Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115211805
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115211805.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia
s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova
8, Bratislava proti žalovanému X. U., bytom P. V. XXX, XXX XX L. nad Z., o zaplatenie 3 647,97 € s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 3 647,97 € so 6% ročným úrokom zo sumy 3
927,97 € od 21.02.2014 do 30.12.2014, zo sumy 3 857,97 € od 31.12.2014 do 10.02.2015,
zo sumy 3 787,97 € od 11.02.2015 do 11.03.2015, zo sumy 3 717,97 € od 12.03.2015 do
27.04.2015 a zo sumy 3 647,97 € od 28.04.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume

13,09 € a na náhradu trov konania. Uviedol, že vydaním vlastnej zmenky zo dňa 24.10.2008
sa žalovaný ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť zmenkovú pohľadávku v sume 3 927,97 € dňa 20.02.2014
na rad Všeobecnej úverovej banky, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155, ktorá
zmenku indosovala v prospech žalobcu. Na zmenku bolo po lehote jej splatnosti ku dňu podania žaloby
uhradené len 280,- €, a to dňa 30.12.2014 suma 70,- €, dňa 10.02.2015 suma 70,- €, dňa 11.03.2015
suma 70,- € a dňa 27.04.2015 suma 70,- €. .

Žalovaný na pojednávaní dňa 18.05.2016 navrhol, aby súd preveril zmenku. V prípade, ak ukončí
liečenie, súhlasil by so splátkami žalovanej pohľadávky.

V písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2016 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 70,- € späť
z dôvodu, že žalovaný uhradil dňa 29.05.2015 sumu 70,- €. Žalobca uviedol, že dňa 24.10.2008
podpísal žalovaný ako žiadateľ žiadosť o flexipôžičku. Po splnení obchodných podmienok pre čerpanie

spotrebného úveru podpísal žalovaný Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. 006731911241008
zo dňa 24.10.2008 a zároveň aj Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke a blankozmenku.
Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 200 000,- € (6 638,78 €) s mesačnou anuitnou splátkou v sume
113,32 € a lehotou splatnosti 84 mesiacov. K poskytnutému úveru patria úroky z úveru a poplatky v sume
3 166,51 €. Celkovo tak bola stanovená budúca hodnota spotrebného úveru poskytnutého dlžníkovi
na sumu 9 805,30 €. V rozpore so zmluvnými dojednaniami Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru

a Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom platnými od 01.01.2008 neplnil žalovaný svoju povinnosť uhrádzať poskytnutý úver
riadne a včas. Právny predchodca žalobcu ukončil predmetný zmluvný vzťah so žalovaným. Výškunesplateného úveru žalovaného žalobca preukazoval výpisom z bankovej knihy, ktorý sa robí priamo z
bankového informačného systému, ktorý je odsúhlasený Národnou bankou Slovenska, na základe čoho
daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Taktiež údaje z

tohto systému tvoria podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedeného je predmetný výpis považovaný v
rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Výšku dlžnej pohľadávky bola banka povinná evidovať v zmysle
§ 39 a nasl. zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v bankovej knihe. Výpis z bankovej knihy, ktorá musí byť
vedená v zmysle zákona o bankách, potvrdzuje výšku pohľadávky banky voči klientovi, v tomto prípade
teda výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Údaje uvedené v bankovej knihe sú smerodajné aj

z hľadiska hodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu NBS. Na základe uvedeného
bol žalobca toho názoru, že jeho pohľadávka je skutkovo a právne dôvodná. Z predloženého výpisu je
zrejmé, že na istinu úveru v sume 6 638,78 € bolo uhradených 4 081,11 €, z čoho vyplýva, že
neuhradená istina úveru je 2 557,67 €. Neuhradené úroky z úveru a poplatky sú 1 370,30 €. Celkovo
tak neuhradený úver predstavuje záväzok dlžníka v sume 3 927,97 €. Žalovaný neplnil dohodnuté
povinnostivyplývajúcemuzpredmetnéhoúverovéhovzťahu,apretobolapohľadávkaveriteľapísomnou

Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa24.09.2014uzatvorenoumedziprvotnýmveriteľompohľadávky
- spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155 so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava,
ako postupcom a veriteľom - žalobcom ako postupníkom postúpená žalobcovi. Zároveň v zmysle ust.
§ 11 a nasl. zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch zmenka bola prevedená indosamentom z
indosanta Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 35 831 154 na žalobcu ako indosatára, čo je preukázané

rubopisom, teda písomným vyhlásením majiteľa zmenky uvedeným na druhej strane zmenky. Podľa
žalobcu, je tak preukázané, že žalobcovi svedčí nepretržitý rad indosamentov. Zároveň žalobca žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 577,97 € so 6% ročným úrokom zo sumy 3 927,97
€ od 21.02.2014 do 30.12.2014, zo sumy 3 857,97 € od 31.12.2014 do 10.02.2015, zo sumy 3 787,97 €
od 11.02.2015 do 11.03.2015, zo sumy 3 717,97 € od 12.03.2015 do 27.04.2015 a zo sumy 3 647,97 €

od 28.04.2015 do 29.05.2015 a zo sumy 3 577,97 € od 30.05.2015 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny v sume 13,09 € a náhrady trov konania.

Žalobca sa na pojednávanie dňa 18.05.2016 nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne a včas
vykázané, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom

vychádzal z doposiaľ vykonaných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným dňa
24.10.2008 na sumu 3 927,97 €, písomnými vyjadreniami žalobcu zo dňa
15.07.2015,03.02.2016,žiadosťouoflexipôžičkuzodňa24.10.2008,Oznámenímosplneníobchodných

podmienok pre čerpanie Flexipôžičky zo dňa 24.10.2008, Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo
dňa 24.10.2008, Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 24.10.2008, Všeobecnými
obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám -
občanom účinnými od 01.01.2008 a výpisom z bankovej knihy zo dňa 24.09.2014.

Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje:
miesto vystavenia: Prievidza,
dátum vystavenia: 24. októbra 2008,
zmenková suma: 3 927,97 €,
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu 3 927,97 € na rad: Všeobecná úverová banka, a.s.,

Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO 31 320 155, dňa 20.02.2014,
splatné u: Všeobecná úverová banka, a.s., pobočka RP Prievidza, Námestie slobody 10, Prievidza,
„bez protestu“,
meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného.
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na

žalobcu.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná
zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je

táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ
to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),

platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71),

dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a
zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola

zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo
sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú

zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa§79ods.4O.s.p.Akniejedokázanýopak,platí,ženárokzozmenkyalebošekuprotižalovanému,
ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa čl. 1 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správneopatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa čl. 2 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná
s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;

c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa čl. 3 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách:

1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou

štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.

Podľa čl. 4 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách:
1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani
na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

Podľa čl. 5 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa čl. 6 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“), ktorej ostatné
konsolidované znenie bolo publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie
(pôvodný článok 153 Zmluvy o ES) Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov

spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku
114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a/ tu citovaného ustanovenia), ako aj
opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b/). Podľa ods. 3tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2
písm. b/ a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému

štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné
so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení neskorších predpisov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.06.2010
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30%
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na

požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd žalobu o
zaplatenie zmenkovej sumy 3 577,97 € so 6% ročným úrokom zo sumy 3 927,97 € od 21.02.2014 do

30.12.2014, zo sumy 3 857,97 € od 31.12.2014 do 10.02.2015, zo sumy 3 787,97
€ od 11.02.2015 do 11.03.2015, zo sumy 3 717,97 € od 12.03.2015 do 27.04.2015 a
zo sumy 3 647,97 € od 28.04.2015 do 29.05.2015 a zo sumy 3 577,97 € od 30.05.2015
do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 13,09 € zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v konaní nebola
preukázaná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie práv zo žalovanej zmenky.

Dňa 24.10.2008 uzavrel právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155
ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej v
zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.06.2010
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver formou pôžičky v sume 6 6 638,78

€. Žalovaný doteraz neuhradil žalobcovi istinu úveru 2 557,67 €, úroky z úveru a poplatky v sume 1
370,30 €, teda spolu sumu 3 927,97 €.

Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 03.02.2016, Zmluvy o spotrebnom úvere a zmenky je zrejmé,
že žalovaná zmenka bola vystavená na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru

poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 24.10.2008. Zmenková suma
predstavuje 3 927,97 €, z ktorej sumu 1 370,30 € tvorí príslušenstvo úveru, teda úroky z úveru a poplatky.

Vzhľadom k tomu, že príslušenstvo v sume 1 370,39 € prevyšuje 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. v zmysle § 4 ods.

6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.06.2010 nemohol
prijaťžalovanúzmenkuodžalovanéhoakodlžníkanazabezpečeniesvojichnárokovzospotrebiteľského
úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 24.10.2008.

Zo žalovanej zmenky je zrejmé, že túto indosamentom nadobudol žalobca. V zmysle čl. I § 14 ods. 1

zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov indosamentom sa prevádzajú
všetky práva zo zmenky. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky
práva a povinnosti zo žalovanej zmenky, keďže zmenku prijal v rozpore s§ 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.06.2010, a preto v rámci zásady nemo plus iuris
in alium transferre potest, quam ipse habet („z nepráva nemôže vzniknúť právo“) nemohol práva zo

žalovanej zmenky previesť na žalobcu. Veriteľ nebol totiž nositeľom práv zo žalovanej zmenky,
a teda nemal čo previesť. (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010-11 z 10.02.2010)Je potrebné vziať na zreteľ, že žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovaného zo Zmluvy
o poskytnutí spotrebného úveru, ktorú veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvárala ako dodávateľ
v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). Žalovaného ktorý predmetnú

zmluvu uzavrel ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ, a ktorý je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky,
súd považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.. Z obsahu uzavretej zmluvy nevyplýva,
že by žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s veriteľom v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Ide pritom o predtlačenú formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej
dlžník nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej časťou sú i Všeobecné

obchodné podmienky, ktoré spotrebiteľ vôbec nemôže ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda
adhézna, nakoľko spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Na základe
uvedených skutočností súd posúdil Zmluvu o spotrebnom úvere zo dňa 10.06.2010 ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.. V tejto súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho
dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,
C-76/10), dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

Systém ochrany spotrebiteľa, zavedený smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a
táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby

mohol vplývať na ich obsah. (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013 a C-453/10 zo
dňa 15.03.2012) Je potrebné zdôrazniť, že čl. 6 bod 1 uvedenej smernice je kogentným ustanovením,
ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy práv, ktoré zmluva nastoľuje, skutočnou rovnováhou,
ktorá medzi zmluvnými stranami znovu obnovuje rovnosť (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,

vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach
C-240/98 dňa 27.06.2000 a tiež vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Na základe toho je vnútroštátny
súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne
a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej
uplatnenia s výnimkou, že spotrebiteľ proti tomu namieta (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo

veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009). Vnútroštátny súd tak v rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení
smernice, musí preskúmať, či zmluvná podmienka, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do
rámcauplatneniauvedenejsmernice.Akjetotak,danýsúdjepovinný,vprípadepotrebyexoffo,posúdiť
predmetnú podmienku vzhľadom na požiadavky ochrany spotrebiteľa, stanovené v ustanoveniach tejto
smernice (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010). V zmysle čl. 6 ods. 1

označenej smernice nekalá podmienka nezaväzuje spotrebiteľa, pričom v tejto súvislosti nie je potrebné,
aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto podmienku. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-243/08 zo 04. júna 2009). Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené
na zmenke, súd musí, aj bez námietok dlžníka, skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých
zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu

právam spotrebiteľa. Tomuto nebránia ani ustanovenia zák. č. 191/1950
Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (najmä čl. I § 10 a § 17), ktoré sa týkajú
všeobecne zmenky, jej účastníkov a námietok dlžníka voči zmenke. Je potrebné vziať do úvahy, že
dlžníkom zo zmenky môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom v rámci uplatnenia práv zo zmenky
sapremietaklasickárímskaprávnazásada(princíp)„vigilantibusiurascriptasunt“(„právapatriabdelým“

alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu
podľa čl. I § 10, resp. § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
zo strany iných dlžníkov v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky,
v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu

princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie
námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky podľa zák. č. 191/1950 Z.z. o
zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť
predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie
práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných

podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka
zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný
konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Takýmto postupom súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Pri výklade a aplikácii vnútroštátneho právamusí každý súd predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z
príslušnej smernice. Vnútroštátny súd je povolaný pri použití vnútroštátneho práva interpretovať ho v
čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou

v súlade s čl. 169 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zásada výkladu v súlade so
smernicami musí byť dodržiavaná najmä tam, kde súd v prejednávanej veci zvažuje, či ustanovenia
vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice. Pokiaľ je dlžníkom spotrebiteľ, súdna
prax vyžaduje určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi.
Aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a

vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012). Ochrana, ktorú vyššie označená smernica priznáva spotrebiteľom, sa vzťahuje
na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu
nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich
právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z
dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C

-473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010). Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov. Okrem toho, tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné
právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto
právo sa nezaručuje len tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňované nejaké

právo (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov
konania. Žalovaný si však toto právo v konaní neuplatnil, ani v konaní nebol preukázaný vznik trov
konania na jej strane, a preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).