.

Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa mali za následok, že rozhodnutie
v napadnutej časti nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., na riadne

odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu
práva žalobkyne na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu).

Úplná absencia odôvodnenia preukázaného skutkového stavu má povahu tzv. základných vád,

ktoré judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj
právoplatných rozhodnutí za účelom nápravy týchto vád, pričom za nedostatok zásadného vysvetlenia
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov
vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného
nároku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014).

Z dôvodu, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa chýba dostatočná argumentácia reflektujúca preukázaný
skutkový stav veci vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a úroku
z omeškania nad 5,75% ročne ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných
dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol

odvolací súd preskúmať vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne v napadnutej časti.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti a podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie, keďže jeho
postupom bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred

súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu tých
procesných práv a právom chránených záujmov, ktoré mu O. s. p. priznáva na zabezpečenie jeho práv
a oprávnených záujmov.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť predložené listinné

dôkazy a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní. Konkrétne podriadi súdnemu prieskumu zmluvné dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté
v článku 2 bod 2.13 b/ Dodatku k Zmluve o poskytovaní služby Lite TV č. zmluvy A 6691032 z
18.12.2012 a preskúma nárok žalobkyne z hľadiska okruhu rozhodujúcich skutočností určovaných
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorou je predovšetkým zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických

komunikáciách (nie zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách ako nesprávne uvádza súd
prvého stupňa), ako aj ustanovenia O. z. najmä ustanovenie § 52 O. z. a nasl.. Pri písomnom vyhotovení
súdneho rozhodnutia bude súd prvého stupňa, aj v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru
odvolaciehosúdu,postupovaťvsúladesustanovením§157ods.2O.s.p.apreskúmateľnýmspôsobom
vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver

zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a účastníkom konania,
vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vráti mu vec na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.