Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/358/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715212007
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715212007.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyni AnH. T., F.. T.,
D.. XX. XX. XXXX, N. O., N. XX/X proti žalovaným v rade 1/ O.D. N., D.. XX. XX. XXXX, F. Č. XXXXXX/
XXXX, N. S., G. X, v rade 2/ O.. V. Š.H. T., D.. XX. XX. XXXX, N. O., N. XX/X u žalobkyne, zastúpenému
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine v konaní o určenie otcovstva
a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Konanie o určenie otcovstva žalovaného v rade 1/ voči žalovanému v rade 2/ sa zastavuje.

Maloletý V. Š. T., D.. XX. XX. XXXX zveruje sa do osobnej starostlivosti žalobkyni, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Žalovaný v rade 1/ je povinný s účinnosťou od 07. 04. 2015 prispievať na výživu maloletého žalovaného

v rade 2/ výživným v sume 50 € mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac
k rukám žalobkyne.

Dlh na výživnom za obdobie od 07. 04. 2015 do 30. 05. 2016 v sume 740 € je žalovaný v rade
1/ oprávnený splácať vždy v pravidelných mesačných splátkach v sume 10 €, zročných vždy spolu

s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že
nezaplatením jednej splátky stáva sa zročný celý dlh.

Žalobkyni sa proti žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21. 08. 2015 sa žalobkyňa proti žalovanému v rade 1/ domáhala
určenia otcovstva žalovaného v rade 1/ k žalovanému v rade 2/, k svojmu dieťaťu a súčasne žiadala,

aby bol maloletý žalovaný zverený do jej osobnej starostlivosti a žalovaný v rade 1/, aby bol zaviazaný
prispievať na jeho výživu sumou 50 € mesačne.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným v rade 1/ sa spoznala v roku 2012, pravidelne sa s ním
stretávala a udržiavala intímnu známosť. Keď otehotnela a oznámila mu túto skutočnosť, tešil sa ale
neskôr po konflikte s ňou odmietol ísť uznať otcovstvo na matriku. Po narodení dieťaťa sa o dieťa

nezaujímal a na žiadnu potrebu dieťaťa finančne neprispel.

Vo svojej výpovedi potom uviedla, že počas celého roku 2014, ktorý predchádzal narodeniu dieťaťa,
udržiavala intímny vzťah len so žalovaným v rade 1/. Neskôr po narodení dieťaťa došlo medzi nimi ku
konfliktu a keď žalovaný v rade 1/ bol už ochotný uznať dobrovoľne otcovstvo k maloletému žalovanému
v rade 2/ pred matrikou, musel nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody. Okrem žalovaného v rade 2/ je

žalobkyňa matkou ďalších dvoch detí, ktoré má s V. N., V. H. G. T., nar. XX. XX. XXXX a O. N.Ž., D.. XX.
XX. XXXX. Otec týchto detí bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 30 € a 50 € mesačne. V záverekonania sa žalobkyni narodilo štvrté dieťa, ktorého údajným otcom je tiež žalovaný v rade 1/, a to S. T.,
D.. XX. XX. XXXX. Okrem výživného na G. T. V. O. N., žalobkyňa poberá, ako jediný príjem, rodičovský
príspevok vo výške 203,20 € a prídavky na tri deti, spolu vo výške 70,56 €. Žije v spoločnej domácnosti

s matkou a súrodencami, matke prispieva na stravu a bývanie sumou 100 €. Na V. vznikajú pravidelné
mesačné náklady nákupom plienok 20 €, mlieka 30 € a nejaké drobné výdavky matke vznikajú aj v
súvislosti s nákupom drogérie, ošatenia a drobných hračiek pre dieťa, približne však vo výške 150 €.

Žalovaný v rade 1/ bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Trenčín a pri svojom

výsluchu uznal otcovstvo maloletého V. Š. T., súhlasil aby bolo dieťa zverené do starostlivosti matky a
súhlasil aj s výškou navrhnutého výživného. Potvrdil výpoveď žalobkyne a uviedol, že okrem maloletého
žalovaného v rade 2/ nemá ďalšie deti (žalovaný v rade 1/ vypovedal 04. 04. 2016). Pred nástupom do
výkonu trestu odňatia slobody pracoval vo Vrútkach iba ako brigádnik. Vo výkone trestu odňatia slobody
je zamestnaný a poberá odmenu vo výške približne 100 €, z ktorej sú mu vykonávané rôzne zrážky a
k dispozícii mu ostáva suma približne 10 €.

Okrem výsluchu účastníkov súd prečítal aj listiny pripojené do súdneho spisu a listinné dôkazy
preukazujúce životné náklady, a príjmy matky, a vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento
skutkový stav:

Maloletý žalovaný v rade 2/ sa narodil 07. 04. 2015 žalobkyni a podľa rodného listu otec dieťaťa nie je
uvedený. Ďalšími rodnými listami žalobkyňa preukázala vyživovacie povinnosti k ďalším trom deťom. Z
potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin a z ďalších dôkazov, ktoré žalobkyňa predložila
mal súd preukázané, že žalobkyňa má príjmy a výdavky také, ako vyplynuli z jej výpovede.

Nároky žalobkyne súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.
z.) najmä v zmysle ust. § 82 a nasl. Zákona o rodine.

Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným

úradom alebo pred súdom.

V tomto prípade súd zastavoval konanie o určenie otcovstva žalovaného v rade 1/ k žalovanému v rade
2/, a to vzhľadom na skutočnosť, že otcovstvo k dieťaťu bolo súhlasne určené vyhlásením jeho rodičov,
z toho žalobkyne už v samotnej žalobe a na pojednávaní pred súdom a žalovaného v rade 1/ pred

dožiadaným Okresným súdom Trenčín. Z toho vyplýva, že otcovstvo žalovaného v rade 1/ bolo dieťaťu
žalovaného v rade 2/ určené súhlasným vyhlásením jeho rodičov v priebehu konania na súde o určenie
otcovstva a súd preto konanie o určenie otcovstva zastavil podľa § 108 O. s. p..

Ďalej súd konal len o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého nežije s jeho otcom bolo potrebné v konaní o určenie
otcovstva upraviť aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu, keďže obe tieto konania sú zo
zákona spojené.

Súd po vykonanom dokazovaním spravujúc sa aj správou kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol dieťa
zveriť do osobnej starostlivosti matke, keďže vo výchovnom prostredí matky nezistil žiadne nedostatky,
rozhodol o tom, že dieťa nebude meniť svoje výchovné prostredie a vychádzajúc zo skutočnosti, že umatky je zabezpečená dobrá starostlivosť pre dieťa, zveril maloletého žalovaného v rade 2/ V. Š. do
výchovy a osobnej starostlivosti žalobkyne.

Žalovaného v rade 1/ ako otca dieťaťa potom zaviazal prispievať na výživu dieťaťa výživným minimálne
potrebným pre dieťa, ktorého výška momentálne zodpovedá príjmovým možnostiam žalovaného v rade
1/. Súd pritom vychádzal z ust. § 62 Zákona o rodine a z ust. § 75 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu, že je v možnostiach a
schopnostiach žalovaného prispievať na výživu dieťaťa sumou 50 € mesačne. Toto výživné súd priznal s
účinnosťou od narodenia dieťaťa s prihliadnutím na skutočnosť, že len nástup do výkonu trestu odňatia

slobody zabránil žalovanému v rade 1/ uznať otcovstvo k žalovanému v rade 2/, už od narodenia
maloletého dieťaťa.

Žalobkyňa v primeranej dobe po narodení dieťaťa, vzhľadom na okolnosti, urobila všetky úkony potrebné
k tomu, aby dieťa malo určené dieťa, podala žalobu na súd a preto, vzhľadom na skutočnosť, že potreby

dieťaťa neboli v potrebnom finančnom rozsahu zabezpečované, súd určil výživné už od narodenia
dieťaťa.

Vzhľadom na čas rozhodnutia súdu potom súd určil aj dlh na výživnom, ktorý je určený za obdobie od 07.
04. 2015 do 30. 05. 2016 a predstavuje dlh za 24 dní apríla 2015, 8 mesiacov roku 2015 a 6 mesiacov

roku 2016. V čase rozhodovania súdu už bolo totiž zročné výživné na jún, teda za rok 2016 ho súd
určoval za 6 mesiacov a spolu predstavuje sumu 740 €.Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ v tejto chvíli a v situácii, v ktorej sa nachádza nie
je schopný dlh na výživnom zaplatiť naraz, súd mu povolil splátky, ktorých výšku a zročnosť určil vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobkyňa bola v konaní plne
úspešná, avšak v konaní jej preukázateľne trovy nevznikli a naviac ich voči žalovaným v rade 1/ a 2/ ani
neuplatňovala,súdpretorozhodoltak,žežalobkynisaprotižalovanýmnáhradatrovkonanianepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.