Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220133
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212220133.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi:
Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06. mája 2015 č. k. 9C/618/2012-141, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazastavilkonanieodovolanínavrhovateľa.Svojerozhodnutie
právne oprel o ustanovenie § 10 ods. 1 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch). Konštatoval, že
navrhovateľ podal dňa 09. 04. 2015 dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre. Súd vyzval

navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v sume 40 eur za dovolanie podľa položky 7a sadzobníka
súdnychpoplatkovapoučilhoonásledkochnezaplateniasúdnehopoplatkuzadovolanie.Protiuvedenej
výzve podal navrhovateľ odvolanie, žiadal výzvu zrušiť a uviedol, že podľa položky 7a sadzobníka
súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Z tejto definície vyplýva,
že spoplatneniu podlieha len podanie návrhu na náhradu škody a nepodliehajú mu ďalšie úkony vo

veci samej. Navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie v súdom stanovenej lehote nezaplatil, z ktorého
dôvodu súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon
číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“).

Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia a vrátenia

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby
na náhradu škody a nie ďalšie úkony vo veci samej, pretože podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V tejto súvislosti
poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menila, doplnil zákon č. 145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorý obsahuje i legislatívnu

zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby, v zmysle ktorého sa žaloby budú
spoplatňovať podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Za situácie, že podal dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žaloby súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku a nemohol byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za
podané dovolanie. Tieto svoje závery označil za súladné s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29.03.2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú vedené v

prílohe zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky nevyberajú a v takomto prípade poplatková povinnosť
nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Mal za to, že pokiaľ vSadzobníku súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, bola mu preto v

rozpore so Zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Takéto konanie zo strany súdu označil za zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručenú v
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej Republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 12 ods.1 a
článkom 13 ods. 1 psím. a) Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti argumentoval, že v § 1 ods. 1

Zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z článku 59 ods. 2 ústavy, podľa
ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, pričom použitie analógie legis
je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vylúčené. Uviedol tiež, že úprava poplatkovej
povinnosti predstavuje jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 ústavy, a preto ak zákon v tomto smere stanovil pevné a jasné pravidlá, tieto musí
akceptovať každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu a rovnako i štát prostredníctvom orgánov

súdnej moci, pretože súd pri výkone svojej rozhodovacej právomoci môže konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše opierajúc sa o ustanovenia § 18ca
Zákona o súdnych poplatkoch tvrdil, že konanie vo veci začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012
Z. z. a preto je nutné v súvislosti s podaným dovolaním aplikovať právny vzťah platný do 30.09.2012,
kedy konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom bolo od poplatku vecne oslobodené. Uzavrel preto, že na jeho
strane neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie a teda ani dôvod na
zastavenie dovolacieho konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie

navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "Zákon o súdnych poplatkoch") súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry

(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa§2ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkoch,poplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal

odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona

o súdnych poplatkoch).

Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v
sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).

Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.

septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i
keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I. poplatky
vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 7 písm. a) zo žaloby na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20,-- eur.Podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania alebo dovolania prvostupňový súd vyzve poplatníka aby poplatok zaplatil v lehote,
ktorú určí spravila v lehote 10 dní od poručenia výzvy; ak aj napriek výzvy poplatok nebol zaplatený v

lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania pred tým
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu, rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako 2
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

V preskúmavanej veci obsah spisu preukazuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp. zn. 9C/618/2012 sa navrhovateľ domáhal od odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy
z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Komárno. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky dňa 05. 09. 2014 č. k. 9C/618/2012-60 bol návrh
navrhovateľa zamietnutý a na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 29. 01.

2015 č. k. 7Co/948/2014-111 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Proti označenému rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie
doručené súdu prvého stupňa dňa 13. 04. 2015. Následne súd prvého stupňa výzvou zo dňa 20. 04.
2015 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 40,-- eur podľa
položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od doručenia výzvy, zároveň s poučením,

že ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Výzva bola doručená
navrhovateľovi dňa 23. 04. 2015 a túto navrhovateľ napadol odvolaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 04. 05. 2015. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktoré je predmetom tohto
odvolacieho konania rozhodol o zastavení dovolacieho konania.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a popísaných skutkových zistení, odvolací súd
dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré spĺňa i limity
riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyžadované platnou právnou úpravou. Pretože odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia využijúc postup podľa § 219
ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré duplicitne opakovať

nebude.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, odvolací súd dodáva, že do účinnosti
novely Zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zák. č. 621/2005 Z.z. boli podľa § 4 ods. 1
písm. c) súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela však od 01.01.2006 toto
vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová správa odôvodnila reakciou na neúmerný nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Zároveň v Sadzobníku súdnych
poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške

3.000,-Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych poplatkoch vykonanou zák. č. 273/2007 Z.z. účinného
od 01.07.2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené o písm. k/, ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie
súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku zároveň s vypustením položky 7a zo
Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v tomto smere bola uskutočnená zák. č. 286/2012 Z.z.,

ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z ust. § 4 ods.
1 vypustené písm. k/ a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a v znení,
podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba poplatku 20,-- eur, čím zákonodarca reagoval
podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa

zák. č. 514/2003 Z.z. na súdoch. Znamená to potom, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti, a preto navrhovateľovi, ktorý je v zmysle § 2
ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, v súvislosti s podaním takéhoto návrhu
vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak

sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto
podal odvolanie alebo ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods.
1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania. V tomto smere navrhovateľom predkladané úvahy,
že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutímorgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie i ďalšie úkony vo veci samej,
akým je i odvolanie a dovolanie, odvolací súd nezdieľa. V tejto súvislosti poznamenáva, že tieto sú
rozporné s právnou úpravou vzťahujúcou sa na danú vec, keď zákonodarca v Zákone o súdnych

poplatkoch za poplatníka v odvolacom konaní označuje odvolateľa a v dovolacom konaní toho kto podal
dovolanie,pričomanipoznámkakpoložke7avSadzobníkusúdnychpoplatkovichpoplatkovúpovinnosť
nevylučuje, resp. neurčuje iný režim (ako napr. poznámka k položke 13 spoločná poznámka k položkám
1, 2, 6, 7, 9, 14 až 16, poznámka k položke 9,...). Ak by totiž súd akceptoval argumenty navrhovateľa
znamenalobyto,žeustanoveniezákonaosúdnychpoplatkochstanovujúcevznikpoplatkovejpovinnosti

za odvolanie i dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) by bolo obsolentné, pretože Sadzobník súdnych
poplatkov neobsahuje žiadnu položku, ktorá by expressis verbis určovala súdny poplatok za podanie
dovolania.Ikeďtvrdenienavrhovateľaovylúčeníanalógievpoplatkovýchveciachjesúladnésustálenou
judikatúrou a odvolací súd ho ani nespochybňuje, uložením poplatkovej povinnosti za dovolanie voči
rozhodnutiu vo veci samej v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu

úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho
poplatku. V tomto smere neobstojí ani poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/39/2007 riešiaci právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá. Preto je dôvodný záver, že
pri podaní dovolania je poplatníkom osoba, ktorá navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak
je v sadzobníku stanovený poplatok za návrh, ktorý sa týkal pôvodného konania, pričom poplatok za

dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Reagujúc na námietky odvolateľa odvolací súd tiež poznamenáva, že v danom prípade ide o konanie
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom začaté na návrh navrhovateľa dňa 27. 09. 2012, t.j. pred účinnosťou zákona č.

286/2012 Z.z., a že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ po jeho účinnosti
dňa 13. 04. 2015. Vznik jeho poplatkovej povinnosti ako dovolateľa bolo potom potrebné posúdiť i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. 01. 2012 a to § 18ca Zákona o súdnych
poplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže byť spor o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy je
vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu spoplatňovania založeného zákonom č. 286/2012 Z. z. Pre

danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu, ktorý sa má spoplatniť pod niektorú z častí tejto
zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie tejto otázky si treba uvedomiť, že právna úprava súdnych
poplatkov pracuje s legislatívnou skratkou ,,poplatkový úkon", pod ktorú zahŕňa jednotlivé úkony alebo
konania súdov vykonávané na návrh a tiež úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Pretože
dovolaniejeúkonomúčastníkakonaniajevylúčené,abymoholbyťúkonomorgánuštátnejsprávy,súdov

alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na vykonanie určitého úkonu súdom. Z charakteru
dovolania vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného konania a to konania dovolacieho. V súvislosti
s poplatkovou povinnosťou navrhovateľa za dovolanie je takto potom rozhodujúce, či dovolacie konanie
bolo začaté do 30.09.2012. O takýto prípad v súdenej veci nejde, pretože preukázateľne dovolacie
konanie na návrh navrhovateľa začalo až dňa 13. 04. 2015, a preto navrhovateľovi v súvislosti s podaním

dovolania vznikla poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa takto správne výzvou vyrubil navrhovateľovi
za podané dovolanie súdny poplatok vo výške 40,-- eur v súlade s položkou 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti navrhovateľa,
keď bolo preukázané, že na navrhovateľa nedopadá prípad vecného (§ 4 ods. 2) ani osobného (§
4 ods. 1) oslobodenia od súdneho poplatku. V prípade, že navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval

a súdny poplatok za dovolanie nezaplatil (svoju poplatkovú povinnosť si navrhovateľ nesplnil ani do
rozhodovania odvolacieho súdu), súd prvého stupňa spravujúc sa ustanovením § 10 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkoch za splnenia tam uvedených podmienok správne dovolacie konanie zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.

1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľideopodanienavrhovateľaoznačenéako„odvolanieprotiuzneseniunaúhradusúdnehopoplatku
za dovolanie“, doručené súdu prvého stupňa dňa 04. 05. 2015, odvolací súd sa ním nezaoberal,
nakoľko výzva súdu prvého stupňa zo dňa 20. 04. 2015, ktorou bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie

súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 40 eur do 10 dní od doručenia uznesenia, nie je
rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 201 OSP, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Za situácie, že
súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za dovolanie výzvou, nie je
na ňu možné aplikovať zákonné ustanovenia, ktoré ustanovujú formu uznesenia. Odvolací súd pretopodanie navrhovateľa posúdil podľa jeho obsahu v intenciách ustanovenia § 41 ods. 2 OSP ako jeho
vyjadrenie k poplatkovej povinnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.