Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814210443
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814210443.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: F. I. X., s.r.o., F. XX, W., G.: XX XXX XXX,
zastúpeného P.. D. N., D., advokátkou, X. 3, W., proti povinnému: F. C., nar. XX.X.XXXX, H. XX, o
vymoženie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom U.. U. E., B. úrad O., P. XX,
O., pod č. EX XXXX/XXXX - XX MO, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
zo dňa 12.11.2014 č.k. 12Er/1043/2014-20, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného
spoločnosťou X. arbitration court, s.r.o. v W. zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XXX/XX/XX, doručil súdny
exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny
X.XXX,XX eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), § 52 ods. 1 až
4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že oprávnený a
povinný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou sa povinný
zaviazal splácať úver vo výške X.XXX eur v pravidelných mesačných splátkach. Súd prvého stupňa
posúdil túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takýto charakter napĺňala rozhodcovská
doložka tak, ako si ju účastníci dohodli v rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktorá
bola dohodnutá pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere dňa XX.XX.XXXX. Podľa
bodu 5 tejto zmluvy všetky spory vyplývajúce z predmetnej zmluvy mali byť riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, a to buď pred Slovenským arbitrážnym súdom

zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., alebo pred Q. rozhodcovským súdom v W. W.. Výber jednej
z alternatív spočíval na žalobcovi. Podľa súdu prvého stupňa praktickým dôsledkom rozhodcovskej
doložky tak, ako bola formulovaná je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
predvšeobecnýmsúdomvprípade,akoprávnenýpodážalobunarozhodcovskýsúd.Súdprvéhostupňa
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, nakoľko si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nútila ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa podľa názoru súdu prieči

dobrým mravom, ako aj výkon práv a povinností z toho vyplývajúcich. Na základe uvedeného súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods.

2písm.a/vspojenís§221ods.1písm.h/,§205ods.2písm.b/,písm.d/apísm.f/o.s.p.Spoukazomna
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vytýkal súdu prvého stupňa, že podľa jeho záveru spotrebiteľské
právo automaticky vylučuje možnosť platne dojednať so spotrebiteľom rozhodcovskú doložku, čím
poprel existenciu ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, hoci aj nový zákon o spotrebiteľskej
arbitráži výslovne upravuje rozhodcovské konanie, ktorého jednou stranou je spotrebiteľ. Oprávnený mal

za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
keďuzavrel,žerozhodcovskázmluvajeneprijateľnoupodmienkou,pretožepovinnýnemôžebrániťsvoje
práva na všeobecnom súde, aj keď je rozhodcovská zmluva uzatvorená alternatívne. Zdôraznil, že právo
povinného ako spotrebiteľa je podľa citovaného ustanovenia zachované až do okamihu podania žaloby
na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd a poukázal na to, že povinný sa v rozhodcovskom konaní
nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal. Oprávnený citoval z dôvodovej správy k § 53

ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ani v prípade, ak v rozhodcovskej doložke
sa dohodne výlučne právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu so spotrebiteľom, nemá
to za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľ aj v tomto prípade sa môže
domáhať ochrany svojich práv na všeobecnom súde, preto záver súdu prvého stupňa nepovažoval
za súladný s platnou právnou úpravou. Oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa nedostatky v zistení

skutkového stavu a následné nesprávne právne posúdenie veci, keď mal za to, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná. Poukázal na vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine,
z ktorej vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a podľa ktorej povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v
lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská zmluva spĺňa

charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných súdov SR, podľa ktorých bola rozhodcovská zmluva
individuálne dojednaná a založila právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu

exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinnému dňa X.X.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a
bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého
stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku (O.s.p.), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o
odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie

(odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), na doplnenie
odôvodnenia napadnutého uznesenia ak odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovaniao udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie

je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní
je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára XXXX
sp. zn. X I. XXX/XXXX Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra XXXX sp. zn. X I. XXX/XXXX uviedol, že ak je
právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má

povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu
so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. X I. X/
XXXX zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V predmetnej veci nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere účastníkov konania je zmluvou
spotrebiteľskou.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v

rámci dojednania rozhodcovskú doložku od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
rozhodcovským konaním (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve považuje aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy
vyžadujúcej od spotrebiteľa riešenie sporov s dodávateľom výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Preto základnou podmienkou

na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je
posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Z bodu 5 rozhodcovskej zmluvy č.XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

uzavretej dňa XX.XX.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a)
Slovenský arbitrážny súd zriadený X. arbitration court, s.r.o., O. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, b)Q. rozhodcovský súd v W. W., zriadený pri Q. legal arbiter s.r.o., N. cesta XX,
XXX XX W. W., G.: XX XXX XXX. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a
rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom,
čím reálne dochádza k porušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Námietka oprávnenej, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve bola v tomto prípade
(jednoznačne) individuálne dojednaná, a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto

platná, je nedôvodná.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje

právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne
mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že
z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom
úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto

dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil
jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len
rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by
nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve v bode 1 je uvedené, že dlžník súhlasí s
uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a je tiež uvedené, že oprávnený ako veriteľ poučil povinného ako
dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a je uvedený aj rozsah poučenia tak, že
spory z revolvingovej zmluvy môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní.

Z tohto poučenia však žiaden spotrebiteľ nemôže zistiť, akým spôsobom koná rozhodcovský súd,
ako toto konanie prebieha a aké dôsledky má jeho rozhodnutie, prípadne aký je rozdiel medzi
rozhodcovským a súdnym konaním, ani to, aké dôvody viedli veriteľa k tomu, aby navrhol uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy, a prečo by malo byť pre zmluvné strany vhodnejšie prejednanie prípadných
sporov z revolvingovej zmluvy rozhodcovským súdom a nie všeobecným súdom. Oprávnený teda

povinného ako dlžníka vôbec nepoučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, aj keď to
deklaruje v bode 3 rozhodcovskej zmluvy, pretože ho poučil len o tom, že spory zo zmluvy môžu byť
riešené súdom alebo v rozhodcovskom konaní a výber súdu (všeobecného alebo rozhodcovského)
závisí od žalobcu. Dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy teda spotrebiteľovi neboli a nemuseli
byť preto známe.

Oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť. Takéto oprávnenie povinného skutočne vyplýva z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa
ktorého mohol dlžník od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do štrnástich kalendárnych dní od jej
uzavretia bez udania dôvodu. Aj keď spotrebiteľ by mal byť osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre

informovaná, vnímavá a obozretná, oprávnený sa nepochybne spoľahol na to, že väčšina spotrebiteľov
všeobecnépodmienkyzmluvy,prípadneinélistinysúvisiacesospotrebiteľskouzmluvou,vtomtoprípade
rozhodcovskú zmluvu, číta až vtedy, keď vznikne nejaký problém zo zmluvy. Je potrebné poukázať na to,
že oprávnenie povinného odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy zaniklo medzi ostatným textom zmluvy, nieje žiadnym spôsobom zvýraznené a zo zmluvy ani nevyplýva, že pred podpisom rozhodcovskej zmluvy
bol povinný ako spotrebiteľ jasne a zrozumiteľne poučený o tomto práve. Odvolací súd má za to, že
ak povinnému ako spotrebiteľovi nebolo dané dostatočné poučenie o

rozhodcovskom konaní, s ktorým podpísaním rozhodcovskej zmluvy súhlasil pre prípad riešenia sporov
z úverovej zmluvy, nemal ani dôvod od rozhodcovskej zmluvy odstupovať, lebo jej dôsledky mu neboli
známe.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že nebol to povinný ako spotrebiteľ, ktorý mal záujem na uzatvorení

rozhodcovskej zmluvy a o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a možnosti od nej odstúpiť
nebol oprávneným ako veriteľom dostatočne a preukázateľne
poučený.Ajkeďpoučovaciapovinnosťvtomtosmereoprávnenémunevyplývazožiadnehopredpisu,bol
to práve oprávnený, ktorý v rozhodcovskej zmluve deklaroval poučenie dlžníka o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy, preto malo byť poskytnuté v takom rozsahu, aby bolo z neho zrejmé, že dôsledky
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy sú spotrebiteľovi nepochybne známe.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v
konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej

doložky v rozhodcovskej zmluve odvolací súd má za to, že reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady č.
93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka)
v tomto prípade povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú
obranu a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) a čo má podľa § 53

ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.

Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo
veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno

odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovskýrozsudoknemôžebyťpodkladomnavykonanieexekúcie,súdprvéhostupňatedasprávne
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy

odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.