Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/293/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106203017
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.PhDr. Anna Muchová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6106203017.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie
písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, 010 01 Košice, proti
povinnému: D. I., U.. XX. XX. XXXX, R. H. X, XXX XX R. R., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky
vo výške 33,19 Eur (1000,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom

Moskovičom, Exekútorský úrad Prešov, Floriánova 2, 080 01 Prešov, pod sp. zn. EX 673/2006, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Povinný u h r a d í súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,44 Eur, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
33,19 Eur (1000,00 Sk) s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
Okresného riaditeľstva PZ, ODI v Rožňave, č. k. AA 1809683 zo dňa 07. 04. 2003.

Poverením č. 5601 004347 * zo dňa 28. 02. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislava Moskoviča, Exekútorský úrad Prešov, Floriánova 2, 080

01 Prešov, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 673/2006.

Súdny exekútor podal tunajšiemu súdu dňa 24. 11. 2014 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. b) Exekučného poriadku, z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie. Zároveň si súdny exekútor
uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a predložil exekučný spis EX 673/2006.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu súd zastaví
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí
exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo
procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť

podkladom pre exekúciu.Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie
exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v
určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik

sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch /v znení účinnom do 31. 08. 2008/ rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch ide o lehotu prekluzívnu, po uplynutí
ktorej nemôže byť už také rozhodnutie podkladom pre súdny výkon rozhodnutia (exekúciu), pretože
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať
len v dobe uvedenej v ustanovení § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, a keďže ide o lehotu prekluzívnu,
v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúciu) nielen začaté, ale i skončené. Ak

dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôže už také rozhodnutie byť podkladom pre súdny
výkon rozhodnutia (exekúciu).

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a

ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Keďže exekučný titul - rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, ODI v Rožňave, č. k. AA 1809683 zo dňa
28. 02. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. 04. 2003, sa stal vykonateľným dňa 22. 04. 2003,

dňom 22. 04. 2006 uplynula 3-ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal
exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 31,44 Eur, z toho odmenu vo výške19,92 Eur
(6,64 Eur za 2 úkony á 3,32 Eur a 13,28 Eur za 2 h á 6,64 Eur), náhradu hotových výdavkov - poštovné
vo výške 6,28 Eur a 20 % DPH z celých trov vo výške 5,24 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 14. 10. 2008/ za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd

mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 12. 2011/ ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie(úkony), ktoré by
spôsobilo zastavenie exekúcie.Vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia
oprávneného, súd uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v súlade s

vyššie citovaným ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa
§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne
vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky
sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú

paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods.
1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v §
15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože
ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. Časovú odmenu nemožno priznať za
takú exekučnú činnosť, ktorá je pokrytá paušálnou odmenou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014). V danom prípade sa jedná o úkon: "spracovanie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie" ( 1 h.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý pod úkon
získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej úkon "upovedomenie o začatí exekúcie" (1 h.), ktorý
je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako doručovanie
upovedomeniaozačatíexekúcie.Keďžezauvedenéúkonybolasúdnemuexekútorovipriznanáodmena

paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi
duplicitne odmenu za tieto úkony aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14
ods. 1 písm. a)/. Celkový počet začatých hodín exekučnej činnosti tak súd po spočítaní znížil na 0 hodín.

Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen

účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny
exekútor si vyúčtoval hotové výdavky - poštovné vo výške 6,28 Eur, ktoré mu súd priznal.

Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom
DPH. Z uvedených dôvodov súd exekútorovi priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj
uplatnenú 20% DPH.Povykonanýchúpraváchsúdzuplatnenýchtrovuložilpovinnémuuhradiťsúdnemuexekútorovivsúlade
s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 31,44 Eur, z toho odmenu vo výške19,92 Eur (6,64 Eur za
2 úkony exekučnej činnosti á 3,32 Eur a 13,28 Eur za 2 h exekučnej činnosti á 6,64 Eur), náhradu

hotových výdavkov ( poštovné) 6,28 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 5,24 Eur.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., podľa ktorého peňažné
sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa

konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.